Dostupnosť vysokoškolského vzdelania je jedným z hlavných faktorov podmieňujúcich úroveň medzigeneračnej príjmovej mobility. Vzhľadom na to, že absolventi vysokých škôl zarábajú v priemere približne o 25 % viac než stredoškoláci, je prístup na vysokú školu podstatným prvkom ovplyvňujúcim pohyb na príjmovom rebríčku. Čím dostupnejšie je vzdelanie bez ohľadu na príjem rodičov, tým prestupnejšia a z medzigeneračného pohľadu mobilnejšia bude spoločnosť na dlhodobom horizonte.
Slovensko je silne rovnostárskou krajinou v dostupnosti vysokoškolského vzdelania vzhľadom na príjmové pomery domácností, z ktorých deti pochádzajú. Hoci pravdepodobnosť štúdia na vysokej škole vo všeobecnosti rastie s príjmom rodičov, pri deťoch z dolných troch štvrtín domácností sú tieto rozdiely len minimálne. Pravdepodobnosť štúdia na vysokej škole výrazne rastie až v prípade 20 % najviac zarábajúcich domácností. Kým z najchudobnejších rodín sa na vysokú školu dostane každé druhé dieťa, v priemerne zarábajúcej rodine je to už 60 %, ale ak dieťa pochádza z 5 % najbohatších rodín, pravdepodobnosť jeho štúdia na vysokej škole je až 90 %. (Graf 1).
V medzinárodnom porovnaní je nízky príjem rodičov na Slovensku výrazne menej limitujúcim faktorom pre vzdelanie ich detí než v iných rozvinutých krajinách. Podstatný rozdiel v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu je viditeľný najmä u detí pochádzajúcich z podpriemerne zarábajúcich rodín. Šanca, že sa dieťa pochádzajúce z týchto pomerov dostane na vysokú školu, je výrazne vyššia na Slovensku než napríklad v USA, Írsku či Francúzsku. Kým v USA alebo napríklad v Írsku sa na vysokú školu dostane len každé tretie dieťa z najchudobnejších rodín, tak u nás je to približne polovica (Graf 2).
Na vysoké školy nastupuje výrazne viac dievčat než mužov. Až 67% dievčat narodených medzi rokmi 1998 až 2000 študovalo na vysokej škole. V prípade chlapcov je tento podiel len 56% (Graf 3). Vo všetkých príjmových skupinách, s výnimkou dvoch najnižších, je podiel dievčat študujúcich na vysokých školách vyšší než podiel chlapcov. Tento rozdiel je najviditeľnejší pri deťoch pochádzajúcich z priemerne zarábajúcich domácností. Dve z troch dievčat pochádzajúcich z priemerne zarábajúcich rodín navštevujú vysokú školu. V prípade chlapcov je na vysokej škole len každý druhý.
Slovenské výsledky kopírujú trend z iných rozvinutých štátov, kde mladé ženy dosahujú v priemere vyššie vzdelanie než muži. V tomto kontexte bude zaujímavé sledovať, ako sa budú vyvíjať platové rozdiely medzi mužmi a ženami. Vyššie vzdelanie žien by sa malo postupne premietnuť aj do vyšších priemerných príjmov žien v porovnaní s mužmi.
Podobne ako v prípade príjmovej medzigeneračnej mobility jestvujú výrazné regionálne rozdiely v dostupnosti vysokoškolského vzdelania, aj napriek relatívne priaznivým výsledkom na celorepublikovej úrovni aj v medzinárodnom porovnaní. V najslabšom okrese je podiel detí študujúcich na vysokej škole polovičný v porovnaní s najsilnejších okresom. Kým tri štvrtiny detí pochádzajúcich z Bratislavy či Košíc študujú na vysokej škole, tak v najmenej rozvinutých okresoch východného a južného Slovenska pokračuje v štúdiu na vysokej škole menej ako polovica detí (Graf 4).
Výsledky vo vzdelávaní v zaostávajúcich okresoch ťahajú nadol najmä deti pochádzajúce z nízkopríjmových rodín. Regionálny kontext je dôležitý v prípade, ak dieťa pochádza z príjmovo podpriemernej domácnosti. Kým v najslabších okresoch južného a východného Slovenska sa na vysokú školu dostane menej ako tretina detí pochádzajúcich z príjmovo najnižšieho kvintilu domácností, tak v Bratislave, Košiciach a vybraných okresoch západného Slovenska sa na univerzitu dostanú až dve tretiny detí vyrastajúcich v obdobných podmienkach (Obrázok 1). V prípade, že dieťa pochádza z príjmovej špičky, tak regionálny rozmer nemá výrazný vplyv. Podiel detí študujúcich na vysokých školách pochádzajúcich z najmenej rozvinutých okresov ako Rimavská Sobota, Kežmarok, Sobrance či Gelnica, ktoré zároveň vyrastali v domácnostiach s vysokým príjmom, je vyšší ako slovenský priemer (Obrázok 2).
Štúdium na vysokej škole je silne korelované s koeficientom relatívnej príjmovej medzigeneračnej mobility[4] pri deťoch pochádzajúcich z nízkopríjmových rodín. To znamená, že v okresoch s vyššou mierou príjmovej mobility študuje na vysokých školách väčší podiel detí pochádzajúcich z nízkopríjmových rodín než v regiónoch s nižšou príjmovou mobilitou (Graf 5). Obdobný vzťah však nie je identifikovateľný pri deťoch pochádzajúcich z najlepšie situovaných rodín (Graf 6).
Pravdepodobnosť štúdia je negatívne korelovaná s priemernou dlhodobou nezamestnanosťou v regióne. V okresoch s historicky vyššou priemernou nezamestnanosťou pozorovanou v generácii rodičov je nižšia prevalencia vysokoškolského štúdia detí pochádzajúcich v prvej pätiny najmenej zarábajúcich rodín (Graf 7). U detí pochádzajúcich z hornej pätiny najlepšie zarábajúcich rodín nie je obdobný vzťah identifikovateľný. V tomto prípade nie je nezamestnanosť limitujúcim faktorom pre vysokoškolské vzdelanie (Graf 8).
Závery o relatívne vysokej dostupnosti vysokoškolského štúdia je nutné vnímať v širšom kontexte. V dostupnosti vysokoškolského vzdelania existujú výrazné rozdiely po zohľadnení vzdelania rodičov a socio-ekonomického statusu rodín.
Podľa výsledkov prieskumu EU-SILC[5], menej ako 15 % detí, ktorých obaja rodičia majú iba nízke vzdelanie (základná škola alebo učňovské vzdelanie bez maturity), vyštuduje vysokú školu. Na druhej strane takmer 80 % detí pochádzajúcich z rodín, kde obaja rodičia majú vysokoškolské vzdelanie, získa vysokoškolský titul (Graf 9).
OECD[6] identifikuje Slovensko ako štát, kde rodinné zázemie najviac predurčuje akademický úspech dieťaťa. Rozdiel v matematických zručnostiach medzi najviac a najmenej privilegovanými študentmi je najvyšší z vyše 80 porovnávaných krajín.
Prípadná intervencia by sa preto viac ako na priame transfery, odvíjajúce sa od deklarovaného príjmu, mala zamerať na zlepšovanie podmienok a stimulov v školskom a domácom prostredí.
[1] Do skúmanej vzorky boli zahrnuté detí narodené v rokoch 1998 až 2000. Indikátor štúdia na vysokej škole bol derivovaný nepriamo Osoba je považovaná za študenta vysokej školy ak: (a) vo veku 19-23 rokov bola aspoň v troch rokoch poistencom štátu na zdravotnom poistení, (b) jej vzťah v Sociálnej poisťovni nebol definovaný ako “starostlivosť” alebo “iné”, (c) v žiadnom z týchto rokov nebola osoba evidovaná ako nezamestnaná viac ako tri mesiace. Takto definovaný indikátor umožňuje zachytiť aj osoby študujúce v zahraničí a kopíruje odhady podielu aj štruktúru detí študujúcich na vysokých školách z iných zdrojov viď napr.: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596. Z indikátoru však nie je možné odvodiť, či bolo vysokoškolské štúdium aj dokončené.
[2] Pre určenie príjmu v generácii rodičov boli použité údaje Sociálnej poisťovne o vymeriavacích základoch pre platenie poistného z príjmu zo zamestnania, dohôd a samostatne zárobkovej činnosti. Pre výpočet príjmu bol použitý vymeriavací základ pre úrazové poistenie. V prípade nedostupnosti údajov o tomto vzťahu bol použitý najvyšší vymeriavací základ z dostupných poistných vzťahov. Analýza príjmov derivovaná z analýzy vymeriavacích základov sa teda približuje analýze hrubých príjmov. Nepracuje s transfermi, neaproximuje zdanenie a preto nie je porovnateľná s analýzou dostupných disponibilných príjmov domácností. Výraznou limitáciou tohto prístupu je veľmi slabé zachytenie príjmu osôb na pozíciách konateľov a štatutárov firiem, ktorých skutočné príjmy sú vyššie než príjmy derivované z poistných vzťahov. Údaje o príjmoch rodičov boli agregované ako suma za obdobie rokov 2004 – 2014 s cieľom zachytiť vplyv príjmu rodičov počas dospievania ich detí.
[3] Limitujúcim faktorom pre medzinárodné porovnanie je rôzny horizont na ktorom pozorujeme príjem rodičov. V prípade Slovenska je to 11 rokov, v prípade USA 2 roky a v prípade Írska a Francúzska 1 rok.
[4] Príjmová medzigeneračná mobilita bola podrobnejšie analyzovaná v komentári Vedia sa nové generácie odpútať od príjmovej triedy rodičov? Záleží na pohlaví a regióne.
[5] Metodika EU-SILC sa mierne odlišuje od metodiky použitej v komentári, keďže EÚ-SILC uvádza najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Limitáciou EÚ-SILC je absencia informácií o marginalizovaných skupinách.
[6] Dostupné na: https://www.oecd.org/en/publications/oecd-skills-outlook-2025_26163cd3-en.html
