Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (Rada, RRZ) pripravila aktualizáciu hodnotenia rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028. Dodatok hodnotí zmeny, ktoré nastali v období po vládnom schválení návrhu rozpočtu a majú dopad na očakávaný vývoj verejných financií v najbližších rokoch, predovšetkým výslednú formu energodotácií schválených vládou pre rok 2026, ako aj aktualizáciu harmonogramu dodania vojenskej techniky, ktorá sa započítava do deficitu až v čase dodania.
V porovnaní s návrhom vlády sa rozpočet schválený parlamentom zmenil len formálne v štruktúre, predpokladané úrovne rozpočtového salda VS v jednotlivých rokoch sa nezmenili. Schválený rozpočet počíta v roku 2026 s deficitom hospodárenia VS na úrovni 4,1 % HDP (5,9 mld. eur), v roku 2027 rozpočet bez dodatočnej konsolidácie predpokladá schodok vo výške 5,0 % HDP (7,6 mld. eur) a v roku 2028 na úrovni 4,6 % HDP (7,2 mld. eur).
RRZ aktualizovala makroekonomickú prognózu na základe schválenej schémy poskytovania energodotácií domácnostiam a spresnenia štatistických údajov o zhoršení makroekonomického prostredia v priebehu druhého a tretieho kvartálu roku 2025. Objem a forma poskytovaných „adresných“ dotácií sa odzrkadlí aj v makroekonomických ukazovateľoch, najmä prostredníctvom vyššej inflácie[1]. Podstatný vplyv na vývoj bude mať zhoršenie predbežných údajov o výkone slovenskej ekonomiky v roku 2025, čo má však aj negatívne dôsledky na očakávania o vývoji ekonomiky v aktuálnom roku. Tieto faktory znamenajú zvýšenie odhadu RRZ o vývoji inflácie pre nadchádzajúci rok na úroveň 3,5 %. Menej než jednopercentný rast ekonomiky v roku 2026, ktorý je zároveň posledným rokom čerpania zdrojov plánu obnovy, je odrazom najmä spôsobu realizácie konsolidácie verejných financií a nepriaznivého vývoja v zahraničí.
V porovnaní s hodnotením návrhu rozpočtu RRZ na základe priebežného vývoja, ako aj aktualizovaného harmonogramu dodávok vojenskej techniky, zachovala odhad deficitu VS pre rok 2025 na nezmenenej úrovni 5,0 % HDP. Po zohľadnení týchto zmien ako aj aktualizovanej makroekonomickej prognózy a nových opatrení vlády prišlo k zmene deficitov odhadovaných RRZ na celom horizonte prognózy. Očakávaný schodok verejnej správy pre rok 2026 bol mierne znížený, naopak deficity odhadované v rokoch 2027 a 2028 boli navýšené najmä z dôvodu predpokladaného presunu dodania vojenskej techniky a zavedeniu reformy systému financovania dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Bez prijatia dodatočných opatrení môže deficit VS v roku 2026 dosiahnuť 4,4 % HDP (6,2 mld. eur), v roku 2027 stúpne na úroveň 5,4 % HDP a následne v roku 2028 mierne vzrastie na 5,5 % HDP.
Po aktualizácii výhľadu vývoja verejných financií platí, že RRZ odhaduje vyššie deficity v porovnaní so schváleným rozpočtom v každom roku strednodobého horizontu. V roku 2026 negatívna odchýlka voči rozpočtu predstavuje 0,3 % HDP (407 mil. eur), v roku 2027 je rozdiel 0,4 % HDP a v roku 2028 odhadujeme riziko vo výške 0,9 % HDP. Zároveň platí, že v rokoch 2027 a 2028 absentujú konkrétne a vierohodné opatrenia, ktoré by viedli k naplneniu vládou stanovených cieľov. RRZ odhaduje, že voči deklarovaným cieľom chýbajú vláde opatrenia v objeme 1,9 % HDP (2,8 mld. eur) pre rok 2027 a dodatočných 0,8 % HDP (1,2 mld. eur) pre rok 2028.
Najvýraznejšie riziko pre saldo rozpočtu v roku 2026 predstavuje odhadovaný výpadok výnosu daňových a odvodových príjmov vo výške 588 mil. eur. Väčšinu rozdielu medzi daňovou prognózou RRZ a schváleným rozpočtom tvorí horší odhad ekonomického vývoja, zohľadňujúci najaktuálnejšie informácie, keďže rozpočet vychádza zo starších, pozitívnejších, makroekonomických predpokladov zo septembra 2025.
RRZ odhaduje, že hrubý dlh v pomere k HDP dosiahol v roku 2025 úroveň 61,6 % HDP. Následne v roku 2026 dôjde k jeho nárastu na 64 % HDP a do konca strednodobého horizontu sa bez prijatia dodatočných opatrení nad rámec už prijatej konsolidácie zvýši na 74 % HDP v roku 2029. V porovnaní s hodnotením návrhu rozpočtu, v ktorom RRZ odhadovala hrubý dlh vo výške 72,4 % HDP na konci roku 2029, sa odhadovaný podiel hrubého dlhu na HDP zvýšil najmä v dôsledku vyššieho odhadovaného deficitu v celom horizonte (o 1,2 p.b. HDP), zníženia odhadovaného rastu HDP prostredníctvom vplyvu menovateľa a taktiež použitia vhodnejšieho spôsobu[2] odhadu hotovostnej rezervy štátu medzi rokmi 2027 až 2029. Čistý dlh dosiahol podľa odhadu RRZ na konci roku 2025 úroveň 54,7 % HDP a do konca roku 2029 sa zvýši na úroveň 67,2 % HDP.
Podľa odhadu RRZ bude hrubý dlh stále výrazne zotrvávať nad horným limitom dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, a to napriek trom schváleným konsolidačným balíčkom. Po uplynutí výnimky z uplatňovania sankcií dlhovej brzdy sa od 22. novembra 2025 obnovilo uplatňovanie sankcií v plnom rozsahu, čo vláde uložilo viaceré povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona. Vláda si však doposiaľ nesplnila povinnosť bezodkladne požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery a tiež v roku 2025 nepredložila návrh opatrení na zníženie dlhu. Ďalšie sankčné opatrenia, vrátane zmrazenia platov členov vlády, sa uplatňujú alebo budú vyhodnotené po zverejnení finančných výkazov za rok 2025.
Výdavkové pravidlá (národné nominálne stanovené limity a rast čistých výdavkov podľa európskych pravidiel) nebudú v najbližších rokoch dostatočne účinné. Dosiahnutie maximálne povoleného rastu výdavkov do roku 2028 pri využití únikovej klauzuly na obranné výdavky by nepostačovalo na splnenie hlavného deklarovaného cieľa pravidiel – udržateľného zníženia deficitu pod 3 % HDP a stabilizovania dlhu pod úrovňou 60 % HDP[3]. Napriek tomu, že rozpočet je v roku 2026 zosúladený s obidvomi pravidlami, neznamená to, že dochádza k dostatočnému ozdravovaniu verejných financií[4].
Pozitívny príspevok rozpočtu verejnej správy na dlhodobú udržateľnosť dosahuje podľa aktuálneho odhadu RRZ minimálnu úroveň 0,1 % HDP (99 mil. eur). Aktualizácia vývoja verejných financií očakávaného RRZ v porovnaní s hodnotením rozpočtu znamenala negatívnu zmenu na dlhodobý vývoj verejných financií vplyvom trvalých výdavkových opatrení schválených vládou. Naďalej preto platí, že opatrenia zapracované v rozpočte nezabezpečia pokles ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti výraznejšie pod hornú hranicu pásma stredného rizika. Zároveň platí, že po zohľadnení zhoršeného ekonomického vývoja a vyššieho deficitu v roku 2025, t.j. udalostí predchádzajúcich prijatiu rozpočtu, nemusí dôjsť k zlepšeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti za rok 2025.
Konsolidačné úsilie vlády je počas rokov 2026 až 2029 pozitívne a dosahuje celkovú úroveň 0,2 % HDP. Dôvodom sú najmä opatrenia trvale zvyšujúce príjmy prijaté v rámci konsolidačného balíčka na rok 2026 (zvýšenie progresivity zdanenia fyzických osôb, zvýšenie zdravotných odvodov o 1 p.b. pre zamestnancov, SZČO a samoplatcov, vyššie zdanenie SZČO), ktoré sú čiastočne kompenzované opatreniami trvalo zvyšujúcimi výdavky najmä na dlhodobú starostlivosť, starobné dôchodky a zdravotníctvo.
Z pohľadu transparentnosti Rada považuje za najvýraznejší nedostatok samotný proces schvaľovania rozpočtu, ktorý bol vzhľadom na význam dokumentu neúmerne krátky. Výrazne sa tým obmedzil priestor na nezávislé informovanie verejnosti, ako aj poslancov NR SR pred jeho schválením. Narušila sa aj doterajšia prax posledných rokov, kedy RRZ bola dopredu informovaná a štandardným spôsobom prizvaná na prerokovanie rozpočtu vo Výbore NR SR pre financie a rozpočet. Samotná diskusia[5] vo výbore bola skrátená. Došlo tak k obmedzeniu verejnej a odbornej diskusie o rozpočte a k zníženiu kvality parlamentnej kontroly.
