Rada pre rozpočtovú zodpovednosť víta rýchle rozhodnutie vlády požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery v nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu SR. Dnešné rokovanie NR SR o vyslovení dôvery vláde však nemožno vnímať len ako formálnu procedúru, ale má zásadnejší význam.

V situácii, keď je dlh Slovenska nad hornou hranicou dlhovej brzdy, dlhodobá udržateľnosť v pásme vysokého rizika a verejné financie si vyžadujú ozdravné opatrenia, nestačí iba formálne splniť ústavnú povinnosť. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by hlasovaniu o vyslovení dôvery vláde malo predchádzať rokovanie o predstavenom pláne ďalšieho postupu a opatreniach na znižovanie dlhu.

Parlament má posúdiť, či tieto opatrenia považuje za realistické a dostatočné a rozhodnúť, či vláde dáva mandát na jeden rok pokračovať v ich realizácii. Hlasovanie o dôvere je preto prevzatím politickej zodpovednosti Národnej rady SR za stav verejných financií. Ak parlament vláde dôveru vysloví, dáva tým súhlas nielen s doterajším postupom, ale aj s plánom ďalších opatrení na riešenie nadmerného zadlženia.

Príspevok Hlasovanie o dôvere vláde je o prevzatí zodpovednosti NR SR za stav verejných financií, vrátane schvaľovania opatrení na zníženie dlhu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Zároveň platí, že po podaní žiadosti má parlament povinnosť túto žiadosť bez zbytočného odkladu prerokovať a rozhodnúť o nej.

Z rozhodnutia tiež vyplýva, že táto povinnosť sa musí opakovať, najviac však raz v kalendárnom roku, po ďalšom pravidelnom zverejnení údajov Eurostatom za predchádzajúci kalendárny rok, ak dlh opäť dosiahne príslušnú úroveň.

Čo znamená bezodkladne? „Bez zbytočného odkladu“ podľa Ústavného súdu znamená okamžité aktívne konanie vlády smerujúce k podaniu žiadosti, s prihliadnutím na potrebnú procedúru, no bez neodôvodnenej nečinnosti.

Tlačová správa Ústavného súdu SR.

Príspevok Ústavný súd potvrdil povinnosť vlády požiadať o dôveru bezodkladne je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Európska komisia zverejnila v stredu pravidelné hodnotenie ekonomík členských krajín a odporúčania pre hospodársku politiku.

V správe o Slovensku upozorňuje, že Slovensko má krátkozrakú fiškálnu stratégiu, zápasí so znižovaním nadmerného deficitu a nedarí sa mu dostať verejný dlh na klesajúcu trajektóriu. Slovensko síce prijalo konsolidačné opatrenia, deficit však podľa Komisie zostáva vysoký a verejný dlh bude ďalej rásť. Komisia odhaduje deficit verejných financií na 4,6 % HDP v roku 2026 a až 5,4 % HDP v roku 2027, pričom verejný dlh do roku 2027 stúpne na 66,9 % HDP.

Správa zároveň upozorňuje, že hospodársky rast Slovenska zostáva nízky. Reálny rast HDP sa v roku 2025 spomalil na 0,8 % a rovnaké tempo Komisia očakáva aj v roku 2026. Slabý rast pritom nesúvisí iba s vonkajšími faktormi, ako sú globálna neistota, obchodné napätia či slabší zahraničný dopyt. Komisia poukazuje aj na domáce štrukturálne problémy: slabý rast produktivity, zhoršujúcu sa konkurencieschopnosť, nízke investície do výskumu a inovácií, odlev kvalifikovaných pracovníkov a vysokú závislosť ekonomiky od priemyselnej výroby s nízkou pridanou hodnotou.

V oblasti verejných financií Komisia upozorňuje najmä na tieto problémy:

Komisia zároveň oceňuje pokrok Slovenska v niektorých oblastiach: zníženie deficitu v roku 2025, posilnenie výdavkov na obranu, kroky na zvýšenie daňovej disciplíny aj dodržiavanie limitu verejných výdavkov.

RRZ dlhodobo upozorňuje, že pri súčasnom nastavení politík verejné financie nesmerujú k udržateľnému vývoju, čo naznačujú aj najaktuálnejšie odhady Komisie. Za smerodajné preto v tejto chvíli nemožno považovať iba formálne plnenie európskych pravidiel.

RRZ pripomína, že trajektória daná aktuálnym nesprávnym nastavením európskych pravidiel nie je dostatočne striktná a nevedie k ozdraveniu našich verejných financií. Táto zodpovednosť je v rukách slovenskej vlády, resp. parlamentu.

Viac informácií k hodnoteniu európskych pravidiel a ich nastaveniu: Hodnotiaca správa RRZ  a Nesprávne nastavenie európskych pravidiel pre Slovensko si vyžaduje ambicióznejší domáci prístup k ozdraveniu verejných financií (Blog)

Príspevok Nízky rast ekonomiky, rastúci dlh a chýbajúci plán: hlavné odkazy Komisie pre Slovensko je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Vláda predstavila aktualizáciu strednodobej fiškálnej stratégie, naďalej chýba plán na stabilizáciu verejného dlhu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Agentúra S&P dnes znížila rating Slovenska z úrovne A+ na A so stabilným výhľadom. Rating je tak najnižší za posledných 12 rokov.

Svoje rozhodnutie odôvodňuje nedostatočným pokrokom v konsolidácii verejných financií a výrazným spomalením hospodárskeho rastu. Ten v tomto roku odhaduje len na 0,5 % HDP, deficit verejných na 4,7 % HDP.

Zároveň očakáva nízky prílev nových zahraničných investícií, a to najmä pre obavy zo zahraničnopolitického smerovania krajiny a neisté podnikateľské prostredie poznačené častými zmenami daňovej politiky. Poukazuje tiež na zvýšené výdavky v sociálnej oblasti a na obranu. Celkové verejné výdavky sú podľa nej v porovnaní s rokom 2019 vyššie až o 7 % HDP.

Ani po troch konsolidačných balíkoch nedošlo k zníženiu deficitov na úrovne typické pre krajiny s ratingom A+. Naopak, výrazné spomalenie ekonomického rastu, ako aj komunikácia vlády o uprednostnení iných cieľov pred parlamentnými voľbami, prispeli k rozhodnutiu S&P znížiť rating Slovenska.

Agentúra zároveň varuje, že rating môže ďalej zhoršiť, ak dôjde k oslabeniu postavenia nezávislých a kontrolných inštitúcií. Negatívnym faktorom by bol aj slabý hospodársky rast spolu s uvoľnením rozpočtovej politiky, ktoré by viedli k vyšším deficitom a rastu verejného dlhu.

Naopak, rating by sa mohol zvýšiť, ak by slovenská ekonomika rástla výrazne rýchlejšie a deficity by citeľne klesli tak, aby sa zadlženie začalo znižovať.

Po tejto zmene je aktuálny rating Slovenska od S&P na úrovni krajín ako Litva, Lotyšsko a Chorvátsko. O stupeň vyšší rating majú Francúzsko, Portugalsko či Španielsko, zatiaľ čo o stupeň nižšie sú Malta, Poľsko či Cyprus.

Napriek zníženiu rating od S&P ostáva vyšší než ratingy od zvyšných dvoch veľkých agentúr Moody’s a Fitch. Tieto dve agentúry znížili rating Slovenska už skôr, v decembri 2024 resp. decembri 2023.

Príspevok Agentúra S&P znižuje rating Slovenska je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Práve štruktúra opatrení určuje, aké veľké dodatočné úspory alebo zvýšenie príjmov budú potrebné v budúcnosti. Hoci odlišné konsolidačné stratégie spočiatku dosiahnu rovnaký cieľ, ich vplyv na rastový potenciál ekonomiky sa výraznejšie líši.

(Podrobnosti v našom nedávno komentári Nezáleží len na veľkosti konsolidácie, ale aj na jej štruktúre)

Na odlišné konsolidačné stratégie sa preto dá pozrieť aj cez ich vplyv na rast dlhu v strednom a dlhšom horizonte, ktorý je výsledkom vplyvu dnes zvolenej konsolidačnej stratégie na budúci rast ekonomiky.

V grafe sú porovnané dlhodobé fiškálne dopady použitia možných konsolidačných stratégií (úspešných, neúspešných, vrátane stratégie zodpovedajúcej aktuálnemu konsolidačnému balíčku), ktoré rôznymi spôsobmi znižujú deficit v roku 2028 na požadovaných 2,8 % HDP. Konkrétna voľba stratégie (úspešnej či neúspešnej) môže do konca budúcej dekády znamenať rozdiel vo veľkosti verejného dlhu až 10 % HDP.

Príspevok Vplyv prospešných a škodlivých konsolidačných stratégií na vývoj dlhu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Od roku 2025 možno vnímať výrazný nárast investícií Slovenska do výbavy ozbrojených síl. Z dovtedajších úrovní medzi 0,1 až 0,3 % HDP vzrástli na odhadovaných 0,7 % HDP a v nasledujúcich rokoch môžu dosiahnuť až 1,1 % HDP. Pokračovať bude dodávka zostávajúcich stíhačiek F-16 (objednaných ešte v roku 2018), očakáva sa postupný nábeh obrnených transportérov Patria, v pláne je aj nákup protivzdušnej obrany, vojenských nákladných vozidiel či bojových pásových vozidiel. Aktuálne sa v investíciách výraznejšie prejavujú aj investície do letiska Sliač, nákup radarov či vrtuľníkov.

V aktuálnom roku tieto investície dosiahnu hodnotu až takmer jednu mld. eur, teda viac než dvojnásobok investícií roku 2024. V roku 2027 by sa mali zvýšiť až na 1,6 mld. eur. Rastúce investície do obrany sú po úrokových nákladoch druhým najdôležitejším faktorom zvyšujúcim deficit, ktorý vláda nevie zásadnejšie ovplyvniť počas jedného volebného obdobia.

V predchádzajúcich rokoch pritom opakovane dochádzalo k meškaniu dodávok. Napríklad v roku 2025 rozpočet predpokladal investície v obrane v sume až 1,7 mld. eur, kvôli meškaniu tak obranné výdavky budú nižšie o približne 700 mil. eur. Tieto posuny opticky vylepšia minuloročný deficit, ale zvýšia deficit v nasledujúcich rokoch.

Potreba modernizácie vybavenia ozbrojených síl Slovenskej republiky vznikla z dôvodu investičného dlhu naakumulovaného v období pred rokom 2019, charakterizovanom nízkymi investíciami do obrany. Zároveň bola urýchlená aktuálnou geopolitickou situáciou, predovšetkým agresiou Ruska na území Ukrajiny. Dôsledkom je výrazný nárast výdavkov na armádnu techniku a strata tzv. mierovej dividendy.

Uvedené údaje sú hodnotené podľa metodiky ESA 2010. Podľa nej náklady na vojenskú techniku navyšujú deficit verejnej správy až v čase dodania, aj keď hotovostné preddavky mohli byť vyplatené podstatne skôr. Teda hoci už zvýšili verejný dlh o zaplatené preddavky, do bilancie rozpočtu (deficitu) sa premietnu až po dodaní techniky.

Plánované sú aj viaceré ďalšie obstarávania, ktoré zatiaľ nie sú uzavreté a budú predstavovať dodatočné výdavky o niekoľko rokov. Ide najmä o projekty v oblasti pozemných síl (obstarávanie tankov), diskutuje sa aj o nákupe ďalších štyroch kusoch lietadiel F-16. Súčasťou plánov sú aj nákupy logistickej techniky a moderných technológií vrátane bezpilotných a robotických systémov. Keďže mnohé z týchto projektov sú ešte vo fáze prípravy alebo špecifikácie, ich konečný rozsah a časovanie ostávajú neisté, avšak už teraz je zrejmé, že ich realizácia bude v nasledujúcich rokoch významne zvyšovať výdavky štátneho rozpočtu.

Príspevok Investície do vybavenia armády tento rok dosiahnu takmer miliardu, v budúcom roku viac ako 1,5 miliardy je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Dlhodobý horizont (S1 a S2)

Slovensko patrí do malej skupiny členských štátov EÚ (spolu s Belgickom, Luxemburskom a Maltou), ktoré Európska komisia už niekoľko rokov hodnotí ako krajiny s vysokým rizikom ohrozenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Tento nepriaznivý stav je výsledkom kombinácie nárastu budúcich nákladov na starnutie obyvateľstva (najmä v oblasti dôchodkov, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti) a aktuálnym zlým stavom verejných financi (deficit a dlh).

Indikátor S1 (dosiahnutie dlhu 60 % HDP do roku 2070) kvantifikuje okamžitú úpravu primárneho štrukturálneho salda potrebnú na to, aby sa verejný dlh do roku 2070 znížil na úroveň 60 % HDP. Svojou logikou je tento ukazovateľ metodicky najbližší indikátoru dlhodobej udržateľnosti RRZ. Podľa odhadu EK dosahuje úroveň 6,2 % HDP, čo v porovnaní s minulým rokom znamená zlepšenie o 0,3% HDP. Približne polovicu tejto potrebnej úpravy (3,1 p.b.) možno pripísať nepriaznivému aktuálnemu stavu verejných financií (vysoký deficit a dlh), zvyšok tvoria budúce rastúce náklady na starnutie populácie. Slovensko je v rámci celej EÚ identifikované ako jediný členský štát s vysokým rizikom v tomto indikátore.

Indikátor S2 (trvalá stabilizácia dlhu) meria potrebnú okamžitú a trvalú úpravu primárneho štrukturálneho salda, ktorá by bola nevyhnutná na stabilizáciu verejného dlhu v nekonečnom horizonte. Pre Slovensko táto úprava dosahuje až 7,2 % HDP. Napriek tomu, že v porovnaní s minulým rokom došlo k miernemu zlepšeniu o 0,6 % HDP, Slovensko zostáva druhou najhoršie hodnotenou krajinou v EÚ. Spoločne s ďalšími piatimi členskými štátmi sa tak nachádzame v zóne vysokého rizika.

Strednodobý horizont (výhľad do roku 2036)

V strednodobom horizonte je celkové riziko pre verejné financie taktiež hodnotené ako vysoké. V scenári nezmenených politík by verejný dlh neustále rástol a do roku 2036 by prelomil hranicu 100 %, pričom by dosiahol úroveň 101,2 % HDP. Stochastické projekcie, ktoré modelujú vplyv náhodných ekonomických šokov na budúcu výšku dlhu, odhadujú, že v najbližších piatich rokoch narastie dlh oproti súčasnej úrovni s 98 % pravdepodobnosťou, čo rovnako znamená zónu vysokého rizika.

Príspevok Podľa EK je Slovensko jediná krajina vo vysokom riziku verejných financií v oboch dlhodobých a strednodobých indikátoroch je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti (dlhová brzda) zakotvuje pre vládu povinnosť podať Národnej rade SR návrh o vyslovenie dôvery, ak dôjde k prekročeniu piateho sankčného pásma dlhovej brzdy. Zákon počíta s dvojročnou výnimkou pre vládu, ktorá trvá od momentu vyslovenia dôvery vláde (schválenia programového vyhlásenia vlády).

Keďže lehota pre túto výnimku uplynula 21. novembra 2025, dnes prešlo 100 celých dní, počas ktorých si vláda svoju povinnosť nesplnila.

Zmyslom a účelom tejto sankcie je, aby parlament potvrdil správnosť a adekvátnosť krokov, ktoré vláda na zníženie dlhu podnikla, čím na seba parlament zároveň preberá diel zodpovednosti za vhodnosť alebo nevhodnosť týchto krokov.

Ústavný zákon sa síce nezmieňuje o lehote na splnenie povinnosti, no prítomnosť konkrétnej lehoty je skôr výnimkou a vždy sa má vychádzať zo zmyslu a účelu ústavného inštitútu. Príkladom povinnosti vlády bez lehoty, ktorá sa od vzniku republiky dodržiava, je ústavná povinnosť vlády podať demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvoleného parlamentu. Táto povinnosť sa plní pri prvej príležitosti, teda bez zbytočného odkladu, hoci v ústave konkrétna lehota chýba.

Až bude žiadosť o vyslovenie dôvery doručená parlamentu, predseda Národnej rady má podľa zákona povinnosť zvolať schôdzu Národnej rady do 30 dní.

Príspevok Povinnosť vlády požiadať o vyslovenie dôvery trvá už 100 dní je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Argument, že Slovensko bude dodržiavať európske výdavkové pravidlá, však sám osebe nezaručuje ozdravenie verejných financií. V prípade Slovenska boli tieto pravidlá nastavené na základe nerealisticky vysokých očakávaných príjmov, na čo upozornila aj RRZ. Bez úpravy týchto predpokladov môžu výdavkové limity viesť k pretrvávaniu vysokých deficitov, a teda neposkytujú spoľahlivý kompas pre zdravé verejné financie.

Viac v priloženom videu:

Príspevok Vyjadrenie predsedu Jána Tótha k európskym fiškálnym pravidlám je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.