Práve štruktúra opatrení určuje, aké veľké dodatočné úspory alebo zvýšenie príjmov budú potrebné v budúcnosti. Hoci odlišné konsolidačné stratégie spočiatku dosiahnu rovnaký cieľ, ich vplyv na rastový potenciál ekonomiky sa výraznejšie líši.

(Podrobnosti v našom nedávno komentári Nezáleží len na veľkosti konsolidácie, ale aj na jej štruktúre)

Na odlišné konsolidačné stratégie sa preto dá pozrieť aj cez ich vplyv na rast dlhu v strednom a dlhšom horizonte, ktorý je výsledkom vplyvu dnes zvolenej konsolidačnej stratégie na budúci rast ekonomiky.

V grafe sú porovnané dlhodobé fiškálne dopady použitia možných konsolidačných stratégií (úspešných, neúspešných, vrátane stratégie zodpovedajúcej aktuálnemu konsolidačnému balíčku), ktoré rôznymi spôsobmi znižujú deficit v roku 2028 na požadovaných 2,8 % HDP. Konkrétna voľba stratégie (úspešnej či neúspešnej) môže do konca budúcej dekády znamenať rozdiel vo veľkosti verejného dlhu až 10 % HDP.

Príspevok Vplyv prospešných a škodlivých konsolidačných stratégií na vývoj dlhu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Od roku 2025 možno vnímať výrazný nárast investícií Slovenska do výbavy ozbrojených síl. Z dovtedajších úrovní medzi 0,1 až 0,3 % HDP vzrástli na odhadovaných 0,7 % HDP a v nasledujúcich rokoch môžu dosiahnuť až 1,1 % HDP. Pokračovať bude dodávka zostávajúcich stíhačiek F-16 (objednaných ešte v roku 2018), očakáva sa postupný nábeh obrnených transportérov Patria, v pláne je aj nákup protivzdušnej obrany, vojenských nákladných vozidiel či bojových pásových vozidiel. Aktuálne sa v investíciách výraznejšie prejavujú aj investície do letiska Sliač, nákup radarov či vrtuľníkov.

V aktuálnom roku tieto investície dosiahnu hodnotu až takmer jednu mld. eur, teda viac než dvojnásobok investícií roku 2024. V roku 2027 by sa mali zvýšiť až na 1,6 mld. eur. Rastúce investície do obrany sú po úrokových nákladoch druhým najdôležitejším faktorom zvyšujúcim deficit, ktorý vláda nevie zásadnejšie ovplyvniť počas jedného volebného obdobia.

V predchádzajúcich rokoch pritom opakovane dochádzalo k meškaniu dodávok. Napríklad v roku 2025 rozpočet predpokladal investície v obrane v sume až 1,7 mld. eur, kvôli meškaniu tak obranné výdavky budú nižšie o približne 700 mil. eur. Tieto posuny opticky vylepšia minuloročný deficit, ale zvýšia deficit v nasledujúcich rokoch.

Potreba modernizácie vybavenia ozbrojených síl Slovenskej republiky vznikla z dôvodu investičného dlhu naakumulovaného v období pred rokom 2019, charakterizovanom nízkymi investíciami do obrany. Zároveň bola urýchlená aktuálnou geopolitickou situáciou, predovšetkým agresiou Ruska na území Ukrajiny. Dôsledkom je výrazný nárast výdavkov na armádnu techniku a strata tzv. mierovej dividendy.

Uvedené údaje sú hodnotené podľa metodiky ESA 2010. Podľa nej náklady na vojenskú techniku navyšujú deficit verejnej správy až v čase dodania, aj keď hotovostné preddavky mohli byť vyplatené podstatne skôr. Teda hoci už zvýšili verejný dlh o zaplatené preddavky, do bilancie rozpočtu (deficitu) sa premietnu až po dodaní techniky.

Plánované sú aj viaceré ďalšie obstarávania, ktoré zatiaľ nie sú uzavreté a budú predstavovať dodatočné výdavky o niekoľko rokov. Ide najmä o projekty v oblasti pozemných síl (obstarávanie tankov), diskutuje sa aj o nákupe ďalších štyroch kusoch lietadiel F-16. Súčasťou plánov sú aj nákupy logistickej techniky a moderných technológií vrátane bezpilotných a robotických systémov. Keďže mnohé z týchto projektov sú ešte vo fáze prípravy alebo špecifikácie, ich konečný rozsah a časovanie ostávajú neisté, avšak už teraz je zrejmé, že ich realizácia bude v nasledujúcich rokoch významne zvyšovať výdavky štátneho rozpočtu.

Príspevok Investície do vybavenia armády tento rok dosiahnu takmer miliardu, v budúcom roku viac ako 1,5 miliardy je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Dlhodobý horizont (S1 a S2)

Slovensko patrí do malej skupiny členských štátov EÚ (spolu s Belgickom, Luxemburskom a Maltou), ktoré Európska komisia už niekoľko rokov hodnotí ako krajiny s vysokým rizikom ohrozenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Tento nepriaznivý stav je výsledkom kombinácie nárastu budúcich nákladov na starnutie obyvateľstva (najmä v oblasti dôchodkov, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti) a aktuálnym zlým stavom verejných financi (deficit a dlh).

Indikátor S1 (dosiahnutie dlhu 60 % HDP do roku 2070) kvantifikuje okamžitú úpravu primárneho štrukturálneho salda potrebnú na to, aby sa verejný dlh do roku 2070 znížil na úroveň 60 % HDP. Svojou logikou je tento ukazovateľ metodicky najbližší indikátoru dlhodobej udržateľnosti RRZ. Podľa odhadu EK dosahuje úroveň 6,2 % HDP, čo v porovnaní s minulým rokom znamená zlepšenie o 0,3% HDP. Približne polovicu tejto potrebnej úpravy (3,1 p.b.) možno pripísať nepriaznivému aktuálnemu stavu verejných financií (vysoký deficit a dlh), zvyšok tvoria budúce rastúce náklady na starnutie populácie. Slovensko je v rámci celej EÚ identifikované ako jediný členský štát s vysokým rizikom v tomto indikátore.

Indikátor S2 (trvalá stabilizácia dlhu) meria potrebnú okamžitú a trvalú úpravu primárneho štrukturálneho salda, ktorá by bola nevyhnutná na stabilizáciu verejného dlhu v nekonečnom horizonte. Pre Slovensko táto úprava dosahuje až 7,2 % HDP. Napriek tomu, že v porovnaní s minulým rokom došlo k miernemu zlepšeniu o 0,6 % HDP, Slovensko zostáva druhou najhoršie hodnotenou krajinou v EÚ. Spoločne s ďalšími piatimi členskými štátmi sa tak nachádzame v zóne vysokého rizika.

Strednodobý horizont (výhľad do roku 2036)

V strednodobom horizonte je celkové riziko pre verejné financie taktiež hodnotené ako vysoké. V scenári nezmenených politík by verejný dlh neustále rástol a do roku 2036 by prelomil hranicu 100 %, pričom by dosiahol úroveň 101,2 % HDP. Stochastické projekcie, ktoré modelujú vplyv náhodných ekonomických šokov na budúcu výšku dlhu, odhadujú, že v najbližších piatich rokoch narastie dlh oproti súčasnej úrovni s 98 % pravdepodobnosťou, čo rovnako znamená zónu vysokého rizika.

Príspevok Podľa EK je Slovensko jediná krajina vo vysokom riziku verejných financií v oboch dlhodobých a strednodobých indikátoroch je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti (dlhová brzda) zakotvuje pre vládu povinnosť podať Národnej rade SR návrh o vyslovenie dôvery, ak dôjde k prekročeniu piateho sankčného pásma dlhovej brzdy. Zákon počíta s dvojročnou výnimkou pre vládu, ktorá trvá od momentu vyslovenia dôvery vláde (schválenia programového vyhlásenia vlády).

Keďže lehota pre túto výnimku uplynula 21. novembra 2025, dnes prešlo 100 celých dní, počas ktorých si vláda svoju povinnosť nesplnila.

Zmyslom a účelom tejto sankcie je, aby parlament potvrdil správnosť a adekvátnosť krokov, ktoré vláda na zníženie dlhu podnikla, čím na seba parlament zároveň preberá diel zodpovednosti za vhodnosť alebo nevhodnosť týchto krokov.

Ústavný zákon sa síce nezmieňuje o lehote na splnenie povinnosti, no prítomnosť konkrétnej lehoty je skôr výnimkou a vždy sa má vychádzať zo zmyslu a účelu ústavného inštitútu. Príkladom povinnosti vlády bez lehoty, ktorá sa od vzniku republiky dodržiava, je ústavná povinnosť vlády podať demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvoleného parlamentu. Táto povinnosť sa plní pri prvej príležitosti, teda bez zbytočného odkladu, hoci v ústave konkrétna lehota chýba.

Až bude žiadosť o vyslovenie dôvery doručená parlamentu, predseda Národnej rady má podľa zákona povinnosť zvolať schôdzu Národnej rady do 30 dní.

Príspevok Povinnosť vlády požiadať o vyslovenie dôvery trvá už 100 dní je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Argument, že Slovensko bude dodržiavať európske výdavkové pravidlá, však sám osebe nezaručuje ozdravenie verejných financií. V prípade Slovenska boli tieto pravidlá nastavené na základe nerealisticky vysokých očakávaných príjmov, na čo upozornila aj RRZ. Bez úpravy týchto predpokladov môžu výdavkové limity viesť k pretrvávaniu vysokých deficitov, a teda neposkytujú spoľahlivý kompas pre zdravé verejné financie.

Viac v priloženom videu:

Príspevok Vyjadrenie predsedu Jána Tótha k európskym fiškálnym pravidlám je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Priemerná mzda samozrejme nie je cieľovým ukazovateľom sociálnej politiky, v tomto kontexte slúži len ako pomocný ukazovateľ rastu životnej úrovne pracujúcej populácie a bohatnutia krajiny. Porovnanie so životným minimom tak ilustruje vývoj sociálnej ochrany len v relatívnom vzťahu k príjmom v ekonomike a nedáva nevyhnutne informáciu o zmene kúpnej sily životného minima. Otvorenou otázkou preto zostáva, do akej miery sa – popri prirodzenom roztváraní nožníc v dôsledku rastu životnej úrovne na Slovensku – sociálna pomoc štátu aj vzdialila od bežných životných podmienok v krajine.

Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu na pokrytie základných životných potrieb. V súčasnej podobe bolo definované v roku 1998, kedy predstavovalo tretinu priemernej mzdy. V roku 2001 a 2023 došlo k miernej úprave valorizačného mechanizmu, avšak stále platí, že životné minimum sa valorizuje najmä podľa rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností (inflácie), čo má chrániť jeho kúpnu silu. Bolo však niekoľko rokov, keď životné minimum rástlo ešte pomalšie než inflácia nízkopríjmových domácností – dnes si nízkopríjmové domácnosti môžu zo životného minima kúpiť o 16 % menej tovarov a služieb než v roku 1998. V dôsledku doterajšej indexácie jeho podiel na priemernej mzde erodoval na odhadovaných 17 % v roku 2026.

Osobám s príjmom nižším ako úroveň životného minima vzniká nárok na sociálnu pomoc. Keďže však životné minimum dlhodobo rástlo pomalšie než životná úroveň väčšiny populácie, počet osôb s nárokom na túto pomoc sa znižoval. Príjmy časti pôvodne nízkopríjmových domácností sa totiž zvyšovali a ich materiálna situácia sa reálne zlepšovala, čo ich prirodzene posúvalo mimo hmotnej núdze. Zároveň však nedostatočná revízia životného minima vo väzbe na vývoj a štruktúru životných nákladov mohla v niektorých prípadoch obmedziť prístup k primeranej sociálnej ochrane aj domácnostiam s len miernym rastom príjmov.

Zároveň, od výšky alebo tempa zvyšovania životného minima sa odvíjajú aj sumy viacerých sociálnych dávok (napr. pomoc v hmotnej núdzi, náhradné výživné, rodičovský príspevok), minimálne dôchodky, ale aj daňový bonus na dieťa. Pomalý rast životného minima tak má za dôsledok čoraz nižšie dávky v porovnaní s inými príjmami domácností. Životné minimum zohráva dôležitú úlohu aj v daňovom systéme – ovplyvňuje nezdaniteľnú časť príjmu a hranice sadzieb dane z príjmu. Jeho pomalší rast posúva zdaňovanie k nižším príjmom (tzv. tiché zdanenie), v dôsledku čoho daň z príjmu platí čoraz viac nízkopríjmových ľudí.

Nastavenie životného minima a spôsob jeho prehodnocovania si preto vyžaduje systémovú zmenu, ktorá by mala byť výsledkom odbornej diskusie. V súčasnosti sa žiada minimálne jeho opätovná “kalibrácia“ na základe aktuálnych životných nákladov potrebných na zabezpečenie základných životných potrieb. Vzhľadom na to, že Slovensko je dnes podstatne bohatšou krajinou, než sme boli v roku 1998, mali by sme nájsť nový konsenzus na tom, čo tvorí základné životné potreby.

Následná valorizácia podľa inflácie nízkopríjmových domácností sa môže javiť ako prirodzená voľba, no v takom prípade pravidelná „kalibrácia“ jeho úrovne by mala byť neoddeliteľnou súčasťou snahy o zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany.

Rovnako stojí za diskusiu aj „odstrihnutie“ životného minima od daňových zákonov a hľadanie spôsobu zníženia tichého zdanenia. Potreba reformy životného minima a jeho opätovného nastavenia na základe skutočných minimálnych výdavkov bola deklarovaná aj v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie 2023-2027.

Príspevok Životné minimum: tichá erózia sociálnej ochrany je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Nové sadzby dane zasiahnu najmä vysokokvalifikovaných zamestnancov a v oveľa menšej miere najbohatšie rodiny s vysokým podielom kapitálových a majetkových príjmov. Práve tieto osoby s najvyššími príjmami nie sú zachytené kvôli dátovým obmedzeniam, keďže informácie o príjmoch zdaňovaných zrážkou a príjmoch nepodliehajúcich zdaneniu nie sú k dispozícii. V dôsledku toho, najvyššie zobrazené príjmové pásmo reprezentuje najmä ľudí s vysokými pracovnými príjmami.

Zmeny v dani z príjmu od januára 2026 sa dotknú približne 355-tisíc osôb. Najväčšia časť, okolo 289-tisíc, bude ovplyvnená zrýchleným krátením nezdaniteľnej časti základu dane. Zníženie hranice príjmu v druhom daňovom pásme zasiahne zhruba 27-tisíc osôb, nové tretie pásmo (30 %) pre príjmy nad 5 875 eur ovplyvní 18-tisíc osôb a štvrté pásmo (35 %) pri príjmoch nad 7 302 eur sa týka približne 21-tisíc osôb.

Osoby ovplyvnené zmenami v DPFO sa nachádzajú v rodinách s najvyššími zdaniteľnými príjmami. pocíti negatívny vplyv na ich disponibilný príjem vplyvom zmien v DPFO, v najvyššom desiatom decile čelí poklesu v disponibilnom príjme až 76 % rodín.

Pri detailnom pohľade na desiaty decil distribúcie sa ukazuje, že najväčší pokles príjmov znáša úplne najvyššie 1 % rodín (100. percentil). Z ich celkového poklesu disponibilného príjmu o 5,3 % tvorí vplyv DPFO až 4,1 percentuálneho bodu (cca 4 090 € ročne). Dôvodom je to, že nové daňové pásma sa týkajú najvyšších príjmov, ktoré sa nachádzajú v prevažnej miere medzi top 1 % rodín so zdaniteľným príjmom. Napr. rodina jednotlivca zarábajúca 5 875 € mesačne, čo je dolná hranica 3. pásma, s hrubým ročným príjmom 70 500 €, patrí do 100. percentilu. V dôsledku rozličnej štruktúry rodín, kde ročný ekvivalentný príjem ovplyvňuje aj príjem druhého z rodičov a počet detí, sa v menšej miere môže objaviť vplyv zavedenia nových pásiem DPFO aj v nižších percentiloch.

Rodiny v najvyššom percentile sa tak budú podieľať na konsolidácii so skoro 3-krát väčšou váhou než rodiny v prvých 97 percentiloch. Nové pásma progresívnejších daní zasiahnu len úzku skupinu osôb, s čiastočným dosahom na iba 3 % rodín a plným dosahom na iba 1 %.

Pozn.: Na osi x je v grafe zobrazený ročný ekvivalentný disponibilný príjem prepočítaný na jedného člena rodiny. Počet členov je určený modifikovanou OECD škálou (váha 1 pre prvého dospelého, váha 0,5 pre každého ďalšieho dospelého člena a váha 0,3 pre každé dieťa mladšie ako 14 rokov).

Príspevok Ako balíček ovplyvní rodiny s najvyšším príjmom z práce je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Pre motiváciu pracovať je kľúčová tzv. hraničná efektívna sadzba, teda podiel dodatočných daní a odvodov, ktoré sa ukroja z každého ďalšieho prácou vytvoreného eura. Na Slovensku je už dnes tesne pod 50 % pri príjmoch od približne 580 € mesačne a pri príjmoch nad 2 540 € dosahuje okolo 52 %.

Po prijatí balíčka sa hraničné sadzby od roku 2026 zvýšia pre všetkých, výrazne viac pre ľudí s vyššími príjmami. Od hrubej mzdy 5 875 € sú dodatočné náklady práce zaťažené asi 56 % a pri príjmoch nad 7 302 € až takmer 59 %. Zamestnanec tak z 1 eura vyšších nákladov práce získa len približne 41 centov.

Takto vysoké sadzby môžu znižovať motiváciu vytvárať a obsadzovať vysokokvalifikované pracovné miesta či zvyšovať mzdy. Slovensko v súčasnom globalizovanom svete súťaží najmä o dva faktory: investície a globálne talenty. A práve rastúca medzinárodná mobilita pracovnej sily, najmä vysoko kvalifikovaných pracovníkov, prirodzene zvyšuje nevýhody vysokého hraničného zdanenia a predstavuje nové výzvy pre daňové systémy po celom svete. Mnohé krajiny OECD, najmä tie s vyšším zaťažením práce, poskytujú cielené, hoci zvyčajne časovo limitované (najčastejšie 5-8 rokov), daňové úľavy pre vysokokvalifikovaných pracovníkov s cieľom získať talenty zo zahraničia. Pri Slovensku je problém odlivu talentu ešte väčší, nakoľko krajina výrazne stráca talenty už cez vysokoškolské štúdium v zahraničí. Z pohľadu budúceho rastu je efektívnejšie zdaňovať majetok ako pracovné príjmy. Nové vyššie sadzby nezasiahnu najbohatšie domácnosti s pasívnymi príjmami z kapitálu či majetku, ale skôr vysokokvalifikovaných zamestnancov.

Navyše, pri tak vysokej hraničnej sadzbe prirodzene rastie aj riziko znižovania budúcich verejných príjmov cez odliv kvalifikovaných zamestnancov do právnych foriem s nižším zdanením, napríklad k formálnemu podnikaniu ako SZČO, malá s.r.o., alebo k vyplácaniu dividend.

Pozn.: Hraničná efektívna sadzba povinných platieb vyjadruje, aká časť z celkových nákladov práce z dodatočne zarobeného eura napokon skončí vo forme daní, odvodov a iných povinných platieb (2. pilier, sociálny fond) po zohľadnení transferov (prídavok na dieťa a daňový bonus).

Príspevok Keď z 1 eura práce ostane zamestnancovi 41 centov je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Prvý súbor konsolidačných opatrení bol prijatý pre rok 2024, pričom podľa aktuálnych prepočtov RRZ prispel k zníženiu deficitu o 1,6 mld. eur (1,2 % HDP). Táto konsolidácia bola dominantne tvorená príjmovými opatreniami (až 93 % z celkového dopadu). Patria sem napríklad zníženie sadzby do II. piliera, navýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľa alebo zavedenie zvýšeného bankového odvodu.

V nasledujúcich konsolidačných balíčkoch narástol podiel úspor vo výdavkoch, väčšinu však aj naďalej tvoria opatrenia zvyšujúce príjmy. Podiel príjmových opatrení v balíčkoch pre rok 2025 aj pre rok 2026 bol približne trojštvrtinový.

Konsolidačný balík prijatý pre rok 2025 mal podľa RRZ dopad 2,0 mld. eur (1,5 % HDP). Zahŕňame sem zmeny v DPH, najmä navýšenie základnej sadzby, a nárast sadzby DPPO pre najziskovejšie firmy. Úspory vo výdavkoch bol realizované najmä cez zníženie daňového bonusu a rodičovského dôchodku.

Aktuálne diskutovaný konsolidačný balík pre rok 2026 znižuje podľa odhadu RRZ deficit o 1,6 mld. eur (1,2 % HDP). V rámci neho bolo schválené napr. navýšenie zdravotných odvodov zamestnanca alebo vyššie sociálne odvody pre SZČO, pri výdavkoch išlo najmä o úspory v štátnom rozpočte. Zmenu oproti proti pôvodnému návrhu, ktorý deklaroval približne vyrovnanú váhu príjmových a výdavkových opatrení, tvorí najmä výpadok refundácií pre energodotácie a zreálnenie príspevku úsporných opatrení v štátnom rozpočte.

Príspevok Trojročná konsolidácia sa realizovala najmä cez navýšenie príjmov štátu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

V roku 2026 môže podľa odhadu RRZ dosiahnuť deficit 4,6 % HDP. Znamená to prekročenie rozpočtového cieľa vlády stanoveného vo výške 4,1 % HDP o 0,5 % HDP (676 mil. eur).

Očakávaný deficit oproti rozpočtu navyšuje predovšetkým nižší výnos daní a odvodov o 429 mil. eur. Novšia makroekonomická prognóza RRZ už zohľadňuje celý predstavený konsolidačný balíček. V porovnaní s predpokladmi rozpočtu odhaduje pomalší rast miezd zamestnancov aj ziskov firiem, čo sa prenáša do nižšieho výberu daní z práce a firemných daní. Výpadok daní a odvodov z časti závisí od výslednej podoby schémy poskytovania energodotácií, najmä cez jej konečný vplyv na výšku inflácie a následný vplyv na nominálny výnos daní. Tento priamy vplyv na rozpočet sa zvýšil po tom, ako z rozpočtu bola odstránená rezerva, pôvodne vyčlenená práve pre riziko nižšieho výnosu daní z dôvodu horšieho makroekonomického vývoja. Rezerva sa odstránila kvôli prefinancovaniu energodotácií v rámci rozpočtu.

Výdavky na obranu podľa odhadu RRZ prekročia rozpočtovanú úroveň o 226 mil. eur. Predpoklady RRZ pritom vychádzajú z medializovaných informácií o harmonograme dodávok, ktorý zahŕňa päť kusov stíhačiek F-16 dodaných do konca roka 2026. Možné opätovné omeškanie dodávok nebude znamenať reálnu úsporu, len presun vplyvu na vyššie výdavky a deficit do roku 2027 (kde zatiaľ RRZ očakáva mierne nižší deficit, než je odhad v rozpočte).

Podľa RRZ navýšia deficit oproti rozpočtu aj horšie hospodárenie samospráv o 212 mil. eur a vyššie výdavky na zdravotníctvo o 115 mil. eur. Napriek dynamickému medziročnému rastu príjmov samospráv RRZ očakáva aj zrýchlenie výdavkov, najmä na investície, čo vždy bolo charakteristickou črtou roka komunálnych volieb. Zároveň RRZ predpokladá iba polovičné naplnenie úsporných opatrení v zdravotníctve deklarovaných mimo konsolidačného balíčka, čo takisto vychádza z doterajších skúsenosti s úspešnosťou implementácie úsporných opatrení v tejto oblasti.

Negatívne riziká rozpočtu sú podľa RRZ čiastočne kompenzované pozitívnymi odchýlkami. V rámci energodotácií sa odhadujú mierne nižšie náklady ako aj polovičná kompenzácia týchto nákladov cez nahradenie iných výdavkov eurofondami, čo znižuje deficit o 260 mil. eur. Zároveň RRZ očakáva nižšie prevádzkové výdavky v štátnom rozpočte, úspora môže dosiahnuť 155 mil. eur.

Príspevok Očakávané prekročenie cieľa vlády pre deficit 2026 predstavuje 676 mil. eur je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.