Rýchlosť výstavby diaľnic[1] je na Slovensku známou a často diskutovanou témou. Opakovane zaznievajú názory kritizujúce pomalé tempo výstavby alebo jej vysoké náklady. V tomto blogu sa pokúsim verejnosti predstaviť, aká bola miera využitia prostriedkov z rozpočtu v období rokov 2010 až 2020, aké bolo postavenie Slovenska z hľadiska investícií[2] do diaľnic v rámci vybraných európskych krajín[3] v rokoch 2010 až 2019, a s akou zmenou pokrytia diaľničnej siete boli tieto investície spojené.
Aké sú moje hlavné pozorovania?
- Za posledné desaťročie išlo na diaľnice kumulatívne o miliardu eur menej, ako plánovali schválené rozpočty. Z tohto hľadiska sa teda nedá povedať, že pokrok vo výstavbe diaľnic trpel kvôli nedostatku zdrojov, ale kvôli nedostatočnej schopnosti ich stavať.
- Aj napriek nevyužitiu všetkých zdrojov rozpočtu bolo čerpanie týchto výdavkov mierne nadpriemerné vporovnaní s vybranými krajinami.
- Zároveň platí, že sa nepodarilo dosiahnuť mieru zvyšovania hustoty diaľničnej siete na priemernej úrovni vybraných krajín.
Investičné výdavky vs. rozpočet
Rozpočty v rokoch 2010 až 2020 plánovali investičné výdavky vrátane EÚ fondov a spolufinancovania do diaľnic v priemernej výške približne 680 miliónov eur ročne. Najvyššie hodnoty blížiace sa k úrovni 900 mil. eur boli rozpočtované v rokoch 2011, 2014 a 2016, naopak v rokoch 2018 a 2019 sa rozpočtované výdavky výrazne prepadli až pod úroveň 300 mil. eur. Pokles výdavkov v rozpočte súvisel najmä s vysokou úrovňou nahromadených nepoužitých prostriedkov z predchádzajúcich rokov, ktoré bolo potrebné dočerpať, aby sa predišlo ich prepadnutiu.
V porovnaní s plánom v rozpočtoch bolo v sledovanom období čerpanie prostriedkov na investície opakovane nižšie. S výnimkou roku 2015 spojeného s dočerpávaním fondov EÚ na konci programového obdobia náklady nikdy neprekročili 700 mil. eur. Zároveň platí, že iba v štyroch z jedenástich rokov bolo čerpanie vyššie, ako predpokladaný rozpočet vplyvom použitia prostriedkov z predchádzajúcich rokov.
Ak by sme spočítali nevyčerpané prostriedky na výstavbu diaľničnej siete od roku 2010 do roku 2020, dostali by sme sa k sume približne jedna miliarda eur. Plné využitie týchto prostriedkov by umožnilo navýšiť objem investícií na danom horizonte každoročne o 100 miliónov eur. Alternatívne by za tieto peniaze mohol byť dvakrát postavený dlhodobo očakávaný diaľničný úsek Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala.[4]
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Rozpočtov verejnej správy na roky 2010-2020, rozpočtových opatrení a výkazov Štátnej pokladnice
Investičné náklady
V porovnaní s vyspelými európskymi krajinami platí, že verejné investície použité na výstavbu diaľnic boli na Slovensku za posledných desať rokov mierne nadpriemerné. Priemerné ročné výdavky dosiahli výšku približne 0,75 % HDP, pričom priemer vybraných krajín bol na úrovni 0,63 % HDP a medián v objeme 0,56 % HDP. Najviac finančných prostriedkov v pomere na HDP do diaľničnej infraštruktúry investovalo Rumunsko, kde priemerné investičné výdavky z verejných zdrojov dosiahli takmer 1,8 % HDP ročne. Na druhej strane krajiny ako Taliansko, či Belgicko uskutočnili v tomto období najmenšie investície do novej diaľničnej siete, keďže väčšina výdavkov smeruje len na zlepšovanie už existujúcej diaľničnej infraštruktúry (dobudovanie nových jazdných pruhov, značenie a pod.).
Zdroj: OECD, vlastné výpočty[5]
Hustota a zlepšenie pokrytia diaľničnej siete
Zlepšenie pokrytia[6] diaľničnou sieťou na Slovensku bolo v poslednej dekáde ôsme najvyššie spomedzi sledovaných krajín, čo znamenalo, že bolo tesne pod priemernou úrovňou a zároveň nad mediánom. Hustota pokrytia, vyjadrená ako počet kilometrov diaľnic pripadajúcich na 1000 km2 sa zlepšila približne o 25% oproti roku 2010, pričom priemer zlepšenia vybraných krajín bol približne 40%. Najvýraznejší progres vo výstavbe diaľnic zaznamenali Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, čo bolo spôsobené veľmi riedkou diaľničnou sieťou v predchádzajúcom období a preto museli stavať viac. Krajiny ako Nemecko, Belgicko a Slovinsko mali rozsiahlu diaľničnú infraštruktúru už na začiatku obdobia, tým pádom ju nemuseli rozširovať v takej výraznej miere.
Poznámka: Hustota pokrytia diaľničnou sieťou je vyjadrená ako počet kilometrov diaľnic pripadajúcich na 1000 km2 rozlohy krajiny.
Zdroj: Eurostat, Slovenská správa ciest, Ředitelství silnic a dálnic ČR, vlastné výpočty[7]
Vzťah medzi výdavkami a zlepšením pokrytia
Medzi krajiny s najväčším zlepšením v danom období patrili Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, no zároveň sa javí, že Poliaci dokázali túto zmenu financovať s relatívne nižšími nákladmi[8]. Slovensko v sledovanom období dosahovalo vzhľadom na nadpriemerné výdavky na výstavbu mierne podpriemerné tempo zvyšovania hustoty diaľnic. Naďalej tak patríme do druhej polovice skúmaných krajín vzhľadom na celkovú hustotu diaľničnej siete. V roku 2019 pripadalo na 1000 km2 15,64 kilometra diaľnic, čo predstavuje približne dve tretiny z priemeru a tri štvrtiny z mediánovej úrovne sledovaných krajín.
Zdroj: OECD, Eurostat, vlastné výpočty
Poznámky
[1] Keďže podľa § 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov sa pod pojmom diaľnica chápe diaľnica a rýchlostná cesta, na účely tohto blogu budem používať len pojem diaľnica, pod ktorým budem označovať diaľnice, ako aj rýchlostné cesty.
[2] Zahrnuté sú všetky zdroje financovania.
[3] Zahrnutá je väčšina členských štátov Európskej Únie, ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo. Chýbajúce členské štáty Európskej Únie sme nezahrnuli z dôvodu chýbajúcich dát (Rakúsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Malta a Cyprus). Skúmané obdobie je od roku 2010 do roku 2019.
[4] Zahrnuté sú pôvodné náklady na výstavbu v daných rokoch.
[5] Pre nedostatok dát pri niektorých krajinách sú použité iba dostupné dáta.
[6] Cieľom je poukázať na progres vo vývoji diaľničnej siete vzhľadom na výšku investičných výdavkov, pre Slovensko nemusí byť nevyhnutne potrebné dosiahnuť úroveň hustoty ako krajiny s najhustejšou sieťou v EÚ (vzhľadom na charakter krajiny, zmena štruktúry ekonomiky a pod.). Vzhľadom na Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry publikované Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP) implicitne predpokladám, že výstavba podľa určitých relevantných kritérií nemusí byť automaticky spojená s dosiahnutím hustoty diaľničnej siete na úrovni, akú majú štáty ako Belgicko a Nemecko.
[7] Pre nedostatok dát pri Dánsku sú použité dáta od roku 2013 do roku 2018.
[8] Na výšku nákladov vplýva mnoho faktorov napr. geomorfologická členitosť, náklady práce a pod. Preto je zložité objektívne posúdiť rýchlosť výstavby diaľnic vzhľadom na minuté prostriedky. Na účely blogu som od týchto ďalších faktorov abstrahoval.
Referencie
[1] Koziarski S., 2020, Expanding the network of highways and expressways in the post-socialist countries of the European Union in the years 2004–2019, Prace Komisji Geografii Komunikacji PTG, 23(3), 41–60.
[2] Rozpočty verejnej správy 2010-2020
[3] OECD, 2021, Infrastructure investment (indicator)
[4] Eurostat, 2021, Road transport infrastructure
[5] Národná diaľničná spoločnosť, a. s., 2021, Diaľničná sieť
[6] Slovenská správa ciest, 2021, Dĺžka cestných komunikácií
[7] Ředitelství silnic a dálnic ČR, 2021, Silnice a dálnice v České republice
[8] Útvar hodnoty za peniaze, 2020, Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry
[8] www.highwaymaps.eu
Galéria
