Zhrnutie
Príjem rodičov má relatívne limitovaný vplyv na kariérne vyhliadky a príjem ich detí. Príjmové rozdiely sa prenášajú z generácie na generáciu približne z jednej tretiny. V medzinárodnom porovnaní patrí Slovensko medzi mobilnejšie štáty.
Napriek relatívne vysokej úrovni medzigeneračnej príjmovej mobility v celej spoločnosti pozorujeme silnú replikáciu príjmového postavenia na oboch okrajoch príjmovej distribúcie. Deti pochádzajúce z najlepšie zarábajúcich rodín majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že si vysoký príjmový status udržia, zatiaľ čo v príjmovo najslabších rodinách sa nízky príjem často dedí z generácie na generáciu. Z rodového pohľadu je zaujímavé, že tento vzťah sa výrazne prejavuje u chlapcov, ale nie u dievčat.
V regionálnom rozmere sú viditeľné výrazné rozdiely v príjmovej mobilite. Najvyššiu úroveň príjmovej mobility vykazujú okresy na západnom Slovensku, naopak najnižšiu okresy južného a východného Slovenska. Kým dieťa pochádzajúce z podpriemerne zarábajúcej rodiny a vyrastajúce v jednom z medzigeneračne najmobilnejších okresov môže očakávať, že v dospelosti bude mať príjem vyšší ako dve tretiny populácie, tak jeho obdobne situovaný rovesník vyrastajúci v jednom z najmenej mobilných okresov bude v priemere patriť do jednej tretiny najmenej zarábajúcich osôb.
Na úrovni okresov existuje silná korelácia medzi medzigeneračnou príjmovou mobilitou a nezamestnanosťou. Vysoká nezamestnanosť zhoršuje kariérne vyhliadky detí pochádzajúcich z podpriemerne zarábajúcich rodín, ale nemá negatívny vplyv na príjem detí z príjmovo lepšie situovaných rodín.
Vedia sa nové generácie odpútať od príjmovej triedy rodičov? Záleží na pohlaví a regióne
Analýza medzigeneračnej mobility vnáša dynamický prvok do skúmania ekonomických nerovností, ktorý umožňuje odhadnúť, do akej miery faktory, ktoré nemá jedinec vo svojej moci, ako napríklad príjem, vzdelanie či bohatstvo jeho rodičov, ovplyvňujú jeho vlastné kariérne vyhliadky. Vysoká ekonomická mobilita signalizuje, že počiatočné podmienky nemajú výrazný vplyv na kariérne vyhliadky jednotlivcov. Nízka ekonomická mobilita naopak znamená, že ekonomické postavenie sa replikuje naprieč generáciami.
Neexistuje ideálna úroveň medzigeneračnej mobility a dokonalá mobilita nie je ani vhodným cieľom.[1] Napriek tomu existuje viacero ekonomických aj neekonomických argumentov hovoriacich v prospech vyššej mobility. Nízka ekonomická mobilita svedčí o neefektívnej alokácii ľudského kapitálu, a preto brzdí ekonomický rast. Nízka ekonomická mobilita taktiež implikuje, že okolnosti, ktoré jednotlivec nedokáže ovplyvniť, majú oveľa väčší vplyv na jeho budúci život ako vlastné úsilie či talent. Medzigeneračná mobilita je preto jedným z indikátorov, ktorým môžeme merať rovnosť príležitostí.
Tento komentár sa zameriava na príjmovú medzigeneračnú mobilitu a skúma vzťah medzi príjmami rodičov a príjmom ich detí.[2][3] Príjmová medzigeneračná mobilita je skúmaná v absolútnej aj relatívnej verzii. Absolútna verzia medzigeneračnej mobility popisuje, do akej miery sa rozdiely v príjmoch prenášajú naprieč generáciami.[4] Relatívna príjmová mobilita sa zameriava na postavenie na príjmovom rebríčku a popisuje závislosť medzi pozíciou rodičov a ich detí.[5] Medzigeneračnú mobilitu je možné v oboch verziách zachytiť prostredníctvom koeficientu príjmovej mobility. V prípade dokonalej mobility je koeficient rovný 0 a v prípade dokonalej strnulosti (imobility) je rovný 1. Čím je hodnota koeficientu vyššia, tým je spoločnosť príjmovo menej mobilná.[6]
Príjmové rozdiely aj postavenie na príjmovom rebríčku sa na Slovensku prenášajú z generácie na generáciu v miere menšej ako jedna tretina. V prípade absolútnej mobility sa odhady koeficientu pohybujú v intervale od 0,11 do 0,37 v závislosti od skúmaného páru. Hodnoty koeficientov absolútnej mobility z prvého riadka Tabuľky 1 znamenajú, že príjmové rozdiely sa z rodičov na deti prenášajú priemerne z 27 %, v prípade synov sa prenášajú až z 37 % a v prípade dcér len zo 16 %. Veľmi podobný rozptyl koeficientov je pozorovaný aj v prípade relatívnej mobility. Hodnoty koeficientov relatívnej mobility ukazujú, že rozdiely v príjmovom postavení sa z rodičov na deti prenášajú v priemere z 27 %, v prípade synov sa prenáša 34 % príjmového postavenia ich rodičov a v prípade dcér len 21 %. V oboch verziách, absolútnej a relatívnej, je hodnota koeficientu nižšia v prípade dcér než v prípade synov, čo signalizuje, že dcéry sú príjmovo mobilnejšie v absolútnom aj relatívnom pohľade.[7] Vzťah medzi príjmom jednotlivých generácií je najsilnejší, ak sa zohľadní príjem oboch rodičov.
V medzinárodnom porovnaní patrí Slovensko medzi mobilnejšie štáty. Porovnateľné odhady z rozvinutých štátov ukazujú, že hodnoty absolútnej príjmovej medzigeneračnej mobility sa pohybujú v intervale od 0,05 po 0,38.[13] Vo všeobecnosti platí, že európske štáty sú príjmovo mobilnejšie než USA. Najnižšiu príjmovu mobilitu vykazujú latinskoamerické a ázijské štáty. Metodicky porovnateľné odhady príjmovej mobility pre africké štáty neexistujú.
Vzťah medzi očakávaným postavením na príjmovom rebríčku detí a rodičov je relatívne lineárny. Viac kopíruje krivku dokonalej príjmovej mobility než dokonalej strnulosti (Graf 2). Rozdiel medzi očakávanou pozíciou detí pochádzajúcich z priemernej domácnosti a deťmi z 1 % najviac zarábajúcich domácností je 15 percentilov. To znamená, že deti rodičov z 50. percentilu vystúpajú v priemere rovnako na 50. percentil, kým deti rodičov z 100. percentilu dosiahnu v priemere na 65. percentil.
Výnimku tvoria deti z 5 % najmenej zarábajúcich domácností. V porovnaní s trendom dosahujú horšie výsledky. Deti z týchto rodín by vzhľadom na dynamiku v zvyšku spoločnosti mali v priemere vystúpiť na 38. priečku na príjmovom rebríčku, no ich reálne výsledky sa pohybujú okolo hodnoty 30. Toto pozorovanie nasvedčuje tomu, že napriek relatívne vysokej miere mobility, ktorá sa prejavuje u prevažnej časti populácie, vykazujú najchudobnejšie rodiny veľmi slabé výsledky, čo indikuje existenciu generačnej chudoby.[14]
Výsledky detí z pochádzajúcich z 5 % najmenej zarábajúcich domácností ťahajú nadol výsledky chlapcov (Graf 3). Toto pozorovanie korešponduje s poznatkami relevantnej literatúry.[15] Medzera v príjmoch medzi mužmi a ženami z chudobných rodín sa vysvetľuje väčšou náchylnosťou chlapcov na replikovanie patologických vzorcov správania rodičov v nízkopríjmových domácnostiach, než je tomu u dcér.[16] V tomto kontexte je zaujímavé, že dcéry z prvej štvrtiny najmenej zarábajúcich domácností majú vyšší očakávaný príjem než synovia. Štandardný rozdiel v príjmoch, teda to, že muži zarábajú viac ako ženy pozorujeme až u detí pochádzajúcich z rodín z vyššieho ako 25. percentilu.
Chlapci sú náchylnejší na replikáciu extrémnych výsledkov na oboch stranách príjmovej distribúcie (Graf 4). Takmer každý druhý chlapec pochádzajúci z 5 % najmenej zarábajúcich rodín bude patriť do skupiny 10 % najmenej zarábajúcich detí. Na opačnej strane príjmovej distribúcie sa ekvivalentne ukazuje, že vyše tretina chlapcov z 5 % najlepšie zarábajúcich rodín bude patriť medzi 10 % najlepšie zarábajúcich.
Dievčatá z chudobných rodín dokážu uniknúť z pasce najnižšieho príjmu, avšak len veľmi malá časť z nich dosiahne na vyšší ako priemerný príjem. V najvyššej príjmovej skupine
sa takmer nevyskytujú. Dievčatá z 5 % najviac zarábajúcich rodín nekopírujú výsledky chlapcov. Pravdepodobnosť, že budú patriť do skupiny 10 % najlepšie zarábajúcich je polovičná v porovnaní s chlapcami, no na druhej strane majú rovnako len polovičnú pravdepodobnosť, že budú patriť medzi 10 % najmenej zarábajúcich v porovnaní s chlapcami.
V prípade chlapcov a dievčat z priemerne zarábajúcich rodín pozorujeme inverznú dynamiku. Dievčatá silno replikujú príjmovú pozíciu rodičov. Ich príjmy sa koncentrujú okolo priemeru. Avšak chlapci vykazujú príjmovú hypermobilitu. To znamená, že chlapci priemerne zarábajúcich rodičov sa v príjmovom rebríčku posúvajú oboma smermi nahor aj nadol, avšak len zriedka ostávajú na rovnakom mieste ako ich rodičia.
Regionálne rozdiely v očakávaných príjmoch detí sú zreteľné. Deti z najsilnejších bratislavských okresov dosahujú v priemere na vyššiu ako 60. priečku v príjmovom rebríčku, no deti z okresov južného a východného Slovenska sú pod hranicou 40. percentilu (Graf 5). To znamená, že priemerné dieťa z najlepšieho okresu Bratislava II môže očakávať, že bude patriť do jednej tretiny najlepšie zarábajúcich detí v celoslovenskom porovnaní. Na druhej strane bude len tretina populácie detí zarábať menej ako priemerné dieťa pochádzajúce z Rimavskej Soboty.
Regionálne rozdiely medzi najlepšími a najhoršími okresmi sú výrazné, avšak nevybočujú z reálií pozorovaných v iných štátoch.[17] Jednoduché porovnanie príjmov detí naprieč okresmi nezohľadňuje nerovnomernú príjmovú distribúciu rodín naprieč okresmi.[18] Pre odhad regionálnej medzigeneračnej mobility je preto nutné odhadnúť koeficient medzigeneračnej príjmovej mobility pre každý okres zvlášť.
Medzigeneračná mobilita je najvyššia v rozvinutých okresoch západného Slovenska a naopak najnižšia v okresoch južného a východného Slovenska (Obrázok 1). Odhady koeficientu relatívnej príjmovej medzigeneračnej mobility, sa nachádzajú v pásme od 0.07 po 0.42. Kým v najmobilnejšom okrese sa len 7 % rozdielu v príjmových pozíciách prenáša z generácie na generáciu, tak v najmenej mobilných okresoch je to viac ako 40 %. Rozdiel v pozícii na príjmovom rebríčku detí pochádzajúcich z podpriemerne zarábajúcich rodín je viac ako 25 priečok. Kým deti pochádzajúce z podpriemerne zarábajúcich rodín žijúcich v najslabších okresoch v priemere nepokoria ani hranicu 40. percentilu, tak deti z najlepších okresov dosiahnu až na 60. percentil (Obrázok 2). V medzinárodnom porovnaní sú rozdiely v regionálnej príjmovej mobilite na Slovensku porovnateľné s Francúzskom[19], a zároveň sú vyššie ako v Dánsku[20], no nižšie ako v USA[21] či Kanade[22].
Regionálne porovnanie poukazuje na silnú koreláciu medzi koeficientom relatívnej príjmovej mobility a očakávaným príjmom detí pochádzajúcich z podpriemerne zarábajúcich rodín. Čím je koeficient vyšší, a teda medzigeneračná príjmová mobilita je nižšia, tým nižší je očakávaný príjem detí v danom okrese (Graf 6).
Z týchto pozorovaní vychádzajú dva závery. Tým triviálnym je konštatovanie, že príjmová generačná chudoba je koncentrovaná v zaostávajúcich okresoch kvôli silnejšiemu vzťahu medzi príjmom rodičov a príjmom detí v týchto okresoch. Netriviálnym pozorovaním je, že z pohľadu kariérnych vyhliadok dieťaťa pochádzajúceho z príjmovo podpriemernej rodiny je veľmi podstatné, či vyrastá v rozvinutom alebo zaostávajúcom okrese.
Regionálne porovnanie príjmov detí pochádzajúcich z pätiny najmenej zarábajúcich rodín s výsledkami detí z pätiny najlepšie zarábajúcich rodín poukazuje na tri extrémne kombinácie (Graf 7). Prvým extrémom sú okresy s relatívne vysokým príjmom detí pochádzajúcich z nízko aj vysokopríjmových rodín. Takýto vzťah pozorujeme v Bratislave a širšom okolí (označené zlatou farbou). Druhý pól predstavujú okresy s vysokým príjmom detí z vysokopríjmových rodín a slabým výsledkom pre deti z nízkopríjmových rodín. Reprezentujú ho okresy Trebišov, Svidník či Poltár (označené zelenou farbou). Očakávaný príjem detí z vysokopríjmových rodín je porovnateľný s príjmom detí z obdobných rodín žijúcich v bratislavských okresoch. Avšak deti z nízkopríjmových rodín majú oveľa nižší príjem ako deti z podobných rodín žijúcich v Bratislave[23]. Tretím extrémom sú okresy so slabými výsledkami pre deti z bohatých aj chudobných rodín ako Revúca, Rožňava či Rimavská Sobota (označené červenou farbou). V týchto okresoch dosahujú slabé výsledky deti z nízko aj vysokopríjmových rodín.
V regionálnom kontexte pozorujeme silnú koreláciu medzi relatívnou príjmovou mobilitou a dlhodobou úrovňou nezamestnanosti (Graf 8). Čím je priemerná nezamestnanosť v okrese vyššia, tým vyšší je koeficient relatívnej príjmovej mobility a tým pádom nižšia medzigeneračná mobilita.
Vzťah medzi nezamestnanosťou a príjmovou mobilitou sa prejavuje najmä na výsledkoch detí pochádzajúcich z podpriemerne zarábajúcich rodín (Graf 9). Priemerný príjmový percentil v tejto skupine detí je silno negatívne korelovaný s úrovňou nezamestnanosti. Deti z podpriemerne zarábajúcich rodín môžu očakávať výrazne nižší príjem, ak pochádzajú z okresov s vyššou nezamestnanosťou. Obdobný vzťah však nie je pozorovaný v druhej polovici príjmovej distribúcie. Úroveň nezamestnanosti nemá vplyv na príjmy detí pochádzajúcich z príjmovo nadpriemerných rodín. Toto pozorovanie, síce len na úrovni korelácie, môže naznačovať, že nezamestnanosť je fenomén s dlhodobými negatívnymi efektmi, ktoré prekračujú horizont jednej generácie.
Analýza vzťahu medzi príjmami rodičov a ich detí ukazuje, že medzigeneračná mobilita na Slovensku je pomerne vysoká v porovnaní s inými krajinami. Existujú však skupiny, ktoré silno replikujú príjmové postavenie svojich rodičov. Nízku mobilitu pozorujeme v menej rozvinutých okresoch a okresoch s vysokou nezamestnanosťou. Dôležitým zistením je, že mobilita je výrazne nižšia v prípade chlapcov pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia.
Deskriptívny charakter tohto komentára limituje priestor na odporúčania pre verejnú politiku. Avšak výrazné rozdiely v dosiahnutých výsledkoch chlapcov a dievčat pochádzajúcich z nízkopríjmových rodín, ktoré kopírujú závery z relevantnej zahraničnej literatúry, implikujú priestor na intervenciu cielenú najmä na chlapcov zo znevýhodneného prostredia.
Výsledky prezentované v tomto komentári otvárajú priestor pre nadväzujúci výskum, ktorý by sa mal zamerať na nízkopríjmové skupiny a na fenomén vnútroštátnej migrácie. Rozdelenie osôb v najnižšej príjmovej vrstve do skupín s reálne a deklaratívne nízkymi príjmami a následné porovnanie výsledkov detí pochádzajúcich z týchto dvoch skupín by umožnilo hlbšie porozumieť medzigeneračnej chudobe na Slovensku. Analýza regionálnej pracovnej mobility umožňuje popísať, do akej miery je medzigeneračná príjmová mobilita na Slovensku determinovaná lokálnymi ekonomickými podmienkami a do akej miery ju umocňuje alebo naopak tlmí fenomén pracovnej migrácie.
