Zvuková verzia článku:
Minister práce tento týždeň oznámil prípravu zásadného opatrenia na podporu druhého piliera – tesne pred odchodom na dôchodok si každý dôchodkový sporiteľ bude môcť porovnať, či mu vychádza lepšie kombinovaný dôchodok s druhým pilierom, alebo len z prvého. Potom si vyberie ten výhodnejší. Straty, samozrejme, zaplatí štát.
Skôr než prejdeme k tomu, čo to znamená, jedna odbočka. Prečo to všetko? Vláda má obavy, že dôchodky z druhého piliera budú príliš nízke (a sklamanie dôchodcov veľké). Je to priamy dôsledok „akcie návratka“, keď vláda v roku 2013 masovo presunula sporiteľov do nevýhodných dlhopisových fondov. V roku 2020 odhadovali Ódor a Povala, že straty sporiteľov kvôli malým výnosom spôsobeným týmto nesystémovým opatrením mohli dosiahnuť až 6 miliárd eur. Ďalšia vláda situáciu napravila až v roku 2023 a presunula pasívnych sporiteľov do výnosnejších akciových fondov. Medzitým vzniknuté straty však už zostali. Aktuálnym návrhom vláda – v mnohom personálne aj obsahovo podobná vláde z roku 2013 – dokazuje, že za to cíti zodpovednosť a chce to sporiteľom nejako vynahradiť.
Pocit zodpovednosti je na mieste. Dôchodkoví sporitelia, v prevažnej väčšine laici bez ekonomického vzdelania, by sa mali vedieť spoľahnúť na vládu, ktorá disponuje širokým odborným zázemím. Na druhej strane, časť zodpovednosti by mali niesť aj samotní sporitelia. Každý z nich mohol konať a aktívne presunúť svoje úspory do výnosnejšieho fondu. Informácie o nevýhodnosti presunu do dlhopisových fondov boli široko medializované a opakovane pripomínané. Mnohí sporitelia, aj keď zďaleka nie väčšina, sa postupne presunuli do indexových fondov – a bolo by nespravodlivé, aby zo svojich daní teraz plne kompenzovali dôchodky svojim neaktívnym spoluobčanom. Nájsť spravodlivé riešenie nebude jednoduché. Kompenzácie by sa však mali týkať výlučne tých sporiteľov, ktorých v roku 2013 vláda presunula do nevýnosných fondov. Časť ich strát môže na seba prevziať vláda, časť by však mali niesť aj samotní sporitelia.
Prečo je navrhované plošné riešenie neefektívne a nespravodlivé?
1. Socializuje straty v druhom pilieri, kým zisky zostanú súkromné.
Všetci sporitelia sú v druhom pilieri dobrovoľne – buď tam sami vstúpili, alebo sa aspoň rozhodli nevystúpiť. Akékoľvek investovanie na finančných trhoch je spojené s rizikami, čo všetci vieme. Aktuálne v druhom pilieri máme dobré vyváženie rizík a výnosového potenciálu. Riziká v druhom pilieri idú obomi smermi: výnosy môžu byť tak nečakane nízke, ako aj nečakane vysoké. Navrhovaný systém však umožňuje, že ak budem mať šťastie a v druhom pilieri sa mi bude dobre dariť, vyšší dôchodok z neho bude iba môj. Ak však budem mať smolu a moje úspory sa nezhodnotia, štát mi ponúka možnosť dostať plný dôchodok z prvého piliera. Rečou finančných trhov: štát poskytne sporiteľom hedžing, že ich úspory v druhom pilieri sa zhodnotia aspoň tak dobre, ako porastú dôchodky v prvom pilieri. Lenže kým na finančných trhoch sa za hedžing vždy platí primeraný poplatok, v tomto prípade chce štát dávať garancie úplne zadarmo. Takýto systém bude veľmi výhodný aj pre dôchodkové správcovské spoločnosti – zaručuje im stabilný biznis, kým zodpovednosti za dosiahnutie výnosov sa ľahko zbavia poslaním sporiteľov do prvého piliera po skončení sporiacej fázy.
2. Rozširovanie dotovaných dôchodkových schém
Jedným z dôvodov vzniku druhého piliera boli riziká v priebežnom prvom pilieri. Presunutím časti dôchodkov na kapitálové trhy si Slovensko znižovalo potrebu dopĺňať dôchodkové fondy z daní a pripravovalo sa na starnutie populácie. Aj teraz sú dôchodky v Sociálnej poisťovni dotované štátom. Odvody platené na sociálne poistenie stačia na vyplatenie asi len 10 dôchodkov, ale Sociálna poisťovňa ich musí vyplatiť. V budúcnosti by asi štyri pätiny dôchodku mal tvoriť prvý pilier a jednu pätinu druhý. Ak umožníme ľuďom prestúpiť kedykoľvek do prvého piliera, dávame im viac z dotovaného produktu. Náklady na každoročné dofinancovanie Sociálnej poisťovne porastú.
3. Poistenie pre dedičov zdarma
Druhý pilier neposkytuje iba dôchodok pre samotného sporiteľa, ale umožňuje tiež jeho dedičom získať nasporené financie, ak by nebodaj sporiteľ umrel pred odchodom do dôchodku. Navrhovaná schéma prestúpenia tesne pred dôchodkom dá potenciálnym dedičom toto poistenie proti smrti sporiteľa úplne zdarma. Ak by som kedykoľvek pred odchodom na dôchodok umrel, môžem byť spokojný, že moji dedičia dostanú moje úspory. Ak neumriem (čo dúfam), budem si môcť tesne pred dôchodkom vybrať preklopenie do prvého piliera. Dedenie je pre sporiteľov dôležité, opakovanie to zdôrazňujú v prieskumoch a sú kvôli tomu neskôr ochotní akceptovať o niečo nižší dôchodok. Možnosť vystúpiť z druhého piliera tesne pred dôchodkom je skoro to isté, ako keby som mal komerčnú životnú poistku, ale keď sa dožijem vyššieho veku, oznámim poisťovni, že spätne odstupujem od poistnej zmluvy a žiadam vrátiť všetko zaplatené poistné. Mimochodom, nejde o fazuľky. V mojom prípade hodnota dedenia predstavuje vyše 20% z môjho očakávaného dôchodku z druhého piliera. Inak povedané, keby som mal mojich blízkych poistiť proti mojej smrti komerčným životným poistením až kým nebudem mať 65 rokov, platil by som poistné vyššie než pätina mojich priemerných príspevkov na sporenie.
4. Trvalé riešenie na dočasný problém
Chyby v nastavení druhého piliera najmä z roku 2013, ale aj viaceré skoršie nepremyslené zásahy, sú skutočné a straty sporiteľov sú trvalé. Na druhej strane, dnes je druhý pilier už veľmi dobre nastavený. Riešenie minulých chýb by malo byť úzko zamerané iba na tieto problémy, nemalo by dávať nové privilégiá ľuďom, ktorých sa chyby z roku 2013 vôbec nedotkli. Inak povedané, dnešnému päťdesiatnikov či šesťdesiatnikovi môžeme pomôcť kompenzovať straty z minulého desaťročia, ale nie je dôvod prenášať výhody aj na aktuálnych dvadsiatnikov či tridsiatnikov, ktorí dnes vstupujú do správne nastavených indexových fondov. Pritom riešenie minulých chýb neznamená nevyhnutne len potrebu finančnej kompenzácie (t.j. dotácie od štátu) – môže, a vlastne by malo, ísť v prvom rade o zmiernenie veľkosti problému. Kľúčovú úlohu by mala hrať reforma výplatnej fázy, ktorá by mala maximalizovať pravidelné dôchodky z druhého piliera, vrátane odstránenia benevolentných možností predčasných výberov.
5. Neférová konkurencia
Druhý pilier má veľmi ťažkú situáciu, ak má konkurovať prvému. Prvý pilier štát systematicky dotuje – presúvaním iných sociálnych odvodov do starobného fondu aj dodatočnými finančnými injekciami pre Sociálnu poisťovňu. Dotovanie prvého piliera z iných daní predstavuje obdobu dodatočného výnosu 1 až 2 % ročne. Inak už nároky v prvom pilieri rastú rovnakým tempom ako mzdy. Od roku 2013 rástla priemerná mzda o 5,4% ročne. Implicitne sa tak moje dôchodkové nároky v prvom pilieri zhodnocovali o asi 7% ročne. Za tú istú dobu sa moje úspory v 2. pilieri zhodnocovali v priemere o 9,4% ročne (keďže patrím medzi tú menšinu sporiteľov, ktorí nezostali v dlhopisových fondoch a prestúpil som do indexového). Druhý pilier tak aspoň v mojom prípade dokázal byť konkurencieschopný. Nie je to však isté do budúcna. Opakované narušovanie stability druhého piliera ho robí menej dôveryhodným a teda aj menej lákavým. V roku 2023 bola aj vďaka Plánu obnovy nastavená sporiaca fáza v druhom pilieri veľmi rozumne. Najlepšie by bolo nechať ho už bez zmien. Priestor na zlepšovanie pravidiel je vo výplatnej fáze.
6. Paradox poistenia.
Nie je asi tajomstvom, že súčasná vláda nie je fanúšikom druhého piliera. Výrazne znížila príspevky a aspoň časť vlády by rada dostala sporiteľov nasp]ť do prvého piliera aj opakovaným otvorením. Teraz však príde paradox. Ak vláda zabezpečí poistenie druhého piliera, ak bude mať sporiteľ istotu, že vždy bude v druhom pilieri na tom aspoň rovnako dobre, ako keby zostal v prvom – pre každého bude výhodné byť teraz v druhom pilieri. Nikomu sa nebude oplácať z neho vystúpiť teraz – bude môcť predsa vystúpiť až tesne pred dôchodkovým vekom, ak sa to vtedy ukáže byť výhodné. Naopak, pre všetkých mladých ľudí bude najlepšie byť v druhom pilieri hneď od začiatku kariéry. Vláda, ktorá druhý pilier nemá v láske, tak možno paradoxne zabezpečí, že v ňom bude chcieť byť každý.
