Zvuková verzia tlačovej správy:
Podľa aktualizovaných rozpočtových cieľov vlády by deficit verejných financií v budúcom roku mal dosiahnuť 4,2 % HDP a v roku 2028 4,1 % HDP. Vláda sa tak vzdáva ambície znížiť schodok verejných financií k úrovni 3,0 % HDP, kým pôvodne sa uvažovalo s dosiahnutím tohto cieľa do roku 2027 (rozdiel až 1,8 mld. eur).
Nové ciele zverejnila vláda vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026 pri uskutočňovaní Národného fiškálno-štrukturálneho plánu.
Aktualizované ciele už nevedú k výraznejšiemu ozdraveniu verejných financií ani k stabilizácii verejného dlhu. Ten by pri takto nastavených cieľoch mal vzrásť na úroveň 66,2 % HDP v roku 2028, v porovnaní s minuloročnou hodnotou 61,4 % HDP. Hoci pomalšie tempo konsolidácie môže byť vo všeobecnosti pri zhoršení ekonomiky opodstatnené, vzhľadom na stav verejných financií sa rozsah uvoľnenia cieľov javí ako neprimeraný a nie je podložený aktuálnou nezávislou makroekonomickou prognózou.
Vzhľadom na aktuálne nastavenie verejných financií aj nové uvoľnené rozpočtové ciele budú vyžadovať nezanedbateľné konsolidačné opatrenia. Podľa odhadu RRZ dosiahne deficit v scenári bez ďalších opatrení v budúcom roku úroveň až 4,9 % HDP, keďže dôjde k výraznejším nárastom výdavkov na obranu, úrokových nákladov z dlhu a vyššie výdavky si vyžiadajú aj nové opatrenia vlády. Na splnenie cieľa tak budú nevyhnutné opatrenia za cca 1 mld. eur.
Na rozdiel od predchádzajúcich rokov vo vládnom materiáli po prvýkrát nebol zverejnený očakávaný odhad vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy bez opatrení (tzv. fiškálny výhľad), čo výrazne znižuje transparentnosť materiálu. Vláda tak neukazuje veľkosť opatrení, ktoré sú podľa nej nevyhnutné na dosiahnutie cieľov.
Odkladanie konsolidácie bez jasnej stratégie vytvára dodatočné náklady aj neistotu. Vysoké deficity budú ďalej zvyšovať dlh a úrokové náklady, zatiaľ čo chýbajúci plán trvalých opatrení zhoršuje predvídateľnosť rozpočtovej politiky. „Čím dlhšie sa bude konsolidácia odkladať, tým väčšie bude riziko, že neskôr bude musieť byť oveľa bolestivejšia. To by mohlo negatívne ovplyvniť životnú úroveň ľudí a zároveň obmedziť schopnosť vlády reagovať na neočakávané krízy.“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.
