Európska komisia zverejnila pravidelné hodnotenie udržateľnosti dlhu. V strednodobom aj dlhodobom horizonte sa slovenské verejné financie nachádzajú v pásme vysokého rizika.
Dlhodobý horizont (S1 a S2)
Slovensko patrí do malej skupiny členských štátov EÚ (spolu s Belgickom, Luxemburskom a Maltou), ktoré Európska komisia už niekoľko rokov hodnotí ako krajiny s vysokým rizikom ohrozenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Tento nepriaznivý stav je výsledkom kombinácie nárastu budúcich nákladov na starnutie obyvateľstva (najmä v oblasti dôchodkov, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti) a aktuálnym zlým stavom verejných financi (deficit a dlh).
Indikátor S1 (dosiahnutie dlhu 60 % HDP do roku 2070) kvantifikuje okamžitú úpravu primárneho štrukturálneho salda potrebnú na to, aby sa verejný dlh do roku 2070 znížil na úroveň 60 % HDP. Svojou logikou je tento ukazovateľ metodicky najbližší indikátoru dlhodobej udržateľnosti RRZ. Podľa odhadu EK dosahuje úroveň 6,2 % HDP, čo v porovnaní s minulým rokom znamená zlepšenie o 0,3% HDP. Približne polovicu tejto potrebnej úpravy (3,1 p.b.) možno pripísať nepriaznivému aktuálnemu stavu verejných financií (vysoký deficit a dlh), zvyšok tvoria budúce rastúce náklady na starnutie populácie. Slovensko je v rámci celej EÚ identifikované ako jediný členský štát s vysokým rizikom v tomto indikátore.
Indikátor S2 (trvalá stabilizácia dlhu) meria potrebnú okamžitú a trvalú úpravu primárneho štrukturálneho salda, ktorá by bola nevyhnutná na stabilizáciu verejného dlhu v nekonečnom horizonte. Pre Slovensko táto úprava dosahuje až 7,2 % HDP. Napriek tomu, že v porovnaní s minulým rokom došlo k miernemu zlepšeniu o 0,6 % HDP, Slovensko zostáva druhou najhoršie hodnotenou krajinou v EÚ. Spoločne s ďalšími piatimi členskými štátmi sa tak nachádzame v zóne vysokého rizika.
Strednodobý horizont (výhľad do roku 2036)
V strednodobom horizonte je celkové riziko pre verejné financie taktiež hodnotené ako vysoké. V scenári nezmenených politík by verejný dlh neustále rástol a do roku 2036 by prelomil hranicu 100 %, pričom by dosiahol úroveň 101,2 % HDP. Stochastické projekcie, ktoré modelujú vplyv náhodných ekonomických šokov na budúcu výšku dlhu, odhadujú, že v najbližších piatich rokoch narastie dlh oproti súčasnej úrovni s 98 % pravdepodobnosťou, čo rovnako znamená zónu vysokého rizika.
