Zvuková verzia tlačovej správy:
Deficit verejnej správy dosiahol podľa Štatistického úradu SR v roku 2025 úroveň 4,5 % HDP. V porovnaní s vysokou úrovňou deficitu v predchádzajúcom roku to znamená výrazný pokles o 0,8 % HDP.
Dosiahnutý deficit bol nižší aj oproti rozpočtovému cieľu 4,7 % HDP o 368 mil. eur. Rozdiel vznikol najmä v dôsledku oneskorenia dodania vojenskej techniky a tiež vďaka úsporám vo výdavkoch ostatných subjektov, medzi ktoré patria napríklad dopravné spoločnosti ako ŽSR alebo ZSSK, príspevkové organizácie či štátne účelové fondy. K výsledku pozitívne prispelo aj nadhodnotenie sociálnych dávok v rozpočte. Tieto pozitíva prevýšili negatívny vplyv výpadku daní a odvodov. Nižší deficit je pritom do veľkej miery výsledkom jednorazových faktorov, ktoré sa neprenesú do trvalého zlepšenia stavu verejných financií. Napríklad bez nižších výdavkov na obranu by deficit dosiahol 4,9 % HDP.
Hoci samotný deficit dosiahol výrazne nižšiu úroveň, ako sa predpokladalo, čistý dlh zaznamenal dynamický nárast o tri percentné body až na historicky najvyššiu úroveň 54,4 % HDP. Jedným z dôvodov je, že hoci vojenská technika ešte nebola dodaná, a teda zatiaľ nevstúpila do deficitu, platby, ktoré už prebehli, sú súčasťou dlhu. Tempo rastu zadlženia v posledných dvoch nekrízových rokoch tak prevyšuje rast počas nedávnej pandemickej a bezpečnostno-energetickej krízy a je porovnateľné len s krízovým obdobím po prepuknutí finančnej krízy.
Hrubý dlh, ktorý v sebe obsahuje aj rezervu štátu, vzrástol oproti čistému dlhu menej, do veľkej miery pre zníženie hotovostnej rezervy štátu o viac ako 1 mld. eur oproti predpokladom rozpočtu.
Konsolidačné úsilie vlády, najmä konsolidačný balíček prijatý pre minulý rok, prispelo k zlepšeniu deficitu v porovnaní so scenárom nezmenených politík o 0,5 % HDP (747 mil. eur), vďaka čomu prišlo k zlepšeniu štrukturálneho salda. Pozitívny efekt balíčka (pôvodne komunikovaného na úrovni 2,7 mld. eur) na verejné financie mohol byť vyšší, ak by bol v lepšej štruktúre a nerealizovali by sa iné opatrenia zvyšujúce výdavky, napríklad ak by sa nepokračovalo v plošných energodotáciách.
„Pokračujúce vysoké deficity verejných financií si tak budú vyžadovať ďalšie opatrenia, ktoré by mali pokračovať napriek volebnému cyklu. Zároveň by sa pri nich mal viac ako v minulosti zohľadňovať vplyv na konkurencieschopnosť ekonomiky“, hovorí predseda RRZ Ján Tóth.
