Diskusia sa doteraz prevažne viedla okolo úrovne defictu. Posudzovala sa jeho výška, medziročná zmena, rôzne ďalšie doplnkové analytické ukazovatele ako napríklad konsolidačné úsilie. Smerovanie fiškálnej politiky sa vnímalo len cez deficit a tak sa k tomu pristupovalo aj pri tvorbe rozpočtu. Ostatné dôležité ukazovatele, ako je napríklad dlh verejnej správy, boli častokrát len štatistickým výsledkom a odrazom stanovených cieľov v oblasti deficitu a ignoroval sa ich očakávaný vývoj vo viacročnej perspektíve.

Tento postoj k saldu rozpočtu bol vyvolaný viacerými faktormi. Pravidlá EÚ nás zaväzovali k znižovaniu deficitu, či už z dôvodu odstránenia nadmerného deficitu alebo kvôli splneniu tzv. strednodobého cieľa. Slovensko s relatívne nízkym dlhom (v roku 2008 27,9% HDP) v porovnaní s ostatnými EÚ krajinami a nastavenou hranicou EÚ pravidiel na úrovni 60% HDP bolo vnímané ako bezproblémová krajina. Vysoké deficity pri relatívne nízkom dlhu a štandardných podmienkach na finančných trhoch nepredstavujú z krátkodobého pohľadu nadmerné riziko, preto majú politici tendenciu zameriavať sa na saldo rozpočtu a dlh brať skôr ako štatistickú veličinu.

Krátkozrakosť fiškálnej politiky definovanej cez saldo verenej správy sa ukázala počas nedávnej klrízy. Zníženie ekonomického rastu až recesia a štrukturálne problémy v niektorých krajinách zvýšili v priebehu jedného – dvoch rokov dlh týchto krajín na takú úroveň, ktorú prestali byť schopné financovať. Otázka dlhu krajín a zodpovednej fiškálnej politiky sa tak stala oveľa aktuálnejšia.

Reakciou Slovenska na takýto vývoj bola snaha posilniť rozpočtovú disciplínu prijatím ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v decembri 2011. Významným prvkom nového fiškálneho rámca je okrem ostatných pravidiel zakomponovanie limitu na výšku dlhu verejnej správy, tzv. dlhovú brzdu. Jej mechanizmus spočíva v spustení nápravných procedúr, ktoré sa sprísňujú s prekročením ďalších celkom piatich stanovených hraníc. Aktuálne sa procedúra spúšta po prekročení hranice 50% HDP a končí pri hranici 60% HDP.

Dnes Eurostat oznámil výsledky hospodárenia verejnej správy krajín EÚ za rok 2012. Deficit rozpočtu verejnej správy Slovenska dosiahol úroveň 4,3% HDP a výška dlhu dosiahla 52,1% HDP. Z pohľadu limitov pre dlh tak došlo k prekročeniu prvej hranice definovanej ústavným zákonom. Prvykrát tak bude musieť minister financií predstúpiť pred poslancov Národnej rady SR, zdôvodniť nárast dlhu a informovať o návrhoch opatrení na jeho zníženie.

Z pohľadu nastavenia fiškálnej politiky je tiež možné pozorovať posun v spôsobe stanovovania cieľov. Existencia dlhovej brzdy v zákone o rozpočtovej zodpovednosti spôsobila, že dlh už nie je len štatistickou veličinou, keďže fiškálne ciele na roky 2014-2016 v Návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014-2016 predložené na vládu zohľadňujú nie len EÚ pravidlá o vývoji salda (štrukturálne zlepšovanie o 0,5% HDP ročne), ale aj dlhovú brzdu. Predpokladá sa síce ďalší nárast dlhu, ciele sú však navrhnuté tak, aby nedošlo k prekročeniu hranice 57% HDP, pri ktorej by už vláda musela predložiť vyrovnaný rozpočet. To si vyžaduje vyššie tempo znižovania deficitu ako by postačovalo na plnenie EÚ pravidiel.

Hranice dlhovej brzdy boli diskutované a akceptované naprieč celým politickým spektrom, o čom svedčí aj schválenie ústavnou väčšinou. Vnímanie úrovne dlhu ako jedného z kľúčových indikátorov zabezpečenia stability vo verejných financiách sa týmto výrazne posilnilo. Reakcia vlády na rast dlhu tak musí prísť vďaka pravidlám skôr akoby nás na tento problém živelným spôsobom upozornili finančné trhy.

Pomocou nowcasting modelov je možné sledovať aktuálny stav ekonomiky v danom štvrťroku využitím rýchlejšie dostupných indikátorov, tzv. predstihových indikátorov. Keďže potenciálne riziká aktuálneho vývoja rozpočtu verejnej správy môžu vychádzať i z neaktuálnych makroekonomických predpokladov, je cieľom tzv. nowcasting modelov s dostatočným časovým predstihom identifikovať výraznejšie riziká aktuálneho makroekonomického vývoja.

Kancelária RRZ (KRRZ) sleduje riziká vývoja HDP, jeho dopytových zložiek, vývoj miezd, inflácie a zamestnanosti, a porovnáva ich s aktuálnou prognózou Výboru pre makroekonomické prognózy (VpMP), na ktorej je založený rozpočet na najbližšie roky.

V poslednom štvrťroku 2020 bola ekonomika na úrovni stagnácie (+0,2 %), podľa odhadov na aktuálne zverejnených dátach zaznamená v prvom štvrťroku 2021 prepad vo výške 3,2 %, čo je približne úroveň štartovacieho bodu našej prognózy z polovice marca (2,8 %).

S najväčšou neistotou je spojený pokles ekonomiky v prvom štvrťroku a jej postupný nábeh v ďalších štvrťrokoch vychádzajúci z pokračujúcej vakcinácie a postupného uvoľňovania opatrení. Zatiaľ očakávame dosiahnutie predkrízovej tvorby HDP až v druhom polroku. Zo zahraničia plynie riziko slabšieho dopytu po našich exportoch, tiež z dôvodu odďaľujúcej sa stabilizácie situácie v boji s epidémiou.

Počas trvania výnimočných okolností sa korekčný mechanizmus¹ pravidla o vyrovnanom rozpočte, definovaný v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, neuplatňuje. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v zmysle príslušných ustanovení zákona² posúdila pred rokovaním vlády tento návrh.

Po zohľadnení všetkých relevantných faktorov RRZ konštatuje, že na Slovensku a v celej eurozóne nastane v roku 2020 prudký ekonomický pokles, čím sú splnené podmienky na vyhlásenie výnimočných okolností. Dôležitou podmienkou neuplatňovania korekčného mechanizmu je to, aby sa tým neohrozila udržateľnosť verejných financií v strednodobom horizonte. Keďže aktuálne prognózy naznačujú oživenie ekonomickej aktivity v priebehu roku 2021, RRZ víta zámer MF SR posúdiť prípadné ukončenie výnimočných okolností v čo najskoršom možnom čase po skončení roku 2020 (na prvom zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy v roku 2021). Umožnilo by to rýchle spustenie korekčného mechanizmu s možnosťou prijať potrebné opatrenia už v priebehu roku 2021.

Korekčný mechanizmus v podobe limitu výdavkov na rok 2020 schválila vláda 15. januára 2020 v súvislosti s identifikovaným výrazným ochýlením od smerovania k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2018.

Podľa  § 30a ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa povinnosť uplatňovania korekčného mechanizmu sa nevzťahuje  na obdobie trvania výnimočných okolností. Začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností vyhlasuje vláda na návrh ministerstva financií; pred vyhlásením vlády návrh posúdi Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

In deriving optimal debt level, the paper explicitly considers a trade-off between the pain of fiscal adjustment (assuming that the current debt ratio is above the steady state optimal one) and the gain from reaching the ideal steady state level. To determine the optimal quantity of public debt the study uses a heterogeneous agent closed-economy model with incomplete insurance markets and endogenous labour supply. Furthermore, the model is enriched by welfare-increasing government activity via by productive government investment and provision of public goods.

The modelling framework with uninsurable idiosyncratic productivity shocks, the degree of inequality implied by the model and restricted borrowing give rise to non-trivial effects of public debt on the economy. On the one hand, higher public debt can relax borrowing constraints of households by increasing liquidity and thus facilitating consumption-smoothing. On the other hand, rising public debt crowds out private investments and therefore lowers wages and consumption in equilibrium. Therefore, a priori it is not clear which effect is stronger. The optimal public debt is determined based on welfare comparison between stationary equilibria when transitional dynamics are either ignored or accounted for.

The paper shows that public investments play an important role as they generate positive spillover effects in the private sector by boosting the productivity of labor and capital. This reduces the precautionary savings motives for households, as they can rely more on labor income. Transitionary welfare effects work differently. Reduction in public debt leads to a reduction of the tax rate in the long run. However, debt reduction requires an increase in the tax rate in the short run, which has a negative effect on welfare. Therefore, ignoring these adjustment costs, optimal debt levels would be very large and negative (government accumulates assets of 130 percent of GDP) accompanied with large welfare gains (more than 20 percent) which is fully consistent with the literature on optimal public debt (Chatterjee et al. (2017), Rohrs and Winter (2017), Aiyagari and McGrattan (1998)). However, with transitional dynamics considered, the optimal debt ratio remains positive but lower than the current level of debt (27-30 percent of GDP). The corresponding consumption-equivalent welfare gains are low, between 1.91 and 2.27 percent depending on the presence of public investment. Relatively low optimal debt level is due to low level of idiosyncratic labor income volatility as a result of low empirical wealth inequality. Hence self-insurance via private capital is more than enough and higher provision of government insurance via sovereign bonds is not necessary.

Furthermore, from the perspective of rapid population ageing expected in Slovakia, calls for even more prudent levels of public debt gain relevancy. The only reason why Slovakia should have public debt at all in this model is that it is painful to get rid of the existing debt. The validity of results is supported by numerous robustness check exercises: change to model calibration, different policy rule, modified tax system, impact of public goods provision on household social welfare.

Keywords: Infrastructure, public investment, heterogeneous agents, public debt, welfare, transitional dynamics.

JEL Classification: E2, E6, H3, H4, H6

The model we use for simulations is a behavioural general-equilibrium what_if model. We analyse the simulated impacts of consolidation strategies on growth and on fiscal balance (both in short- and long- term). The microsimulation approach allows us also to evaluate the distributional impacts. In addition, the approach permits to compare the statutory with the resulting tax incidence in the long-run. We simulate strategies based on taxing labour income, taxing consumption as well as cutting expenditures on social transfers. We document that corporate and labour taxes are more unfavourable to output growth, while consumption taxes belong to less damaging instruments for consolidation. We show that spending cuts may promote employment and are not detrimental to output growth.

Keywords: microsimulation, general equilibrium, tax and transfer policy, Slovakia

JEL classification: C63, H22, I38

The approach involving polynomial approximation to aggregated output from behavioural microsimulation permits the solution for the long-run steady state and the transition path in one numerical simulation of the dynamic aggregate economy. The practical usefulness of the approach is demonstrated by evaluating actual and hypothetical tax reforms in the context of Slovakia.

Keywords: microsimulation, dynamic general equilibrium, unemployment, labour supply elasticity, tax reform

JEL classification: E24, H24, H31, J22

This simulation module can be directly integrated into the framework of SIMTASK, the Slovak microsimulation model of income taxes, health and social security contributions and transfers. In the first step, a combined micro-level dataset that integrates information on disposable income and expenditures of Slovak households has been created. Households’ expenditures reported in HBS dataset have been imputed to SK-SILC dataset by estimating parametric Engel curves. Validation of the imputation procedure of households’ consumption and simulation of VAT has been discussed.

Keywords: value added tax, tax and transfer system, income distribution, microsimulation

JEL classification: C81, D12, D31, H31

It can be shown, that for a benevolent government issuing long-term debt it is welfare-enhancing to introduce credible fiscal rules to mitigate the so called "debt dilution" problem. By calibrating the theoretical model to Slovak data, we estimate the optimal (net) debt brake threshold at 48 percent of the mean annual output. Compared to a norule economy, the introduction of a fully-credible debt limit represents a substantial decrease in average sovereign spreads (50 basis points). In the empirical part of the paper we find that the introduction of the constitutional Fiscal Responsibility Act in Slovakia in 2011 might have helped to lower sovereign spreads compared to euro area peers by 20-30 basis points.

Keywords: sovereign default risk, debt dilution, fiscal rules, debt limits

JEL Classification: H1, H63, H8

It identifies substantial heterogeneity across IFIs in resources which is not matched by a similar diversity in mandates, and highlights the role of local ownership as a potentially important factor in explaining this.

In addition to financial and human resources, better access to information, effective comply-or-explain mechanisms and closer links with legislatures could enhance fiscal scrutiny and accountability in the EU. The paper provides rankings of individual IFIs constructed based on measures that quantitatively aggregate these pre-conditions for effective fiscal scrutiny.

Keywords: Fiscal Compact, European Union, fiscal councils, fiscal policy, democracy

JEL classification: E62, F45, H61, H77

Draft budget evaluations, long-term sustainability reports or costings of policy measures all contain valuable information about potential risks associated with the central (baseline) fiscal scenario.

By publishing a comprehensive Fiscal Space Review, independent fiscal institutions might be able to better “summarize” the current state of public finances and provide comprehensive measures of risks compared to some generally accepted definition of soundness, optimality or political acceptability. This paper discusses what should be included in such a review in order to provide clear signals to voters, policymakers and financial markets.

Keywords: fiscal risk, fiscal space, public sector balance sheet, fiscal limit, prudent debt level

JEL classification: H1, H6, H8