Slovenský verejný dlh zotrváva v najvyššom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy, preto je ústavnou povinnosťou vlády predložiť Národnej rade SR na roky 2027 až 2029 návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Tejto vláde vznikla táto povinnosť prvý raz po uplynutí 24-mesačnej výnimky z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy a stále trvá.
Vláda predbežne odmieta povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet s odôvodnením, že výdavky z verejných prostriedkov súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv v úhrne za rok 2025 presiahli 3 % HDP. Argument vlády o uplatnení inej výnimky, o ktorej hovorí ústavný zákon, teda z dôvodu plnenia medzinárodných finančných záväzkov je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aj na základe výkladu Ústavného súdu, nepreukázaný. Viac sme sa tomu venovali tu.
Vláda by teda mala parlamentu predložiť návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Na prvý pohľad môže vzniknúť otázka, prečo je nutné pripravovať vyrovnaný rozpočet, keď parlament nie je povinný ho schváliť v rovnakej podobe. Navyše, náhle zníženie deficitu na nulu by mohlo neúmerne pribrzdiť ekonomiku. Štát dnes dlhodobo míňa viac, než dokáže pokryť svojimi príjmami, a rozdiel financuje novým dlhom. Pri dlhu, ktorý je už dnes v nebezpečnom pásme a ďalej rastie, nie je možné takýto stav udržiavať natrvalo.
Návrh vyrovnaného rozpočtu preto aj podľa Ústavného súdu nemá byť len formálnym cvičením. Má prinútiť vládu ukázať čo najviac realistický a analyticky podložený súbor možností, ako odstrániť dnešnú nerovnováhu medzi príjmami a výdavkami a zastaviť rast dlhu. Vláda tak dostáva ďalšiu príležitosť predstaviť konkrétne riešenia a jasne medzi nimi určiť priority.
Je to o to dôležitejšie, že vláda v roku 2025 a zatiaľ ani v roku 2026, v rozpore s ústavným zákonom, nepredložila parlamentu návrh opatrení, ktorými by chcela zabezpečiť zníženie dlhu.
Parlament nemá ústavnú ani zákonnú povinnosť takýto rozpočet skutočne schváliť, môže niektoré opatrenia odmietnuť, upraviť alebo nahradiť inými. Takisto by sa situácia nemala politicky zneužívať na strašenie, že všetky opatrenia v ňom musia byť okamžite prijaté. Ani voľná úvaha parlamentu však nie je bez hraníc. Pri svojom rozhodovaní Národná rada SR musí zohľadniť aj ústavnú povinnosť chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií podľa článku 55a Ústavy SR. Ak sa výsledný rozpočet od vyrovnaného návrhu odchýli, malo by byť zrozumiteľné, prečo je takáto odchýlka odôvodnená a čo znamená pre ďalší vývoj deficitu a dlhu.
Parlament môže z návrhu vyrovnaného rozpočtu spraviť deficitný, ale musí sa snažiť dosiahnuť aspoň medziročné zlepšenie udržateľnosti dlhu a deficitu.
Na konci rozpočtového procesu by tak verejnosť nemala dostať iba číslo o výške deficitu, kde by mala byť viditeľná snaha parlamentu chrániť ústavnú hodnotu dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Mala by dostať aj vierohodnú odpoveď, akými konkrétnymi krokmi chce vláda spolu s parlamentom zastaviť rast zadlžovania a dostať verejné financie pod kontrolu.
