Úspešnosť konsolidačnej stratégie nezávisí len od toho, či plní strednodobé fiškálne ciele, ale aj od toho, ako ovplyvnia následný vývoj ekonomiky, a teda aj verejných financií.
Práve štruktúra opatrení určuje, aké veľké dodatočné úspory alebo zvýšenie príjmov budú potrebné v budúcnosti. Hoci odlišné konsolidačné stratégie spočiatku dosiahnu rovnaký cieľ, ich vplyv na rastový potenciál ekonomiky sa výraznejšie líši.
(Podrobnosti v našom nedávno komentári Nezáleží len na veľkosti konsolidácie, ale aj na jej štruktúre)
Na odlišné konsolidačné stratégie sa preto dá pozrieť aj cez ich vplyv na rast dlhu v strednom a dlhšom horizonte, ktorý je výsledkom vplyvu dnes zvolenej konsolidačnej stratégie na budúci rast ekonomiky.
V grafe sú porovnané dlhodobé fiškálne dopady použitia možných konsolidačných stratégií (úspešných, neúspešných, vrátane stratégie zodpovedajúcej aktuálnemu konsolidačnému balíčku), ktoré rôznymi spôsobmi znižujú deficit v roku 2028 na požadovaných 2,8 % HDP. Konkrétna voľba stratégie (úspešnej či neúspešnej) môže do konca budúcej dekády znamenať rozdiel vo veľkosti verejného dlhu až 10 % HDP.
