Archívy Covid-19 - Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Vplyv pandémie COVID-19 na príjmy jednotlivcov

rozpoctovaadmin — Thu, 19 Aug 2021 08:08:07 +0000

Jana Valachyová, Matúš Senaj

Pandémia nového koronavírusu spôsobila v roku 2020 významný prepad slovenskej ekonomiky porovnateľný s finančnou krízou v roku 2009. Podľa analyzovaných individuálnych údajov v pandemickom roku 2020 poklesol počet pracujúcich o 2,6 %, pričom viac prichádzali o prácu muži ako ženy. Z pohľadu veku strácali prácu najčastejšie mladí ľudia vo veku do 25 rokov.

Okrem poklesu zamestnanosti bol rok 2020 špecifický aj významným výpadkom pracovných príjmov. Z dôvodu zatvorených základných a materských škôl boli rodičia nútení ostať doma s deťmi. Ďalším dôvodom absencie na pracovisku bola povinná karanténa pozitívne testovaných osôb alebo ich blízkych kontaktov. V priebehu roka 2020 došlo k poklesu pracovného príjmu aj u tých zamestnancov, ktorí museli ostať doma z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa.

V najkritickejšom mesiaci máj 2020 poklesol medziročne príjem 43 % pracujúcim, čo je významný nárast v porovnaní s rokom 2019, keď sa zníženie príjmu týkalo 26 % pracujúcich. Aj napriek negatívnemu ekonomickému vývoju, priemerný disponibilný príjem pracujúcich stúpol v porovnaní s minulým rokom. Výpadok v pracovnom príjme bol kompenzovaný hlavne nemocenskými dávkami. Výpadok v pracovnom príjme bol vo vyššej miere kompenzovaný u žien ako mužov. Z pohľadu vekových kategórií boli najviac kompenzované príjmy osôb vo veku 26 až 40 rokov. Pandémia neovplyvnila disponibilné príjmy osôb mimo pracovného trhu. Ich príjmy stúpli o 5,4 %. Disponibilné príjmy starobných dôchodcov stúpli v roku 2020 o 1,4 %.

Tento komentár obsahuje 15 otázok a odpovedí analyzujúcich vývoj v pandemickom roku 2020. V grafoch je prezentovaný aj vývoj v rokoch 2019 a 2018 preto, aby boli viditeľné rozdiely medzi bežným a pandemickým rokom (PDF verzia).

Pokles počtu pracujúcich nie je možné pripísať plne len vplyvu pandémie. Počet pracujúcich začal klesať už začiatkom roka, čím pokračoval trend poklesu zamestnanosti z roku 2019 , s príchodom pandémie sa však pokles prehĺbil. Medziročný pokles kulminoval v máji, keď bolo o takmer 90 tisíc pracujúcich menej. V nasledujúcich mesiacoch došlo k miernemu zlepšeniu situácie – v septembri pracovalo o 62 tisíc menej osôb v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Koncom roka dosiahol medziročný pokles úroveň 71 tisíc osôb.

K medziročnému poklesu v počte pracujúcich v krízovom roku 2020 prispel jednak pokles v počte osôb, ktoré v roku 2019 nepracovali a v priebehu roka získali prácu ako aj nárast v počte osôb, ktoré v priebehu roka stratili prácu. Zatiaľ čo v priebehu roku 2019 získalo prácu približne 240 tisíc osôb a 247 tisíc osôb zo zamestnania odišlo, v roku 2020 prácu získalo 211 tisíc osôb a 267 tisíc osôb prácu stratilo.

Medziročne poklesol viac počet pracujúcich mužov – v absolútnych číslach aj percentuálne. Priemerný mesačný počet pracujúcich mužov poklesol o 2,8 % (31 tisíc), zatiaľ čo priemerný mesačný počet pracujúcich žien poklesol o 2,5 % (25 tisíc). Kým v predchádzajúcich dvoch rokoch bol vývoj v neprospech žien (nižší nárast v roku 2018, vyšší pokles v roku 2019), počas pandémie sa vývoj obrátil v neprospech mužov.

V roku 2020 čelili poklesu zamestnanosti všetky vekové kategórie okrem osôb v dôchodkovom veku. V percentuálnom vyjadrení stratili prácu najviac osoby vo veku do 25 rokov (11 %), v absolútnych číslach stratilo prácu najviac osôb vo veku 25-40 rokov (vyše 36 tisíc osôb). Obe vekové skupiny čelili poklesu už aj pred krízou, kríza prepad prehĺbila. Zvrat znamenala kríza pre vekovú kategóriu 41-61 rokov, ktorá do marca 2020 vykazovala medziročné nárasty, od apríla už pokles.

V prípade pracujúcich osôb v dôchodkovom veku sledujeme v roku 2020 medziročný nárast v priemernom mesačnom počte. Pohľad na mesačný profil hovorí o raste v mesiacoch október až december, tento záver však môže byť skreslený z dôvodu spracovania údajov. Za mesiace október až december sú k dispozícii najaktuálnejšie údaje dodané Sociálnou poisťovňou, v ktorých predpokladáme, že sú spätne zohľadnené a rozpočítané príjmy z dohôd. Je možné očakávať spätné zohľadnenie aj v mesiacoch predchádzajúcich októbru pri najbližšej aktualizácii celoročných údajov.

V absolútnych číslach stratilo v roku 2020 prácu najviac osôb so zamestnaneckým pracovným pomerom. Medziročný pokles o takmer 55 tisíc osôb.

V percentuálnom vyjadrení stratili prácu 3 % osôb so zamestnaneckým pracovným pomerom a rovnako 3 % osôb s pracovným pomerom na dohodu.

Pre dohodárov je pokles v roku 2020 miernejší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Podľa najaktuálnejších údajov sa ich situácia medziročne zlepšila v mesiacoch október až december 2020. Tento záver však, rovnako ako spomíname pri dôchodcoch vyššie, môže byť skreslený a možno očakávať revíziu smerom nahor aj za mesiace predchádzajúce októbru.

Priemerný mesačný počet SZČO v roku 2020 vzrástol o 1,2 % (vyše 2 tisíc), aj u týchto osôb však už od októbra dochádza k medziročnému poklesu.

(Pre SZČO máme z údajov SP informáciu len o tých SZČO, ktoré platia sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa prehodnocuje každoročne k 1.7. , preto je v tomto období najvýraznejšia zmena. Pokles v počte od 1.7. môže znamenať, že SZČO ukončila činnosť ale aj to, že prestala platiť sociálne odvody a naďalej funguje.)

V priebehu roku 2020 si našlo prácu menej osôb ako v predchádzajúcom roku, medziročne prítok do zamestnanosti poklesol o 12 % (30 tisíc osôb).

Medziročne sa najviac zhoršila možnosť zamestnať sa osobám, ktoré nemáme zachytené v databázach poberateľov dávok SP a ÚPSVaR. V  roku 2020 sa z tejto skupiny osôb zamestnalo o vyše 24 tisíc menej ako v roku 2019. Patria sem napríklad absolventi, ktorí boli nútení kvôli pandémii odložiť nástup do práce aj cudzinci, ktorí by, nebyť pandémie, pracovali na Slovensku.

Percentuálne je najvýraznejší pokles prítoku do zamestnanosti spomedzi osôb v hmotnej núdzi (o 34 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa ich pozícia zhoršila, ale aj v roku 2019 si už hľadali prácu ťažšie.

V dôsledku pandemickej situácie sa v roku 2020 v menšej miere zamestnávali aj osoby poberajúce rodičovský príspevok. Prácu získalo o 8 %  (2 tisíc) osôb menej ako v predchádzajúcom roku. Rodičia mohli ostať dlhšie doma s dieťaťom na rodičovskej dovolenke aj vďaka opatreniu, ktoré predĺžilo poberanie rodičovského príspevku.

V roku 2020 sa zamestnalo o 1,8 % viac osôb poberajúcich dávku v nezamestnanosti ako v roku 2019, čo v tomto kontexte znamená zhoršenie oproti predchádzajúcemu roku, keď bola zmena na úrovni 12,7 %. Jedným z pandemických opatrení bolo aj predĺženie doby poberania dávky v nezamestnanosti, hľadanie práce si tak mohli nezamestnaní odložiť.

Čo sa týka poberateľov dôchodkových dávok, ich situácia sa medziročne zlepšila. Opäť ide o medziročný nárast v mesiacoch október až december 2020. Tento záver však, môže byť skreslený a možno očakávať revíziu smerom nahor aj za mesiace predchádzajúce októbru.

V priebehu roku 2020 stratilo prácu viac osôb ako v predchádzajúcom roku, medziročne odtok zo zamestnanosti vzrástol o  8 % (takmer 23 tisíc osôb).

Percentuálne, aj v absolútnych číslach, najvýraznejšie vzrástol počet osôb, ktoré stratili zamestnanie a začali poberať dávku v nezamestnanosti (o 57 %).

Počtom veľkou skupinou sú aj osoby, ktoré po strate práce nie sú zachytené v žiadnej z použitých databáz. V priemere mesačne je to 8 tisíc osôb, s najväčšou pravdepodobnosťou sa za touto štatistikou skrýva najmä odchod cudzincov, ktorí predtým pracovali na Slovensku.

Naopak, z práce do dôchodku odchádzalo v roku 2020 menej ľudí ako predchádzajúci rok. To si vysvetľujeme bázickým efektom, keď v prvom polroku 2019 výrazne vzrástol počet osôb, ktoré odišli z práce na dôchodok alebo už boli poberateľmi dôchodku pred tým ako stratili prácu. Kvôli neskoršiemu odchodu do dôchodku generácie, ktorá by bez rastu dôchodkového veku išla do dôchodku skôr, odišlo v roku 2019 do starobného dôchodku najviac osôb od roku 2003 (41 tis.).

V dôsledku pandémie sa v roku 2020 rast priemerného mesačného príjmu z práce výrazne spomalil, vzrástol len o 3,2 %, zatiaľ čo v rokoch 2018 a 2019 dosahoval rast úroveň okolo 8 %. Najprudší prepad príjmu sledujeme v mesiacoch marec až jún. Okrem ostatných faktorov znižujúcich rast miezd, sa v týchto mesiacoch vo veľkom čerpala dávka ošetrovné kvôli zatvoreným materským a základným školám.

Rast príjmu sa spomalil vo všetkých analyzovaných kategóriách – u mužov aj žien, v každej vekovej aj príjmovej kategórii. Podobný je aj mesačný profil zmeny v príjme, pre jednotlivé kategórie sa však líši v úrovni. Vo všetkých analyzovaných kategóriách je viditeľný vplyv vyplatenia 13. platu v máji 2019. Zvyšuje to bázu pre rok 2020, aj z toho dôvodu je najvýraznejší medziročný pokles príjmu v roku 2020 v máji.

Od roku 2019 rastie priemerný pracovný príjem žien rýchlejšie ako mužom. Je to pravdepodobne dôsledok zvyšovania platových taríf o 10 % vo verejnej správe v rokoch 2019 a 2020, kde majú ženy väčšie zastúpenie. V roku 2019 bol rozdiel v raste na úrovni 1,6 p.b., v roku 2020 sa v dôsledku pandémie rozdiel znížil (0,8 p.b.).

V súlade s očakávaniami, na celom analyzovanom horizonte, vykazujú najvyšší medziročný rast mladí do 25 rokov (prechod z čiastočného úväzku popri štúdiu na plný úväzok, rýchlejší kariérny rast). Naopak, najpomalšie rastie príjem v najstaršej vekovej kategórii. Pravdepodobne aj v dôsledku znižovania úväzkov.

Pri pohľade na rast príjmu podľa príjmových kategórií aj v krízovom roku 2020 platí, čím nižší príjem, tým vyšší medziročný rast príjmu. Na rast príjmu nízkopríjmových vplýva v posledných rokoch aj rýchly rast minimálnej mzdy.

Za disponibilný príjem pracujúcich v tejto analýze považujeme ich pracovný príjem očistený o zaplatené odvody a daň z príjmu, a k tomu pripočítame sociálne transfery, ktoré popri pracovnom príjme pracujúci poberajú. Takto definovaný disponibilný príjem rástol na celom analyzovanom horizonte rýchlejšie ako hrubý pracovný príjem, a to vďaka vyplateným sociálnym transferom.

V rokoch 2018 a 2019 rástol disponibilný príjem pracujúcich rýchlejšie ako ich hrubý pracovný v priemere o takmer 2 p.b. V roku 2020 sa zvýšil priemerný príspevok transferov k rastu príjmu na 2,7 p.b. Najvýznamnejšie k tomu prispelo vyplácanie pandemických dávok nemocenské a ošetrovné, ako aj legislatívne navýšenie rodičovského príspevku.

Očistenie pracovného príjmu o zaplatené odvody a daň z príjmu malo v rokoch 2018 a 2019 negatívny vplyv na výšku disponibilného príjmu. Negatívny príspevok k rastu bol na úrovni -0,5 p.b, a to v dôsledku tzv. tichého zdanenia. Bez toho, aby sa zvyšovali sadzby, rastie daňovo-odvodové zaťaženie a to jednak cez zdravotné odvody (popri raste miezd má stále menej pracujúcich nárok na stále nižšiu odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody, ktorá je stanovená fixne) ako aj cez vyššiu daň z príjmu (nezdaniteľná časť rastie pomalšie ako mzdy). V roku 2020 sa však v dôsledku legislatívnej úpravy, ktorá zvýšila nezdaniteľnú časť základu dane, znížilo daňové zaťaženie pracujúcich, čo prispelo k rastu čistého disponibilného príjmu. Príspevok daní a odvodov sa tak v roku 2020 preklopil z negatívnych do pozitívnych čísel.

V roku 2020 vzrástol počet osôb, ktorým medziročne poklesol pracovný príjem. Zatiaľ čo v roku 2019 v priemere poklesol príjem 26 % pracujúcich, v najkritickejšom mesiaci roku 2020 tento podiel dosiahol hodnotu 43 %. Dôvodom dodatočného výpadku pracovného príjmu v pandemickom roku 2020 bolo jednak čerpanie dávok nemocenské a ošetrovné ak pracujúci ochorel, bol v karanténe alebo sa staral o dieťa či už z dôvodu choroby alebo z dôvodu zatvorenia školských zariadení. Okrem týchto prípadov došlo v priebehu roka 2020 k poklesu v pracovnom príjme aj u tých zamestnancov, ktorých bol zamestnávateľ nútený počas pandémie nechať doma z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa, ako aj u zamestnancov, ktorých zamestnávateľ využíval prvú pomoc od štátu vo forme kurzarbeitu.

V prípade čerpania nemocenských dávok je výpadok v pracovnom príjme kompenzovaný dávkami. Najvýraznejší prepad pracovných príjmov u osôb poberajúcich dávky nastal v apríli a máji 2020, kedy dosiahol -23 %. Práve v týchto dvoch mesiacoch prispeli transfery k rastu ich disponibilných príjmov najvýznamnejšie. Vďaka transferom rástol priemerný disponibilný príjem týchto osôb počas celého obdobia. Najpomalšie rástol disponibilný príjem v máji, keď dosiahol rast 2,6 %.

Výpadok pracovných príjmov je viditeľný aj pri pracujúcich, ktorí nepoberali žiadnu dávku alebo transfer. V rokoch 2018 a 2019 bol priemerný rast ich pracovných príjmov na úrovni 9,4 %. V apríli 2020 sa rast ich príjmov spomalil a v máji dosiahol najnižšiu hodnotu 1,8 %.

Sociálne transfery kompenzovali výpadok pracovného príjmu vo vyššej miere u žien ako u mužov.

V rokoch 2018 a 2019 prispievali transfery k rastu v disponibilnom príjme mužov na úrovni 1,1-1,3 p.b., u žien na dvojnásobnej úrovni 2,3 p.b. Dôvodom je skutočnosť, že ženy častejšie poberajú dávku ošetrovné, ako aj to, že poberajú dávku materské (v roku 2019 približne 70 % poberateľov dávky ošetrovné boli ženy, v prípade dávky materské 80 %).  V pandemickom roku 2020 príspevok transferov u mužov vzrástol na 2,2 p.b. a u žien na 4,4 p.b.

Naopak, príspevok daní a odvodov je vyšší u žien. Súvisí to so skutočnosťou, že ženy majú v priemere nižší príjem ako muži. Vplyv tichého zdanenia sa tak u nich prejaví vo vyššej miere.

V roku 2020 vzrástla kompenzácia výpadku pracovného príjmu sociálnymi transfermi vo všetkých vekových kategóriách. Najvýraznejšie vzrástla pre 26-40 ročných, čo je veková kategória rodičov, ktorá najčastejšie poberá dávku ošetrovné.

U pracujúcich osôb, ktoré zároveň poberajú dôchodok, je príspevok transferov na celom analyzovanom horizonte vysoký – na úrovni 6 až 10 p.b.. Ak pracujúci už poberajú dôchodok, medziročne jeho výška rastie o valorizáciu. Priemerná výška príspevku je však ovplyvnená aj tými prípadmi, ktoré začali popri práci poberať dôchodok.

Negatívny príspevok daní z práce je najvyšší u najmladších, ktorí majú v priemere najnižší príjem v porovnaní s ostatnými vekovými kategóriami.

V roku 2020 nastal výrazný rast kompenzácie výpadku pracovného príjmu sociálnymi transfermi vo všetkých príjmových kategóriách. Negatívny príspevok daní a odvodov bol najvýraznejší pre nízkopríjmových, kde je najvyšší vplyv tichého zdanenia.

Osobám, ktoré v roku 2020 stratili prácu, poklesol v priemere čistý disponibilný príjem o cca 50 %, rovnako ako aj v predchádzajúcich dvoch rokoch. V roku 2020, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, klesol príjem o cca 40 % osobám, ktoré po strate práce poberali dávku v nezamestnanosti a o cca 60 % osobám poberajúcim rodičovský príspevok.

V roku 2020 sa mierne zhoršila situácia pre poberateľov dôchodkových dávok, u ktorých došlo k väčšiemu poklesu v disponibilnom príjme. V roku 2020 stratili 42 % disponibilného príjmu, v roku 2018 to bolo 39 %.

Situácia sa každoročne zhoršuje pre osoby, ktoré po strate práce spadnú do systému pomoci v hmotnej núdzi, čo je dôsledok valorizácie dávok, ktorá zaostáva za rastom miezd. Zatiaľ čo v roku 2018 stratili 43 % disponibilného príjmu, v roku 2020 už 52 %.

Naopak, mierne zlepšenie situácie nastalo v roku 2020 pre poberateľov rodičovského príspevku, v dôsledku legislatívnej zmeny zavádzajúcej druhú vyššiu úroveň príspevku pre osoby, ktoré predtým poberali dávku materské (pokles príjmu o 55 % v roku 2020 vs o 59 % v predchádzajúcich rokoch).

Osobám, ktoré získali prácu v roku 2020, stúpol disponibilný príjem o 77 %. V predchádzajúcich rokoch si tieto osoby polepšili o viac, nárast bol vo výške 96 %. Vo všeobecnosti platí, že pracujúce osoby v roku 2020 častejšie čerpali nemocenské dávky, v dôsledku čoho bol priemerný disponibilný príjem v tomto roku nižší.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi získali nástupom do práce menej osoby, ktoré sa pred vrátením na trh práce starali o dieťa a poberali rodičovský príspevok. Dôvodom je legislatívna zmena spomínaná vyššie. Nástupom do práce získali menej ako v predchádzajúcich rokoch poberatelia dávky v nezamestnanosti (rast príjmu o 133 % v roku 2020 vs. o 143 % v predchádzajúcich rokoch).

Situácia sa v roku 2020 nezmenila pre poberateľov dôchodkových dávok (zvýšenie disponibilných príjmov o 70 %) a poberateľov pomoci v hmotnej núdzi (zvýšenie disponibilných príjmov o 149 %).

Priemerný disponibilný príjem osôb, ktoré boli mimo pracovného trhu[1] , podľa očakávania nebol poznačený pandémiou a v roku 2020 narástol o 5,4 %. Vo všeobecnosti, každý rok nepracovné príjmy rastú z dôvodu pravidelnej valorizácie dávok (dôchodkové dávky), prípadne z dôvodu jednorazového zvýšenia dávok alebo legislatívnych úprav výšky dávok, väčšinou smerom nahor.

V roku 2020 stúpli príjmy mužov v neproduktívnej populácii o 3,8 %. Príjmy žien narástli viac (o 6,7 %) z dôvodu už spomenutej legislatívnej zmeny v rodičovskom príspevku.

Mladšie vekové kategórie benefitovali zo zvýšenia rodičovského príspevku v roku 2020. Osoby v dôchodkovom veku mali v posledných troch rokoch stabilný rast disponibilných príjmov vo výške 3 %.

[1] Za osoby mimo pracovného trhu v tejto analýze považujeme tie osoby, ktoré nemajú pracovný príjem a sú buď poberateľmi dávok v nezamestnanosti, nemocenských dávok, rodičovského príspevku, dôchodkov alebo sú členmi domácnosti v hmotnej núdzi staršími ako 15 rokov.

V štandardných časoch, keď sa výraznejšie nemení chorobnosť, je vývoj počtu poberateľov dávok nemocenské a ošetrovné podobný ako vývoj zamestnanosti. V posledných rokoch však rástol počet poberateľov dávok rýchlejšie. Čo sa týka dávky nemocenské, čerpajú ju v porovnateľnej miere muži aj ženy, podiel žien na počte poberateľov sa pohybuje na úrovni 53-54 %. Dávka ošetrovné je častejšie čerpaná ženami, štandardne až 73 % z priemerného počtu poberateľov sú ženy.

V dôsledku pandémie v roku 2020 sa výrazne zvýšila chorobnosť ako aj prípady karantén, priemerný mesačný počet poberateľov dávky nemocenské vzrástol o 29 tisíc osôb. V priebehu prvej vlny bol najvyšší medziročný nárast v apríli, a to o 60 tisíc poberateľov. V priebehu druhej vlny najviac narástol počet v novembri, o 95 tisíc poberateľov. Rovnako boli v tomto ohľade pandémiou zasiahnutí muži aj ženy.

Dávku ošetrovné čerpalo najviac osôb v mesiacoch, keď boli zatvorené školské zariadenia. Najvyšší medziročný nárast poberateľov (o takmer 100 tisíc) bol v mesiacoch apríl a máj. V priemere za rok 2020 bol nárast poberateľov porovnateľný s nárastom u dávky nemocenské, na úrovni 28 tisíc osôb. V priebehu roka 2020 čerpalo ošetrovné viac mužov než v štandardných časoch, podiel žien na poberateľoch poklesol z úrovne 72 % na 67 %.

Rodičia detí do 3 rokov majú možnosť poberať rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. V štandardných časoch, je vývoj počtu poberateľov rodičovského príspevku určovaný demografickým vývojom. V posledných rokoch mierne klesala populácia detí do 3 rokov, čo sa prejavilo v poklese počtu poberateľov.

V roku 2020 vzrástol počet poberateľov rodičovského príspevku a klesol počet poberateľov príspevku na starostlivosť. Odhadom okolo 2 600 rodičov prešlo z príspevku na starostlivosť na rodičovský príspevok, keďže od januára 2020 bola legislatívne zavedená druhá, vyššia úroveň príspevku. Pre rodičov, okrem tých poberajúcich príspevok na starostlivosť na viaceré deti súčasne, sa to finančne viac oplatí.

V roku 2020 je na vývoji počtu poberateľov rodičovského príspevku vidieť aj vplyv pandemického opatrenia, ktoré predĺžilo dobu poberania príspevku pre rodičov, ktorým počas pandémie končila rodičovská dovolenka.

Pri pohľade na počet poberateľov v členení podľa toho, či majú pracovný príjem, vidíme, že v roku 2020 vzrástol počet poberateľov bez pracovného príjmu. Naopak, počet poberateľov rodičovských príspevkov s pracovným príjmom klesol.

Priemerný disponibilný príjem starobných dôchodcov v posledných rokoch rástol. V roku 2020 bol medziročný rast najrýchlejší a dosiahol hodnotu 1,4 %, pre porovnanie v roku 2018 rástol ich disponibilný príjem tempom 1,1 %.

Disponibilný príjem starobných dôchodcov je tvorený jednak samotným starobným a predčasným starobným dôchodkom a tiež ich čistými pracovnými príjmami a inými dávkami a transfermi. Starobné dôchodky v posledných rokoch stabilne rástli a ich príspevok k rastu disponibilného príjmu sa pohyboval mierne nad 2,5 p.b. v každom roku. Naopak, príspevok čistých pracovných príjmov každoročne klesá. V pandemickom roku bol tento príspevok najnižší (-2,3 p.b.). Legislatívne zmeny v minimálnom dôchodku platné od 1.1. 2020 prispeli k zlepšeniu priemerného disponibilného príjmu dôchodcov o 1 p.b..

Ambíciou Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ) je analyzovať dopad navrhovaných opatrení ale aj významných udalostí akou je pandémia COVID-19 na príjmy slovenských domácností. Využili sme preto anonymizované individuálne údaje, ktoré máme k dispozícii a pozreli sme sa na to, aký dopad mal krízový vývoj v roku 2020 na ekonomický status jednotlivcov a ich príjmy .

Táto analýza je založená na individuálnych údajoch za roky 2017 až 2020 o výške príjmu zo Sociálnej poisťovne a na individuálnych údajoch o poskytnutých dávkach zo Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. K dnešnému dátumu nám údaje dovolili analyzovať priebeh krízy do konca roka 2020.

Počet pracujúcich je definovaný ako počet osôb v databáze Sociálnej poisťovne s pracovným pomerom zamestnaneckým, na dohodu alebo vykonávajúcich samostatnú zárobkovú činnosť. Počty sú vrátane osôb na materskej/rodičovskej dovolenke, ktorým zamestnávateľ „drží“ pracovné miesto. Z analýzy sú z technických dôvodov vylúčené študentské brigádnické dohody. Rozdiely oproti oficiálnym štatistikám ŠÚ SR vyplývajú aj zo skutočnosti, že databáza Sociálnej poisťovne neobsahuje napr. údaje za časť SZČO, ktoré neodvádzajú sociálne odvody alebo za príslušníkov ozbrojených zložiek. Naopak, súčasťou databázy sú aj zahraniční pracujúci na Slovensku.

Pracovný príjem je odvodený od vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. Disponibilný príjem tvorí súčet čistých pracovných príjmov, nemocenských dávok, dôchodkov, dávok v nezamestnanosti, rodičovského príspevku a pomoci v hmotnej núdzi.

Príspevok Vplyv pandémie COVID-19 na príjmy jednotlivcov je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Pandémia začne odoznievať od leta

Žofia — Thu, 25 Mar 2021 10:06:56 +0000

Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aktualizovala svoju makroekonomickú prognózu s cieľom vyhodnotiť realistickosť prognózy Ministerstva financií SR (IFP). Za týmto účelom bude RRZ transparentne pravidelne aj v budúcnosti zverejňovať svoju makroekonomickú prognózu a podá žiadosť o plnohodnotné členstvo vo Výbore pre makroekonomické prognózy. Porovnanie prognóz sa uskutočnilo počas zasadnutia Výboru pre Makroekonomické prognózy dňa 17. marca 2021.

Napriek menším číselným rozdielom je celkový pohľad na vývoj ekonomického prostredia podobný. Voči odhadu IFP, vyšší odhad rastu v tomto roku KRRZ je čiastočne kompenzovaný nižším rastom v budúcom roku. KRRZ preto hodnotí prognózu MF SR ako realistickú.

Príspevok Pandémia začne odoznievať od leta je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Aká fiškálna politika je potrebná po skončení pandémie?

Žofia — Wed, 10 Mar 2021 09:06:50 +0000

Spolu s otázkou, ako s čo najnižšími ekonomickými nákladmi prekonať súčasnú situáciu a minimalizovať dopad existujúcich epidemiologických obmedzení na ekonomiku, diskutuje sa aj o tom, akú fiškálnu politiku uplatňovať, keď sa epidemiologická situácia zlepší a obmedzujúce opatrenia bude možné uvoľniť.

Sekulárna stagnácia

V makroekonomickej literatúre posledných rokov začala časť ekonómov hovoriť o tom, že vyspelé krajiny žijú v súčasnosti v prostredí sekulárnej stagnácie. Pod týmto pojmom sa rozumie stagnácia ekonomík spojená s veľmi nízkym ekonomickým rastom, pričom pojem „sekulárna“ má implikovať, že ide o dlhodobý stav. Toto označenie používal v súvislosti s Veľkou depresiou už v 30-tych rokoch 20. storočia Alvin Hansen, v posledných rokoch k nemu obrátil pozornosť najmä harvardský ekonóm Lawrence Summers.

Summers poukázal na to, že problémom súčasných vyspelých ekonomík nie je vysoká inflácia, ani problém vytláčania súkromných investícií verejnými investíciami. Aj keď pretrvávajú veľmi nízke úrokové miery, je problémom absorbovanie súkromných úspor investíciami, čo možno pripísať nedostatočným investičným príležitostiam na súkromnom trhu. V tejto situácii má monetárna politika zviazané ruky, môže síce prispievať k stabilizácii finančných trhov, s ohľadom na nízke úrokové miery však nedokáže výraznejšie stimulovať dopyt. Rastie preto význam fiškálnej politiky.

Tento prístup zdôrazňuje priestor, ktorý fiškálnej politike poskytujú nízke úrokové miery, stimulovanie agregátneho dopytu verejnými investíciami financovanými z daní, prerozdeľovanie dôchodkov smerom k domácnostiam s vyšším sklonom k spotrebe, ale aj podpora sociálnych výdavkov znižujúca motívy domácností zabezpečiť sa pre prípad neočakávaných udalostí, či na dôchodok.

Udržať si dôveru

Tieto názory sa začali ešte hlasnejšie prejavovať v diskusiách v súčasnom období, keď pandémia COVID-19 vedie k ekonomickému poklesu vyvolanému primárne poklesom na strane dopytu. Počas prvej vlny pandémie síce nastal aj výraznejší pokles ponuky vyvolaný zatváraním výrobných podnikov, to sa však v neskorších vlnách pandémie spravidla obmedzilo len na niektoré sektory priamo dotknuté obmedzujúcimi epidemiologickými opatreniami (napr. turistický ruch, či maloobchod), preto vplyv pandémie na strane dopytu už nie je natoľko výrazný. Dlhové stimulovanie dopytu v snahe podporiť dopyt vedie k rastu zadlženia.

Zástancovia tohto prístupu však zdôrazňujú, že dôležitá je v prvom rade trvalá udržateľnosť dlhu. Preto je potrebné zabezpečiť, aby vláda nielen dokázala platiť úroky z prostriedkov, ktoré si požičia, ale v budúcnosti aj istinu. Považujú za nevyhnutné, aby investori nestratili dôveru v schopnosť krajiny dlh splatiť. K tomu možno výrazne prispieť tým, že sa požičané zdroje využijú na efektívne investície, ktoré umožnia splácať dlh z budúcich výnosov z týchto investícií. Ak by krajina stratila dôveru investorov, mohlo by to viesť k tzv. náhlej stopke pri poskytovaní úverov napr. už vtedy, keď ešte potrebuje úverové zdroje na prekonanie krízy.

Medzi ekonómami sa súčasne ozývajú hlasy, aby vlády neupustili od fiškálnej expanzie hneď, ako sa epidemiologická situácia stabilizuje a ekonomiky sa otvoria. Varujú, že snaha okamžite obmedziť výdavky spojené s podporou ekonomiky počas pandémie, znížiť rozpočtové deficity a zamedziť tak ďalšiemu nárastu verejného dlhu, sa môže ukázať ako kontraproduktívna.

Napríklad Charles Wyplosz zdôrazňuje, že domácnosti nemusia hneď po zlepšení epidemiologickej situácie začať míňať úspory naakumulované počas pandémie a uskutočniť nákupy, ktoré kvôli pandémii odložili. Nedostatočný rast spotreby domácností môže následne prispieť k nízkym investíciám firiem, čo obmedzí oživenie ekonomík. Keď sa skončia pandemické podporné programy, môže dôjsť k bankrotom firiem a rastu nezamestnanosti, nesplácanie pôžičiek bankrotujúcimi firmami môže mať negatívny vplyv na stabilitu finančného sektora. V tejto situácii považujú expanzívnu fiškálnu politiku za potrebnú aj bezprostredne potom, ako sa pandemická situácia zlepší.

Obnoviť rast

Na potrebu, aby vlády upustili od svojich krátkodobých cieľov v oblasti verejného dlhu a sústredili sa na jeho dlhodobú udržateľnosť, poukazujú aj MMF a OECD. Za hlavnú úlohu fiškálnej politiky v súčasnom období považujú dôraz na obnovenie ekonomického rastu, zníženie nezamestnanosti a riešenie krízy vyvolanej COVID-19. Skúsenosti a analýzy vývoja za obdobie bezprostredne nasledujúce po finančnej kríze, keď sa napr. v EÚ vytvoril tlak na uplatnenie reštriktívnych opatrení zameraných na okamžité znižovanie rozpočtových deficitov a zastavenie rastu dlhu, ukazujú, že tento prístup negatívne ovplyvnil kľúčové ekonomické indikátory a snaha znížiť dlh počas recesie sa ukázala ako kontraproduktívna. Fiškálna expanzia sa považuje za potrebnú aj preto, že v prostredí nízkych úrokových mier nie sú centrálne banky schopné priamo stimulovať ekonomiku, môžu však nepriamo financovať, resp. zaručiť sa za časť nového dlhu, ako to urobila aj ECB a prispela tak k stabilizácii situácie na finančných trhoch, ktoré by mohli začať pochybovať o schopnosti niektorých členských krajín splácať ich rastúce dlhy.

Prebiehajúca diskusia o podobe fiškálnej politiky po pandémii má presah aj na názory o budúcej podobe uplatňovaných fiškálnych pravidiel. V dôsledku pandémie sú platné európske aj národné fiškálne pravidlá dočasne vypnuté. V SR sa návrhy na ich úpravu premietli do predloženej novely Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Na európskej úrovni sa diskutuje o tom, ako po novom nastaviť európske fiškálne pravidlá, ktoré boli už v období pred pandémiou predmetom kritiky najmä kvôli svojej komplexnosti. Spochybňuje sa predstava, že môžu fungovať explicitné fiškálne pravidlá, ktoré by boli vhodné pre všetky členské krajiny, a hľadá sa vhodná alternatíva. Napr. uznávaný makroekonóm a bývalý hlavný ekonóm MMF Olivier Blanchard navrhuje, aby európske fiškálne pravidlá nahradili fiškálne štandardy.

Vyššie uvedené názory sú súčasťou prebiehajúcich diskusií o žiadúcom popandemickom nastavení fiškálnej politiky a fiškálneho rámca. Považujeme za dôležité, aby sa pri rozhodovaní o tom, aká fiškálna politika sa bude uplatňovať v najbližšom období, zohľadnili a vyhodnotili kľúčové argumenty a závery existujúcich alternatívnych názorov, a tým sa zvýšila pravdepodobnosť, že fiškálna politika pre najbližšie obdobie bude zodpovedať potrebám ekonomiky.

Zdroje

Blanchard, O., Leandro, A., Zettelmeyer, J. 2021. Redesigning EU fiscal rules: From rules to standards
Hansen, A.H. 1939. Economic progress and declining population growth, The American Economic Review, Vol. 29, No 1. pp. 1-15
House, Ch., Proebsting, Ch., Tesar, L. 2017. Austerity in the aftermath of the Great Recession, CEPR
Summers, L. H. 2016. The age of secular stagnation: What it is and what to do about it. Foreign affairs, 95(2), 2-9.
Wyplosz, Ch. 2020. The Euro Area After COVID-19, European Parliament, dostupné na internete: https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/214969/01.WYPLOSZ_final.pdf
https://www.ft.com/content/7c721361-37a4-4a44-9117-6043afee0f6b
https://blogs.imf.org/2021/01/28/government-support-is-vital-as-countries-race-to-vaccinate/

Príspevok Aká fiškálna politika je potrebná po skončení pandémie? je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Hľadanie rovnováhy medzi ekonomickými nákladmi a obmedzením šírenia vírusu v druhej vlne pandémie COVID-19

Žofia — Mon, 19 Oct 2020 08:05:07 +0000

Po zatvorení ekonomiky na jar 2020 a uvoľnení opatrení počas letného obdobia, je však sprísňovanie opatrení postupné a sprevádzané nevôľou nielen spomedzi tých, ktorí sú opatreniami bezprostredne ekonomicky postihnutí, ale aj zo strany širších skupín populácie.

V porovnaní s viacerými inými časťami sveta, boli v našom regióne opatrenia začiatkom jesene menej prísne. Vedci z oxfordskej univerzity sledujú reakciu vlád na pandémiu a popri iných indikátoroch¹ merajú tzv. Government Response Stringency Index (GRSI). Tento index je dostupný za obdobie od začiatku pandémie a pravidelne sa aktualizuje. Na jeho výpočet sa používa deväť indikátorov, ku ktorým patrí zatvorenie škôl, zatvorenie firiem, zrušenie verejných podujatí, obmedzenia verejného zhromažďovania sa, zatvorenie verejnej dopravy, požiadavka na ľudí, aby zostali doma, realizácia verejných informačných kampaní, obmedzenia vnútorného pohybu a medzinárodné kontroly dopravy. Tento index umožňuje sledovať mieru striktnosti opatrení zavedených jednotlivými krajinami v priebehu pandémie, ako aj porovnať striktnosť protiepidemiologických opatrení v rovnakom čase v rôznych krajinách. Čím je hodnota tohto ukazovateľa vyššia, tým striktnejšie opatrenia daná krajina zaviedla. Ako upozorňujú autori, index vyjadruje počet a prísnosťvládnych opatrení a nemožno ho interpretovať ako skóre vyjadrujúce mieru vhodnosti, resp. efektívnosti reakcie na pandémiu. Na obrázku 1 sú krajiny s vysokou mierou reštriktívnych opatrení vyfarbené tmavšou farbou, čím je farba svetlejšia, tým je miera striktnosti zavedených opatrení nižšia.

Obr. 1. COVID-19: Index striktnosti odpovede vlád na COVID-19

Zdroj: Hale, Th., Webster, S., Petherick, A., Phillips, T., and Kira, B. (2020) Oxford COVID-19 Government Response Tracker, dostupné na internete: https://www.bsg.ox.ac.uk/research/research-projects/coronavirus-government-response-tracker, údaje z 1.9.2020

Obrázok 1 zachytáva stav k 1.9.2020, t.j. v čase, ktorý bol z epidemiologického hľadiska považovaný za rizikový, keďže v Európe sa ľudia vracali z dovoleniek a začínal sa školský rok na základných a stredných školách. Krajiny stredoeurópskeho regiónu včítane Slovenska sú na obrázku vyfarbené svetlými farbami. K tomuto dátumu bola hodnota indexu pre Slovensko 25,93, pre Českú republiku 36,11, Rakúsko 31,48 a Maďarsko 51,85. Spomedzi týchto krajín malo Slovensko v tom čase zavedené najmenej rozsiahle a najmenej striktné protiepidemiologické opatrenia. Po zavedení opatrení v polovici októbra 2020 vzrástla hodnota indexu pre Slovensko na úroveň 50.

S postupným rastom počtu pozitívne testovaných sa na Slovensku ako aj v susedných krajinách začali opatrenia sprísňovať². Na obrázku 2 vidíme, ako sa vyvíjali protiepidemiologické opatrenia na Slovensku počas celého doterajšieho obdobia pandémie. Začiatkom októbra 2020 bola podľa tohto ukazovateľa ich úroveň nižšia ako začiatkom júla, kedy sa denné prírastky pozitívne testovaných nachádzali na minime. Na základe prijatých opatrení v polovici októbra 2020 jeho úroveň výraznejšie vzrástla.

Obr. 2. Vývoj striktnosti prijatých protiepidemiologických opatrení v SR (GRSI)

Zdroj: https://www.bsg.ox.ac.uk/research/research-projects/coronavirus-government-response-tracker

Je zrejmé, že zavádzanie opatrení s cieľom obmedziť šírenie vírusu COVID-19 je aj politickým rozhodnutím, keďže ich prijatie síce na jednej strane umožňuje dostať šírenie vírusu pod kontrolu, na druhej strane je však spojené s negatívnymi ekonomickými dopadmi a v súčasnosti je často aj predmetom otvoreného nesúhlasu časti populácie. Optimálne je prijímať opatrenia, ktoré sú z epidemiologického hľadiska účinné a ich negatívne ekonomické dopady sú relatívne obmedzené. Odpoveď na otázku, ktoré protiepidemiologické opatrenia sú spojené s najnižšími nákladmi, nie je jednoznačná, aj keď výsledky vznikajúcich štúdií už prinášajú čiastkové odpovede.

Vychádzajúc z údajov z prvej vlny pandémie na jar 2020, výskumníci MMF³ skúmali fiškálne a monetárne stimuly vo vybraných krajinách použité na zníženie hospodárskych dopadov pandémie. Zistili, že tieto stimuly znížili časť ekonomických dopadov prijatých protiepidemiologických opatrení. Podľa odhadov tejto štúdie, zavedenie protiepidemiologických opatrení viedlo v priemere k strate asi 15 percent priemyselnej výroby. Ak však krajiny použili len obmedzené fiškálne stimuly, tento pokles bol vyšší a dosiahol až 22 percent objemu priemyselnej výroby. Závery tejto štúdie teda dokumentujú, že ak je veľkosť fiškálneho stimulu, či uvoľnenia monetárnej politiky nižšia, možno očakávať, že krátkodobé ekonomické straty spôsobené pandémiou budú vyššie.To ukazuje, že vyšší fiškálny stimul je pre ekonomiku v čase pandémie potrebný.

Tento výskum tiež ukázal, že zatvorenie prevádzok, zrušenie hromadných podujatí a obmedzenie pohybu ľudí patria k najúčinnejším opatreniam na obmedzenie šírenia vírusu. Sú však aj ekonomicky najnákladnejšie. Na druhej strane obmedzenie pohybu ľudí cez hranice je z ekonomického hľadiska menej nákladné, pričom šírenie vírusu tiež účinne obmedzuje. Bolo by to potrebné zohľadniť i na Slovensku a posilniť kontroly na hraniciach s Českou republikou, ktorá patrí v súčasnosti ku krajinám s najväčšími prírastkami infikovaných k počtu obyvateľov vo svete, ako aj s ďalšími susednými krajinami, cez ktoré by sa tieto kontroly dali obchádzať.

Závery štúdie opierajúcej sa o prepojenie epidemiologického a makroekonomického modelu⁴ navrhujú rozumné obmedzenie šírenia vírusu založené na vysokej miere testovania spojenej so zabezpečením toho, aby sa karanténa dodržiavala a obmedzil sa pohyb pozitívne testovaných. Takéto opatrenia sú ekonomicky menej nákladné, ako zatvorenie celej ekonomiky. O tom, v akej miere sa v súčasnosti na Slovensku dodržiava predpísaná karanténa, nemáme dostupné informácie, ak ju však časť ľudí nedodržiava, je to vážny problém.

Pri rozhodovaní o tom, ako opatreniami optimálne reagovať na šírenie vírusu, by sa mali zohľadniť nielen náklady spojené s poklesom ekonomickej aktivity, ktoré opatrenia vyvolajú, ale aj náklady spojené so stratou ľudských životov, ktoré možno kvantifikovať na základe rozpracovaných metodík. Eichenbaum, Rebelo a Trabandt⁵ využili takýto prístup a dospeli k záveru, že prijímané protiepidemiologické opatrenia sú nielen ekonomický odôvodnené, ale sú aj jediným spôsobom ako zabezpečiť, aby ľudia zmenili svoje správanie dostatočne na to, aby sa minimalizovali celkové ekonomické náklady pandémie.

Najnovšie zaradeným indexom je tzv. The Risk of Openness Index, ktorý kvantifikuje riziko spojené s ponechaním ekonomiky otvorenej.
https://ourworldindata.org/policy-responses-covid
Deb, P., Furceri, D., Jonathan, D.O., Tawk, N. (2020) The Economic Effects of Covid-19 Containment Measures, IMF working paper, Washington D.C.: IMF, available at: https://www.imf.org/en/Publications/WP/Issues/2020/08/07/The-Economic-Effects-of-COVID-19-Containment-Measures-49571
Eichenbaum, M.S., Rebelo, S., Trabandt, M. (2020) The Macroeconomics of Epidemics NBER Working Paper No. 26882, Issued in March 2020, Revised in April 2020
Eichenbaum, M.S., Rebelo, S., Trabandt, M. (2020) The Macroeconomics of Testing and Quarantining, NBER Working Paper No. 27104, Issued in May 2020, Revised in August 2020

Príspevok Hľadanie rovnováhy medzi ekonomickými nákladmi a obmedzením šírenia vírusu v druhej vlne pandémie COVID-19 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ako zvýšiť dodržiavanie opatrení v druhej vlne pandémie COVID-19?

Žofia — Thu, 15 Oct 2020 07:54:14 +0000

Je v záujme spoločnosti, aby ľudia konali v súlade s opatreniami prijímanými na obmedzenie šírenia pandémie COVID-19, keďže je to v prvom rade miera šírenia vírusu, ktorá determinuje spoločenské i ekonomické náklady pandémie. Ľudia však často nekonajú v súlade so svojím vlastným záujmom, ani so záujmami spoločnosti ako celku. Vtedy je na mieste uvažovať o tom, ako ich k tomu primäť a zvýšiť mieru dodržiavania prijatých opatrení.

Je tomu tak aj v súčasnej druhej vlne šírenia COVID-19, keď nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí časť populácie s prijatými opatreniami nesúhlasí a nedodržiava ich. Preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako opatrenia pripraviť a aplikovať tak, aby ich ľudia čo najviac dodržiavali.

Čo dokáže komunikácia

Jedným z riešení je vynucovanie dodržiavania opatrení spojené so stanovením a vyberaním pokút za ich nedodržiavanie. Pokuty však ovplyvnia mieru dodržiavania opatrení najmä vtedy, ak sú o nich ľudia dostatočne informovaní a ak je dostatočne vysoká pravdepodobnosť, že človek bude pri prekročení pristihnutý a bude mu udelená pokuta. Pokuty však nie sú univerzálnym riešením.

Môžeme pokutovať tých, ktorí napr. nenosia na verejnosti rúška, ale dodržiavanie niektorých iných opatrení, napr. umývania si rúk, nie je možné skontrolovať, keďže sa neodohráva na verejnosti. Na druhej strane môže vynucovanie dodržiavania opatrení mať aj opačný vplyv a viesť k poklesu dodržiavania í. Môže sa tak stať napr. vtedy, keď ľudia považujú stanovené pokuty, alebo opatrenia, za nespravodlivé (napr. preto, že sa ukázalo, že politické elity prekračujú nariadenia, resp. ak sa opatrenia neuplatňujú v celej krajine, ale len vo vybraných regiónoch, ktorých obyvatelia sa môžu cítiť ukrivdení).

Optimálnym riešením by bolo, ak by ľudia opatrenia dodržiavali dobrovoľne. Behaviorálny prístup prichádza s návrhmi , ako posilniť mieru ich dobrovoľného dodržiavania. Správanie ľudí a ich rozhodnutia ovplyvňuje aj framing, teda spôsob, ako sa im prezentujú možnosti, z ktorých si majú vyberať.

V behaviorálnych vedách je framing dobre známy a využíva sa v rôznych situáciách (napr. pri designe voľby investičných stratégií v dôchodkovom sporení). Pozitívne výsledky sa dosiahli aj v intervenciách zameraných na platenie daní, tým, že sa neplatičom zdôraznilo, že väčšina ľudí dane platí.

Framing je vhodné uplatniť aj pri informovaní o prijímaných protiepidemiologických opatreniach. Napr. namiesto zdôrazňovania, že 20-30 percent ľudí rúška nenosí, je vhodnejšie zdôrazniť, že prevažná väčšina ľudí (70-80 percent) rúška nosí. Táto jednoduchá zmena môže prispieť k zvýšeniu nosenia rúšok.

Dôležitý je aj spôsob komunikácie obsahu prijímaných opatrení, ktorý by mal byť jednoduchý a zrozumiteľný. Poskytnutie špecifických a vykonateľných inštrukcií sa považuje za lepší spôsob komunikácie, ako len vymedzenie zákazov určitého konania. Môže ísť napr. o nasmerovanie ľudí k alternatívam k podávaniu si rúk, k správnemu spôsobu nosenia rúšok, či umývania si rúk, alebo aj dostupných spôsobov predaja jedál, ak je interiér reštaurácií zatvorený.

Prijímané opatrenia by mali byť formulované tak, aby ich bolo pre ľudí ľahké dodržiavať. Napríklad dodržiavanie požiadavky na dvojmetrové rozostupy nie je vždy jednoduché (napr. ak veľkosť miestnosti a počet zúčastnených na to neposkytujú dostatočnú možnosť).

Zložito a nejasne formulované protiepidemiologické opatrenia môžu viesť u ľudí k tomu, že ich nedostatočne pochopia. Je potrebné vyhnúť sa aj kognitívnemu preťaženiu ľudí a nadmernému množstvu prezentovaných informácií. Bez ohľadu na to, aké médium sa na informovanie o opatreniach a ich obsahu použije, je potrebné zamerať sa na to, aby ľudia prijímané opatrenia ľahko pochopili a zapamätali si ich. Ak sa ľuďom v krátkom časovom slede poskytne množstvo neprehľadných inštrukcií, nebudú vedieť, čo sa od nich očakáva a môže to viesť k tomu, že možno aj nechtiac nebudú opatrenia dodržiavať.

Ku kognitívnemu preťaženiu a obmedzeniu racionálnosti konania dochádza aj vtedy, keď ľuďom ponúkneme početné alternatívy, medzi ktorými sa môžu rozhodovať (tzv. paradox výberu). V kontexte pandémie COVID-19 to znamená, že ak sa od ľudí vyžaduje, aby dodržiavali veľký počet protiepidemiologických usmernení (napr. početné pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať v rôznych typoch prevádzok), zníži to ich schopnosť správať sa racionálne. Môžu sa potom rozhodnúť usmernenia buď ignorovať, alebo ich aplikovať spôsobom, ktorý zníži ich účinnosť.

Pri uvažovaní o spôsobe prezentovania prijatých opatrení je vhodné pamätať aj na to, že ľudia sú averzní voči strate, stratu považujú za bolestivejšiu ako rovnako veľký zisk, budú sa jej preto snažiť vyhnúť. Platí, že ľudia budú s väčšou pravdepodobnosťou dodržiavať opatrenia, ak sa zdôrazní vysoká pravdepodobnosť, s ktorou povedú k žiadúcim výsledkom, a možnosť, že ich prijatie k želanému výsledku nepovedie, sa posunie do úzadia. Je potrebné poukazovať aj na úžitky, ktoré dodržiavanie opatrení prinesie, napr. v podobe nižšieho počtu hospitalizovaných, alebo možnosti uvoľniť opatrenia, keď sa podarí vývoj epidémie zvrátiť.

Čo dokáže dôvera

Príčinou, prečo ľudia často opatrenia nedodržiavajú, môže byť aj nedostatočná dôvera v tých, ktorí sú zodpovední za ich prijímanie. Budovanie dôvery medzi tými, ktorí opatrenia prijímajú, a tými, ktorí ich majú dodržiavať, je pre dodržiavanie opatrení kľúčové. Výskum (napr. v štúdiách MMF) jednoznačne preukázal, že dôvera občanov vo vládu a vládne inštitúcie je významným faktorom ovplyvňujúcim konanie ľudí a podmieňuje žiadúce smerovanie vývoja spoločnosti. Možno predpokladať, že ľudia sa s prijímanými opatreniami skôr stotožnia a budú sa podľa nich správať, ak dôverujú inštitúciám, ktoré za ich design a prijatie nesú zodpovednosť.

V neposlednom rade možno na posilnenie dodržiavania protiepidemiologických opatrení využiť existujúce spoločenské väzby a spoločenský tlak. Ak členovia kolektívu ako celok, či už na pracovisku, v rodine, alebo medzi priateľmi opatrenia dodržiavajú, budú mať tendenciu robiť tak aj jednotlivci, ktorí do kolektívu patria. Budú si totiž vedomí, že inak by sa stali vo svojom okolí predmetom sociálneho odsúdenia.

Ak sa zvýši spoločenský tlak na pracovisku, medzi priateľmi a rodinou to môže prispieť k zvýšenej akceptácii prijatých opatrení. Pri dodržiavaní opatrení môže pomôcť aj to, že ho podporia známi a populárni ľudia. Samozrejme, ak nastane opačná situácia a populárne osobnosti budú na sociálnych sieťach opatrenia kritizovať, alebo ukazovať, že ich oni sami nedodržiavajú, je vysoko pravdepodobné, že ich fanúšikovia sa budú správať rovnako.

Využitie vyššie uvedených prístupov síce negarantuje, že sa problém dodržiavania protiepidemiologických opatrení medzi ľuďmi vyrieši, malo by však pomôcť, aby sa situácia v tomto smere zlepšila. Ak sa opatrenia nedodržiavajú, nedôjde len k nárastu počtu infikovaných a chorých na COVID-19, ale povedie to aj k horšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov s inými ochoreniami. Ak sa naplnia kapacity zdravotníckeho systému, vláda bude musieť pristúpiť k radikálnejším opatreniam obmedzenia pohybu ľudí, čo ďalej zvýši ekonomické a spoločenské náklady pandémie. Aj keď tieto zmeny sú jednoduché, môžu prispieť k tomu, že ekonomické i zdravotné náklady pandémie budú nižšie.

Príspevok Ako zvýšiť dodržiavanie opatrení v druhej vlne pandémie COVID-19? je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Výnimočné okolnosti a únikové klauzuly vo fiškálnom rámci vo svete COVID-19

Žofia — Thu, 09 Jul 2020 07:53:26 +0000

Fiškálny rámec EÚ, ako aj jednotlivých krajín spravidla obsahuje aj únikové klauzuly, ktoré môžu členské krajiny spustiť v situácii, keď nastanú výnimočné okolnosti. Následne sa existujúce fiškálne pravidlá krátkodobo neuplatňujú. Dopady pandémie COVID-19 sú však výrazným ekonomickým šokom vyžadujúcim takú mieru flexibility, ktorá nemusí byť v existujúcich fiškálnych pravidlách zabudovaná.

Tento šok by však nemal viesť k zníženiu kredibility existujúcich fiškálnych pravidiel a oslabiť ich dodržiavanie. Implementácia únikových klauzúl by nemala vytvárať priestor pre ich zneužitie na zvyšovanie výdavkov nesúvisiacich s touto výnimočnou udalosťou.

Ako formulovať únikové klauzuly

Súčasná ekonomická situácia otvorila diskusiu, či nie je potrebné zmeniť existujúce fiškálne pravidlá a revidovať existujúce fiškálne rámce, najmä vo vzťahu k ich schopnosti zareagovať na výnimočné udalosti s takým výrazným dopadmi, aké má napr. súčasná pandémia. MMF zdôrazňuje, že dobre zadefinované únikové klauzuly by mali zohľadňovať nasledovné:

jasne špecifikovať udalosti, ktoré môžu viesť k spusteniu výnimočných okolností;
jednoznačne určiť, kto je zodpovedný za ich aktivovanie;
stanoviť časový rámec a postup, ktorý umožní opätovný návrat k platným fiškálnym pravidlám po ich ukončení;
vytvoriť efektívny kontrolný mechanizmus, ktorý zabezpečí dohľad nad implementáciou výnimočných okolností nezávislou inštitúciou, napr. fiškálnou radou;
proces spustenia výnimočných okolností transparentne komunikovať a prepojiť s jasne formulovanou komunikačnou stratégiou;
únikové klauzuly nesmú posunúť do úzadia ciele, pre ktoré boli fiškálne pravidlá zavedené.¹

Únikové klauzuly na európskej úrovni

Slovensko je viazané dodržiavať európske aj národné fiškálne pravidlá. Na európskej úrovni Pakt stability a rastu umožňuje, ak dôjde k nezvyčajnej udalosti mimo kontroly danej krajiny, ktorá má výrazný dopad na finančnú pozíciu vlády, alebo v prípade výrazného ekonomického poklesu v eurozóne, resp. v EÚ ako celku, aby sa krajina odchýlila od trajektórie zameranej na dosiahnutie strednodobého cieľa za podmienky, že to neohrozí jej fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.²

Už v marci 2020 sa Európska Únia dohodla na uvoľnení tzv. všeobecnej únikovej klauzuly v dôsledku významného ekonomického poklesu v EÚ vyvolaného dopadmi pandémie COVID-19 s cieľom poskytnúť členským krajinám flexibilitu, ktorá im pomôže reagovať na tento ekonomický prepad a vytvorí potrebný fiškálny priestor na výdavky spojené s pandémiou. Aktivácia tejto únikovej klauzuly nebola spochybňovaná.

Je však problematické, že neboli stanovené podmienky, resp. termín, kedy bude úniková klauzula deaktivovaná. Nie je tiež zrejmé, ako sa členské krajiny majú vrátiť na trajektóriu smerujúcu k dosiahnutiu svojho strednodobého rozpočtového cieľa. Bude zrejme potrebné prehodnotiť mechanizmus návratu na túto trajektóriu, keďže jednotlivé členské krajiny sa po pandémii ocitnú v rozdielnej fiškálnej pozícii. Viaceré európske krajiny mali vysokú úroveň dlhu už pred nástupom pandémie (napr. Taliansko a Španielsko) a jeho výška v dôsledku pandémie ďalej vzrastie.

Súčasný ekonomický šok však možno považovať aj za príležitosť, aby sa dlhodobo kritizované európske fiškálne pravidlá prehodnotili, prekonala sa ich komplexnosť a komplikovanosť a došlo k ich zjednodušeniu (napr. objavujú sa návrhy na to, aby sa upustilo od sledovania štrukturálneho salda, ktorého vykazovanie je metodologicky komplikované.³

Slovenské pravidlá

Z hľadiska národného fiškálneho rámca Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti⁴ umožňuje uplatniť výnimočné okolnosti vo vzťahu k limitu dlhu verejnej správy na obdobie trvania 36 mesiacov po zistení ŠÚ SR, že medziročná zmena HDP za predchádzajúci rozpočtový rok poklesla najmenej o 12 percentuálnych bodov, resp. v situácii, keď výdavky spojené s obnovením fungovania bankového sektora postihnutého finančnou krízou, výdavky z verejných prostriedkov súvisiace s odstraňovaním následkov živelných pohrôm a živelných katastrof, alebo výdavky z verejných prostriedkov vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv presiahli v úhrne 3 percentá HDP. Uvažuje tiež s výnimočnými okolnosťami spojenými s vypovedaním vojny, alebo vyhlásením vojnového stavu a ich trvaním do skončenia vojny, resp. vojnového stavu.⁵

Naviac na základe Zákona 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov⁶ sa na obdobie trvania výnimočných okolností nevzťahuje povinnosť uplatňovať korekčný mechanizmus, pričom začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností vyhlasuje vláda na návrh ministerstva financií, a pred ich vyhlásením návrh posudzuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť⁷. Vláda môže následne aktivovať výnimočné udalosti na 36 mesiacov. V dôsledku volebného cyklu sa k danému obdobiu pripočíta dvojročná výnimka, ktorá sa uplatňuje po každých voľbách. Systém uplatnenia výnimky z plnenia pravidla sa tak stáva menej prehľadným. Počas tohto obdobia existujúce pravidlá naviac nevytvárajú dostatočný tlak na vládu, aby čo najviac konsolidovala.

Podobne ako v prípade európskych, ani v prípade národných pravidiel nie je jednoznačne zakotvené, ako sa má krajina vrátiť k uplatňovaniu pravidiel platných v „bežných časoch“, čo je dôležité najmä v situácii, ak sa aj po ukončení výnimočných udalostí bude úroveň dlhu nachádzať v pásme najvyšších hraníc sankčných pásiem. Existuje preto potreba prispôsobiť platný národný fiškálny rámec na Slovensku tak, aby dokázal reagovať na výrazné negatívne dopady podobných situácií akou je prebiehajúca pandémia.

Gbohoui, W., Medas, P. (2020) Fiscal Rules, Escape Clauses, and Large Shocks, Special Series on Fiscal Policies to Respond to COVID-19, IMF 2020, p. 3.
https://www.https://eur-lex.europa.eu/legal-content/GA/TXT/?uri=CELEX%3A52011XP0291/
Sandbu, M. A Battle over the EU’s fiscal rules is looming, Financial Times, June, 17th, 2020, https://https://www.ft.com/content/343a81b4-0d83-4488-b33b-4d0a2300a52e
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ZZ 493/2011, čl. 5/11,12.
§ 30a/3
ZZ 493/2011
V nadväznosti na to boli výnimočné okolnosti v súvislosti s dopadmi COVID-19 vyhlásené 24.06.2020. https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25006/1

Príspevok Výnimočné okolnosti a únikové klauzuly vo fiškálnom rámci vo svete COVID-19 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ako sa nehrať na „slepú babu“ so Sars-Cov-2

Žofia — Thu, 09 Apr 2020 08:11:38 +0000

Veľký podiel na úspechu má skoré prijatie karanténnych opatrení, ktoré zatiaľ poslušne dodržiavame. Diablov advokát by mohol povedať, že k priaznivým číslam nám mohol napomôcť aj nízky počet testovaní v prvých týždňoch pandémie, no dynamika rastu potvrdených prípadov z posledných dní aj po zvýšení počtu testovaní je veľmi priaznivá. O účinnosti súčasných opatrení na spomalenie rastu šírenia infekcie nie sú pochybnosti. Bude to však stačiť?

Plošné prísne karanténne opatrenia pôsobia ako drastická diéta hladovkou. Krátkodobý efekt je výrazný, ale takáto stratégia sa nedá aplikovať dlhodobo, lebo by viedla k samodeštrukcii. Ekonomické náklady karanténnych opatrení sú enormné - prudký prepad ekonomiky, pokles príjmov domácností a nárast verejného dlhu o viac ako 1 miliardu mesačne. Netreba zabúdať ani na duševné náklady vyplývajúce zo sociálnej izolácie. Je zrejmé, že každá ekonomika má svoje limity ako dlho dokáže fungovať v režime prísnej karantény, alebo koľkokrát si ňou dokáže opakovane prejsť. Preto je veľmi dôležité, aby prísne plošné karanténne opatrenia nahradil čo najefektívnejší režim, ktorý je pružný, udržateľný a zároveň zabráni tzv. „jo-jo efektu“.

Boj proti koronavírusu vyžaduje pomoc teórie grafov, pri ktorej zrode stál jeden z najväčších matematikov všetkých čias - Leonhard Euler. Grafy zachytávajú vzájomné väzby (nazývame ich hrany) medzi jednotlivými uzlami (ktoré nazývame vrcholmi). Najobyčajnejšími grafom tohto typu je aj mapa sociálnych väzieb (neorientované grafy), v ktorej je každá osoba uzlom a každý jeho alebo jej známy je s ním spojený väzbou. Všetky tieto vzťahy sa dajú zapísať do jednej veľkej tabuľky (matice susednosti), vpísaním jednotky, ak sa dvojica priamo pozná. Takáto tabuľka nám neskôr pomôže odhaľovať aj nepriame väzby. Tými sú známi mojich známych, ktorých voláme známymi “v druhom slede”. O tom, kto všetko je môj známy v druhom slede sa dozviem jednoduchou matematickou operáciou (prenásobením matíc susednosti). Opakované násobenie matice susednosti dáva okamžitú odpoveď cez koľko ľudí a koľkými rozdielnymi cestami viem prepojiť dvoch ľudí.

Prečo je to dôležité? Ak prijmeme predpoklad, že vírus sa šíri v prevažnej miere z človeka na človeka, tak ak väzbami spojíme ľudí, ktorí boli v blízkom kontakte na povedzme 2-5 metrov, takýto graf nám kompletne zaznamenáva infraštruktúru, po ktorej sa vírus šíri. Graf sa mení v čase, keďže niektoré väzby vznikajú náhodne (napríklad pri stretnutí v autobuse alebo v obchode) a niektoré môžu byť dočasne obmedzené napríklad karanténnymi opatreniami (žiaden kontakt so spolužiakmi ani starými rodičmi). Ak by sa ľudia nijak nechránili proti vírusom a ten by bol nejak náhodne rozhodený po Slovensku, tak najnebezpečnejšími umocňovačmi rýchlosti šírenia choroby, a možno aj najpravdepodobnejšími, by boli ľudia s najväčším počtom kontaktov, nie nutne priamych, ale aj druhého, tretieho, štvrtého a vyššieho sledu, lebo títo sú mostom alebo najväčšou križovatkou cez ktorú sa vírus dokáže šíriť. Aj z tohto dôvodu sú to najvďačnejšie subjekty na prípadné náhodné testovanie z pohľadu „value for money“, lebo včasnou karanténou prispievajú k spomaleniu šírenia vírusu (vypadávajú z grafu aj so všetkými väzbami).

Najzaujímavejšou oblasťou, ktorá je ako stvorená na využitie teórie grafov, je hľadanie infikovaných, hlavne asymptomatických. Martin Niepel z FMFI UK vo svojej prednáške napísal: “Otázka za 2-8 percent HDP je nájsť niekoľko sto nakazených, o ktorých ešte nevieme. Každého do jedného.” Ak by sme mali priebežne aktualizovanú maticu susedností založenú na blízkosti osôb, povedzme za obdobie posledných 30 dní, stačilo by v grafe pre každého novonakazeného nájsť prvých n najkratších ciest medzi ním a ostatnými nakazenými a postupne začať s testovaním kontaktov nachádzajúcich sa na týchto cestách. Za účelom čo najvyššej efektivity testovania a aj brzdenia šírenia vírusu, by sa mal na každej z týchto ciest prioritne testovať kontakt s najväčším počtom väzieb a v prípade rovnosti dĺžky ciest tí, ktorí sa opakovane nachádzajú v zozname najkratších ciest (kritické uzly). Pri jeho potvrdení sa algoritmus opakuje a pokračuje sa opäť v hľadaní najkratších ciest, čím sa postupne odhaľujú všetky prípady, ktoré tvoria ucelenú cestu. Zároveň sa testujú priame kontakty nakazených prioritne podľa intenzity kontaktu.

Obrázok - Koho testovať? Efektívne testovanie spočíva v rýchlom identifikovaní najkratších prepojení medzi každým novým prípadom a nedávnymi evidovanými prípadmi s prednostným testovaním uzlov s najväčším počtom väzieb alebo v prípade rovnosti nachádzajúcich sa na viacerých cestách.

Poznámka: graf je ilustratívny, v skutočnosti počet väzieb je rádovo vyšší. Znázorňuje 3 najkratšie cesty (1, 2a, 2b) ako aj postupnosť testovania a odhalenie „cesty“ šírenia vírusu.

Teória grafov a optimalizačné metódy dovoľujú pracovať aj s rozdielnymi intenzitami väzieb. Pravdepodobnosť prenosu vírusu z jednej osoby na druhú sa istotne líši aj podľa toho, do akej miery sa chránia rúškami a ako dlho sú v kontakte. Členovia domácnosti sa doma nechránia rúškami a trávia s rodinou pravdepodobne najviac času. Pravdepodobnosť nakazenia sa od okoloidúceho, ktorý je zahalený rúškom, je rádovo nižšia ako od spolucestujúceho v autobuse. Tá je tiež stále nižšia ako od kolegu v práci alebo od člena domácnosti. Pridaním parametra “priepustnosti” väzby, ktorý sa môže odvíjať od dĺžky trvania kontaktu, je možné vytvoriť graf s váženými hranami, kde sa dajú podobne hľadať najkratšie a teda najpravdepodobnejšie cesty šírenia vírusu a stanoviť koho prioritne testovať.

Ako to uviesť všetko do praxe? Dnes nie je problém zozbierať dáta a vyhotoviť maticu susednosti, prípadne spracovávať dáta v inej forme. Netreba zbierať žiadnu konverzáciu, žiadne informácie o hovoroch, dokonca ani GPS dáta nie sú nutné, stačí len cez Bluetooth technológiu mobilného telefónu priebežne detegovať ostatné zariadenia v okolí 2-5m. Automaticky by sa táto informácia o vzdialenosti od ostatných mobilov posielala mobilným operátorom, tak ako sa automaticky posiela dnes informácia o vzdialenosti mobilu od najbližších BTS staníc. Úplne bezvýznamný zásah do súkromia oproti tomu, čo na dennej báze hovoríme Facebooku o svojich sociálnych väzbách a pocitoch alebo spoločnosti Google o sebe a svojich záujmoch.

Ak by sme neboli schopní použiť centrálny zber dát, už dnes sú vyvinuté aplikácie, ktoré sú založené na decentralizovanom systéme uchovávania dát. V prípade aplikácie TraceTogether využívanej v Singapure sú dáta uložené na mobilnom zariadení a sú poskytnuté zdravotníckej organizácii až potom, ako bol užívateľ pozitívne testovaný. Nevýhodou tohto postupu je, že neexistuje priebežná informácia o hustote siete, ktorá by bola dobrá na vylaďovanie karanténnych opatrení a identifikovanie vysoko rizikových uzlov vhodných na náhodné testovanie. Ďalej vyhľadávať by bolo možné len priame kontakty infikovaného, poprípade robiť spoločné prieniky kontaktov s ostatnými infikovanými. Takéto dáta teda vedia odhaliť cestu šírenia maximálne cez jednu osobu.

Najnebezpečnejší nepriateľ je ten, ktorého nevidíme a dokáže byť rýchlejší než my. Je načase, aby sme použili rozum a techniku, ktorá nám otvorí zrak a dodá rýchlosť. Nebudeme tak musieť hrať s koronavírusom dopredu prehratú “slepú babu”.

Poznámka: K napísaniu tohto blogu ma inšpiroval blog Ľuda Ódora (Ako oživiť ekonomiku) a online prednáška Martina Niepela (1 EFM-160 Špeciálna prednáška: Covid-19, aktuálny výskum, dáta a implikácie pre verejnú politiku).

Príspevok Ako sa nehrať na „slepú babu“ so Sars-Cov-2 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Behaviorálne odpovede na COVID-19

Žofia — Wed, 18 Mar 2020 08:48:52 +0000

Briti pôvodne neboli zástancom reštriktívnych opatrení vo forme zatvárania škôl, reštaurácií, či rušenia veľkých športových a kultúrnych podujatí. Britský premiér zdôrazňoval, že ich prístup je založený na odporúčaniach vedcov a výsledkoch výskumu. Opieral sa o to, že ak sa v spoločnosti vytvorí kolektívna imunita, ktorá podľa odhadov nastane pri nakazení sa asi 60 % populácie vírusom, stane sa prirodzenou bariérou pre šírenie vírusu. Ak by sa epidémia zopakovala, mala by tak krajina nástroj na zabránenie šíreniu nákazy medzi obyvateľstvom. Briti sa súčasne chceli sústrediť na ochranu starších občanov, ktorí sú šírením vírusu najviac ohrození. Pod tlakom verejnosti a odborníkov (najmä modelu rozpracovaného Imperial College London¹) však od takéhoto prístupu po niekoľkých dňoch ustúpili a zaviedli podobné obmedzenia, ako boli prijaté v iných európskych krajinách.

Pôvodná stratégia Britov sa opierala aj o výsledky behaviorálneho výskumu (napr. Collinson et al, 2015), ktorý naznačuje, že vplyv zavedených opatrení na správanie ľudí v čase klesá. Ak sa teda v období epidémie prijmú zákazy obmedzujúce sociálne interakcie jednotlivcov veľmi zavčasu, keď bude epidémia vrcholiť, budú už ľudia zo zákazov unavení a prestanú ich dodržiavať. Stane sa tak teda práve vtedy, keď bude význam dodržiavania opatrení najvyšší. Britská vláda však nakoniec pristúpila k prijatiu reštriktívnych opatrení obmedzujúcich sociálnu interakciu ľudí už v ranom štádiu epidémie. Uplatnenie takéhoto behaviorálneho experimentu a odloženie prijatia opatrení obmedzujúcich mobilitu obyvateľstva by podľa prognóz bolo viedlo ku kolapsu britského NHS a k významným dodatočným obetiam na životoch. Behaviorálny prístup však prináša aj ďalšie poznatky, ktoré je vhodné využiť aj v boji so súčasnou epidémiou vírusu COVID-19 a pri designe zavádzaných reštriktívnych opatrení, či osvetových kampaní. Ide napríklad o behaviorálne postrčenia pripomínajúce ľuďom, aby si často a najmä dôkladne umývali ruky², aby používali ochranné rúško, alebo nedotýkali sa nečistými rukami tváre.

Príklad vizuálneho behaviorálneho postrčenia zameraného na dokonalé umytie si rúk

Zdroj: Autorka podľa https://nudgingforkids.com/promote-handwashing-schools-homes/

V období epidémie je nevyhnutné, aby široké vrstvy obyvateľstva spolupracovali s vládou a inými relevantnými inštitúciami a riadili sa ich odporučeniami a nariadeniami. Aj súčasné skúsenosti na Slovensku ukazujú, že ľudia sa často správajú v rozpore s odporučeniami, ktorých dodržiavanie je v záujme ich samých i celej spoločnosti. Zdá sa, že v takom prípade pomáhajú len zákazy a nariadenia, ktorých dodržiavanie je však potom nevyhnutné často nákladným spôsobom monitorovať. Prečo ľudia nedodržiavajú odporučenia a nariadenia verejných inštitúcií vysvetľuje Britský behaviorálny tím (BIT) nasledovne:

Dopady dodržiavania odporúčaní a nariadení sú neisté, v prípade epidémie si človek nemôže byť istý, že ak ich bude dodržiavať, zabráni tak tomu, aby sa vírusom nakazil;
Dodržiavanie preventívnych opatrení prinesie úžitok aj iným, keďže obmedzuje šírenie nákazy (a má preto vo veľkej miere charakter pozitívnej externality), čo tiež väčšinu ľudí nemotivuje k tomu, aby opatrenia dodržiavali;
Úžitok z dodržiavania preventívnych opatrení bude mať človek až v budúcnosti, avšak náklady, ktoré ich dodržiavanie vyžaduje (napr. vo forme obmedzení spojených s predpísanou karanténou), musí vynaložiť v súčasnosti.

Zmena spôsobu informovania obyvateľov o epidemiologických opatreniach môže tiež podľa BIT zvýšiť ich účinnosť. Pre zvýšenie efektívnosti komunikácie s ľuďmi odporúčajú, aby išlo o komunikáciu:

Ktorej budú obyvatelia dôverovať. V tomto smere je dôležité aj to, kto informácie prezentuje, lekárov a vedcov ľudia spravidla (aspoň vo Veľkej Británii) považujú za najdôveryhodnejších. Na druhom konci spektra dôveryhodnosti sa nachádzajú politici a ich hovorcovia. Zaujímavý výsledok vyplynul zo štúdie uskutočnenej v Brazílii počas epidémie vírusu Zika a žltej horúčky (Carey et al., 2020), ktorá ukázala, že ak sa verejné inštitúcie snažia pri komunikácii s ľuďmi objasniť a vyvrátiť šíriace sa dezinformácie o epidémii, táto snaha nemusí byť účinná. Naopak, môže viesť k celkovému poklesu dôvery k všetkým prezentovaným informáciám, bez ohľadu na to, či sú pravdivé, alebo nepravdivé.
Ktorá je jednoduchá, jasná a presná. Ukazuje sa, že ak majú ľudia pocit ohrozenia, ich schopnosť spracovať informácie môže byť výrazne horšia (Covello et al, 2001). COVID-19 naviac ohrozuje najmä starších ľudí, ktorých schopnosť spracovať prijímané informácie môže byť obmedzená vekom, alebo ich zdravotným stavom, čo ďalej zvyšuje potrebu vysvetliť epidemiologické riziká a nevyhnutnosť dodržiavania prijímaných opatrení jednoducho a jasne. Ak ľudia presne porozumejú, čo sa od nich očakáva, zvýši sa tak pravdepodobnosť, že budú podľa toho aj konať.
Ktorá je transparentná a dokumentuje, čo vláda, verejné inštitúcie, zdravotníci a ďalší zodpovední pre riešenie problému robia. To pomáha ukázať, že vláda nielen prikazuje, ale v záujme ochrany ľudí aj intenzívne koná. Keď to ľudia pochopia, postrčí ich to k tomu, aby aj oni prispeli k úspechu boja s neviditeľným nepriateľom, ktorým je COVID-19.

Spracované podľa:

Behavioural Insights Team (2020) How do we encourage the right behaviours during an epidemic?, dostupné na internete: https://www.bi.team/blogs/covid-19-how-do-we-encourage-the-right-behaviours-during-an-epidemic/

Collinson, S., Khan, K., & Heffernan, J. M. (2015). The effects of media reports on disease spread and important public health measurements. PloS one, 10(11).

Carey, J. M., Chi, V., Flynn, D. J., Nyhan, B., & Zeitzoff, T. (2020). The effects of corrective information about disease epidemics and outbreaks: Evidence from Zika and yellow fever in Brazil. Science Advances, 6(5), eaaw7449.

Covello, V. T., Peters, R. G., Wojtecki, J. G., & Hyde, R. C. (2001). Risk communication, the West Nile virus epidemic, and bioterrorism: responding to the commnication challenges posed by the intentional or unintentional release of a pathogen in an urban setting. Journal of Urban Health, 78(2), 382-391.

Yates, T. (2020) Why is the government relying on nudge theory to fight coronavirus? dostupné na internete: https://www.theguardian.com/commentisfree/2020/mar/13/why-is-the-government-relying-on-nudge-theory-to-tackle-coronavirus

https://www.imperial.ac.uk/news/196234/covid19-imperial-researchers-model-likely-impact/
Podľa najnovšej štúdie MIT, ak by si 60 percent návštevníkov letiska poriadne umývalo ruky, šírenie vírusových infekcií by sa spomalilo o 70 percent https://www.studyfinds.org/mit-study-washing-hands-thoroughly-key-to-slowing-outbreaks-especially-at-airports/

Príspevok Behaviorálne odpovede na COVID-19 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.