Zvuková verzia tlačovej správy:
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predložila 28. augusta 2026 do Národnej rady SR Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2025. Túto povinnosť jej ukladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
RRZ konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, nebol v roku 2025 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 % HDP, čo je pásmo vysokého rizika, a to napriek trom kolám konsolidačných opatrení. Ich prínos znižovali nové výdavkové opatrenia a dočasný charakter časti opatrení, menej priaznivý makroekonomický vývoj aj štruktúra konsolidácie zhoršujúca konkurencieschopnosť ekonomiky.
Hrubý dlh dosiahol na konci roka 2025 úroveň 61,4 % HDP a zotrval v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Bez ďalších opatrení by do roku 2030 vzrástol nad 75 % HDP a ďalej by sa vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy, ktorý od roku 2027 dosahuje 50 % HDP. Tá istá hranica zodpovedá podľa dostupných modelových odhadov v súčasnosti aj bezpečnej úrovni dlhu pre Slovensko. Kým doterajšie krízy Slovensko tlmilo vďaka nižšiemu dlhu a fiškálnemu priestoru, dnes by aj bežný šok vynútil šetrenie práve vtedy, keď ekonomika a domácnosti potrebujú ochranu najviac.
Prioritou by malo byť čo najskoršie zastavenie rastu dlhu. Predpokladá to dôveryhodnú viacročnú konsolidačnú stratégiu postavenú na trvalých opatreniach. Vláda naopak výrazne uvoľnila vlastné rozpočtové ciele, pričom nepredstavila opatrenia na ich dosiahnutie za aspoň 1,2 mld. eur v roku 2027 a ďalšiu 1 mld. eur v roku 2028. Zárukou zdravých verejných financií nie je ani formálne splnenie nesprávne nastavených európskych pravidiel. Európske výdavkové pravidlo by mohlo zostať do roku 2028 splnené aj bez ďalšej konsolidácie, pri deficite 5,4 % HDP a dlhu 73,3 % HDP.
Sankcie dlhovej brzdy sa plnia prevažne formálne a v niektorých prípadoch ich vláda nesplnila vôbec, takže porušuje ústavný zákon. Návrh opatrení na zníženie dlhu nepredložila Národnej rade SR ani v roku 2025, ani doteraz v roku 2026, čím pretrváva nezákonný stav. Vývoj dlhu pritom nie je pre vládu novou ani nepredvídateľnou skutočnosťou, prípravu opatrení na zníženie dlhu tak mohla začať už na základe priebežných údajov. O vyslovenie dôvery požiadala parlament až 17. júna 2026, sedem mesiacov po vzniku tejto povinnosti, až keď Ústavný súd SR zdôraznil, že povinnosti vyplývajúce z dlhovej brzdy by mala vláda plniť bez zbytočného odkladu.
„Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti nie sú formalitou, ktorú stačí splniť na papieri. Ak sa sankcie obchádzajú a rozpočet sa plánuje len na najbližší rok bez predstavenia konsolidačnej stratégie pre tie ďalšie, neistota v ekonomike ostáva, rast sa znižuje a dlh ďalej rastie. Zodpovednosť za tento vývoj nesie vláda, ale aj Národná rada SR, ktorá jej vyslovila dôveru, a to napriek nesplneniu sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona. Národnej rade pritom z ústavy tiež vyplýva povinnosť dbať o ochranu dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.
Vysoký dlh a zhoršený ekonomický vývoj zvyšujú nároky na to, aby korekčné mechanizmy pôsobili včas a postupne, bez náhlych a rozsiahlych zásahov do rozpočtovej politiky. RRZ preto odporúča úpravu ústavného zákona, ktorá by opäť prepojila limity verejných výdavkov s dlhodobou udržateľnosťou a obmedzila priestor len na formálne plnenie či obchádzanie sankcií. Nevyhnutným predpokladom účinnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je však predovšetkým zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Riešením nie je oslabovanie účinku platných pravidiel.
Celý analytický materiál nájdete tu.
