Prečo sa konsolidácia stala témou

Zatiaľ čo volanie po konsolidácii, chýbajúcich konsolidačných opatreniach či hodnovernej viacročnej konsolidačnej stratégii bývalo vzhľadom na zhoršujúci sa stav dlhodobej udržateľnosti zaužívanou mantrou pravidelných hodnotiacich správ RRZ prakticky od jej vzniku, potreba konsolidácie sa stala vážnejšou verejnou témou až v priebehu leta minulého roku. K upriameniu pozornosti na potrebu konsolidácie prispel nelichotivý stav verejných financií. K chronicky vysokému riziku dlhodobej udržateľnosti sa pridalo aj zhoršenie strednodobého fiškálneho výhľadu, keď deficit našich verejných financií sa podľa odhadov Európskej komisie radil k najvyšším v EÚ. Bez prijatia konsolidačných opatrení by náš dlh naďalej nezadržateľne rástol.

Úradnícka vláda sa snažila podnietiť vecnú debatu o veľkosti potrebnej konsolidácie a aj štruktúre predstavením konsolidačných lego kociek, ktoré ponúkali široké konsolidačné menu, aby si z neho vedeli vybrať ako pravicové, tak aj ľavicové vlády. Aj keď sa pôvodný plán vecnej debaty vzhľadom na blížiace sa voľby nepodarilo naplniť, reprezentanti politických strán pripúšťali, že po voľbách bude musieť dôjsť ku konsolidácii verejných financií. Najčastejšie sa spomínala konsolidácia o pol percenta ročne. Ako sa však ukazuje, nie všetci myslia pod konsolidáciou to isté.

Čo rozumieť pod konsolidáciou?^[1]

Zmena deficitu – často nesprávne vodítko

Najintuitívnejšou interpretáciou konsolidácie – a zrejme aj najzneužívanejšou – je medziročné zníženie deficitu verejných financií. Ide o najpovrchnejšie a najjednoduchšie vyjadrenie konsolidácie, ktoré dáva veľmi skreslený pohľad na to, či sa verejné financie zlepšujú alebo zhoršujú. Úroveň deficitov v jednotlivých rokoch môže byť silno poznačená odlišným makroekonomickým vývojom a skokmi v jednorazových príjmoch a výdavkov, čo môže zásadným spôsobom ovplyvňovať medziročnú zmenu. Napríklad ak jeden rok vláda poskytne pandemickú pomoc a ďalšie roky už nie, niekto by mal pokušenie nazvať to konsolidáciou. V skutočnosti sa však v ďalšom vývoji verejných financií toho veľa nezmenilo.

Zmena štrukturálneho deficitu – lepšie, aj keď nie ideálne

Ekonómovia a inštitúcie pod konsolidáciou rozumejú trvalé znižovanie deficitu a za týmto účelom referujú na zmenu štrukturálneho deficitu, čo je trvalá časť deficitu (deficit očistený o jednorazové opatrenia a vplyv hospodárskeho cyklu na príjmy a výdavky verejných financií). Zjednodušene sa pod konsolidáciou rozumie medziročné zlepšenie štrukturálneho deficitu a pod dekonsolidáciou pravý opak, teda zhoršenie.

Veľkosť opatrení – nerozlišuje trvácnosť prijatých opatrení

Veľkosť opatrení vyjadruje celkový vplyv opatrení vlády zahrnutých v rozpočte na výsledné saldo verejných financií. Počíta sa ako rozdiel medzi cieleným deficitom a deficitom verejnej správy za predpokladu nezmenených politík v danom roku, teda hypotetickej situácii, ak by sa opatrenia, o ktoré sa opiera rozpočet, neprijali. Nerozlišuje sa medzi tým, či sú opatrenia jednorazové alebo trvalé. Nezapočítajú sa len opatrenia zlepšujúce deficit, ktoré sa pomenúvajú ako konsolidačne opatrenia alebo konsolidačný balíček, ale aj tie, ktoré deficit zhoršujú.

Konsolidačné úsilie – najlepšie meradlo pre trvalé ozdravovanie verejných financií

Štrukturálny deficit sa môže z roka na rok automaticky zhoršovať, alebo zlepšovať aj z dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné s aktívnou politikou danej vlády v danom roku. Môže ísť o zmenu v úrokových nákladov hradených na štátnom dlhu, alebo dôsledku skoršie prijatých opatrení vládou a parlamentom, ktoré majú odložený účinok, alebo ich dopady na rozpočet sa v jednotlivých rokoch rádovo líšia, alebo v dôsledku nečakaného ponukového šoku, tak ako sme boli svedkami v ostatných rokoch. V minulosti sa zvykol štrukturálny deficit mierne znižovať z roka na rok len zotrvačnosťou výdavkov, ktoré rástli pomalšie než príjmy. Najbližšie roky sa štrukturálny deficit naopak zotrvačne zvyšuje, najmä kvôli zafixovaniu spotrebných daní na nominálnych eurových hodnotách.

Pri hodnotení skutočnej konsolidácie, presnejšie akou mierou prispieva aktuálna vláda k trvalému zlepšovaniu štrukturálneho salda, je potrebné od medziročnej  zmeny štrukturálneho salda, ktoré sa ešte analyticky upraví (odpočítajú sa úrokové náklady, čisté náklady druhého dôchodkového piliera a prípadne ďalšie faktory) odpočítať jeho medziročnú zmenu v scenári nezmenených politík, teda vývoju, ak by nedošlo k prijatiu žiadnych opatrení. Tento rozdiel nazývame konsolidačným úsilím. V súlade s platnou metodikou výdavkových limitov sa neprihliada na znižovanie odvodov do druhého piliera ako formy konsolidačného úsilia, nakoľko paralelne štátu vzniká nový záväzok vyplácať vyšší dôchodok z prvého piliera v budúcnosti.

Vplyv opatrení na udržateľnosť verejných financií

Pre hodnotenie vplyvu opatrení na dlhodobú udržateľnosť verejných financií je dôležité okrem konsolidačného úsilia vlády sledovať aj vplyv opatrení za horizontom najbližších rokov. V zásade však platí, že pokiaľ je konsolidačné úsilie vlády pozitívne, v porovnateľnej miere vláda prispieva aj k zlepšovaniu udržateľnosti verejných financií. Mierne odchýlky môžu vzniknúť v dôsledku  opatrení s odloženým vplyvom, alebo opatrení, ktorých vplyv na saldo sa zásadným spôsobom mení v čase, ako je tomu často napríklad u parametrických zmien dôchodkového systému.

Schválený rozpočet vs. konsolidácia

Ako dopadol plán „konsolidovať o pol percenta HDP ročne“ v kontexte vyššie opísaných definícií konsolidácie? Vláda v schválenom rozpočte na rok 2024 deklarovala, že oproti predchádzajúcemu roku plánuje konsolidovať o 0,5 % HDP tým, že zníži deficit z očakávaných 6,5 % HDP v roku 2023 na 6 % HDP v 2024. Po zohľadnení časovo nesprávne rozlíšenej refundácie časti energopomoci z rozpočtu EÚ, samotný schválený rozpočet povedie nie k zníženiu, ale naopak k zvýšeniu deficitu zo 6,2 na 6,3 %. RRZ vo svojom hodnotení rozpočtu očakáva zhoršenie deficitu o 0,4 % HDP, keďže za rok 2023 odhaduje nižší deficit (5,7 % HDP) než je schválený cieľ vlády 6% HDP na rok 2024.

Pri hodnotení plánovanej konsolidácie meranej zmenou štrukturálneho deficitu, samotný návrh rozpočtu explicitne vyčísluje zhoršenie v roku 2024 až na úrovni 1% HDP. Podľa prepočtu RRZ sa štrukturálny deficit v porovnaní s rokom 2023 zhorší až o 1,6% HDP. Európska komisia z dôvodu nedokonalej metodiky zahrnula energo-pomoc do štrukturálneho salda, čím po odznení cenového šoku uľahčila formálne konsolidovať cez nižšie výdavky na energopomoc. Ale aj podľa tohto v momentálnej situácii priaznivého prístupu EK skonštatovala, že dochádza k zhoršovaniu štrukturálneho deficitu až o 0,4 % HDP.

Veľkosť opatrení na rok 2024 RRZ vyčíslila na úrovni až -0,6 % HDP, zhodne s neskorším hodnotením EK. Aj v tomto ponímaní dochádza ku dekonsolidácii. Rozhodujúcou mierou k nej prispelo predĺženie nákladnej plošnej energo-pomoci, v rozpore s odporúčaniami EK. Konsolidačné úsilie RRZ odhadla na úrovni -0,1 %, teda mierna dekonsolidácia. Ak by nebolo došlo k zvýšeniu východiskovej bázy cez zvýšenie príplatku k dôchodkom v závere roka 2023, vplyv opatrení na 2024 by bol oveľa negatívnejší (-0,5 % HDP).

Pre posúdenie vplyvu opatrení vlády na dlhodobú udržateľnosť je dôležité rozlišovať medzi opatreniami s trvalým a dočasným vplyvom na štrukturálne saldo. Tie jednorazové, či už energo-pomoc, alebo dočasné príjmové opatrenia, ovplyvňujú deficit len v jednom, nanajvýš troch rokov, a preto ich vplyv na udržateľnosť je minimálna, respektíve silno diskontovaná. Naopak, opatrenia s trvalým vplyvom na štrukturálny deficit majú priamy vplyv na zmenu udržateľnosti. Práve kvôli vysokému zastúpeniu dočasných opatrení v konsolidačných opatreniach v kombinácii s expanziou trvalých výdavkových opatrení, celkový vplyv rozpočtu na udržateľnosť bol RRZ hodnotený ako negatívny na úrovni -0,2 % HDP a aj to len kvôli tomu, že RRZ predpokladá konsolidáciu na úrovni samospráv kvôli ich prísnym fiškálnym pravidlám. Bez tohto započítania šetrenia samospráv vláda v rozpočte dekonsoliduje o 0,5 % HDP.

Rozpočet teda nekonsolidoval podľa žiadnej metriky o pol percenta, respektíve podľa všetkých metrík sa namiesto zlepšenia zhoršuje. Najdôležitejším indikátorom hodnovernej konsolidácie je vplyv rozpočtu na dlhodobú udržateľnosti verejných financií. V čom sa teda stala chyba a čo sa s tým dá ešte spraviť ?

Chybné zaúčtovanie refundácie časti energopomoci bol len jeden z dôvodov, ktorý zakryl pred zákonodarcami fakt, že rozpočet zhoršuje stav verejných financií, a to vo všetkých možných metrikách. Veľkosť opatrení bola negatívna a nepriaznivo na ňu vplývalo najmä predĺženie energopomoci a zvýšenie 13. dôchodku. Pod negatívne konsolidačné úsilie a negatívny vplyv rozpočtu na udržateľnosť sa podpísalo veľké zastúpenie dočasných opatrení v konsolidačnom balíčku, ako aj snaha imitovať konsolidáciu znížením odvodov do druhého piliera.

Na zvrátenie nepriaznivého trendu stačí, aby sa vláda a parlament riadili zákonom a došlo k zosúladeniu rozpočtu s výdavkovými limitmi, ktoré čakajú na schválenie v NR SR a o ktorých aktualizáciu o vplyv schválených príjmových opatrení by následne vláda požiadala. Výdavkové limity korešpondujú s konsolidačným úsilím 0,5 % HDP ročne. Vzhľadom na silné manko spôsobené schváleným rozpočtom sa vláda nevyhne potrebe prijať ďalšie opatrenia tentoraz trvalého charakteru a aktualizovať rozpočet.

Prvým aplikačným poznatkom výdavkových limitov je, že zavedenie nových trvalých výdavkov novou vládou v závere roka si vyžaduje najneskôr v nasledujúcom roku ich plné krytie novými opatreniami a to aj vtedy, ak by sa formálne zmestili do deficitu schváleného predchádzajúcou vládou.

Druhým aplikačným poznatkom je, že legislatívne schválené dočasne zvýšené dane nie sú trvalým konsolidačným opatrením, a preto nemôžu byť použité na krytie trvalých výdavkov cez aktualizáciu výdavkových limitov. Jednoducho, dočasné opatrenia a ani zníženie príspevkov do druhého piliera nie sú konsolidáciou, aj keby boli zabalené v balíčku s veľkým nápisom Lex konsolidácia. No a na záver sme tam, kde sme začali, teda pri hľadaní trvalých opatrení zlepšujúcich verejné financie. Čas ide proti nám. Najširší výber, ktorý je verejne v ponuke sú lego kocky úradníckej vlády. Ak by vláda nevedela nájsť politickú dohodu na preferovaných opatreniach, má možnosť siahnuť po kockách aj náhodným výberom.

^[1] Pre viac podrobností pozri – „Ako merať konsolidáciu vo verejných financiách“ – Diskusná štúdia 2/2014

Príspevok Ako rozpoznať predstieranú konsolidáciu od skutočnej je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Konalo sa v dňoch 10. a 11. októbra v priestoroch zrekonštruovaného Zámku Šimák v Pezinku.

Stretnutia sa za českú Národnú rozpočtovú radu (NRR) zúčasnili predseda Mojmír Hampl, člen NRR Jan Pavel a vedúci Úradu NRR Jan Kubíček. Za slovenskú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť jej členovia Ján Tóth, Martin Šuster, Juraj Kotian, výkonný riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák a vedúci oddelenia fiškálnych analýz a prognóz Pavol Majher.

V neformálnej atmosfére rokovali o výhľade slovenského fiškálu, komplexnej novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti (výdavkové limity a dlhová brzda, lessons learned po 10 rokoch), tiež o nastavení Národnej rozpočtovej rady (nezávislosť, voľba členov, atď.), o doterajšej skúsenosti s fiškálnymi pravidlami v Českej republike, o fungovaní makroekonomických a daňových výborov, o spolupráci s verejnosťou (tzv. quick wins).

V priebehu druhého dňa rozšírili záber o európske fiškálne pravidlá, vzťah menovej a fiškálnej politiky EMÚ, fiškálne rizika v oblasti riešenia energetickej krízy pre Slovensko, ČR a EÚ, valorizáciu dôchodkov a iných dávok.

Príspevok Stretnutie českej a slovenskej rozpočtovej rady je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Verejná diskusia o balíčku sa spustila hlavne otázkami, komu prinesie koľko peňazí. Preto viaceré inštitúcie (vrátane RRZ) stihli publikovať odhady distribučných vplyvov vládou schváleného prorodinného balíčka, teda o koľko si prostredníctvom vyšších prídavkov na deti, daňového bonusu a poukazov na krúžky jednotlivé typy rodín polepšia. Tieto výpočty však popisujú iba tú peknú – pozitívnu príjmovú časť týkajúcu sa rozpočtu rodín s deťmi. No opatrenia, ktorými sa bude prorodinný balíček financovať, doteraz neboli dostatočne vyšpecifikované, a preto vo výpočtoch nie sú zohľadnené. Tie prirodzene ukroja z príjmov domácností, ale nevieme komu a koľko. Preto sú doterajšie hodnotenia prorodinného balíčka neúplné a nedávajú nám odpoveď na otázku, aké rodiny a o koľko si v konečnom dôsledku polepšia, a či vôbec.

Ak obce vrátia úder

V tomto blogu sa nebudem venovať dizajnu a efektívnosti prorodinného balíčka, ani právnym otázkam ohľadne obídenia riadneho legislatívneho procesu. Zameriam sa len na doteraz prezentovaný spôsob jeho financovania, ktorý sa javí ako neúplný a nedostatočne špecifikovaný. Najväčšie kontroverzie vzbudzuje „financovanie“ balíčka cez nižšie transfery podielových daní obciam a VÚC ako priamy dôsledok zvýšenia daňového bonusu.

V prvom rade treba povedať, že zníženie transferu obciam a VÚC nie je samo osebe opatrenie, ktoré neutralizuje negatívny vplyv prorodinného balíčka na deficit verejných financií alebo dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Aby zníženie transferu mohlo byť považované za spôsob financovania prorodinného balíčka, muselo by byť sprevádzané aj zvyšovaním miestnych daní alebo úsporami miestnej správy na strane výdavkov voči scenáru nezmenených politík.

Zatiaľ nevieme, či a ako obce zareagujú. Ak zareagujú zvýšením miestnych daní alebo krátením výdavkov (oproti scenáru nezmenených politík), do ekonomiky sa dostane menej peňazí a dynamické vplyvy, prezentované ako ďalší zdroj financovania prorodinného balíčka sa proporčne znížia. Návrh financovania obsahoval odhad pozitívnych dynamických efektov z dôvodu vyšších príjmov a spotreby domácností, ale nebral do úvahy negatívne dynamické efekty z dôvodu vynútených úspor obcí a VÚC alebo negatívneho vplyvu zvýšených miestnych daní na príjmy a spotrebu domácností. Ak má byť balíček plne prefinancovaný trvalým spôsobom, očakávané dynamické efekty by sa mali skôr blížiť k nule.

Otázne je, či vôbec existuje ambícia vlády balíček skutočne prefinancovať. Prezentované financovanie z prebytku obcí naznačuje nejasný výsledok. Ak obce nič nespravia a len znížia svoj prebytok, vytvoria alebo prehĺbia svoj existujúci deficit (oproti scenáru nezmenených politík) v rovnakej výške ako klesne transfer, tak prorodinný balíček nám zvýši deficit celej verejnej správy a zhorší udržateľnosť verejných financií. Rovnaká situácia nastane ak obce budú kompenzovať nižší transfer cez antisystémové bezúročné pôžičky od Ministerstva financií SR alebo povolené čerpanie z rezervného fondu, ktoré tiež nie je možné považovať za „trvalé financovanie“, a nijakým spôsobom nerieši negatívny vplyv prorodinného balíčka na deficit a udržateľnosť verejných financií.

Inak v Prešovskom kraji, inak v Nitrianskom kraji

Veľmi dôležitou témou, ktorá bola doteraz opomenutá, je široký rozsah negatívnych dopadov prorodinného balíčka na príjmy jednotlivých obcí. Tu je potrebné analyzovať vplyv až na úrovni jednotlivých obcí, lebo na agregovanej úrovni unikajú niektoré distribučné efekty. Podielové dane sú prerozdeľované obciam na základe pomerne komplexného vzorca, ktorý obsahuje silný komponent solidarity lebo pri prerozdeľovaní sa nezohľadňuje podiel na výške zaplatenej dane. Ďalej odzrkadľuje aj rozdielne finančné potreby súvisiace s prenesenými kompetenciami, ktoré obce vykonávajú,  napríklad v oblasti školstva, dopravy a opatrovateľských služieb. A to je hlavný dôvod, prečo zníženie transferu (oproti scenáru nezmenených politík) uberie niektorým obciam menej a niektorým oveľa viac v prepočte na jedného obyvateľa, hoci percentuálne sa zníži transfer rovnako.

Distribúcia výpadku príjmu obcí na obyvateľa z dôvodu zavedenia prorodinného balíčka

Negatívny vplyv na hospodárenie obcí môže byť ešte viac umocnený rozdielnou úrovňou disponibilných príjmov domácností medzi jednotlivými obcami v danej veľkostnej kategórii. Obce  s podpriemernými disponibilnými príjmami na obyvateľa a tomu zodpovedajúcimi aj nižšími cenami nehnuteľností majú horšie možnosti vykompenzovať výpadok v transfere cez zvýšenie miestnych daní. Chudobnejšie obce by museli zavádzať rádovo vyššie sadzby dane aby tento výpadok kompenzovali, pričom schopnosť domácností utiahnuť tieto dane z ich príjmov je nižšia.

Výpadok príjmu obce na obyvateľa v porovnaní s príjmom obyvateľa

(vážené priemery za obce na úrovni kraja)

Problém je viditeľný aj na regionálnej úrovni, kde po váženom spriemerovaní výpadkov na úrovni krajov, tieto budú v pomere k úrovni disponibilných príjmov na obyvateľa najvyššie v Prešovskom kraji, ktorý je aj najchudobnejší. Vysoký priemerný výpadok za Bratislavský kraj je poznačený zvýšeným koeficientom Bratislavy z titulu metropoly, ktorá je spádovou oblasťou pre okolité obce a vykonáva aj funkciu hlavného mesta. Rozdiely na úrovni obcí sú rádovo vyššie aj v rámci jednotlivých krajov.

Zavedenie prorodinného balíčka môže mať veľa nezamýšľaných dôsledkov, ktoré by pri riadnom legislatívnom procese mali objektívne dlhší čas byť riešené systémovo. Spolu s navrhnutými riešeniami by dali zákonodarcom a obyvateľom jasnejšiu odpoveď o koľko a pre koho sa v skutočnosti znížia prezentované prínosy pre rodiny alebo aká časť nákladov sa prenesie na ďalšie generácie, či do dodatočnej inflácie. Ak malo byť zníženie príjmov aj krokom na zvýšenie tlaku na efektivitu samospráv, tento krok by mal byť sprevádzaný riadnym prehodnocovaním činností samospráv (ich rozsah a spôsob zabezpečenia). Náhle zníženie zdrojov na financovanie výdavkov bez akéhokoľvek hlbšieho princípu nie je možné považovať za reformu, ale skôr nerealistické želanie, že samosprávy môžu a vedia rýchlo zreformovať samy seba (napríklad aj zlučovaním).

Príspevok Nezamýšľané dôsledky prorodinného balíčka (blog) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Predložený Návrh rozpočtu verejnej správy pre roky 2022 – 2024 považuje Rada  za realistický  len v prvom roku. Podľa v súčasnosti dostupných dát RRZ odhaduje v roku 2022 deficit nižší o 0,5% HDP (0,5 mld. eur) v porovnaní s odhadom vlády.

Aj tento rok Rada konštatuje, že návrh neobsahuje skutočné viacročné rozpočtovanie. Pre roky 2023 a 2024 Rada identifikovala  významné riziká, ktoré vyplývajú z nedostatočného vyšpecifikovania alebo neuvedenia opatrení na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Podľa odhadu Rady by sa v rokoch 2023 a 2024 bez týchto opatrení  deficit znížil len na 3,9 % HDP, vláda však cieli deficity 2,7 % HDP, resp. 2,6 % HDP. Aby bol rozpočet realistický aj v strednodobom horizonte, vláda musí predstaviť dodatočné trvalé opatrenia na úrovni 1,3 % HDP (1,5 mld. eur). No aj v prípade dosiahnutia vládou stanovených fiškálnych cieľov sa dlhodobá udržateľnosť zlepší len prijatím avizovaných reforiem.

„Je nevyhnutné zlepšiť finančnú stabilitu dôchodkového systému znovuzavedením dôchodkového automatu. Aby sa už neopakoval scenár výrazného zhoršenia dlhodobej udržateľnosti, ako sa to dialo v predkrízovom období, je dôležité prijať ústavné ukotvenie výdavkových limitov a zefektívnenie účinnosti dlhovej brzdy,“ zdôrazňuje predseda RRZ Ján Tóth. Radou odhadovaný vývoj deficitu spolu so zníženou likvidnou rezervou zabezpečí stabilizáciu dlhu, nie však jeho znižovanie. Dlh sa pri takomto vývoji stabilizuje nad horným limitom dlhovej brzdy blízko hranice 60 % HDP.

V budúcom roku bude na ekonomiku reštrikčne pôsobiť  znížená dostupnosť verejných zdrojov, keďže výpadok jednorazových opatrení na strane dopytu bude len čiastočne kompenzovaný zvýšeným prílevom eurofondov. Odhady dnes už nerátajú s prehrievaním ekonomiky v roku 2022, preto by rozpočtová politika mala byť ešte opatrná a citlivo reagovať na zmeny v ekonomike. Ak by došlo k opätovnému zhoršeniu pandemickej situácie, vláda by mala  reagovať jednorazovými adresnými stimulmi a zrýchleným čerpaním eurofondov aj nad rámec rozpočtovaných objemov, no zároveň sa vyhnúť zvyšovaniu trvalých výdavkov.

Nakoľko Rada očakáva výrazne nižší deficit v tomto roku –  dokonca nižší ako bol   v rozpočte ešte pred jeho novelizáciou – a táto úspora sa neprenáša dostatočne aj do budúceho roka, existujú veľké riziká, že samotný rozpočet pre budúci rok môže znamenať príliš veľké uvoľnenie konsolidačného úsilia (o 0,6 % HDP). V prípade potvrdenia predpokladaného lepšieho vývoja verejných financií v roku 2021 by preto vláda mala zvážiť adekvátne zníženie tohto uvoľnenia. V opačnom prípade tento vývoj sťaží plnenie cieľov pre roky 2023 a 2024. RRZ konštatuje, že vláda v rokoch 2023 až 2024 vyvinie takmer nulové konsolidačné úsilie, hoci prognózované prehrievanie ekonomiky vytvorí vhodné podmienky pre výraznejšiu konsolidáciu najmä v roku 2023.

Zvukový záznam z verejného hodnotenia Návrhu rozpočtu verejnej správy 2022 -2024

Scenár RRZ vychádzajúci z medializovaných informácií predpokladá prijatie dvoch z troch fiškálne významných reforiem a teda použitie 2/3 z alokovanej výdavkovej rezervy v rozpočte. V takom prípade by sa dlhodobá udržateľnosť zlepšila o 0,4 % HDP, ale len ak sa  prijmú  zmeny v dôchodkoch podľa Plánu obnovy. Naopak v prípade neprijatia kľúčových dlhodobých reforiem by rozpočet viedol k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti a to aj v prípade, ak by sa  ušetrila  celá rezerva alokovaná na dodatočné výdavky podmienené prijatím reforiem.

Ak by sa mal vplyv neprijatia fiškálnych reforiem plne kompenzovať, ciele deficitu rozpočtu by sa museli znížiť v roku 2022 na úroveň 4,0 % HDP. Na vierohodné a trvalé zníženie deficitu pod hranicu 3 % HDP a zároveň zníženie rizík udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika, by podľa RRZ bolo potrebné okrem prijatia dôchodkovej reformy podľa Plánu obnovy aj vierohodným spôsobom vyšpecifikovať dodatočné konsolidačné opatrenia na úrovni 1-1,5% HDP (1,1 až 1,7 mld. eur).

Záznam tlačovej konferencii o Hodnotení Návrhu rozpočtu verejnej správy 2022-2024 nájdete tu:

Príspevok Podľa odhadu RRZ rozpočet bez započítania pozitívnych vplyvov dôchodkovej reformy zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Hangover vo verejných financiách je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Veľký podiel na úspechu má skoré prijatie karanténnych opatrení, ktoré zatiaľ poslušne dodržiavame. Diablov advokát by mohol povedať, že k priaznivým číslam nám mohol napomôcť aj nízky počet testovaní v prvých týždňoch pandémie, no dynamika rastu potvrdených prípadov z posledných dní aj po zvýšení počtu testovaní je veľmi priaznivá. O účinnosti súčasných opatrení na spomalenie rastu šírenia infekcie nie sú pochybnosti. Bude to však stačiť?

Plošné prísne karanténne opatrenia pôsobia ako drastická diéta hladovkou. Krátkodobý efekt je výrazný, ale takáto stratégia sa nedá aplikovať dlhodobo, lebo by viedla k samodeštrukcii. Ekonomické náklady karanténnych opatrení sú enormné - prudký prepad ekonomiky, pokles príjmov domácností a nárast verejného dlhu o viac ako 1 miliardu mesačne. Netreba zabúdať ani na duševné náklady vyplývajúce zo sociálnej izolácie. Je zrejmé, že každá ekonomika má svoje limity ako dlho dokáže fungovať v režime prísnej karantény, alebo koľkokrát si ňou dokáže opakovane prejsť. Preto je veľmi dôležité, aby prísne plošné karanténne opatrenia nahradil čo najefektívnejší režim, ktorý je pružný, udržateľný a zároveň zabráni tzv. „jo-jo efektu“.

Boj proti koronavírusu vyžaduje pomoc teórie grafov, pri ktorej zrode stál jeden z najväčších matematikov všetkých čias - Leonhard Euler. Grafy zachytávajú vzájomné väzby (nazývame ich hrany) medzi jednotlivými uzlami (ktoré nazývame vrcholmi). Najobyčajnejšími grafom tohto typu je aj mapa sociálnych väzieb (neorientované grafy), v ktorej je každá osoba uzlom a každý jeho alebo jej známy je s ním spojený väzbou. Všetky tieto vzťahy sa dajú zapísať do jednej veľkej tabuľky (matice susednosti), vpísaním jednotky, ak sa dvojica priamo pozná. Takáto tabuľka nám neskôr pomôže odhaľovať aj nepriame väzby. Tými sú známi mojich známych, ktorých voláme známymi “v druhom slede”. O tom, kto všetko je môj známy v druhom slede sa dozviem jednoduchou matematickou operáciou (prenásobením matíc susednosti). Opakované násobenie matice susednosti dáva okamžitú odpoveď cez koľko ľudí a koľkými rozdielnymi cestami viem prepojiť dvoch ľudí.

Prečo je to dôležité? Ak prijmeme predpoklad, že vírus sa šíri v prevažnej miere z človeka na človeka, tak ak väzbami spojíme ľudí, ktorí boli v blízkom kontakte na povedzme 2-5 metrov, takýto graf nám kompletne zaznamenáva infraštruktúru, po ktorej sa vírus šíri. Graf sa mení v čase, keďže niektoré väzby vznikajú náhodne (napríklad pri stretnutí v autobuse alebo v obchode) a niektoré môžu byť dočasne obmedzené napríklad karanténnymi opatreniami (žiaden kontakt so spolužiakmi ani starými rodičmi). Ak by sa ľudia nijak nechránili proti vírusom a ten by bol nejak náhodne rozhodený po Slovensku, tak najnebezpečnejšími umocňovačmi rýchlosti šírenia choroby, a možno aj najpravdepodobnejšími, by boli ľudia s najväčším počtom kontaktov, nie nutne priamych, ale aj druhého, tretieho, štvrtého a vyššieho sledu, lebo títo sú mostom alebo najväčšou križovatkou cez ktorú sa vírus dokáže šíriť. Aj z tohto dôvodu sú to najvďačnejšie subjekty na prípadné náhodné testovanie z pohľadu „value for money“, lebo včasnou karanténou prispievajú k spomaleniu šírenia vírusu (vypadávajú z grafu aj so všetkými väzbami).

Najzaujímavejšou oblasťou, ktorá je ako stvorená na využitie teórie grafov, je hľadanie infikovaných, hlavne asymptomatických. Martin Niepel z FMFI UK vo svojej prednáške napísal: “Otázka za 2-8 percent HDP je nájsť niekoľko sto nakazených, o ktorých ešte nevieme. Každého do jedného.” Ak by sme mali priebežne aktualizovanú maticu susedností založenú na blízkosti osôb, povedzme za obdobie posledných 30 dní, stačilo by v grafe pre každého novonakazeného nájsť prvých n najkratších ciest medzi ním a ostatnými nakazenými a postupne začať s testovaním kontaktov nachádzajúcich sa na týchto cestách. Za účelom čo najvyššej efektivity testovania a aj brzdenia šírenia vírusu, by sa mal na každej z týchto ciest prioritne testovať kontakt s najväčším počtom väzieb a v prípade rovnosti dĺžky ciest tí, ktorí sa opakovane nachádzajú v zozname najkratších ciest (kritické uzly). Pri jeho potvrdení sa algoritmus opakuje a pokračuje sa opäť v hľadaní najkratších ciest, čím sa postupne odhaľujú všetky prípady, ktoré tvoria ucelenú cestu. Zároveň sa testujú priame kontakty nakazených prioritne podľa intenzity kontaktu.

Obrázok - Koho testovať? Efektívne testovanie spočíva v rýchlom identifikovaní najkratších prepojení medzi každým novým prípadom a nedávnymi evidovanými prípadmi s prednostným testovaním uzlov s najväčším počtom väzieb alebo v prípade rovnosti nachádzajúcich sa na viacerých cestách.

Poznámka: graf je ilustratívny, v skutočnosti počet väzieb je rádovo vyšší. Znázorňuje 3 najkratšie cesty (1, 2a, 2b) ako aj postupnosť testovania a odhalenie „cesty“ šírenia vírusu.

Teória grafov a optimalizačné metódy dovoľujú pracovať aj s rozdielnymi intenzitami väzieb. Pravdepodobnosť prenosu vírusu z jednej osoby na druhú sa istotne líši aj podľa toho, do akej miery sa chránia rúškami a ako dlho sú v kontakte. Členovia domácnosti sa doma nechránia rúškami a trávia s rodinou pravdepodobne najviac času. Pravdepodobnosť nakazenia sa od okoloidúceho, ktorý je zahalený rúškom, je rádovo nižšia ako od spolucestujúceho v autobuse. Tá je tiež stále nižšia ako od kolegu v práci alebo od člena domácnosti. Pridaním parametra “priepustnosti” väzby, ktorý sa môže odvíjať od dĺžky trvania kontaktu, je možné vytvoriť graf s váženými hranami, kde sa dajú podobne hľadať najkratšie a teda najpravdepodobnejšie cesty šírenia vírusu a stanoviť koho prioritne testovať.

Ako to uviesť všetko do praxe? Dnes nie je problém zozbierať dáta a vyhotoviť maticu susednosti, prípadne spracovávať dáta v inej forme. Netreba zbierať žiadnu konverzáciu, žiadne informácie o hovoroch, dokonca ani GPS dáta nie sú nutné, stačí len cez Bluetooth technológiu mobilného telefónu priebežne detegovať ostatné zariadenia v okolí 2-5m. Automaticky by sa táto informácia o vzdialenosti od ostatných mobilov posielala mobilným operátorom, tak ako sa automaticky posiela dnes informácia o vzdialenosti mobilu od najbližších BTS staníc. Úplne bezvýznamný zásah do súkromia oproti tomu, čo na dennej báze hovoríme Facebooku o svojich sociálnych väzbách a pocitoch alebo spoločnosti Google o sebe a svojich záujmoch.

Ak by sme neboli schopní použiť centrálny zber dát, už dnes sú vyvinuté aplikácie, ktoré sú založené na decentralizovanom systéme uchovávania dát. V prípade aplikácie TraceTogether využívanej v Singapure sú dáta uložené na mobilnom zariadení a sú poskytnuté zdravotníckej organizácii až potom, ako bol užívateľ pozitívne testovaný. Nevýhodou tohto postupu je, že neexistuje priebežná informácia o hustote siete, ktorá by bola dobrá na vylaďovanie karanténnych opatrení a identifikovanie vysoko rizikových uzlov vhodných na náhodné testovanie. Ďalej vyhľadávať by bolo možné len priame kontakty infikovaného, poprípade robiť spoločné prieniky kontaktov s ostatnými infikovanými. Takéto dáta teda vedia odhaliť cestu šírenia maximálne cez jednu osobu.

Najnebezpečnejší nepriateľ je ten, ktorého nevidíme a dokáže byť rýchlejší než my. Je načase, aby sme použili rozum a techniku, ktorá nám otvorí zrak a dodá rýchlosť. Nebudeme tak musieť hrať s koronavírusom dopredu prehratú “slepú babu”.

Poznámka: K napísaniu tohto blogu ma inšpiroval blog Ľuda Ódora (Ako oživiť ekonomiku) a online prednáška Martina Niepela (1 EFM-160 Špeciálna prednáška: Covid-19, aktuálny výskum, dáta a implikácie pre verejnú politiku).

Príspevok Ako sa nehrať na „slepú babu“ so Sars-Cov-2 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Svrček a mravce je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Brusel nehryzie je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Zastropovanie ako magická pilulka je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.