Zuzana Múčka, Jakub Kandričák, Jakub Koško, Pavol Majher

Za úspešné konsolidačné stratégie sa v tejto diskusnej štúdii považujú tie, ktoré okrem splnenia rozpočtových cieľov a trvalého zlepšenia stavu verejných financií minimalizujú potrebu dodatočnej konsolidácie za strednodobým horizontom. Hoci každá konsolidácia má bezprostredne negatívny vplyv na vývoj ekonomiky, dopad v dlhodobejšom horizonte je závislý od zvolenej skladby opatrení. V prípade Slovenska simulácie ukazujú, že väčšina úspešných stratégií zahŕňa zníženie výdavkov na prevádzku štátu a navýšenie nedaňových príjmov, pričom tieto zmeny sú realizované vo výraznejšej miere, než je potreba na splnenie rozpočtových cieľov. Vyššími úsporami v týchto oblastiach sa vytvára priestor na zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky cez zníženie daňového zaťaženia ekonomickej aktivity a navýšenie produktívnych verejných investícií. Práve zníženie daňového zaťaženia ekonomickej aktivity je kľúčovým faktorom zvyšujúcim rastový potenciál a odolnosť ekonomiky. Zároveň však medzi úspešnými konsolidačnými stratégiami môžeme nájsť aj také, ktoré umožňujú variabilitu v úpravách daní zo spotreby a sociálnych transferov. Táto variabilita vytvára priestor aj na súbežne navýšenie výdavkov v sociálnej oblasti a zvýšenie daní zo spotreby, alebo ich zníženie.

Dosiahnutie rozpočtových cieľov do roku 2028 cez úspešné konsolidačné stratégie by mohlo do roku 2040 znamenať vyššie rasty reálnej ekonomiky každoročne v priemere o 0,15 p.b. v porovnaní s konsolidáciou realizovanou proporčne cez všetky príjmy a výdavky rozpočtu. Tento rast je primárne dôsledkom znižovania daňového zaťaženia ekonomickej aktivity, krokom, ktorý je nevyhnutný na zvýšenie rastového potenciálu a odolnosti ekonomiky. Priaznivejší makroekonomický vývoj sa premietne do nižších deficitov verejnej správy o 0,7 % HDP, pričom očakávaná úroveň dlhu bude v roku 2040 nižšia o 11 % HDP v porovnaní s očakávaním pri použití proporčnej konsolidácie. Vyšší rastový potenciál ekonomiky dosiahnutý vhodnejšou voľbou konsolidačných opatrení v rokoch 2026 až 2028 by sa tak v porovnaní s proporčnou konsolidáciou premietol do zníženia potreby prijímania trvalých opatrení v období rokov 2029 až 2040 o približne 0,6 % HDP. Na druhej strane, proti-rastovo zvolená štruktúra konsolidácie – napriek splneniu konsolidačného cieľa stanoveného pre najbližšie roky – si na vykompenzovanie straty voči proporčnej kompenzácii vyžiada prijatie dodatočných opatrení za vyše 0,8 % HDP. Rozdiel medzi najúspešnejšími a najmenej úspešnými stratégiami tak bude v priebehu budúcej dekády znamenať dva priemerné konsolidačné balíčky.

Kľúčové slová: fiškálna politika; ciele a dizajny fiškálnych politík; verejné financie, verejný dlh a deficit verejných financií; optimalizačné techniky a modely; výpočtové metódy a simulácie; modely všeobecného ekvilibria

JEL kódy: E62, E61, H61, H62, H68, C61, C63, C68, E17

Diskusná štúdia je postavená na modelovom prístupe popísanom v samostatnej technickej prílohe:

Zuzana Múčka[1][2]

Cieľom skúmaného problému je identifikovať a charakterizovať úspešné konsolidačné stratégie, čiže také kombinácie fiškálnych nástrojov, ktoré pri danej fixnej fiškálnej trajektórii vyžadujú v neskoršom období po skončení konsolidácie najmenšiu potrebu dodatočnej konsolidácie[3]. Tento materiál predstavuje náčrt postupu ich určenia a vysvetľuje dôvody použitia zvoleného prístupu v súbežne zverejnenej diskusnej štúdie RRZ[4], ktorá posudzuje konsolidačné stratégie z hľadiska dlhodobých dopadov na ekonomiku a verejné financie.

[1]     zuzana.mucka@rrz.sk

[2]     Za pripomienky k tomuto materiálu ďakujeme J.Hledíkovi (EK), M.Labajovi, M.Marenčákovi a B.Reľovskému (všetci NBS)

[3]     Pre každú zvolenú konsolidačnú stratégiu vyplýva potreba dodatočnej konsolidácie v neskoršom, vyhodnocovacom období z konkrétnej voľby fiškálnych opatrení v rámci tej stratégie a ich makroekonomických dôsledkov na rast HDP, jednotlivé fiškálne ukazovatele (dlh, deficit) či rizikové prirážky.

[4]     Múčka, Z., Kandričák, J., Koško, J., Majher, P. (2026): Ako sa vyhnúť konsolidačnej pasci. Diskusná štúdia RRZ č. 1/2026. Ďalej v texte uvádzané ako „diskusná štúdia“.

Príspevok Ako sa vyhnúť konsolidačnej pasci je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Prečo nás príjmy z dividend už budú tešiť menej je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Čo je cieľom blogu?

• Porovnať metodiku výpočtu, sadzby a zdaňovacie obdobia vo vybraných európskych krajinách, ktoré sú použité pri výpočte solidárneho príspevku.
• Znázorniť odhadovaný vplyv zavedenia príspevku na rozpočet verejnej správy na Slovensku v rokoch 2022^[5] a 2023.

Porovnanie WPT pre subjekty pôsobiace v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií vo vybraných európskych krajinách

Sadzba WPT a spôsob výpočtu solidárneho príspevku sa naprieč krajinami líši. Štandardný spôsob výpočtu vychádza z Nariadenia Rady EÚ, kde základ na výpočet príspevku (nadzisk) je zdaniteľný príjem relevantného zdaňovacieho obdobia, od ktorého sa odčíta aritmetický priemer základov dane štyroch po sebe nasledujúcich účtovných období začínajúc rokom 2018 navýšeným o 20 %. Následne prenásobením základu danou sadzbou (minimálna sadzba určená nariadením je 33 %, ale štáty ju môžu stanoviť aj vyššie) je možné vypočítať výšku solidárneho príspevku. Štandardný spôsob výpočtu bol použitý väčšinou krajín a je znázornený v tabuľke pri krajinách bez poznámky inej metodiky. Špecifický spôsob stanovenia príspevku si zvolilo Belgicko, kde je príspevok podnikov petrochemického priemyslu stanovený na 6,90 eur na tonu ropy spracovanej v období od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023 a 7,80 eur za meter kubický podnikom, ktoré ropné produkty predávajú na trhu na konečnú spotrebu. Inú metodiku výpočtu uplatnilo aj Fínsko, kde výška solidárneho príspevku zodpovedá 33 % zo zisku presahujúceho ročný výnos 5 % z vlastného kapitálu zaznamenaného v súvahe dotknutej spoločnosti. Rozdielny spôsob výpočtu solidárneho príspevku je aj v Maďarsku. Oproti štandardnému prístupu sa nadzisk počíta zo spreadu medzi ruskou ropou Ural a severomorskou ropou Brent, ktorej hodnota slúži ako medzinárodná referenčná cena. Poslednou krajinou so spôsobom výpočtu odlišujúcim sa od Nariadenia Rady EÚ je Španielsko, kde príspevok predstavuje 1,2 % z čistého obratu veľkých petrochemických spoločností. Na rozdiel od spôsobu výpočtu stanoveného v Nariadení Rady EÚ, vzorec na výpočet výšky príspevku v týchto štyroch krajinách s odlišným spôsobom výpočtu nezahŕňa porovnanie so ziskom vytvoreným v predchádzajúcich štyroch rokoch.

V tabuľke sú znázornené sadzby implementované vo vybraných európskych krajinách, kde môžeme pozorovať relatívne široký interval výšky použitej sadzby počnúc najnižšou možnou vo výške 33 % až po 95 % v Maďarsku, kde je však uplatnená iná metodika výpočtu. Najnižšiu možnú sadzbu 33 % si zvolila približne polovica z 22 sledovaných krajín.

Tabuľka: Sadzby a zdaňovacie obdobia WPT pre subjekty pôsobiace v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií vo vybraných európskych krajinách

Zdroj: Vlastné spracovanie

Väčšina krajín stanovila zdaňovacie obdobie na roky 2022 a 2023, no niektoré krajiny uplatňujú WPT iba počas jedného roka, t.j. 2022 alebo 2023. Špecifickým prípadom je Česko, kde zdaňovacím obdobím sú roky 2023, 2024 a 2025. Nariadenie Rady EÚ odporúča stanoviť roky 2022 a 2023, no explicitne nezakazuje aj roky iné, čo vytvára pre vlády možnosť využiť solidárny príspevok ako zdroj financovania aj v ďalších rokoch.

Vplyv zavedenia solidárneho príspevku na rozpočet verejnej správy na Slovensku v rokoch 2022 a 2023

Prijatím dočasných kompenzačných schém na riešenie vysokých cien energií vznikla potreba financovať v rokoch 2022 a 2023 výdavky v predpokladanej výške približne 4 mld. eur. Ako jeden zo spôsobov financovania týchto opatrení bol dňa 22. decembra 2022 schválený zákon o solidárnom príspevku. Zákon určil subjekty podliehajúce tomuto príspevku^[9], sadzbu 55%, zdaňovacie obdobie rok 2022 a spôsob výpočtu príspevku. Následne bol 21.3.2023 schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o solidárnom príspevku. Zdaňovacie obdobie sa predĺžilo aj na rok 2023 a sadzba uplatňovaná pri výpočte je pre tento rok vo výške 70 %. Odhadovaný čistý príjem rozpočtu VS v roku 2022 po odpočítaní výpadku z dane z príjmu právnických osôb a na základe zverejnenia účtovnej závierky spoločnosti Slovnaft za rok 2022 predstavuje sumu 411 mil. eur. Pre rok 2023 bol v septembri vypracovaný predbežný odhad na základe údajov ku konca augusta, kde predpokladaný príjem dosahuje úroveň 321 mil. eur^[10].

Graf: Odhad hrubého a čistého príjmu rozpočtu verejnej správy zo zavedenia solidárneho príspevku v rokoch 2022 a 2023 (v mil. eur a % HDP)

[1] Nariadenia Rady EÚ 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.

[2] Zdanenie nadmerných ziskov, ku ktorým došlo z dôvodu nepredvídateľných vonkajších vplyvov. Tieto zisky nie sú výsledkom zvýšenia kvality služieb, tvorby nových produktov či všeobecne zefektívnenia produkčného procesu, ani lepšieho uspokojovania preferencií spotrebiteľov.

[3] Vo viacerých krajinách ako napr. v Česku, Rakúsku, Belgicku, Bulharsku, Nemecku, Francúzsku a aj na Slovensku bola WPT zavedená aj na producentov elektriny. V tomto blogu sa však WPT pre producentov elektriny nevenujem vzhľadom na to, že očakávaný príjem do rozpočtu VS je podstatne nižší, ako to je v prípade WPT pre producentov výrobkov z ropy. V Litve a Lotyšsku je WPT zavedená aj pre banky.

[4] Vychádza z čl. 17 bodu 1 Nariadenia Rady EÚ 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.

[5] Aj keď výška solidárneho príspevku za rok 2022 už bola zverejnená v účtovnej závierke spoločnosti Slovnaft, príjem do rozpočtu VS ešte nebol oficiálne potvrdený Ministerstvom financií. Preto pre účely tohto blogu budem pre rok 2022 uvádzať, že stále ide o odhad.

[6] Sadzba ako aj zdaňovacie obdobie zatiaľ v Poľsku nie je schválené, ale očakáva sa, že v najbližších dňoch bude schválená sadzba 50 %.

[7] Dotknuté firmy si môžu sadzbu znížiť na minimálnych 33 %, ak preukážu vykonanie tzv. zelených investícií.

[8] Pre rok 2022 bola schválená sadzba vo výške 55 %, pre rok 2023 sadzba 70 %.

[9] Počet subjektov, ktoré určil zákon je 28, z toho sa očakáva, že iba 13 môže dosiahnuť zdaniteľný príjem, z ktorého sa príspevok bude platiť. Doplnením zákona z 21.3.2023 sa počet zákonom určených subjektov znížil na 26, vyňaté boli subjekty klasifikované v nomenklatúre NACE Rev. 2 pod kódmi 05.10 Ťažba uhlia a lignitu a 05.20 Ťažba lignitu. Najväčší producent výrobkov z ropy a najviac zasiahnutá je spoločnosť Slovnaft, preto uvažujem s príjmom iba od tejto spoločnosti. Príjem od ostatných menších spoločností považujem skôr za pozitívne riziko.

[10] Pri výpočte boli zohľadnené verejne dostupné zdroje a vývoj cien na trhoch s komoditami ku koncu augusta roka 2023, pre presnejší výpočet by bolo potrebné poznať detailnejšie informácie, ktoré neboli k dispozícií.

Príspevok Ako je to so solidárnym príspevkom na Slovensku a v iných krajinách (Blog) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Výdavky na energie, ktoré subjekty VS zaplatili v roku 2021, dosiahli celkovú úroveň 544 mil. eur (0,5 % HDP). V najväčšej miere sa na týchto výdavkoch podieľalo čerpanie obcí vo výške 171 mil. eur, čo tvorilo takmer tretinu celkového objemu (31 %). ŽSR minuli na energie 97 mil. eur (18 %), kapitoly štátneho rozpočtu 76 mil. eur (14 %) a ostatné subjekty 200 mil. eur (37 %).

Zdroj: ŠÚ SR, Štátna pokladnica (podpoložky ekonomickej klasifikácie 632000 a 632001)

Rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 %. V rámci schváleného rozpočtu verejnej správy boli výdavky na energie rozpočtované v celkovej sume 614 mil. eur (0,6 % HDP), čo predstavuje medziročný nárast 13 %.

Ak sa pozrieme na aktuálne čerpanie výdavkov na energie za prvý polrok 2022, úroveň výdavkov predstavuje sumu 413 mil. eur, čo znamená medziročný nárast o 46 %. Ak by sa táto úroveň rastu udržala počas druhej polovice roka, medziročný nárast výdavkov na energie by mohol dosiahnuť 253 mil. eur, pričom rozpočtovaná úroveň by bola prekročená o takmer 183 mil. eur (0,2 % HDP)[2].

*- neupravené o infláciu                                          Zdroj: MF SR, Štátna pokladnica, vlastné výpočty

Napriek tomu, že verejné výdavky na energie rastú výrazne už v tomto roku, v nasledujúcich rokoch môžeme očakávať ešte výraznejší nárast vzhľadom na vývoj cien na trhoch s energiami. Aktuálne pozorovaný nárast výdavkov je tvorený iba dodatočnými nákladmi subjektov, ktorých zmluvy boli zmenené v predchádzajúcom roku. Keďže ceny energií naďalej zotrvávajú na vysokých úrovniach, postupne sa budú premietať do novopodpísaných kontraktov pre všetky subjekty.

Pri prognóze výdavkov na energie VS v strednodobom horizonte sme vychádzali z predpokladov o cenách energií použitých v rámci aktuálnej makroekonomickej prognózy RRZ. Zároveň sme použili predpoklad, že časť subjektov ako sú školy, nemocnice a subjekty, ktoré sa zaoberajú sociálnou starostlivosťou, bude zaradená do skupiny zraniteľných odberateľov. Následne by tak mali mať nárok na regulované ceny energií, pretože výpadok ich činnosti by predstavoval pre štát výrazné problémy so zabezpečením základných služieb pre obyvateľov. Pri zvyšnej časti subjektov sme predpokladali, že ich výdavky budú naviazané na vývoj trhových cien energií.

Zdroj: Štátna pokladnica, vlastné výpočty

Pri aktuálnej prognóze vývoja cien energií môžu výdavky na energie v roku 2023 vzrásť na úroveň viac ako 1,5 mld. eur (1,2 % HDP), čo predstavuje takmer trojnásobnú úroveň oproti roku 2021. Vplyvom dodatočných výdavkov na energie tak medzi rokmi 2021 a 2023 príde k navýšeniu deficitu verejných financií o 0,7 % HDP.

Na prognózovanom objeme výdavkov v roku 2023 sa najvýraznejšie podieľajú obce, ktorých výdavky by mohli dosiahnuť úroveň 456 mil. eur. Úroveň výdavkov 200 mil. eur by pri naplnení predpokladov prognózy prekročili ŽSR a kapitoly štátneho rozpočtu, náklady nemocníc by mohli dosiahnuť 145 mil. eur. Takýto nárast výdavkov vo výraznej miere zaťažuje hospodárenie jednotlivých subjektov. Dodatočné náklady na energie budú musieť byť kompenzované znížením čerpania iných výdavkov s negatívnym vplyvom na prevádzku a investičnú činnosť.

Zdroj: ŠÚ SR, Štátna pokladnica (podpoložky ekonomickej klasifikácie 632000 a 632001), vlastné výpočty

V ďalších rokoch strednodobého horizontu očakávame pokračujúci rast celkového objemu výdavkov až na úrovne 1,7 mld. eur (1,3 % HDP) v roku 2024 a 1,8 mld. eur (1,2 % HDP) v roku 2025.

_____________________

[1] Štatistický úrad SR, 2022, Indexy spotrebiteľských cien oproti rovnakému obdobiu minulého roku.

[2] Uvedený nárast výdavkov na energie v roku 2022 a v strednodobom horizonte vychádza z jednoduchého výpočtu, kde účelom bolo ilustrovať približnú veľkosť dopadu. Cieľom nie je presná kvantifikácia dopadu zvýšenia cien, nakoľko na detailnejšiu analýzu by bolo potrebné vyhodnotiť údaje vrátane doby platnosti kontraktov pre všetky relevantné subjekty.

Príspevok Vplyv zvýšenia cien energií na hospodárenie subjektov verejnej správy je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Aké sú moje hlavné pozorovania?

• Za posledné desaťročie išlo na diaľnice kumulatívne o miliardu eur menej, ako plánovali schválené rozpočty. Z tohto hľadiska sa teda nedá povedať, že pokrok vo výstavbe diaľnic trpel kvôli nedostatku zdrojov, ale kvôli nedostatočnej schopnosti ich stavať.
• Aj napriek nevyužitiu všetkých zdrojov rozpočtu bolo čerpanie týchto výdavkov mierne nadpriemerné vporovnaní s vybranými krajinami.
• Zároveň platí, že sa nepodarilo dosiahnuť mieru zvyšovania hustoty diaľničnej siete na priemernej úrovni vybraných krajín.

Investičné výdavky vs. rozpočet

Rozpočty v rokoch 2010 až 2020 plánovali investičné výdavky vrátane EÚ fondov a spolufinancovania do diaľnic v priemernej výške približne 680 miliónov eur ročne. Najvyššie hodnoty blížiace sa k úrovni 900 mil. eur boli rozpočtované v rokoch 2011, 2014 a 2016, naopak v rokoch 2018 a 2019 sa rozpočtované výdavky výrazne prepadli až pod úroveň 300 mil. eur. Pokles výdavkov v rozpočte súvisel najmä s vysokou úrovňou nahromadených nepoužitých prostriedkov z predchádzajúcich rokov, ktoré bolo potrebné dočerpať, aby sa predišlo ich prepadnutiu.

V porovnaní s plánom v rozpočtoch bolo v sledovanom období čerpanie prostriedkov na investície opakovane nižšie. S výnimkou roku 2015 spojeného s dočerpávaním fondov EÚ na konci programového obdobia náklady nikdy neprekročili 700 mil. eur. Zároveň platí, že iba v štyroch z jedenástich rokov bolo čerpanie vyššie, ako predpokladaný rozpočet vplyvom použitia prostriedkov z predchádzajúcich rokov.

Ak by sme spočítali nevyčerpané prostriedky na výstavbu diaľničnej siete od roku 2010 do roku 2020, dostali by sme sa k sume približne jedna miliarda eur. Plné využitie týchto prostriedkov by umožnilo navýšiť objem investícií na danom horizonte každoročne o 100 miliónov eur. Alternatívne by za tieto peniaze mohol byť dvakrát postavený dlhodobo očakávaný diaľničný úsek Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala.[4]

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Rozpočtov verejnej správy na roky 2010-2020, rozpočtových opatrení a výkazov Štátnej pokladnice

Investičné náklady

            V porovnaní s vyspelými európskymi krajinami platí, že verejné investície použité na výstavbu diaľnic boli na Slovensku za posledných desať rokov mierne nadpriemerné. Priemerné ročné výdavky dosiahli výšku približne 0,75 % HDP, pričom priemer vybraných krajín bol na úrovni 0,63 % HDP a medián v objeme 0,56 % HDP. Najviac finančných prostriedkov v pomere na HDP do diaľničnej infraštruktúry investovalo Rumunsko, kde priemerné investičné výdavky z verejných zdrojov dosiahli takmer 1,8 % HDP ročne. Na druhej strane krajiny ako Taliansko, či Belgicko uskutočnili v tomto období najmenšie investície do novej diaľničnej siete, keďže väčšina výdavkov smeruje len na zlepšovanie už existujúcej diaľničnej infraštruktúry (dobudovanie nových jazdných pruhov, značenie a pod.).

Zdroj: OECD, vlastné výpočty[5]

Hustota a zlepšenie pokrytia diaľničnej siete

Zlepšenie pokrytia[6] diaľničnou sieťou na Slovensku bolo v poslednej dekáde ôsme najvyššie spomedzi sledovaných krajín, čo znamenalo, že bolo tesne pod priemernou úrovňou a zároveň nad mediánom. Hustota pokrytia, vyjadrená ako počet kilometrov diaľnic pripadajúcich na 1000 km² sa zlepšila približne o 25% oproti roku 2010, pričom priemer zlepšenia vybraných krajín bol približne 40%. Najvýraznejší progres vo výstavbe diaľnic zaznamenali Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, čo bolo spôsobené veľmi riedkou diaľničnou sieťou v predchádzajúcom období a preto museli stavať viac. Krajiny ako Nemecko, Belgicko a Slovinsko mali rozsiahlu diaľničnú infraštruktúru už na začiatku obdobia, tým pádom ju nemuseli rozširovať v takej výraznej miere.

Poznámka: Hustota pokrytia diaľničnou sieťou je vyjadrená ako počet kilometrov diaľnic pripadajúcich na 1000 km² rozlohy krajiny.

Zdroj: Eurostat, Slovenská správa ciest, Ředitelství silnic a dálnic ČR, vlastné výpočty[7]

Vzťah medzi výdavkami a zlepšením pokrytia

Medzi krajiny s najväčším zlepšením v danom období patrili Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, no zároveň sa javí, že Poliaci dokázali túto zmenu financovať s relatívne nižšími nákladmi[8]. Slovensko v sledovanom období dosahovalo vzhľadom na nadpriemerné výdavky na výstavbu mierne podpriemerné tempo zvyšovania hustoty diaľnic. Naďalej tak patríme do druhej polovice skúmaných krajín vzhľadom na celkovú hustotu diaľničnej siete. V roku 2019 pripadalo na 1000 km² 15,64 kilometra diaľnic, čo predstavuje približne dve tretiny z priemeru a tri štvrtiny z mediánovej úrovne sledovaných krajín.

Zdroj: OECD, Eurostat, vlastné výpočty

Poznámky

[1] Keďže podľa § 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov sa pod pojmom diaľnica chápe diaľnica a rýchlostná cesta, na účely tohto blogu budem používať len pojem diaľnica, pod ktorým budem označovať diaľnice, ako aj rýchlostné cesty.

[2] Zahrnuté sú všetky zdroje financovania.

[3] Zahrnutá je väčšina členských štátov Európskej Únie, ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo. Chýbajúce členské štáty Európskej Únie sme nezahrnuli z dôvodu chýbajúcich dát (Rakúsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Malta a Cyprus). Skúmané obdobie je od roku 2010 do roku 2019.

[4] Zahrnuté sú pôvodné náklady na výstavbu v daných rokoch.

[5] Pre nedostatok dát pri niektorých krajinách sú použité iba dostupné dáta.

[6] Cieľom je poukázať na progres vo vývoji diaľničnej siete vzhľadom na výšku investičných výdavkov, pre Slovensko nemusí byť nevyhnutne potrebné dosiahnuť úroveň hustoty ako krajiny s najhustejšou sieťou v EÚ  (vzhľadom na charakter krajiny, zmena štruktúry ekonomiky a pod.). Vzhľadom na Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry publikované Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP) implicitne predpokladám, že výstavba podľa určitých relevantných kritérií nemusí byť automaticky spojená s dosiahnutím hustoty diaľničnej siete na úrovni, akú majú štáty ako Belgicko a Nemecko.

[7] Pre nedostatok dát pri Dánsku sú použité dáta od roku 2013 do roku 2018.

[8] Na výšku nákladov vplýva mnoho faktorov napr. geomorfologická členitosť, náklady práce a pod. Preto je zložité objektívne posúdiť rýchlosť výstavby diaľnic vzhľadom na minuté prostriedky. Na účely blogu som od týchto ďalších faktorov abstrahoval.

Referencie

[1]        Koziarski S., 2020, Expanding the network of highways and expressways in the post-socialist countries of the European Union in the years 2004–2019, Prace Komisji Geografii Komunikacji PTG, 23(3), 41–60.

[2]          Rozpočty verejnej správy 2010-2020

[3]        OECD, 2021, Infrastructure investment (indicator)

[4]       Eurostat, 2021, Road transport infrastructure

[5]        Národná diaľničná spoločnosť, a. s., 2021, Diaľničná sieť

[6]       Slovenská správa ciest, 2021, Dĺžka cestných komunikácií

[7]        Ředitelství silnic a dálnic ČR, 2021, Silnice a dálnice v České republice

[8]       Útvar hodnoty za peniaze, 2020, Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry

[8]       www.highwaymaps.eu

Príspevok Výstavba diaľnic netrpí kvôli peniazom je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.