Zhrnutie
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti každoročne do 31. augusta posudzuje plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti[1] za predchádzajúci rok. Pri hodnotení zohľadňuje aj skutočnosti, ktoré nastali v aktuálnom roku do dňa uzávierky správy, ak sú relevantné pre posúdenie plnenia pravidiel alebo úplnosť hodnotenia. Správa sa zaoberá najmä vývojom dlhodobej udržateľnosti verejných financií, dodržiavaním limitu dlhu a limitu verejných výdavkov, pravidlami týkajúcimi sa územnej samosprávy a plnením požiadaviek rozpočtovej transparentnosti.
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií
Hlavným cieľom pravidiel rozpočtovej zodpovednosti je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ochrana dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov je ukotvená v Ústave SR[2].
Rada vo svojom hodnotení[3] konštatovala, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií za rok 2025 nebola dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v scenári nezmenených politík dosiahol 5,5 % HDP, čo znamená, že verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika. Napriek trom kolám konsolidačných opatrení sa však ukazovateľ výraznejšie nezlepšil. Jeho vývoj nepriaznivo ovplyvnilo menej priaznivé makroekonomické prostredie. Výraznejšiemu zlepšeniu zároveň bránila nevhodná štruktúra konsolidačných balíkov zhoršujúca konkurencieschopnosť ekonomiky[4], prijímanie nových výdavkových opatrení a dočasný charakter časti konsolidačných opatrení.
Bez dodatočných konsolidačných opatrení RRZ odhaduje[5] zvýšenie deficitu z 4,4 % HDP v roku 2026 na 5,7 % HDP v roku 2029. K zhoršovaniu salda prispievajú rastúce úrokové náklady, vyššie obranné výdavky a nové výdavkové politiky. Od roku 2028 sa prejaví aj skončenie platnosti dočasne zvýšených daní a odvodov. Hrubý dlh by sa v tomto scenári zvýšil o 12,6 p. b. zo 61,4 % HDP na konci roku 2025 na 74,0 % HDP v roku 2029.
Rastúci dlh nezhoršuje len dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ale znižuje aj ich schopnosť absorbovať neočakávané šoky[6]. Podľa odhadov RRZ bezpečná úroveň hrubého dlhu pre Slovensko nepresahuje 50 % HDP a vplyvom starnutia obyvateľstva sa bude v nasledujúcich dekádach ďalej znižovať smerom k 40 % HDP. Dlh na úrovni 61,4 % HDP sa tak už dnes nachádza nad bezpečným pásmom. Fiškálny priestor Slovenska na absorbovanie negatívnych šokov je vyčerpaný a verejné financie sa nachádzajú v pásme fiškálneho stresu. Kým v minulosti Slovensko riešilo krízy aj využitím existujúceho fiškálneho priestoru, jeho súčasná absencia znamená, že aj bežné šoky môžu viesť v dôsledku potreby stabilizovať dlh k prijímaniu procyklických opatrení s negatívnym dopadom na životnú úroveň obyvateľov a celú ekonomiku. Súčasne výrazne rastie zraniteľnosť Slovenska voči ďalším šokom, čo sa v prvom kroku premietne do vyšších nákladov financovania aj vo forme vyššej rizikovej prirážky.
Vzhľadom na pretrvávajúci zlý stav verejných financií by vláda mala čo najskôr predstaviť ďalšie ambiciózne opatrenia na zlepšovanie ich udržateľnosti. Vláda na jar 2026[7] výrazne uvoľnila vlastné rozpočtové ciele a v roku 2027 plánuje deficit na úrovni 4,2 % HDP, s nepatrným znížením na 4,1 % HDP v roku 2028[8]. Zníženie deficitu pod 3 % HDP spolu so stabilizáciou dlhu, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, ako aj z požiadaviek európskych pravidiel, tak odložila až za horizont volebného obdobia.
Aj splnenie takto výrazne uvoľnených cieľov si podľa RRZ vyžiada opatrenia v sume 1,2 mld. eur (0,9 % HDP) vo volebnom roku 2027 a ďalších 1,0 mld. eur (0,5 % HDP) v roku 2028. Ak by vláda cieľ na rok 2027 dosiahla opatreniami, ktoré trvalo zlepšia saldo verejných financií, ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti by sa mohol posunúť na hranicu pásma stredného a vysokého rizika[9].
Odkladanie konsolidácie bez jasnej stratégie zvyšuje náklady aj neistotu. Pretrvávajúce vysoké deficity budú zvyšovať dlh a úrokové náklady, zatiaľ čo chýbajúci dôveryhodný strednodobý plán trvalých opatrení zhoršuje predvídateľnosť rozpočtovej politiky, vytvára riziká a neistotu, ktoré znižujú motiváciu investovať pre firmy a domácnosti. Čím dlhšie sa bude konsolidácia odkladať, tým hlbšie sa verejné financie posunú v pásme fiškálneho stresu a tým menší priestor bude mať krajina na ochranu ekonomiky a domácností počas ďalšej krízy. Negatívne šoky pritom nie sú výnimočné – pandémia, energetická a inflačná kríza či geopolitické napätie posledného desaťročia potvrdzujú, že s nimi treba počítať ako s pravidlom. Absencia včasnej a systematickej reakcie môže viesť v krajnom prípade až k strate fiškálnej suverenity Slovenska – teda k situácii, keď je fiškálna politika fakticky limitovaná podmienkami finančných trhov alebo externého financovania.
Formálne splnenie nesprávne nastavených európskych pravidiel nie je zárukou zdravých verejných financií. Pri plnom využití priestoru na rast čistých výdavkov podľa záväznej európskej trajektórie by deficit v roku 2028 mohol dosiahnuť až 5,4 % HDP a hrubý dlh 73,3 % HDP. Európske výdavkové pravidlo by pritom mohlo zostať do roku 2028 formálne splnené aj bez pokračovania v konsolidácii. RRZ preto dlhodobo poukazuje na nesprávne nastavenie európskeho pravidla pre Slovensko a potrebu výrazne ambicióznejšieho domáceho konsolidačného plánu.
Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti
Ochrana dlhodobej udržateľnosti je ústavnou hodnotou, ktorú sú povinné chrániť všetky orgány verejnej moci. Dlhodobo neudržateľné hospodárenie môže v budúcnosti ohroziť schopnosť štátu riadne zabezpečovať ochranu základných práv, najmä tých, ktorých ochrana závisí od verejných financií[10].
Na ochranu tejto ústavnej hodnoty ustanovuje ústavný zákon pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Výdavkové limity by mali byť hlavným operatívnym a proticyklickým nástrojom riadenia rozpočtu. Limit dlhu verejnej správy, tzv. dlhová brzda, predstavuje krajný korekčný mechanizmus, ktorý má zabrániť dlhodobému zotrvávaniu dlhu na nadmernej úrovni. Viaceré odporúčania RRZ na posilnenie týchto pravidiel však zostávajú dlhodobo nenaplnené.
Podľa zámeru predkladateľov ústavného zákona mali opatrenia spojené s prekročením sankčných pásiem viesť k zníženiu zadlženia na bezpečnú úroveň. Doterajšia prax však ukazuje, že vlády povinnosti vyplývajúce zo sankčných pásiem dlhovej brzdy opakovane obchádzali či napĺňali iba formálne, alebo ich vôbec nesplnili[11]. Takýto postup oslabuje korekčnú funkciu dlhovej brzdy a nerešpektuje účel ústavného zákona, ktorým je dosiahnutie dlhodobo udržateľného hospodárenia Slovenskej republiky. Rovnako súčasná fiškálna stratégia vlády nevytvára podmienky na stabilizáciu dlhu ani na naplnenie základného účelu ústavného zákona.
Po viac ako dekáde účinnosti ústavného zákona sú k dispozícii dostatočné poznatky o fungovaní jednotlivých pravidiel a o spôsobe ich uplatňovania v praxi. Súčasná výška dlhu v spojení so zhoršeným ekonomickým vývojom zároveň zvyšuje nároky na to, aby korekčné mechanizmy pôsobili včas a postupne, a nevyžadovali náhle a rozsiahle zásahy do rozpočtovej politiky. Tieto skutočnosti však nijako neospravedlňujú doterajší prístup vlád a parlamentu k dodržiavaniu ústavných princípov a pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Práve ich nedôsledné uplatňovanie bolo jednou z hlavných príčin zhoršenia stavu verejných financií. Nevyhnutným predpokladom účinnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto predovšetkým zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Riešením nie je oslabovanie účinku platných pravidiel.
RRZ sa v súčasnej situácii prihovára za úpravu ústavného zákona. Tá by mala vychádzať z jeho pôvodných cieľov a zámerov a doplniť existujúci rámec o prvky, ktoré by umožnili efektívnejšie riadenie verejných financií s menším potenciálnym negatívnym dopadom na ekonomiku. Kľúčovým prvkom by malo byť opätovné prepojenie národného limitu verejných výdavkov s ukazovateľom dlhodobej udržateľnosti, ako to bolo v pôvodnom národnom rámci účinnom do 31. júla 2024. Takáto reforma si vyžaduje širokú politickú zhodu. Samotné spresnenie zákona ani sprísnenie sankcií však nebudú postačovať bez jasného a kontrolovateľného mechanizmu, ktorý zabezpečí riadne a včasné plnenie príslušných povinností.
Limit dlhu verejnej správy
Podiel dlhu na HDP zotrval v rokoch 2024 a 2025 v najvyššom, piatom sankčnom pásme[12] dlhovej brzdy. Dlh na konci roku 2024 dosiahol na základe údajov, ktoré zverejnil Eurostat v októbri 2025, úroveň 59,7 % HDP a na konci roku 2025 bol na základe predbežných[13] údajov z apríla 2026 na úrovni 61,4 % HDP.
Keďže 24-mesačná výnimka z uplatňovania prísnejších sankcií ústavného zákona[14] uplynula 22. novembra 2025, na dosiahnutú výšku dlhu za rok 2024 sa do 22. novembra 2025 (vrátane) vzťahovali sankcie vyplývajúce z prekročenia hraníc prvého a druhého sankčného pásma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a od 23. novembra 2025 sankcie vyplývajúce z prekročenia všetkých piatich sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti[15] (Tabuľka 1).
Dosiahnutá výška dlhu za rok 2025 je spojená so sankciami vyplývajúcimi z prekročenia všetkých piatich sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (Tabuľka 2). K definitívnemu potvrdeniu dosiahnutej úrovne dlhu dôjde v októbri 2026, pričom splnenie niektorých sankcií bude možné vyhodnotiť až po skončení roku 2026.
Hoci sa hrubý dlh verejnej správy od roku 2020 nepretržite nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, uplatňovanie sankcií v posledných rokoch často zostáva iba formálne[16] a má minimálny vplyv na znižovanie dlhu. V niektorých prípadoch vláda zákonné povinnosti nesplnila alebo postupovala spôsobom, ktorý obchádzal účel ústavného zákona:
- Vláda v roku 2025 a zatiaľ ani v roku 2026 nepredložila Národnej rade SR návrh opatrení na zníženie dlhu. Vláda mala predložiť návrh opatrení bez zbytočného odkladu[17] po zverejnení dlhu v apríli. Keďže tak neurobila, nezákonný stav pretrváva.
- Vláda nepožiadala Národnú radu SR o vyslovenie dôvery bezodkladne. Výnimka z najprísnejších sankcií skončila 22. novembra 2025, preto mala vláda požiadať o vyslovenie dôvery bezodkladne po tomto dátume. Urobila tak až 17. júna 2026, teda takmer o sedem mesiacov neskôr a v deň prijatia nálezu Ústavného súdu SR[18]. Národná rada SR vyslovila vláde dôveru 18. júna 2026.
- Vláda predložila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 a Národná rada SR ho schválila ešte pred skončením 24-mesačnej výnimky. Tým sa vyhla uplatneniu povinnosti predložiť návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu s medziročne nerastúcimi výdavkami, ktorá by sa na ňu vzťahovala po skončení výnimky[19].
- Obdobný postup odporučilo MF SR aj územnej samospráve[20] pri schvaľovaní rozpočtov na rok 2026. Schválenie rozpočtov pred skončením výnimky však podľa RRZ neznamenalo, že sa na ne sankcie po 22. novembri 2025 nevzťahovali. RRZ upozorňovala, že rozpočty samospráv, ktoré nespĺňali požiadavky ústavného zákona, sa po skončení výnimky dostali do rozporu s jeho ustanoveniami. Samosprávy ich preto mali od 23. novembra 2025 zosúladiť s požiadavkami ústavného zákona[21]. Dôvodom je to, že ústavný zákon ustanovuje vo vzťahu k rozpočtom samospráv prísnejší režim než vo vzťahu k návrhu rozpočtu predkladanému vládou Národnej rade SR.
- Za ďalšie riziko obídenia pravidiel RRZ považuje avizované uplatnenie 36-mesačnej výnimky z najprísnejších sankcií. Predseda vlády v máji 2026 uviedol, že vláda nebude pripravovať návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2027 bez schodku, pretože podľa jeho názoru boli splnené podmienky tejto výnimky. Na základe doteraz zverejnených informácií však podľa RRZ neboli splnené podmienky na uplatnenie 36-mesačnej výnimky.
RRZ zdôrazňuje, že kým sankcie podľa dlhovej brzdy sa týkajú predovšetkým vlády, konečnú zodpovednosť za ich dodržiavanie a aj za dlhodobú udržateľnosť verejných financií nesie Národná rada SR. Ak parlament umožňuje vláde nepredložiť opatrenia na zníženie dlhu (alebo ich predložiť len čisto formálne, ako v minulosti), ak parlament vysloví vláde dôveru bez preukázania hodnovernej stratégie aspoň na stabilizáciu dlhu, preberá tým na seba zodpovednosť za ústavou požadovanú ochranu dlhodobej udržateľnosti hospodárenia štátu.
Limit verejných výdavkov
Ústavný zákon vyžaduje zavedenie záväzných limitov verejných výdavkov. Od 1. augusta 2024 je národný limit naviazaný na trajektóriu rastu čistých výdavkov podľa európskych fiškálnych pravidiel. Podľa RRZ táto zmena oslabila pôvodný rámec, pretože nezohľadňuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií na 50-ročnom horizonte a nezabezpečuje úplnú konzistentnosť národného a európskeho pravidla.
Nesprávne nastavené výdavkové limity nevytvárali tlaky na medziročné znižovanie deficitu v súlade s ich cieľmi, ale naopak formálne povoľovali ich výrazný nárast v roku 2025.
V roku 2025 boli oba limity dodržané s výraznou rezervou. Kumulatívny rast čistých výdavkov za roky 2024 a 2025 dosiahol po zohľadnení obrannej únikovej doložky 3,3 %, kým európska trajektória umožňovala až 10,3 %. Národný limit vo výške 61,1 mld. eur bol dodržaný s rezervou 1,4 mld. eur. Táto vysoká rezerva však poukazuje na príliš voľné nastavenie pravidiel: pri plnom využití európskeho limitu mohol deficit v roku 2025 stúpnuť až na 7,3 % HDP[22] a pri využití národného limitu na 6,0 % HDP, čo zároveň ilustruje aj vzájomnú nekonzistentnosť medzi európskym a národným rámcom fiškálnych pravidiel.
Súčasné nastavenie limitov nevytvára dostatočný tlak na dosiahnutie udržateľných verejných financií. Podľa RRZ by európske pravidlo mohlo zostať formálne splnené až do roku 2028 aj bez ďalších konsolidačných opatrení. Pri plnom využití povolenej výdavkovej trajektórie by pritom deficit v roku 2028 dosiahol až 5,4 % HDP a hrubý dlh 73,3 % HDP. Výdavkové limity tak v súčasnej podobe nezabezpečujú potrebné znižovanie deficitu, stabilizáciu dlhu ani dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti a potrebnú konsolidáciu umožňujú odsúvať do ďalších rokov.
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu
Pravidlá týkajúce sa územnej samosprávy majú oddeliť zodpovednosť za vlastnú platobnú schopnosť samosprávy od zodpovednosti štátu, zabezpečiť financovanie ich nových úloh zo strany štátu a obmedziť nadmerné zadlžovanie samospráv. Z týchto dôvodov sa vyhodnocujú tri oblasti: 1/ účasť štátu na zabezpečení platobnej schopnosti samospráv; 2/ finančné krytie nových úloh a kompetencií a 3/ dodržiavanie dlhového limitu.
- Na základe získaných podkladov je možné konštatovať, že štát sa v roku 2025 finančne nepodieľal na zabezpečení platobnej schopnosti samospráv, čo je v súlade s požiadavkou ústavného zákona zabezpečiť rozpočtovú disciplínu a jednoznačné určenie zodpovednosti samospráv za výkon svojich pôsobností. Vláda počas roka 2025 neposkytla samosprávam nové návratné finančné výpomoci zo štátnych finančných aktív. Účelovými dotáciami a čiastočným odpustením skôr poskytnutých výpomocí však zlepšila ich finančnú pozíciu[23]. Pravidlá poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív by bolo potrebné upraviť tak, aby sa zabránilo selektívnemu zvýhodňovaniu samospráv a využívaniu výpomocí na odvrátenie ich platobnej neschopnosti.
- Podľa RRZ zákon o sociálnych službách novelizovaný v roku 2025 uložil vyšším územným celkom (VÚC) nové úlohy v rámci ich originálnej pôsobnosti bez plného finančného krytia zo strany štátu. Povinnosť financovať neverejných poskytovateľov zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby sa od 1. júla 2026 a 1. januára 2027 postupne presúva z obcí na VÚC. Po zohľadnení zvýšenia podielu VÚC na výnose dane z príjmov fyzických osôb z 28,6 % na 29,3 % od 1. januára 2027 odhaduje RRZ nekrytý vplyv na ich rozpočty približne na 18 mil. eur ročne od roku 2027[24], [25].
Zmeny financovania samospráv by mali byť predmetom riadneho pripomienkového konania, ich rozpočtové vplyvy by mali byť osobitne vyčíslené a následne monitorované. Nové úlohy v originálnej pôsobnosti musia byť primerane financované a náklady preneseného výkonu štátnej správy musí uhrádzať štát.
- Všetky VÚC dodržali dlhový limit[26], viaceré obce ho však prekročili. Za rok 2024 bola po zohľadnení zákonných výnimiek a overení vykázaných údajov uložená pokuta piatim z 26 pôvodne identifikovaných obcí. Za rok 2025 hrozí pokuta predbežne 17 obciam, pričom vykázané údaje sa ešte overujú. Ďalších 22 obcí bolo oslovených, pretože nepredložili potrebné finančné výkazy. Hoci MF SR posudzuje plnenie dlhového pravidla a ukladá pokuty od roku 2015, doteraz nezverejnilo ani jedno vyhodnotenie. RRZ preto odporúča, aby MF SR transparentne zverejňovalo[27] všetky informácie súvisiace s overovaním dlhu samospráv a ukladaním pokút.
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti definované ústavným zákonom boli prevažne dodržiavané, ale nie v plnom rozsahu. Daňová prognóza schválená Výborom pre daňové prognózy nebola zverejnená do 15. februára 2025, ako vyžaduje ústavný zákon[28]. Rozpočet verejnej správy na roky 2026 až 2028 obsahoval všetky zákonom požadované údaje okrem informácií o väčšine podnikov s majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva SR (Debitum, a. s., zdravotnícke zariadenia a Všeobecná zdravotná poisťovňa). Súhrnná výročná správa za rok 2024 obsahovala všetky zákonom stanovené údaje.
RRZ posudzuje rozpočtovú transparentnosť aj z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených v hodnotených dokumentoch, konzistentného použitia metodiky ESA 2010 a miery kontroly parlamentu nad schvaľovaním a plnením rozpočtu. V oblastiach, na ktoré smerovali odporúčania RRZ v správe z augusta 2025[29], nenastal žiadny pokrok. Naopak, zhoršila sa dostupnosť informácií o skutočnom stave verejných financií, keďže vláda na rozdiel od predchádzajúcich rokov nezverejnila očakávaný vývoj príjmov a výdavkov verejnej správy bez dodatočných opatrení, teda tzv. fiškálny výhľad. Nie je preto zrejmé, s akým rozsahom konsolidačných opatrení počíta v nasledujúcich rokoch.
Medzi najvýznamnejšie pretrvávajúce nedostatky, ktorých odstránenie by prispelo ku skvalitneniu rozpočtovej transparentnosti a celého rozpočtového procesu, podľa RRZ patria:
- Rozpočet verejnej správy bol zostavený v súlade s rozpočtovými cieľmi len pre rok 2026.
Na splnenie cieľov rozpočtu v rokoch 2027 a 2028 v ňom chýbali konkrétne opatrenia vo výške 1,6 % HDP, resp. 1,8 % HDP. K zvýšeniu záväznosti zostavovania trojročného rozpočtu neprispeli ani novelizované limity verejných výdavkov naviazané na reformované európske fiškálne pravidlá, ktoré vyhodnocujú plnenie len na najbližší rok. - Legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu v NR SR nie je z hľadiska predmetu ani obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci. Národná rada SR schvaľuje iba hotovostný štátny rozpočet na nasledujúci rok. Tento historicky zaužívaný model nezachytáva kľúčové parametre celých verejných financií ani všetky ich zmeny podľa európskych štandardov vymedzených metodikou ESA 2010.
- Proces schvaľovania rozpočtu na roky 2026 až 2028 bol navyše vzhľadom na význam dokumentu neúmerne krátky[30]. Obmedzil priestor na informovanie verejnosti a poslancov, skrátil diskusiu vo Výbore NR SR pre financie a rozpočet, na ktorého narýchlo zvolané zasadnutie RRZ nebola vopred prizvaná[31] a znížil kvalitu verejnej, odbornej a parlamentnej kontroly.
- V rozpočte pretrváva nízka transparentnosť výdavkovej strany. Po zrušení zákonnej povinnosti zostavovať rozpočet na základe scenára nezmenených politík[32] nie je s výnimkou výdavkov na zdravotníctvo vyčíslený vplyv zapracovaných opatrení. Transparentnosť znižuje aj skutočnosť, že niektoré výdavky pôvodne kategorizované ako rozpočtové rezervy sa naďalej rozpočtujú centrálne v kapitole Všeobecná pokladničná správa, už však ako bežné výdavkové tituly[33]. V podstate majú naďalej povahu rezerv: pri schvaľovaní rozpočtu nie sú priradené ku konkrétnym rozpočtovým kapitolám a o ich konečnom použití sa rozhoduje až v priebehu roka[34]. Keďže štvrťročná informačná povinnosť sa vzťahuje len na zákonom vymedzené rezervy[35], pri týchto výdavkoch nie je zaručené pravidelné zverejňovanie porovnateľných informácií o presunoch a použití prostriedkov. Sťažuje sa tým priebežná kontrola NR SR aj verejnosti.
- K zlepšeniu informovanosti by malo dôjsť u štátnych podnikov. Doplnenie stručného komentára k predpokladaným hospodárskym výsledkom jednotlivých podnikov by umožnilo lepšie posúdiť riziká vyplývajúce z hospodárenia podnikov vo vlastníctve štátu alebo spoločnosti MH Manažment, a. s.
- Vypovedaciu hodnotu ukazovateľa čistého bohatstva by zvýšilo ocenenie doteraz nevyčíslených zložiek, pričom by bolo vhodné, aby MF SR tejto úlohe priradilo vyššiu prioritu a v primeranom čase predstavilo konkrétne výsledky[36]. Na podrobnejšie vyhodnocovanie vplyvu opatrení vlády na čisté bohatstvo je zároveň potrebné vytvoriť technické podmienky na zber údajov a v spolupráci s RRZ určiť metodiku prepojenia zmien čistého bohatstva so saldom rozpočtu.





