Vplyv pandémie COVID-19 na príjmy jednotlivcov

Pokles počtu pracujúcich nie je možné pripísať plne len vplyvu pandémie. Počet pracujúcich začal klesať už začiatkom roka, čím pokračoval trend poklesu zamestnanosti z roku 2019 , s príchodom pandémie sa však pokles prehĺbil. Medziročný pokles kulminoval v máji, keď bolo o takmer 90 tisíc pracujúcich menej. V nasledujúcich mesiacoch došlo k miernemu zlepšeniu situácie – v septembri pracovalo o 62 tisíc menej osôb v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Koncom roka dosiahol medziročný pokles úroveň 71 tisíc osôb.

K medziročnému poklesu v počte pracujúcich v krízovom roku 2020 prispel jednak pokles v počte osôb, ktoré v roku 2019 nepracovali a v priebehu roka získali prácu ako aj nárast v počte osôb, ktoré v priebehu roka stratili prácu. Zatiaľ čo v priebehu roku 2019 získalo prácu približne 240 tisíc osôb a 247 tisíc osôb zo zamestnania odišlo, v roku 2020 prácu získalo 211 tisíc osôb a 267 tisíc osôb prácu stratilo.

Medziročne poklesol viac počet pracujúcich mužov – v absolútnych číslach aj percentuálne. Priemerný mesačný počet pracujúcich mužov poklesol o 2,8 % (31 tisíc), zatiaľ čo priemerný mesačný počet pracujúcich žien poklesol o 2,5 % (25 tisíc). Kým v predchádzajúcich dvoch rokoch bol vývoj v neprospech žien (nižší nárast v roku 2018, vyšší pokles v roku 2019), počas pandémie sa vývoj obrátil v neprospech mužov.

V roku 2020 čelili poklesu zamestnanosti všetky vekové kategórie okrem osôb v dôchodkovom veku. V percentuálnom vyjadrení stratili prácu najviac osoby vo veku do 25 rokov (11 %), v absolútnych číslach stratilo prácu najviac osôb vo veku 25-40 rokov (vyše 36 tisíc osôb). Obe vekové skupiny čelili poklesu už aj pred krízou, kríza prepad prehĺbila. Zvrat znamenala kríza pre vekovú kategóriu 41-61 rokov, ktorá do marca 2020 vykazovala medziročné nárasty, od apríla už pokles.

V prípade pracujúcich osôb v dôchodkovom veku sledujeme v roku 2020 medziročný nárast v priemernom mesačnom počte. Pohľad na mesačný profil hovorí o raste v mesiacoch október až december, tento záver však môže byť skreslený z dôvodu spracovania údajov. Za mesiace október až december sú k dispozícii najaktuálnejšie údaje dodané Sociálnou poisťovňou, v ktorých predpokladáme, že sú spätne zohľadnené a rozpočítané príjmy z dohôd. Je možné očakávať spätné zohľadnenie aj v mesiacoch predchádzajúcich októbru pri najbližšej aktualizácii celoročných údajov.

V absolútnych číslach stratilo v roku 2020 prácu najviac osôb so zamestnaneckým pracovným pomerom. Medziročný pokles o takmer 55 tisíc osôb.

V percentuálnom vyjadrení stratili prácu 3 % osôb so zamestnaneckým pracovným pomerom a rovnako 3 % osôb s pracovným pomerom na dohodu.

Pre dohodárov je pokles v roku 2020 miernejší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Podľa najaktuálnejších údajov sa ich situácia medziročne zlepšila v mesiacoch október až december 2020. Tento záver však, rovnako ako spomíname pri dôchodcoch vyššie, môže byť skreslený a možno očakávať revíziu smerom nahor aj za mesiace predchádzajúce októbru.

Priemerný mesačný počet SZČO v roku 2020 vzrástol o 1,2 % (vyše 2 tisíc), aj u týchto osôb však už od októbra dochádza k medziročnému poklesu.

(Pre SZČO máme z údajov SP informáciu len o tých SZČO, ktoré platia sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa prehodnocuje každoročne k 1.7. , preto je v tomto období najvýraznejšia zmena. Pokles v počte od 1.7. môže znamenať, že SZČO ukončila činnosť ale aj to, že prestala platiť sociálne odvody a naďalej funguje.)

V priebehu roku 2020 si našlo prácu menej osôb ako v predchádzajúcom roku, medziročne prítok do zamestnanosti poklesol o 12 % (30 tisíc osôb).

Medziročne sa najviac zhoršila možnosť zamestnať sa osobám, ktoré nemáme zachytené v databázach poberateľov dávok SP a ÚPSVaR. V  roku 2020 sa z tejto skupiny osôb zamestnalo o vyše 24 tisíc menej ako v roku 2019. Patria sem napríklad absolventi, ktorí boli nútení kvôli pandémii odložiť nástup do práce aj cudzinci, ktorí by, nebyť pandémie, pracovali na Slovensku.

Percentuálne je najvýraznejší pokles prítoku do zamestnanosti spomedzi osôb v hmotnej núdzi (o 34 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa ich pozícia zhoršila, ale aj v roku 2019 si už hľadali prácu ťažšie.

V dôsledku pandemickej situácie sa v roku 2020 v menšej miere zamestnávali aj osoby poberajúce rodičovský príspevok. Prácu získalo o 8 %  (2 tisíc) osôb menej ako v predchádzajúcom roku. Rodičia mohli ostať dlhšie doma s dieťaťom na rodičovskej dovolenke aj vďaka opatreniu, ktoré predĺžilo poberanie rodičovského príspevku.

V roku 2020 sa zamestnalo o 1,8 % viac osôb poberajúcich dávku v nezamestnanosti ako v roku 2019, čo v tomto kontexte znamená zhoršenie oproti predchádzajúcemu roku, keď bola zmena na úrovni 12,7 %. Jedným z pandemických opatrení bolo aj predĺženie doby poberania dávky v nezamestnanosti, hľadanie práce si tak mohli nezamestnaní odložiť.

Čo sa týka poberateľov dôchodkových dávok, ich situácia sa medziročne zlepšila. Opäť ide o medziročný nárast v mesiacoch október až december 2020. Tento záver však, môže byť skreslený a možno očakávať revíziu smerom nahor aj za mesiace predchádzajúce októbru.

V priebehu roku 2020 stratilo prácu viac osôb ako v predchádzajúcom roku, medziročne odtok zo zamestnanosti vzrástol o  8 % (takmer 23 tisíc osôb).

Percentuálne, aj v absolútnych číslach, najvýraznejšie vzrástol počet osôb, ktoré stratili zamestnanie a začali poberať dávku v nezamestnanosti (o 57 %).

Počtom veľkou skupinou sú aj osoby, ktoré po strate práce nie sú zachytené v žiadnej z použitých databáz. V priemere mesačne je to 8 tisíc osôb, s najväčšou pravdepodobnosťou sa za touto štatistikou skrýva najmä odchod cudzincov, ktorí predtým pracovali na Slovensku.

Naopak, z práce do dôchodku odchádzalo v roku 2020 menej ľudí ako predchádzajúci rok. To si vysvetľujeme bázickým efektom, keď v prvom polroku 2019 výrazne vzrástol počet osôb, ktoré odišli z práce na dôchodok alebo už boli poberateľmi dôchodku pred tým ako stratili prácu. Kvôli neskoršiemu odchodu do dôchodku generácie, ktorá by bez rastu dôchodkového veku išla do dôchodku skôr, odišlo v roku 2019 do starobného dôchodku najviac osôb od roku 2003 (41 tis.).

V dôsledku pandémie sa v roku 2020 rast priemerného mesačného príjmu z práce výrazne spomalil, vzrástol len o 3,2 %, zatiaľ čo v rokoch 2018 a 2019 dosahoval rast úroveň okolo 8 %. Najprudší prepad príjmu sledujeme v mesiacoch marec až jún. Okrem ostatných faktorov znižujúcich rast miezd, sa v týchto mesiacoch vo veľkom čerpala dávka ošetrovné kvôli zatvoreným materským a základným školám.

Rast príjmu sa spomalil vo všetkých analyzovaných kategóriách – u mužov aj žien, v každej vekovej aj príjmovej kategórii. Podobný je aj mesačný profil zmeny v príjme, pre jednotlivé kategórie sa však líši v úrovni. Vo všetkých analyzovaných kategóriách je viditeľný vplyv vyplatenia 13. platu v máji 2019. Zvyšuje to bázu pre rok 2020, aj z toho dôvodu je najvýraznejší medziročný pokles príjmu v roku 2020 v máji.

Od roku 2019 rastie priemerný pracovný príjem žien rýchlejšie ako mužom. Je to pravdepodobne dôsledok zvyšovania platových taríf o 10 % vo verejnej správe v rokoch 2019 a 2020, kde majú ženy väčšie zastúpenie. V roku 2019 bol rozdiel v raste na úrovni 1,6 p.b., v roku 2020 sa v dôsledku pandémie rozdiel znížil (0,8 p.b.).

V súlade s očakávaniami, na celom analyzovanom horizonte, vykazujú najvyšší medziročný rast mladí do 25 rokov (prechod z čiastočného úväzku popri štúdiu na plný úväzok, rýchlejší kariérny rast). Naopak, najpomalšie rastie príjem v najstaršej vekovej kategórii. Pravdepodobne aj v dôsledku znižovania úväzkov.

Pri pohľade na rast príjmu podľa príjmových kategórií aj v krízovom roku 2020 platí, čím nižší príjem, tým vyšší medziročný rast príjmu. Na rast príjmu nízkopríjmových vplýva v posledných rokoch aj rýchly rast minimálnej mzdy.

Za disponibilný príjem pracujúcich v tejto analýze považujeme ich pracovný príjem očistený o zaplatené odvody a daň z príjmu, a k tomu pripočítame sociálne transfery, ktoré popri pracovnom príjme pracujúci poberajú. Takto definovaný disponibilný príjem rástol na celom analyzovanom horizonte rýchlejšie ako hrubý pracovný príjem, a to vďaka vyplateným sociálnym transferom.

V rokoch 2018 a 2019 rástol disponibilný príjem pracujúcich rýchlejšie ako ich hrubý pracovný v priemere o takmer 2 p.b. V roku 2020 sa zvýšil priemerný príspevok transferov k rastu príjmu na 2,7 p.b. Najvýznamnejšie k tomu prispelo vyplácanie pandemických dávok nemocenské a ošetrovné, ako aj legislatívne navýšenie rodičovského príspevku.

Očistenie pracovného príjmu o zaplatené odvody a daň z príjmu malo v rokoch 2018 a 2019 negatívny vplyv na výšku disponibilného príjmu. Negatívny príspevok k rastu bol na úrovni -0,5 p.b, a to v dôsledku tzv. tichého zdanenia. Bez toho, aby sa zvyšovali sadzby, rastie daňovo-odvodové zaťaženie a to jednak cez zdravotné odvody (popri raste miezd má stále menej pracujúcich nárok na stále nižšiu odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody, ktorá je stanovená fixne) ako aj cez vyššiu daň z príjmu (nezdaniteľná časť rastie pomalšie ako mzdy). V roku 2020 sa však v dôsledku legislatívnej úpravy, ktorá zvýšila nezdaniteľnú časť základu dane, znížilo daňové zaťaženie pracujúcich, čo prispelo k rastu čistého disponibilného príjmu. Príspevok daní a odvodov sa tak v roku 2020 preklopil z negatívnych do pozitívnych čísel.

V roku 2020 vzrástol počet osôb, ktorým medziročne poklesol pracovný príjem. Zatiaľ čo v roku 2019 v priemere poklesol príjem 26 % pracujúcich, v najkritickejšom mesiaci roku 2020 tento podiel dosiahol hodnotu 43 %. Dôvodom dodatočného výpadku pracovného príjmu v pandemickom roku 2020 bolo jednak čerpanie dávok nemocenské a ošetrovné ak pracujúci ochorel, bol v karanténe alebo sa staral o dieťa či už z dôvodu choroby alebo z dôvodu zatvorenia školských zariadení. Okrem týchto prípadov došlo v priebehu roka 2020 k poklesu v pracovnom príjme aj u tých zamestnancov, ktorých bol zamestnávateľ nútený počas pandémie nechať doma z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa, ako aj u zamestnancov, ktorých zamestnávateľ využíval prvú pomoc od štátu vo forme kurzarbeitu.

V prípade čerpania nemocenských dávok je výpadok v pracovnom príjme kompenzovaný dávkami. Najvýraznejší prepad pracovných príjmov u osôb poberajúcich dávky nastal v apríli a máji 2020, kedy dosiahol -23 %. Práve v týchto dvoch mesiacoch prispeli transfery k rastu ich disponibilných príjmov najvýznamnejšie. Vďaka transferom rástol priemerný disponibilný príjem týchto osôb počas celého obdobia. Najpomalšie rástol disponibilný príjem v máji, keď dosiahol rast 2,6 %.

Výpadok pracovných príjmov je viditeľný aj pri pracujúcich, ktorí nepoberali žiadnu dávku alebo transfer. V rokoch 2018 a 2019 bol priemerný rast ich pracovných príjmov na úrovni 9,4 %. V apríli 2020 sa rast ich príjmov spomalil a v máji dosiahol najnižšiu hodnotu 1,8 %.

Sociálne transfery kompenzovali výpadok pracovného príjmu vo vyššej miere u žien ako u mužov.  

V rokoch 2018 a 2019 prispievali transfery k rastu v disponibilnom príjme mužov na úrovni 1,1-1,3 p.b., u žien na dvojnásobnej úrovni 2,3 p.b. Dôvodom je skutočnosť, že ženy častejšie poberajú dávku ošetrovné, ako aj to, že poberajú dávku materské (v roku 2019 približne 70 % poberateľov dávky ošetrovné boli ženy, v prípade dávky materské 80 %).  V pandemickom roku 2020 príspevok transferov u mužov vzrástol na 2,2 p.b. a u žien na 4,4 p.b.

Naopak, príspevok daní a odvodov je vyšší u žien. Súvisí to so skutočnosťou, že ženy majú v priemere nižší príjem ako muži. Vplyv tichého zdanenia sa tak u nich prejaví vo vyššej miere.

V roku 2020 vzrástla kompenzácia výpadku pracovného príjmu sociálnymi transfermi vo všetkých vekových kategóriách. Najvýraznejšie vzrástla pre 26-40 ročných, čo je veková kategória rodičov, ktorá najčastejšie poberá dávku ošetrovné.

U pracujúcich osôb, ktoré zároveň poberajú dôchodok, je príspevok transferov na celom analyzovanom horizonte vysoký – na úrovni 6 až 10 p.b.. Ak pracujúci už poberajú dôchodok, medziročne jeho výška rastie o valorizáciu. Priemerná výška príspevku je však ovplyvnená aj tými prípadmi, ktoré začali popri práci poberať dôchodok.

Negatívny príspevok daní z práce je najvyšší u najmladších, ktorí majú v priemere najnižší príjem v porovnaní s ostatnými vekovými kategóriami.

V roku 2020 nastal výrazný rast kompenzácie výpadku pracovného príjmu sociálnymi transfermi vo všetkých príjmových kategóriách. Negatívny príspevok daní a odvodov bol najvýraznejší pre nízkopríjmových, kde je najvyšší vplyv tichého zdanenia.

Osobám, ktoré v roku 2020 stratili prácu, poklesol v priemere čistý disponibilný príjem o cca 50 %, rovnako ako aj v predchádzajúcich dvoch rokoch. V roku 2020, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, klesol príjem o cca 40 % osobám, ktoré po strate práce poberali dávku v nezamestnanosti a o cca 60 % osobám poberajúcim rodičovský príspevok.

V roku 2020 sa mierne zhoršila situácia pre poberateľov dôchodkových dávok, u ktorých došlo k väčšiemu poklesu v disponibilnom príjme. V roku 2020 stratili 42 % disponibilného príjmu, v roku 2018 to bolo 39 %.

Situácia sa každoročne zhoršuje pre osoby, ktoré po strate práce spadnú do systému pomoci v hmotnej núdzi, čo je dôsledok valorizácie dávok, ktorá zaostáva za rastom miezd. Zatiaľ čo v roku 2018 stratili 43 % disponibilného príjmu, v roku 2020 už 52 %.

Naopak, mierne zlepšenie situácie nastalo v roku 2020 pre poberateľov rodičovského príspevku, v dôsledku legislatívnej zmeny zavádzajúcej druhú vyššiu úroveň príspevku pre osoby, ktoré predtým poberali dávku materské (pokles príjmu o 55 % v roku 2020 vs o 59 % v predchádzajúcich rokoch).

Osobám, ktoré získali prácu v roku 2020, stúpol disponibilný príjem o 77 %. V predchádzajúcich rokoch si tieto osoby polepšili o viac, nárast bol vo výške 96 %. Vo všeobecnosti platí, že pracujúce osoby v roku 2020 častejšie čerpali nemocenské dávky, v dôsledku čoho bol priemerný disponibilný príjem v tomto roku nižší.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi získali nástupom do práce menej osoby, ktoré sa pred vrátením na trh práce starali o dieťa a poberali rodičovský príspevok. Dôvodom je legislatívna zmena spomínaná vyššie. Nástupom do práce získali menej ako v predchádzajúcich rokoch poberatelia dávky v nezamestnanosti (rast príjmu o 133 % v roku 2020 vs. o 143 % v predchádzajúcich rokoch).

Situácia sa v roku 2020 nezmenila pre poberateľov dôchodkových dávok (zvýšenie disponibilných príjmov o 70 %) a poberateľov pomoci v hmotnej núdzi (zvýšenie disponibilných príjmov o 149 %).

Priemerný disponibilný príjem osôb, ktoré boli mimo pracovného trhu[1] , podľa očakávania nebol poznačený pandémiou a v roku 2020 narástol o 5,4 %. Vo všeobecnosti, každý rok nepracovné príjmy rastú z dôvodu pravidelnej valorizácie dávok (dôchodkové dávky), prípadne z dôvodu jednorazového zvýšenia dávok alebo legislatívnych úprav výšky dávok, väčšinou smerom nahor.

V roku 2020 stúpli príjmy mužov v neproduktívnej populácii o 3,8 %. Príjmy žien narástli viac (o 6,7 %) z dôvodu už spomenutej legislatívnej zmeny v rodičovskom príspevku.

Mladšie vekové kategórie benefitovali zo zvýšenia rodičovského príspevku v roku 2020. Osoby v dôchodkovom veku mali v posledných troch rokoch stabilný rast disponibilných príjmov vo výške 3 %.

[1] Za osoby mimo pracovného trhu v tejto analýze považujeme tie osoby, ktoré nemajú pracovný príjem a sú buď poberateľmi dávok v nezamestnanosti, nemocenských dávok, rodičovského príspevku, dôchodkov alebo sú členmi domácnosti v hmotnej núdzi staršími ako 15 rokov.

V štandardných časoch, keď sa výraznejšie nemení chorobnosť, je vývoj počtu poberateľov dávok nemocenské a ošetrovné podobný ako vývoj zamestnanosti. V posledných rokoch však rástol počet poberateľov dávok rýchlejšie. Čo sa týka dávky nemocenské, čerpajú ju v porovnateľnej miere muži aj ženy, podiel žien na počte poberateľov sa pohybuje na úrovni 53-54 %. Dávka ošetrovné je častejšie čerpaná ženami, štandardne až 73 % z priemerného počtu poberateľov sú ženy.

V dôsledku pandémie v roku 2020 sa výrazne zvýšila chorobnosť ako aj prípady karantén, priemerný mesačný počet poberateľov dávky nemocenské vzrástol o 29 tisíc osôb. V priebehu prvej vlny bol najvyšší medziročný nárast v apríli, a to o 60 tisíc poberateľov. V priebehu druhej vlny najviac narástol počet v novembri, o 95 tisíc poberateľov. Rovnako boli v tomto ohľade pandémiou zasiahnutí muži aj ženy.

Dávku ošetrovné čerpalo najviac osôb v mesiacoch, keď boli zatvorené školské zariadenia. Najvyšší medziročný nárast poberateľov (o takmer 100 tisíc) bol v mesiacoch apríl a máj. V priemere za rok 2020 bol nárast poberateľov porovnateľný s nárastom u dávky nemocenské, na úrovni 28 tisíc osôb. V priebehu roka 2020 čerpalo ošetrovné viac mužov než v štandardných časoch, podiel žien na poberateľoch poklesol z úrovne 72 % na 67 %.

Rodičia detí do 3 rokov majú možnosť poberať rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. V štandardných časoch, je vývoj počtu poberateľov rodičovského príspevku určovaný demografickým vývojom. V posledných rokoch mierne klesala populácia detí do 3 rokov, čo sa prejavilo v poklese počtu poberateľov.

V roku 2020 vzrástol počet poberateľov rodičovského príspevku a klesol počet poberateľov príspevku na starostlivosť. Odhadom okolo 2 600 rodičov prešlo z príspevku na starostlivosť na rodičovský príspevok, keďže od januára 2020 bola legislatívne zavedená druhá, vyššia úroveň príspevku. Pre rodičov, okrem tých poberajúcich príspevok na starostlivosť na viaceré deti súčasne, sa to finančne viac oplatí.

V roku 2020 je na vývoji počtu poberateľov rodičovského príspevku vidieť aj vplyv pandemického opatrenia, ktoré predĺžilo dobu poberania príspevku pre rodičov, ktorým počas pandémie končila rodičovská dovolenka.

Pri pohľade na počet poberateľov v členení podľa toho, či majú pracovný príjem, vidíme, že v roku 2020 vzrástol počet poberateľov bez pracovného príjmu. Naopak, počet poberateľov rodičovských príspevkov s pracovným príjmom klesol.

Priemerný disponibilný príjem starobných dôchodcov v posledných rokoch rástol. V roku 2020 bol medziročný rast najrýchlejší a dosiahol hodnotu 1,4 %, pre porovnanie v roku 2018 rástol ich disponibilný príjem tempom 1,1 %.

Disponibilný príjem starobných dôchodcov je tvorený jednak samotným starobným a predčasným starobným dôchodkom a tiež ich čistými pracovnými príjmami a inými dávkami a transfermi. Starobné dôchodky v posledných rokoch stabilne rástli a ich príspevok k rastu disponibilného príjmu sa pohyboval mierne nad 2,5 p.b. v každom roku. Naopak, príspevok čistých pracovných príjmov každoročne klesá. V pandemickom roku bol tento príspevok najnižší (-2,3 p.b.). Legislatívne zmeny v minimálnom dôchodku platné od 1.1. 2020 prispeli k zlepšeniu priemerného disponibilného príjmu dôchodcov o 1 p.b..

Ambíciou Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ) je analyzovať dopad navrhovaných opatrení ale aj významných udalostí akou je pandémia COVID-19 na príjmy slovenských domácností. Využili sme preto anonymizované individuálne údaje, ktoré máme k dispozícii a pozreli sme sa na to, aký dopad mal krízový vývoj v roku 2020 na ekonomický status jednotlivcov a ich príjmy .

Táto analýza je založená na individuálnych údajoch za roky 2017 až 2020 o výške príjmu zo Sociálnej poisťovne a na individuálnych údajoch o poskytnutých dávkach zo Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. K dnešnému dátumu nám údaje dovolili analyzovať priebeh krízy do konca roka 2020.

Počet pracujúcich je definovaný ako počet osôb v databáze Sociálnej poisťovne s pracovným pomerom zamestnaneckým, na dohodu alebo vykonávajúcich samostatnú zárobkovú činnosť. Počty sú vrátane osôb na materskej/rodičovskej dovolenke, ktorým zamestnávateľ „drží“ pracovné miesto. Z analýzy sú z technických dôvodov vylúčené študentské brigádnické dohody. Rozdiely oproti oficiálnym štatistikám ŠÚ SR vyplývajú aj zo skutočnosti, že databáza Sociálnej poisťovne neobsahuje napr. údaje za časť SZČO, ktoré neodvádzajú sociálne odvody alebo za príslušníkov ozbrojených zložiek. Naopak, súčasťou databázy sú aj zahraniční pracujúci na Slovensku.

Pracovný príjem je odvodený od vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. Disponibilný príjem tvorí súčet čistých pracovných príjmov, nemocenských dávok, dôchodkov, dávok v nezamestnanosti, rodičovského príspevku a pomoci v hmotnej núdzi.