Zvuková verzia zhrnutia:
Zhrnutie
Deficit verejnej správy (VS)[1] dosiahol v roku 2025 úroveň 4,5 % HDP, čo znamená výrazný pokles o 0,8 % HDP z vysokej úrovne deficitu v predchádzajúcom roku. Oproti rozpočtovým cieľom vo výške 4,7 % HDP predstavuje výsledný schodok hospodárenia pozitívnu odchýlku 0,3 % HDP (368 mil. eur), najmä kvôli oneskoreniu dodania vojenskej techniky, úsporám vo výdavkoch ostatných subjektov VS, ako aj nadhodnoteniu sociálnych dávok v rozpočte, ktoré prevýšili aj výrazne negatívny vplyv výpadku daní a odvodov.
Hrubý dlh, ktorý je menej ovplyvnený oneskorenými dodávkami vojenskej techniky, dosiahol úroveň 61,4 % HDP. Medziročne tak vzrástol o 1,7 p.b., pričom oproti predpokladom rozpočtu je výsledná hodnota vyššia o 0,1 % HDP, napriek tomu, že hotovostná rezerva poklesla oproti predpokladom rozpočtu o takmer 1,3 mld. eur (0,9 % HDP). Verejné zadlženie tak prekračuje horný limit dlhovej brzdy až o 9,4 % HDP, čo je historické maximum. Čistý dlh, teda verejný dlh očistený o hotovostnú rezervu štátu, medziročne vzrástol až o 3 p.b. na 54,4 % HDP. Takéto tempo rastu v posledných dvoch nekrízových rokoch prevyšuje rast počas nedávnej pandemickej a bezpečnostno-energetickej krízy a je porovnateľné len s krízovým obdobím po prepuknutí finančnej krízy.
Najvýraznejšia pozitívna odchýlka[2] v hospodárení VS v roku 2025 oproti rozpočtu bola spôsobená predovšetkým nižšími výdavkami na obranu (0,4 % HDP) a lepším hospodárením subjektov VS (0,5 % HDP). Rozpočet predpokladal obranné výdavky vo výške 3,4 mld. eur (2,4 % HDP), výsledok vrátane časového rozlíšenia dosiahol sumu 2,7 mld. eur (2,0 % HDP). Zaznamenaná úspora súvisela predovšetkým s oneskorením dodávok vojenskej techniky oproti predpokladom rozpočtu[3]. Bez nižších výdavkov na obranu by tak rozpočet dopadol horšie ako cieľ na úrovni 4,9 % HDP. Uvedenú úsporu pre saldo VS je teda možné považovať za dočasnú, keďže nižšie dodávky neznamenajú trvalú úsporu, ale iba ich posun do nasledujúcich rokov.
Lepší než rozpočtovaný hospodársky výsledok subjektov VS vyplynul z veľkej časti aj z nižších investícií (najmä pre spoločnosti ZSSK a Valaliky Industrial Park, ďalej pre dopravné podniky a verejné vysoké školy). Túto úsporu pre saldo VS rovnako nie je možné považovať v plnej miere za trvalú, keďže niektoré nerealizované výdavky bude potrebné dočerpať v nasledujúcich rokoch.
Naopak najvýznamnejšia negatívna odchýlka voči rozpočtu bola spôsobená výpadkom výnosu daní a odvodov (0,8 % HDP). Popri menej priaznivom ekonomickom vývoji, ktorý negatívne ovplyvnil výnos dane z príjmov právnických osôb (DPPO) a daní z práce, k výpadku prispela aj nižšia efektívnosť výberu predovšetkým pri dani z pridanej hodnoty (DPH). Na rozdiel od dočasných pozitív ide pri výpadku daní o faktor trvale zhoršujúci zdravie verejných financií.
Z ďalších zmien ovplyvnili vývoj salda voči rozpočtu nasledujúce faktory:
- Na strane pozitív prišlo k nižšiemu čerpaniu sociálnych transferov a dávok v sume 413 mil. eur (0,3 % HDP). Úsporu je možné prisúdiť predovšetkým nadhodnoteniu výdavkov v rozpočte, keďže sa nenaplnili predpoklady o počte novopriznaných predčasných dôchodkov, ako aj o počte poberateľov rodičovského príspevku.
- Nedaňové príjmy prispeli k zlepšeniu deficitu v hodnote 186 mil. eur (0,1 % HDP) predovšetkým vďaka historicky prvej výplate dividend spoločnosťou Slovenské elektrárne, s ktorou rozpočet nepočítal.
- Posledným významným pozitívnym príspevkom k saldu rozpočtu bolo lepšie hospodárenie samospráv o 149 mil. eur (0,1 % HDP), kde nárast prijatých grantov a transferov sa nepremietol v plnej miere do financovania vyšších výdavkov.
- Naopak negatívne bol deficit VS v porovnaní s rozpočtom ovplyvnený vplyvom opatrení spojených s vysokými cenami energií s dopadom 296 mil. eur (0,2 % HDP). Rozpočtované zdroje nepostačovali na financovanie priamych nákladov na energodotácie, pričom dopad na deficit bol navýšený započítaním horšieho hospodárenia spoločností MH TH, ktorá bola vylúčená z dotačných schém, a spoločnosti SPP, kde bola dotačná schéma čiastočne započítaná s dividendami.
- Na rozdiel od predchádzajúcich rokov nebol v roku 2025 identifikovaný negatívny vplyv na saldo rozpočtu spôsobený výdavkami na zdravotníctvo. Vyššie prevádzkové náklady zdravotných poisťovní a horšie hospodárenie nemocníc boli kompenzované nárastom nedaňových príjmov zdravotných poisťovní a nižšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť.
Z pohľadu strednodobého zaťaženia verejných financií je zvyčajne lepšie sa sústrediť na indikátor štrukturálneho deficitu (t.j. trvalá časť deficitu, ktorá pretrváva aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia[4]). V roku 2025 štrukturálny deficit dosiahol úroveň 4,4 % HDP, čo predstavuje pokles o 0,5 p.b. oproti roku 2024. Medziročné zlepšenie štrukturálneho schodku je v prevažnej miere spôsobené opatreniami prijatými vládou, najmä v rámci konsolidačného balíčka na jeseň 2024.
Vývoj verejných financií bez opatrení, tzv. NPC scenár, by pre rok 2025 znamenal zhoršenie štrukturálneho deficitu oproti úrovni roku 2024 o 0,3 % HDP. NPC scenár predpokladá rast obranných výdavkov vďaka dodávkam vojenskej techniky obstaranej v predchádzajúcich rokoch na úroveň 2 % HDP (medziročne o 0,6 p.b.), čím by v metodike ESA 2010 prvýkrát dosiahli dlhodobo cielenú úroveň. Negatívne by prispieval aj nárast čistých úrokov (o 0,3 p.b.), v rámci ktorého vzrástli úrokové náklady a zároveň poklesli dočasne navýšené úrokové výnosy. Tieto negatívne vplyvy by boli čiastočne kompenzované znížením výdavkov na sociálne transfery (medziročne pokles o 0,3 p.b.) najmä z dôvodu poklesu daňového bonusu dočasne navýšeného pre roky 2023 a 2024, pozitívne by vplýval aj nižší rast výdavkov na medzispotrebu (0,2 p.b.) a mierne rýchlejší rast daňových príjmov (0,1 p.b.).
Nové opatrenia realizované vládou pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2025 ako aj v priebehu tohto roka znížili štrukturálny deficit v tomto roku o 0,7 % HDP. Najvýraznejší bol pozitívny príspevok konsolidačného balíčka prijatého v jeseni 2024 (1,2 % HDP), ktorý navyšoval vybrané daňové a nedaňové príjmy (napr. zmeny sadzieb DPH, navýšenie sadzby DPPO alebo zavedenie dane z finančných transakcií) a zároveň znižoval vybrané výdavky (zníženie daňového bonusu, resp. zmena rodičovského dôchodku). Deficit dočasne znížila aj nižšia úroveň investícií (medziročne o 0,2 p.b.). Na druhej strane boli prijaté opatrenia, ktoré negatívne vplývali na štrukturálny schodok a tak znižovali celkový priaznivý dopad, predovšetkým pokračovanie plošných energodotácií (0,3 % HDP), vyššie výdavky na zdravotníctvo a kompenzácie (medziročne o 0,2 p.b.) ako aj zhoršenie výnosu daní mimo opatrení (0,2 p.b.). Po úprave zníženia štrukturálneho schodku o vplyv dočasne nižších investícií bol dopad hospodárenia v roku 2025 na dlhodobé zdravie verejných financií pozitívny vo výške 0,5 % HDP[5]. Výsledok samotného rozpočtu v roku 2025 by tak znamenal zlepšenie dlhodobej udržateľnosti[6].
Hrubý dlh dosiahol v roku 2025 úroveň 61,4 % HDP. Po dočasnom poklese v inflačných rokoch 2022 a 2023 a po opätovnom náraste v roku 2024 pokračoval jeho rast aj v roku 2025, keď sa medziročne zvýšil o 1,7 p.b. Hrubý dlh sa v roku 2025 stále nepodarilo stabilizovať a jeho úroveň sa ešte viac vzdialila od hornej hranice dlhovej brzdy.
Najväčší vplyv na medziročný nárast dlhu v roku 2025 malo hospodárenie vlády v podobe primárneho deficitu (príspevok 2,8 p.b.), vplyv platených úrokových nákladov súvisiacich s obsluhou verejného dlhu (príspevok 1,5 p.b.) a faktor zosúladenia deficitu a dlhu (príspevok 1,1 p.b.). Práve úrokové náklady budú v najbližších rokoch predstavovať čoraz výraznejšiu záťaž pre verejné financie, keďže priebežne dochádza k refinancovaniu staršieho dlhu pri výrazne vyšších úrokových sadzbách v porovnaní s obdobím do roku 2021.
Naopak, protichodne na medziročnú dynamiku dlhu v roku 2025 pôsobila inflácia prostredníctvom efektu menovateľa (s príspevkom -2,4 p.b.). Aj keď sa jej korigujúci vplyv na vývoj dlhu oproti roku 2024 zvýšil o takmer 0,6 p.b., v porovnaní s rokmi 2022 a 2023 (kedy inflácia dosahovala dvojciferné úrovne) tentokrát nestačil ani na vykompenzovanie vplyvu deficitného primárneho salda. Citeľne na vývoj dlhu vplýval aj pokles hotovostnej rezervy štátu (s príspevkom 0,9 p.b.). Reálny ekonomický rast v roku 2025 tlmil nárast zadlženia len veľmi mierne a to o 0,5 p.b.
Ekonomika bola v roku 2025 mierne podchladená, negatívna produkčná medzera dosiahla 0,6 % potenciálneho HDP. Výrazná reštrikcia na strane príjmov (1,1 % HDP) a bežných výdavkov (1,1 % HDP) bola čiastočne kompenzovaná vyššou mierou čerpania kapitálových výdavkov (0,8 % HDP) ako aj EÚ fondov (0,4 % HDP), z nich predovšetkým čerpaním Plánu obnovy. Fiškálny impulz pôsobil na ekonomiku v roku 2025 reštriktívne v objeme 1,0 % HDP.
Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti zohráva kľúčovú úlohu rast ekonomiky v dlhšom horizonte. Ten možno podporiť vytváraním nového kapitálu prostredníctvom efektívnych verejných investícií. Keďže tok eurofondov vyplýva z dlhodobejšieho plánu čerpania a harmonogramu daného programového obdobia, z pohľadu riadenia rozpočtu je potrebné sledovať vývoj domácich verejných investícií. Zároveň je vhodné očistiť tieto investície aj o investičné výdavky na vojenskú techniku, keďže ich zaznamenaná úroveň v salde rozpočtu podľa metodiky ESA 2010 je do veľkej miery ovplyvnená termínmi dodania. V roku 2025 čerpanie verejných investícií mimo obrany a eurofondov medziročne pokleslo na úroveň 2,2 % HDP, čo znamená pokles o 0,3 p.b. HDP voči 10-ročnému priemeru, resp. 0,1 p.b. HDP voči predošlému roku a taktiež o 0,1 p.b. HDP voči predpokladom rozpočtu. Nižšie investície tak prispeli k zníženiu deficitu oproti rozpočtu v sume 144 mil. eur (oproti 10-ročnému priemeru až o 399 mil. eur). Voči priemeru V3[7] sú investície mimo eurofondov a obrany nižšie až o 1,2 p.b. HDP, čo predstavuje sumu 1,6 mld. eur.
