V roku 2023 dosiahne podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť deficit verejnej správy 5,6 % HDP (štrukturálne saldo 3,3 % HDP). Úroveň deficitu odhadovaná Radou je tak v roku 2023 nižšia až o 0,9 % HDP, než je rozpočtované vládou. Rozpočet pre budúci rok tak považuje RRZ za realistický, no pre ďalšie roky ho už nemožno bez ďalších opatrení považovať za realistický. Podľa odhadu RRZ sa deficit bez prijatia zmien ustáli v ďalších dvoch rokoch na úrovni takmer 5 % HDP a štrukturálne saldo na úrovni takmer 4 % HDP.

Trvalé opatrenia podľa odhadu RRZ prispievajú v rokoch 2022 až 2025 k prehlbovaniu deficitu kumulatívne o 0,6 % HDP. Čistý príspevok opatrení bude v roku 2023 negatívny vo výške až 1,6 % HDP hlavne kvôli prijatej legislatíve, najmä ako je rodinný balíček, zavedenie rodičovského dôchodku a nárasty miezd vo verejnej správe presahujúce rast miezd v súkromnej sfére.

Pozrite si: Hlavné závery hodnotenia

Keďže celkové vysoké číslo deficitu v roku 2023 je spôsobené hlavne vytvorením energo-rezervy v hodnote 3,4 mld. eur, je dôležité, aby sa tieto prostriedky použili výhradne len na účel dočasnej a adresnej pomoci, pričom vláda by mala konkrétny spôsob poskytnutia pomoci a jej výšku transparentne odôvodniť. Ak by vďaka zlepšeniu vývoja nebolo potrebné poskytnúť pomoc v celkovej rozpočtovanej výške, resp. by tieto výdavky boli čiastočne prefinancované eurofondami, zostávajúci priestor na výdavkoch by mal byť automaticky ušetrený.

Rada dlhodobo a opakovane upozorňuje, že vlády rezignovali na snahu predstaviť opatrenia, ktoré by presahovali horizont najbližšieho rozpočtového roka. Nezmenilo sa to ani pri aktuálnom návrhu rozpočtu a konsolidačná stratégia chýba už tretí rok v rade. Vzhľadom na vysoké riziko udržateľnosti, vysoký odhadovaný deficit a dlh v strednodobom horizonte by vláda nemala prijímať nové trvalé opatrenia bez toho, aby zároveň predstavila aj konsolidačnú stratégiu na ozdravenie verejných financií.

Dlhodobá udržateľnosť sa nachádza v pásme vysokého rizika, k čomu výrazne prispela hlavne energetická kríza (vr. ruskej agresie na Ukrajine). Samotné vládne opatrenia zlepšujú udržateľnosť len o 0,1 % HDP, a to aj napriek prijatiu dôchodkovej reformy s vplyvom 1 % HDP. Rada pozitívne hodnotí reformu 1. a 2. piliera, ktorá prispeje k zlepšeniu udržateľnosti dlhu aj  sociálneho systému. Vzhľadom k tomu, že úspory plynúce z dôchodkovej reformy nie je možné v budúcnosti zopakovať, Rada hodnotí negatívne, že sa nevyužila šanca na celkové zlepšenie udržateľnosti. RRZ preto odporúča, aby v strednodobom horizonte boli hlavnými cieľmi vlády zníženie deficitu na dlh-stabilizujúcu úroveň pod 3 % HDP a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika.

RRZ upozorňuje, že návrh rozpočtu nebol zostavovaný v súlade s výdavkovými limitmi a taktiež, že  vláda nedeklarovala spôsob, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy, keďže Rada aj ministerstvo financií predpokladajú hodnotu dlhu za rok 2022 nad úrovňou piateho pásma dlhovej brzdy. Výnimka, vďaka ktorej sa dnes uplatňujú len sankcie prvých dvoch pásiem z piatich dlhovej brzdy (od schválenia programového vyhlásenia tejto vlády ešte neprešli dva roky), ukončí svoju platnosť v máji 2023.

Príspevok Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy 2023 -2025 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

V roku 2023 dosiahne podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť deficit verejnej správy 5,6 % HDP (štrukturálne saldo 3,3 % HDP). Úroveň deficitu odhadovaná Radou je tak v roku 2023 nižšia až o 0,9 % HDP, než je rozpočtované vládou. Rozpočet pre budúci rok tak považuje RRZ za realistický, no pre ďalšie roky ho už nemožno bez ďalších opatrení považovať za realistický. Podľa odhadu RRZ sa deficit bez prijatia zmien ustáli v ďalších dvoch rokoch na úrovni takmer 5 % HDP a štrukturálne saldo na úrovni takmer 4 % HDP.

Trvalé opatrenia podľa odhadu RRZ prispievajú v rokoch 2022 až 2025 k prehlbovaniu deficitu kumulatívne o 0,6 % HDP. Čistý príspevok opatrení bude v roku 2023 negatívny vo výške až 1,6 % HDP hlavne kvôli prijatej legislatíve, najmä ako je rodinný balíček, zavedenie rodičovského dôchodku a nárasty miezd vo verejnej správe presahujúce rast miezd v súkromnej sfére.

Pozrite si: Hlavné závery hodnotenia

Keďže celkové vysoké číslo deficitu v roku 2023 je spôsobené hlavne vytvorením energo-rezervy v hodnote 3,4 mld. eur, je dôležité, aby sa tieto prostriedky použili výhradne len na účel dočasnej a adresnej pomoci, pričom vláda by mala konkrétny spôsob poskytnutia pomoci a jej výšku transparentne odôvodniť. Ak by vďaka zlepšeniu vývoja nebolo potrebné poskytnúť pomoc v celkovej rozpočtovanej výške, resp. by tieto výdavky boli čiastočne prefinancované eurofondami, zostávajúci priestor na výdavkoch by mal byť automaticky ušetrený.

Rada dlhodobo a opakovane upozorňuje, že vlády rezignovali na snahu predstaviť opatrenia, ktoré by presahovali horizont najbližšieho rozpočtového roka. Nezmenilo sa to ani pri aktuálnom návrhu rozpočtu a konsolidačná stratégia chýba už tretí rok v rade. Vzhľadom na vysoké riziko udržateľnosti, vysoký odhadovaný deficit a dlh v strednodobom horizonte by vláda nemala prijímať nové trvalé opatrenia bez toho, aby zároveň predstavila aj konsolidačnú stratégiu na ozdravenie verejných financií.

Dlhodobá udržateľnosť sa nachádza v pásme vysokého rizika, k čomu výrazne prispela hlavne energetická kríza (vr. ruskej agresie na Ukrajine). Samotné vládne opatrenia zlepšujú udržateľnosť len o 0,1 % HDP, a to aj napriek prijatiu dôchodkovej reformy s vplyvom 1 % HDP. Rada pozitívne hodnotí reformu 1. a 2. piliera, ktorá prispeje k zlepšeniu udržateľnosti dlhu aj  sociálneho systému. Vzhľadom k tomu, že úspory plynúce z dôchodkovej reformy nie je možné v budúcnosti zopakovať, Rada hodnotí negatívne, že sa nevyužila šanca na celkové zlepšenie udržateľnosti. RRZ preto odporúča, aby v strednodobom horizonte boli hlavnými cieľmi vlády zníženie deficitu na dlh-stabilizujúcu úroveň pod 3 % HDP a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika.

RRZ upozorňuje, že návrh rozpočtu nebol zostavovaný v súlade s výdavkovými limitmi a taktiež, že  vláda nedeklarovala spôsob, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy, keďže Rada aj ministerstvo financií predpokladajú hodnotu dlhu za rok 2022 nad úrovňou piateho pásma dlhovej brzdy. Výnimka, vďaka ktorej sa dnes uplatňujú len sankcie prvých dvoch pásiem z piatich dlhovej brzdy (od schválenia programového vyhlásenia tejto vlády ešte neprešli dva roky), ukončí svoju platnosť v máji 2023.

Príspevok Rozpočet bol zostavený realisticky len pre najbližší rok, nové opatrenia vymazávajú prínos dôchodkovej reformy k dlhodobej udržateľnosti je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Tohtoročné stretnutie sa konalo 6. a 7. októbra, časť poradcov sa na ňom zúčastnila priamo, časť cez videokonferenciu. Panel mal štyri hlavné témy:

1/ Aktuálne návrhy zmien v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti

2/ Zmeny v činnosti RRZ, formulovanie a komunikácia výstupov tak, aby výraznejším spôsobom prispeli k diskusii o potrebe zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií

3/ Rola a rozsah činnosti RRZ v oblasti kvantifikácie legislatívnych opatrení a príprava jednotných usmernení pre ich spracovanie

4/ Predstavenie Správy o vývoji sociálneho systému na Slovensku a jej použitie v kontexte činnosti RRZ

George Kopits (vpravo) v debate s ďalšími členmi panelu poradcov. V strede Holly Sutherland, vľavo Kevin Page.

Účastníci stretnutia panelu poradcov, zľava doprava George Kopits, Viktor Novysedlák (KRRZ), členovia RRZ Anetta Čaplánová, Juraj Kotian, Ján Tóth a nový člen panelu poradcov Ľudovít Ódor (NBS).

Tohto roku sa panelu poradcov zúčastnili:

George Kopits

Má dlhoročné skúsenosti s fiškálnymi a monetárnymi analýzami. Svoju kariéru začal na americkom ministerstve financií (Treasury Department). Potom pracoval takmer tridsať rokov pre Medzinárodný menový fond. Je spoluautorom kľúčových publikácií MMF v oblasti fiškálnej transparentnosti a fiškálnych pravidiel (napr. Kopitsovho-Symanského kritéria).

Neskôr ho vymenovali za člena Rady pre menovú politiku v Maďarsku. V poslednom období sa angažuje predovšetkým v oblasti fiškálnych rád. Po pôsobení na čele Fiškálnej rady v Maďarsku prijal pozíciu člena rady v Portugalsku. Okrem verejných funkcií sa intenzívne venuje učeniu vo Woodrow Wilson International Center ako aj na Central European University.

Holly Sutherland

Je emeritnou profesorkou University of Essex. Do októbra 2018 bola riaditeľkou projektu EUROMOD, mikrosimulačného modelu daňových a sociálnych systémov krajín Európskej únie, ktorý v roku 2016 oslávil svoje 20. výročie. Má viac ako 30 rokov skúseností s navrhovaním, stavbou a používaním modelov.

Je spoluautorkou/editorkou 5 kníh o mikrosimulačnom modelovaní. Medzi jej dlhodobé záujmy vo výskume patria rodové efekty politík prerozdeľovania a meranie a analýza detskej chudoby. Medzi jej súčasné záujmy tiež patrí rozširovanie mikrosimulačného modelovania a analýz do rozvojových krajín.

Ľudovít Ódor

Je viceguvernérom Národnej banky Slovenska. Vyštudoval špecializáciu matematika-management na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. Pôsobil ako člen bankovej rady v Národnej banke Slovenska, bol poradcom premiérky a ministra financií. V roku 2012 ho parlament zvolil za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.  Od roku 2016 je hosťujúcim profesorom na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti (CEU), kde prednáša v oblasti fiškálnej politiky a fiškálnych inštitúcií .

Aktívne sa podieľal na viacerých významných hospodársko-politických rozhodnutiach na Slovensku tak v menovej ako aj vo fiškálnej oblasti. Je autorom mnohých odborných publikácií doma aj v zahraničí a je spoluautorom viacerých reformných koncepcií vrátane stratégie zavedenia eura, zmien v daňovom a dôchodkovom systéme, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti alebo projektu hodnoty za peniaze.

Kevin Page
Vyštudoval ekonómiu na Queen’s University. Od roku 2008 do roku 2013 bol historicky prvým šéfom Parlamentného rozpočtového výboru (PBO) v Kanade. Dnes pôsobí ako vedúci výskumu na University of Ottawa.

Má viac ako 27 rokov skúseností vo verejných inštitúciách v Kanade, najmä v oblasti ekonomických a fiškálnych analýz. Pôsobil v troch hlavných centrálnych inštitúciách: Finance Canada, Treasury Board Secretariat a Privy Council Office.

Príspevok Šieste stretnutie Panelu poradcov je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.