RRZ aktualizovala makroprognózu 16.02.2026 o Hodnotenie makroekonomickej prognózy MF SR.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zverejňuje svoju aktualizovanú makroekonomickú prognózu s cieľom zohľadniť aktuálne informácie z ekonomického vývoja a vyhodnotiť tak realistickosť prognózy Ministerstva financií SR (MF SR) schvaľovanej Výborom pre makroekonomické prognózy (VpMP)[1].

Zvuková verzia článku

Makroekonomická prognóza

RRZ reviduje nadol svoje očakávania o raste ekonomiky v aktuálnom roku z dôvodu tvrdšieho dopadu minulých aj súčasného kola konsolidácie na slovenskú ekonomiku, schválenia schémy poskytovania energodotácií, negatívnych dopadov obchodnej politiky USA na Slovensko a slabín automobilového priemyslu. RRZ predpokladá, že rast HDP dosiahne v tomto roku úroveň 0,9 %. Už tretí konsolidačný balík v poradí výrazne oslabuje hospodársky rast a vďaka svojej protirastovej štruktúre sa podpíše pod nižší potenciál ekonomiky do budúcnosti, ďalší pokles konkurencieschopnosti a atraktivity pre domácich aj zahraničných investorov. Objem a forma poskytovaných energodotácií sa odzrkadľuje najmä vo vyššej inflácii. Pretrvávajúce problémy automobilového sektoru a strata trhov v USA a Číne len zvýrazňuje zhoršovanie výkonu slovenskej ekonomiky.

Všetky tieto faktory zvýraznili dlhodobé štrukturálne problémy slovenskej ekonomiky a zapríčinili, že výkon slovenskej ekonomiky už druhý rok po sebe nedosiahne ani jedno percento a do konca dekády sa bude pohybovať výrazne pod svojim potenciálom. A to aj napriek tomu, že v minulom a aktuálnom roku ekonomike výrazne pomáhajú zdroje z plánu obnovy a v neskorších rokoch to bude očakávané výraznejšie čerpanie eurofondov. Ekonomika tak bude opäť rásť pomalšie než priemer eurozóny a výrazne bude zaostávať aj za susedmi z V4. Aj mierne vyšší hospodársky rast na úrovni približne 1,5 % očakávaný v ďalších rokoch, bude z veľkej časti len dôsledkom predpokladaného zvoľnenia konsolidačného tempa vo volebnom roku, nábehu produkcie Volva, či vyššieho čerpania eurofondov koncom dekády. Ďalší faktor prinášajúci možnosť zlepšenia rastu ekonomiky je uzavretá obchodná dohoda s Indiou vedúca k výraznému zníženiu ciel, ako aj očakávaná obchodná dohoda s krajinami Latinskej Ameriky. Tieto dohody a ich možný pozitívny dopad najmä na automobilový priemysel zatiaľ nie sú obsiahnuté v aktuálnej prognóze.

Pohľad na aktuálny rok: RRZ očakáva, že rast ekonomiky v roku 2026, finálnom roku plánu obnovy, dosiahne len 0,9 %. To znamená zníženie odhadu rastu spred roka na polovicu. Ekonomiku brzdia dopady tak minulých, ako aj aktuálneho, opäť výrazne protirastového, konsolidačného balíčka s objemom 1,6 mld. eur, postavenom najmä na vyššom daňovo-odvodovom zaťažení práce. Objem a forma energodotácií sa odzrkadlí aj v tohtoročných makroekonomických ukazovateľoch, najmä prostredníctvom vyššej, 3,6 % inflácie (primárne v dôsledku vyšších regulovaných cien). Vyššie regulované ceny energií budú veľkej časti domácností kompenzované prostredníctvom energošekov, vďaka čomu bude celkový dopad vyšších cien energií na reálne príjmy domácností a ďalšie reálne veličiny relatívne malý. Výraznejšie ovplyvní ich spotrebu stagnácia disponibilného príjmu, pod ktorú sa podpísali nielen pomaly rastúce reálne mzdy, ale najmä výraznejší nárast daňovo-odvodového zaťaženia.

Slabší výkon priemyslu, ktorého investičnú a vývoznú aktivitu oslabila tak neistota okolo ciel a globálnej ekonomiky, ako aj dopady predchádzajúcich balíčkov, je ďalším zdrojom útlmu slovenskej ekonomiky. K jeho pomalej dynamike prispievajú aj pretrvávajúce problémy automobilového priemyslu, strata trhov v USA a Číne, z ktorej sa slovenská ekonomika – na rozdiel od konkurencie – zatiaľ nedokázala spamätať.

Signály oživenia európskych ekonomík, podporené prijatím dohôd o odsune zákazu spaľovacích motorov a odsune nástupu ETS2, no najmä európskymi obchodnými dohodami s Indiou a krajinami Južnej Ameriky, vytvárajú priestor na zlepšenie vyhliadok zahraničného obchodu v aktuálnom aj v budúcich rokoch (pripravované nové obchodné dohody zatiaľ nie sú obsiahnuté v prognóze). Dosiahnutá dohoda medzi EÚ a USA o clách by mohla viesť k zníženiu globálnej neistoty, a teda miernemu oživeniu investícií.

Pohľad na budúci rok: V roku 2027 bude výkon hospodárstva pozitívne ovplyvnený nástupom výroby v automobilke Volvo, na druhej strane ekonomiku spomalí ukončenie plánu obnovy. Vzhľadom na technický predpoklad RRZ o nekonsolidovaní vo volebnom roku, na základe historických skúseností, ako aj dočasne silnejúcemu domácemu dopytu a exportom, porastie ekonomika o 1,6 %. Rast takisto dočasne podporí aj ročný posun a zmiernenie nástupu ETS2, predpokladané pokračovanie v politike energodotácií v súčasných kontúrach, ako aj výraznejšia dynamika reálnych miezd (2,4 %) odrážajúca nižšiu infláciu (2,2 %) a predpokladanú vyššiu valorizáciu miezd vo verejnom sektore.

Strednodobý výhľad: V rokoch 2028 až 2030 sa očakáva obnovenie konsolidácie v objemoch do 1 % HDP ročne, čo spolu s pokračujúcim poklesom pracovnej sily bude tlmiť ekonomický rast. Tento útlm bude z časti kompenzovaný očakávaným výraznejším čerpaním eurofondov. Vďaka tomu sa udrží rast ekonomiky na podobnej úrovni ako v roku 2027 (rast v rozmedzí 1,3 až 1,7 %). Od roku 2028 môže postupný nástup systému ETS2 mierne zvyšovať infláciu.

Vzhľadom na plánovanú konsolidáciu a výraznejšie ochladenie zahraničného prostredia sa bude ekonomika na celom horizonte prognózy nachádzať pod svojim potenciálom.

Trh práce: Nálada na trhu práce začína byť v značnej miere ochladzovaná spomaľovaním ekonomiky, nárastom neistoty, konsolidáciou zaťažujúcou viac aktivitu a znižujúcou konkurencieschopnosť ekonomiky. V dôsledku avizovaného znižovania zamestnanosti vo verejnom sektore, riziku ďalšieho úbytku pracovných miest v súkromnom sektore, pomalšej valorizácii platov a zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženie práce predpokladá RRZ nárast miery nezamestnanosti na úroveň 5,6 %, pričom pri tejto úrovni sa bude pohybovať aj v ďalších rokoch (koncom dekády ju bude znižovať predpokladané dynamickejšie čerpanie eurofondov). Pokles zamestnanosti v prvých rokoch prognózy bude tlmený bázickým efektom vplyvu vysokého počtu predčasných dôchodkov, neskôr ju bude znižovať najmä klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku. Celkovo tak trh práce stratí do konca dekády približne 23 tisíc ľudí. Rast nominálnych miezd dosiahne tento rok úroveň len 4,4 %, reálne mzdy tak porastú o menej než 1 %. V neskorších rokoch by sa v dôsledku nižšej očakávanej inflácie či očakávaného rastu miezd vo verejnom sektore vo volebnom roku mohlo priblížiť tempo rastu reálnych miezd ku 2 %.

Riziká prognózy

Negatívne riziká prognózy: Významným rizikom prognózy je objem a štruktúra konsolidácie v nasledujúcich rokoch, neznáme úsporné opatrenia, vrátane ich udržateľnosti a z toho plynúce makroekonomické efekty. V prípade nedostatočnej miery konsolidácie a odsúvania konsolidačných cieľov by významným rizikom ostávala aj riziková prirážka štátnych dlhopisov.

Ďalším domácim rizikom je rýchlosť a efektívnosť čerpania európskych zdrojov. S omeškávaním investícií z plánu obnovy rastie riziko jeho nedočerpania v pôvodne zamýšľanom objeme. V prípade pomalého čerpania eurofondov narastá riziko ich neefektívneho využitia v neskorších rokoch prebiehajúceho programového obdobia, čo môže negatívne vplývať na konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.

Ďalším zdrojom rizika je regulačná politika vlády v oblasti cien energií. RRZ predpokladá, že aktuálna schéma poskytovania energodotácií ostane platná len do skončenia funkčného obdobia súčasnej vlády, od roku 2028 sa predpokladá návrat na regulované ceny vychádzajúce z trhových. Odklad návratu by mal fiškálne náklady, čo by zvýšilo potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcnosti. Rastúcim negatívnym rizikom je zhoršujúca konkurencieschopnosť domáceho automobilového priemyslu, jeho pretrvávajúce výpadky vo vývoze do USA a Číny a výzvy spojené s transformáciou tohto odvetvia smerom k elektromobilite. Očakávaný nástup výroby v novej automobilke Volvo v budúcom roku dokáže tieto straty nahradiť len čiastočne.

Z externého prostredia vyplývajú viaceré riziká, ktoré môžu negatívne ovplyvniť vývoj slovenskej ekonomiky. Aktuálnym najväčším externým rizikom je nestabilita rozhodnutí v colnej politike, a to najmä nepredvídateľné zavádzanie a rušenie ciel. Napriek prijatiu dohôd v lete 2025 pretrváva na trhoch menšia miera neistoty, čo nepriaznivo vplýva na strategické plánovanie podnikov a tlmí ich investičný apetít. Ďalším rizikom sú aj pretrvávajúce štrukturálne problémy Nemecka a Číny.

Pozitívne riziká prognózy: Navýšenie obranných či duálnych investícií na domácom aj európskom poli nesie so sebou potenciál oživenia európskych ekonomík, najmä ohlásený fiškálny stimul v Nemecku. V dlhšom horizonte môže slovenskú ekonomiku podporiť aj prijatie obchodnej dohody s Indiou a Latinskou Amerikou vedúce k podstatnému zníženiu dovozných ciel na tovary z Európy môže podporiť aj náš priemysel. Zároveň otvorenie dovozu tovarov s nízkou pridanou hodnotou do EÚ nesie potenciál spotrebného stimulu pre európsku ekonomiku. Z hľadiska výrobcov v technologických aj priemyselných odvetviach ide o možnosť získavania nových trhov, znižovania výrobných nákladov a diverzifikácie dodávateľských reťazcov. Postupné zníženie dovozných ciel v Indii z približne 70-110 % na 10 % v prípade áut, či ich praktické odstránenie v prípade strojárenských výrobkov vrátane autodielov môže výrazne pomôcť slovenským exportérom.

Z hľadiska aktuálnej prognózy, RRZ vníma prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi.

Predpoklady prognózy

Pri formovaní predpokladov o konsolidácii sa berie do úvahy politický cyklus a príjmovo-výdavkové preferencie aktuálnej vlády, avšak zohľadňuje sa aj platný rámec nariadení EÚ.

Fiškálne predpoklady (tzv. „most-likely“ prístup): V roku 2026 prognóza vychádza z aktuálneho odhadu RRZ pre hospodárenie verejnej správy zverejneného v rámci rozpočtového semaforu[2]. Vo volebnom roku 2027 sa na základe historickej skúsenosti z predchádzajúcich volebných období v makroprognóze predpokladá konsolidácia v minimálnej miere – očakáva sa, že konsolidačné opatrenia budú z veľkej časti použité na financovanie nových výdavkov (dobeh valorizácie miezd vo verejnej správe po dočasnom zmrazení v roku 2026, zvyšovanie sociálnych transferov, a dofinancovanie zdravotníctva). Pre roky 2028 až 2030 predpokladáme konsolidáciu každoročne o 1 % HDP, hlavne cez úspory na prevádzke štátu a adresnosť v sociálnej oblasti.

Plán obnovy a odolnosti, EÚ fondy: RRZ nateraz očakáva nevyčerpanie prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti približne vo výške 500 miliónov eur (8 % celkového objemu, čiže naplnenie Plánu obnovy a odolnosti na 92 %). V rámci prognózy sa predpokladá, že v tomto roku pokryje Slovensko s pomocou Plánu obnovy investičné projekty v objeme viac ako 2,5 mld. eur. V rokoch 2027 a 2028 predpokladáme možnosť použitia prostriedkov POO v celkovej sume 500 miliónov. Na konci horizontu prognózy očakávame začiatok čerpania EÚ fondov z 5. programového obdobia a ukončenie 4. programového obdobia v roku 2030.

Regulované ceny energií: Vláda pristúpila k zmene poskytovania energodotácií v tomto roku. Naďalej sa poskytujú energodotácie pre 90 % domácnosť, avšak pre zvyšok domácností došlo k nárastu cien na podľa regulácií ÚRSO. RRZ predpokladá, že vláda bude pokračovať v zastropovaní cien plynu a elektriny a energošekoch na teplo pre 90 % domácností aj v budúcom roku. Od roku 2028 očakávame nárast cien energií na trhové ceny pre všetky domácnosti, a zároveň postupný nábeh systému ETS2, ktorý ovplyvní aj ceny energií pre domácnosti.

Zahraničné prostredie: V porovnaní s októbrovou prognózou prichádzajú relevantné signály o miernom zlepšovaní vyhliadok zahraničného obchodu. Hlavným dôvodom je prijatie dohody o odsune zákazu spaľovacích motorov, zmiernenie a odsunutie nástupu ETS2. K možnému oživeniu prispievajú aj podpísané obchodné dohody s Indiou a so zoskupením juhoamerických štátov Mercosur. Očakávame, že dovoz bude stabilne rásť aj v strednodobom horizonte, podporovaný nízkymi nákladmi na nákup z Číny a iných ázijských ekonomík, ktorých vývozné ceny by mali v strednodobom horizonte zostať na nízkej úrovni. Očakávané oživenie ekonomík Poľska a Česka taktiež napomáha k lepším vyhliadkam zahraničného dopytu. Prognóza ráta s nábehom výroby v automobilke Volvo od roku 2027 a umiestnení výrobkov na zahraničné trhy.

Úrokové sadzby a výmenné kurzy: Vo vývoji rizikovej prirážky nad nemecké dlhopisy odzrkadľujeme predpoklad o budúcich konsolidáciách. V súčasnosti sa prirážky pohybujú pod 0,6 p.b., ale dlhodobo sú jedny z najvyšších v eurozóne. Vzhľadom na predpoklad nekonsolidovania vo volebnom roku, očakávame nárast prirážky v roku 2027 nad 0,9 p.b. a následný pokles pod 0,7 p.b vďaka výrazným konsolidáciám (1% HDP ročne). Euro sa naďalej drží výrazne nad paritou a trhy očakávajú, že by malo naďalej posilňovať voči doláru na celom horizonte prognózy. Tento nárast môže ešte v budúcnosti zvýrazniť možná rôzna politika ECB a FEDu a hlavne politický nátlak na zníženie sadzieb FEDu.

Hodnotenie makroekonomickej prognózy MF SR

RRZ hodnotí prognózu MF SR ako realistickú, najmä pre aktuálny rok.

Keďže zatiaľ nie sú známe žiadne konkrétne konsolidačné opatrenia na rok 2027, predikcia RRZ sa od predikcie IFP líši čo sa týka objemu aj štruktúry konsolidácie. Na základe historických skúseností o nekonsolidovaní vo volebnom roku 2027 je z tohto pohľadu prognóza MF SR pre daný rok postavená na menej realistických predpokladoch. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby bolo súčasťou už júnovej, no hlavne septembrovej prognózy zreálnenie aj upresnenie plánovanej konsolidačnej trajektórie najmä pre nasledujúci rok, ako aj oznámenie štruktúry opatrení a detailov ohľadom možného poskytovania energodotácií.

Keďže prognóza zo septembra 2025, postavená len čiastočne na znalostiach pripravovaného konsolidačného balička a využívajúca technický predpoklad o náraste regulovaných cien, sa výrazne líšila od konečnej podoby opatrení schválených do konca roka 2025 vrátane energopomoci, rozpočet na tento rok bol zostavený na príliš optimistických makroekonomických predpokladoch. Opakovanie takejto situácie by tak nebolo žiadúce.

Vnímame tiež neistotu pri očakávanom čerpaní eurofondov v neskorších rokoch prognózy.

---

[1]     Makroekonomickú prognózu RRZ je potrebné interpretovať ako z nášho pohľadu najpravdepodobnejší scenár (tzv. most-likely). Niektoré z predpokladov, napr. o fiškálnom vývoji alebo o vplyve prijatých opatrení sú zapracované expertne po zohľadnení dnes dostupných informácií.

[2]    Aktuálna prognóza je zverejnená na webstránke: https://www.rrz.sk/znacka/rozpoctovy-semafor/.

Makroekonomická prognóza

RRZ reviduje nadol svoje očakávania o raste ekonomiky v aktuálnom aj budúcom roku z dôvodu tvrdšieho dopadu prebiehajúcej konsolidácie na slovenskú ekonomiku a štruktúry ohláseného budúcoročného konsolidačného balíčka sústredeného na zdaňovanie práce, horšieho vývoja v zahraničí a pretrvávajúcej globálnej neistoty. Ďalšími významnými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj ekonomiky ostávajú čerpanie eurofondov vrátane plánu obnovy a politika vlády ohľadom dotovania regulovaných cien.

Už tretí konsolidačný balík v poradí výrazne oslabuje hospodársky rast a podpíše sa pod nižší potenciál ekonomiky, ďalší pokles konkurencieschopnosti a atraktivity pre investorov. Rast ekonomiky sa aj v dôsledku takto vedených konsolidácií bude do konca dekády pohybovať len okolo úrovne 1,5 percenta.

Pohľad na aktuálny rok: RRZ očakáva, že rast ekonomiky v roku 2025 dosiahne 0,9 percenta, prakticky polovičný oproti odhadom zo začiatku roka. Ekonomiku brzdí slabší výkon priemyslu, ktorého investičnú a vývoznú aktivitu oslabila neistota okolo obchodných ciel a globálnej ekonomiky. Zhoršenie predpokladov o vývoji európskej ekonomiky odsúva mierne oživenie zahraničného obchodu až na rok 2027. K posunu prispieva aj neskorší nástup výroby v automobilke Volvo. Stimuly do ekonomiky v priebehu tohto roka prichádzajú primárne z predpokladaného rýchlejšieho čerpania Plánu obnovy a odolnosti. K rastu prispieva aj domáci dopyt, najmä zo strany vládnej spotreby nevykazujúcej tento rok známky konsolidácie na výdavkovej strane, a z časti aj od domácností, spoliehajúcich sa na zatiaľ stabilizovaný trh práce a dynamický rast miezd.

Inflácia by tento rok mohla dosiahnuť 4,1 percenta aj v dôsledku dynamickejšieho rastu cien potravín a trhových služieb. Výraznejší nárast inflácie je v tomto roku tlmený plošným dotovaním cien energií.

Výhľad na rok 2026: Okrem nepriaznivých predpokladov o vývoji európskej ekonomiky budú makroekonomický vývoj Slovenska v roku 2026 určovať aj dopady predstaveného konsolidačného balíčka a konečná podoba energodotácií. Vzhľadom na nešpecifikovanie veľkej časti úsporných výdavkových opatrení a očakávanie o deficitnom financovaní energodotácií, RRZ predpokladá celkový čistý objem vládou prijatých opatrení 1,7 miliardy eur[2]. Výrazná časť doteraz skonkretizovanej konsolidácie (vyše 80 percent) je postavená na navyšovaní príjmov štátu, najmä prostredníctvom vyššieho zaťaženia práce.

Zohľadňujúc doterajšiu prax vlády v oblasti poskytovania energodotácií, komunikované náklady, ako aj podiel domácností, ktorých by sa dotácie týkali, RRZ v hlavnom scenári zatiaľ technicky predpokladá, že vláda bude pokračovať v politike plošného zastropovania cien plynu a tepla. Odklad zreálnenia ich cien zabraňuje jednorazovému skoku v inflácii, no na úkor vyšších nákladov pre verejné financie, ako aj predĺženia obdobia vyššej inflácie do budúcnosti.

Dosiahnutá dohoda medzi EÚ a USA o clách by mohla viesť k zníženiu globálnej neistoty, a teda miernemu oživeniu investícií. Záverečný rok čerpania plánu obnovy, nižší ako avizovaný objem konsolidácie, predpoklad plošných energodotácií a zmiernenie geopolitickej neistoty sa prejavia v očakávanom 1,3 percentnom raste ekonomiky na budúci rok. Spotrebu domácností napriek očakávanému priaznivému cenovému vývoju (inflácia na úrovni 2,7 percenta kvôli predpokladu plošného zmrazenia cien[3]), zasiahne slabší vývoj na trhu práce a mierny nárast nezamestnanosti.

Strednodobý výhľad: V roku 2027 bude výkon hospodárstva pozitívne ovplyvnený nástupom výroby v automobilke Volvo, kým útlm bude prichádzať z ukončenia plánu obnovy v roku 2026. Vzhľadom na technický predpoklad RRZ o nekonsolidovaní vo volebnom roku tak ekonomika, podporená silnejúcim domácim dopytom a exportom, porastie o 1,5 percenta. V rokoch 2028 a 2029 sa očakáva obnovenie konsolidácie, čo spolu s pokračujúcim poklesom pracovnej sily udrží rast ekonomiky na podobnej úrovni. Od roku 2027 môže postupný nástup systému ETS2 spomaľovať približovanie sa inflácie k dlhodobým cieľom.

Vzhľadom na plánovanú konsolidáciu a výraznejšie ochladenie zahraničného prostredia sa bude ekonomika na celom horizonte prognózy nachádzať pod svojim potenciálom.

Trh práce: Doteraz napätá situácia na trhu práce je počnúc rokom 2025 postupne ochladzovaná spomaľovaním ekonomiky, nárastom neistoty, konsolidáciou zaťažujúcou viac aktivitu a znižujúcou konkurencieschopnosť ekonomiky. V dôsledku avizovaného znižovania zamestnanosti vo verejnom sektore, riziku ďalšieho úbytku pracovných miest v súkromnom sektore, pomalšej valorizácii platov a zvyšovaním daňovo-odvodového zaťaženie práce predpokladá RRZ mierny nárast miery nezamestnanosti na úroveň 5,5 percenta. Pokles zamestnanosti v prvých rokoch prognózy bude tlmený bázickým efektom vplyvu vysokého počtu predčasných dôchodkov v rokoch 2023 a 2024, neskôr ju bude znižovať najmä klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku.

Riziká prognózy

Významným rizikom prognózy je objem a štruktúra konsolidácie v nasledujúcich rokoch, neznáme úsporné opatrenia, vrátane ich udržateľnosti, a z toho plynúce makroekonomické efekty. V prípade nedostatočnej miery konsolidácie a odsúvania konsolidačných cieľov by významným rizikom ostávala aj riziková prirážka štátnych dlhopisov.

Ďalším domácim rizikom je rýchlosť a efektívnosť čerpania európskych zdrojov. S omeškávaním investícií vyplývajúcich z plánu obnovy rastie riziko jeho nedočerpania v pôvodne zamýšľanom objeme. V prípade pomalého čerpania eurofondov narastá riziko ich efektívneho využitia týchto zdrojov na investície v neskorších rokoch prebiehajúceho programového obdobia, čo môže negatívne vplývať na konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.

Zdrojom významného makroekonomického aj fiškálneho rizika je regulačná politika vlády v oblasti cien energií. RRZ v hlavnom scenári predpokladá, že na energodotácie budú použité zdroje z rozpočtu verejnej správy bez špecifikovania kompenzačných úsporných opatrení. Odklad prechodu na trhové ceny a poskytovanie plošných dotácií tak má výrazné fiškálne náklady, čo zvyšuje potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcnosti. Prípadné použitie eurofondov na priame alebo nepriame financovanie energodotácií bude zase znamenať nižší objem zdrojov na produktívne verejné investície, čo zvýši zaostávanie ekonomiky za zahraničím a zhorší jej konkurencieschopnosť.

Z externého prostredia vyplývajú viaceré riziká, ktoré tiež môžu negatívne ovplyvniť vývoj slovenskej ekonomiky. V súčasnosti najväčším externým rizikom je nestabilita rozhodnutí v oblasti colnej politiky, a to najmä v podobe nepredvídateľného zavádzania a následného rušenia ciel. Napriek prijatiu dohôd v lete 2025 pretrváva na trhoch menšia miera neistoty, čo negatívne ovplyvňuje strategické plánovanie podnikov a tlmí ich investičný apetít.

Medzi ďalšie riziká patrí najmä pomalé oživovanie európskeho automobilového priemyslu, pretrvávajúce či opakujúce sa výpadky výroby v automobilkách z dôvodu bezpečnostných či iných hrozieb, výzvy spojené s transformáciou tohto odvetvia smerom k elektromobilite, ako aj výkonnosť priemyslu v krajinách našich hlavných obchodných partnerov

Z hľadiska aktuálnej prognózy RRZ vníma prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi.

Predpoklady prognózy

Pri formovaní predpokladov o konsolidácii sa berie do úvahy politický cyklus a príjmovo-výdavkové preferencie aktuálnej vlády, avšak zohľadňuje sa aj platný rámec nariadení EÚ.

Fiškálne predpoklady (tzv. „most-likely“ prístup): V roku 2025 prognóza vychádza z aktuálneho odhadu RRZ pre hospodárenie verejnej správy zverejneného v rámci rozpočtového semaforu[4]. Východiskom[5] pre budúcoročný fiškálny rámec je očakávaný vplyv opatrení zo zverejneného konsolidačného balíka. RRZ predpokladá celkový objem konsolidácie na úrovni približne 1,8 miliardy eur. Rozdiel oproti objemu 2,7 mld. eur komunikovanému MF SR predstavujú nasledovné faktory: (i) zohľadnenie nákladov na plošné energodotácie ako dekonsolidačného opatrenia, (ii) predpoklad o započítaní energodotácií do deficitu len s približne polovičnou refundáciu z EÚ fondov (alebo alt. refundáciou z EÚ iných výdavkov pôvodne z národných zdrojov); (iii) nižší objem úsporných opatrení oproti deklarovanému objemu vzhľadom na absenciu špecifikácie, a (iv) rozdielne očakávané fiškálne dopady opatrení (dni pracovného pokoja, valorizácia platov vo verejnej správe).

Vo volebnom roku 2027 sa na základe historickej skúsenosti z predchádzajúcich volebných období v makroprognóze zatiaľ nepredpokladá konsolidácia – naopak, očakáva sa dobeh valorizácie miezd vo verejnej správe po dočasnom zmrazení v roku 2026, zvyšovanie sociálnych transferov a pokračovanie v plošnom poskytovaní energodotácií. Konsolidácia sa obnoví v rokoch 2028 a 2029 (približne 1 percento HDP v oboch rokoch), aj v súlade s požiadavkami európskych pravidiel o znižovaní dlhu a deficitu.

Plán obnovy a odolnosti, EÚ fondy: RRZ nateraz očakáva nevyčerpanie prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti približne vo výške 400 miliónov eur (6 percent celkového objemu, čiže naplnenie Plánu obnovy a odolnosti na 94 %). Vzhľadom na pomalé aktuálne tempo čerpania, ako aj oneskorenia v investičných projektoch, vníma RRZ riziko nedočerpania ešte ďalších prostriedkov plánu obnovy. V rámci prognózy sa predpokladá, že v roku 2025 pokryje Slovensko s pomocou Plánu obnovy investičné projekty v objeme viac ako 2,1 mld. eur a v záverečnom roku 2026 bude táto čiastka presahovať 2,7 mld. eur.

Regulované ceny energií: Na základe doterajšej praxe a oznámených objemoch podpory RRZ predpokladá, že vláda bude pokračovať v plošnom zastropovaní cien plynu a tepla pre domácnosti minimálne do roku 2027. Podobný postup očakáva aj pri elektrine – časť spotreby pokryje tzv. memorandová elektrina a zvyšok štátne dotácie.

Zahraničné prostredie: V priebehu leta pomohlo uzavretie obchodných dohôd medzi USA a ich obchodnými partnermi (vrátane EÚ) zmierniť neistotu v globálnej ekonomike, pričom dohodnutá efektívna úroveň ciel je z pohľadu slovenskej ekonomiky nižšia než pred dohodou[6]. Ekonomický rast v EÚ však naďalej komplikuje zložitá situácia v európskom priemysle, najmä v Nemecku. Odloženie očakávaného oživenia na rok 2027 odráža aj slabnúci globálny rast limitovaný geopolitickou nestabilitou, prebiehajúcimi konfliktmi, ktoré výrazne vplývajú na nepriaznivý vývoj na komoditných trhoch a slabnúcim dopytom v Číne.

Vzhľadom na doterajší vývoj RRZ predpokladá, že v najbližších rokoch Slovensko nebude úspešné v získavaní nových zahraničných trhov (okrem automobilky Volvo). Očakávané oživenie ekonomík Poľska a Česka (aj vďaka plánom obnovy v ich krajinách) čiastočne tlmí negatívne vyhliadky zahraničia. Prognóza ráta s nábehom výroby v automobilke Volvo od roku 2027 a umiestnení výrobkov na zahraničné trhy.

Úrokové sadzby a výmenné kurzy: Vývoj rizikových prirážok 10-ročných vládnych dlhopisov indikuje, že finančné trhy očakávajú dodržiavanie konsolidačnej stratégie a spĺňanie cieľov znižovania deficitu v súlade s platným rámcom smernice EÚ. V súčasnosti sa prirážky aj v dôsledku vyššieho úročenia nemeckých dlhopisov pohybujú na úrovni 0,8 percentuálneho bodu a sú dlhodobo jedny z najvyšších v eurozóne. Vzhľadom na trhové očakávania, konsolidáciu a možné riziká sa očakáva stagnácia resp. mierny rast prirážok v intervale 0,8 až 1,05 percentuálneho bodu[7].

Trhy očakávajú, že by euro malo naďalej posilňovať voči doláru na celom horizonte prognózy, aj keď dosiahnutie colnej dohody tempo posilňovania mierne stlmilo. Tento nárast môže ovplyvniť rôzna politika ECB a FEDu, kde pri FEDe sa očakáva zníženie sadzby, zatiaľ čo ECB naznačuje koniec cyklu uvoľňovania menovej politiky.

Hodnotenie prognózy MF SR

RRZ hodnotí prognózu MF SR ako realistickú s ohľadom na aktuálnu znalosť štruktúry budúcoročného konsolidačného balíčka, technické náležitosti a makroekonomicko-fiškálny dopad vládou plánovanej adresnej podoby energodotácií pre rok 2026.

Na základe historických skúseností pokladáme za potrebné zostavovať prognózu so znalosťou štruktúry skutočných konsolidačných opatrení a reálnych kontúr energordotácií, nie iba s ich generickými náhradami. Keďže prognóza zo septembra 2024, postavená len čiastočne na znalostiach konsolidačného balička pre rok 2025 a využívajúca predpoklad o ukončení politiky dotovania regulovaných cien, sa výrazne líšila od konečnej podoby opatrení schválených v novembri resp. decembri 2024, rozpočet na tento rok bol zostavený na príliš optimistických makroekonomických predpokladoch. Opakovanie takejto situácie je vyslovene nežiaduce.

V prognóze absentuje zdôvodnenie realistickosti trajektórie predpokladaného nárastu regulovaných cien energií pre roky 2026 až 2027, líšiacej sa od doterajšej praxe plošného zmrazovania, ako aj nedodanie kvantifikácie dodatočných nákladov na energodotácie. Použitie takýchto predpokladov v budúcom roku a ich dopadov na inflačný vývoj vytvára v kontexte plánovanej konsolidácie verejných financií otázniky nad zohľadnením možných dôsledkov pre verejné financie, najmä valorizácie penzií a miezd vo verejnej správe. Vnímame tiež neistotu pri očakávanom čerpaní plánu obnovy a eurofondov a schopnosti vlády konsolidovať vo volebnom roku 2027.

---

[1]     Makroekonomickú prognózu RRZ je potrebné interpretovať ako z nášho pohľadu najpravdepodobnejší scenár (tzv. most-likely). Niektoré z predpokladov, napr. o fiškálnom vývoji alebo o vplyve prijatých opatrení sú zapracované expertne po zohľadnení dnes dostupných informácií (napr. návrh rozpočtu pre identifikáciu výdavkových úsporných opatrení na rok 2026 vláda ešte nepredložila).

[2]     Ide o odhad v čase publikovania tejto prognózy, pričom sa nemusí zhodovať s finálnym vyčíslením dopadov prijatých opatrení, ktoré bude možné vyčísliť až po prvýkrát po zverejnení vládneho návrhu rozpočtu na roky 2026 až 2028. Nad rámec konsolidačného balíčka je pre rok 2026 zohľadnené zrušenie transakčnej dane pre SZČO (dekonsolidačné opatrenie).

[3]     Prípadná implementácia vládou predstavenej schémy adresného poskytovania energodotácií pre rok 2026 predpokladá pokračovanie v politike zamrazenia cien plynu pre 90 percent domácností (a trhové ceny pre desiaty decil) a nárast cien tepla na trhové úrovne pre všetky domácnosti s plnou kompenzáciou zvýšených nákladov pre 90 percent domácností (desiaty decil bez kompenzácií) vo forme šekov. Takýto formát energodotácií by síce viedol k jednoročnému nárastu inflácie o 0,8 percentuálneho bodu nad úroveň očakávanú v prípade plošného zmrazenia cien, avšak v dôsledku kompenzácie vyšších nákladov na teplo (a teda príslušného navýšenia disponibilných príjmov domácností) by boli efekty na spotrebu domácností a rast HDP len malé, do 0,1 percentuálneho bodu (detaily v Boxe 1).

[4]     Aktuálna prognóza je zverejnená na webstránke: https://www.rrz.sk/znacka/rozpoctovy-semafor/.

[5]     Nad rámec konsolidačného balíka RRZ očakáva plný nábeh transakčnej dane zníženej o aktuálne schválenú výnimku pre živnostníkov, zároveň sú zohľadnené ostatné opatrenia schválené vládou a NR SR v priebehu roku 2025.

[6]     Naopak, z pohľadu európskych partnerov ide o vyššie (15 percentné) úrovne. Súčasťou dohôd je neuplatňovanie ciel zo strany EÚ na dovozy priemyselných tovarov z USA.

[7]     Predpoklady RRZ zohľadňujú možné zhoršenie fiškálnych indikátorov z dôvodu plošného dotovania regulovaných cien energií v rokoch 2026 a 2027.

[8]     V závislosti od prístupu ŠÚSR k spätnému zohľadneniu energo šekov pri meraní cien.

(Makroekonomická prognóza bola aktualizovaná 01.07.2025 o hodnotenie makroekonomickej prognózy MF SR)

Makroekonomická prognóza

RRZ výraznejšie reviduje nadol svoje očakávania o raste ekonomiky na najbližšie obdobie z dôvodov zhoršenia vývoja zahraničného prostredia, nárastu globálnej neistoty a aj tvrdšieho dopadu prebiehajúcej konsolidácie na našu ekonomiku. Významnými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj ekonomiky v horizonte najbližších piatich rokov okrem zahraničného prostredia a prebiehajúcej konsolidácie ostávajú čerpanie plánu obnovy a politika vlády ohľadom dotovania regulovaných cien. Odhad nezahŕňa možné dopady akcelerácie vojnového konfliktu na Blízkom východe napríklad na cenu komodít.

Z týchto dôvodov RRZ očakáva, že rast ekonomiky v roku 2025 dosiahne 1,4 percenta, čo znamená zníženie odhadu zo začiatku roka o takmer 0,4 percentuálneho bodu. Stimuly do ekonomiky budú v priebehu tohto roka prichádzať iba z predpokladaného rýchlejšieho čerpania Plánu obnovy a odolnosti. Globálna neistota ohľadom colných politík a geopolitického vývoja a možných následných dopadov na trh práce bude v tomto roku prispievať k stagnácii dopytu domácností a poklesu súkromných investícií. Konsolidácia verejných financií, ktorá je vzhľadom na ich zlý stav nevyhnutná, je ďalším zdrojom dočasného oslabenia slovenskej ekonomiky, pričom jej zvolená štruktúra, postavená prevažne na zvyšovaní daní (najmä firemných) toto oslabenie ešte predĺži. Ekonomiku negatívne poznačí aj zhoršenie predpokladov o vývoji európskej ekonomiky v budúcich rokoch, čo odsúva mierne oživenie zahraničného obchodu, aj vďaka postupného nástupu výroby v automobilke Volvo, až na rok 2027.

Inflácia by tento rok mohla dosiahnuť 3,9 percenta, pričom zvýšenie daní prispelo k medziročnému zrýchleniu rastu cien 0,6 percentuálnymi bodmi. Výraznejší nárast inflácie bude v tomto roku tlmený slabým domácim dopytom a zatiaľ predpokladaným plošným dotovaním cien energií. Odklad zreálnenia ich cien zabraňuje aj jednorazovému skoku v inflácii, no na úkor vyšších nákladov pre verejné financie.

V roku 2026 RRZ očakáva mierne vyšší, 1,7 percentný rast ekonomiky. Prispejú k tomu zvýšené investície z plánu obnovy a tiež predpokladané predvolebné nižšie tempo ozdravovania verejných financií. Na základe doterajších politík súčasnej vlády v oblasti úpravy regulovaných cien, zhoršenia makroekonomických vyhliadok a absencie detailnejších informácií o stave zámeru pripraviť adresnú schému predpokladá RRZ v hlavnom scenári, že vláda do roku 2027 už nepristúpi k zreálneniu cien energií pre domácností. Tým ich dočasne ochráni pred rastom inflácie a zabráni ďalšiemu útlmu spotreby. Plošné dotovanie regulovaných cien plynu a tepla do konca roku 2027 však bude znamenať pre verejné financie dodatočný náklad približne 750 miliónov eur. RRZ očakáva, že do budúceho roku by mala byť dosiahnutá dohoda medzi USA a zvyškom sveta o obchodných clách, čo by mohlo viesť k výraznejšiemu zníženiu globálnej neistoty, a teda miernemu oživeniu investícií a postupne aj nálady zahraničného prostredia.

V roku 2027 sa v ekonomike prejaví utlmujúco ukončenie plánu obnovy. Pozitívne by hospodárstvo malo byť ovplyvnené nástupom výroby v automobilke Volvo. Vzhľadom na predpoklad RRZ o nekonsolidovaní vo volebnom roku tak ekonomika, podporená silnejúcim domácim dopytom a exportom, porastie o 1,6 percenta. V ďalšom období očakávame obnovenie konsolidácie, čo spolu s prebiehajúcimi demografickými zmenami a návratom regulovaných cien na trhové podmienky udrží rast ekonomiky výraznejšie pod 2 percentami. Od roku 2027 môže postupný nástup systému ETS2 spomaľovať približovanie sa inflácie k dlhodobým cieľom.

Vzhľadom na plánovanú konsolidáciu a výraznejšie ochladenie zahraničného prostredia očakávame, že ekonomika sa bude na celom horizonte prognózy nachádzať pod svojim potenciálom.

Doteraz dobrá kondícia trhu práce bude počnúc rokom 2025 mierne narušená nepriaznivým vývojom v zahraničí a daňovou konsolidáciou zaťažujúcou viac firmy. Napriek avizovanému znižovaniu zamestnanosti vo verejnom sektore, riziku úbytku pracovných miest v súkromnom sektore a pomalšej valorizácii platov RRZ predpokladá stabilnú mieru nezamestnanosti na úrovni 5,3 percenta. Pokles zamestnanosti v prvých rokoch prognózy bude tlmený bázickým efektom vplyvu vysokého počtu predčasných dôchodkov v rokoch 2023 a 2024, neskôr ju bude znižovať najmä klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku.

Riziká prognózy

Negatívne riziká: Významným rizikom prognózy je objem a štruktúra konsolidácie v nasledujúcich rokoch a z toho plynúce makroekonomické efekty. V prípade jej nedostatočnej miery a odsúvaní konsolidačných cieľov by významným rizikom ostávala aj riziková prirážka štátnych dlhopisov. Ďalším domácim rizikom je rýchlosť a efektívnosť realizácie Plánu obnovy. Presúvaním čerpania prostriedkov do budúcich rokov sa odďaľujú investície a inovácie potrebné pre ďalší ekonomický rozvoj a zvyšuje sa šanca, že nebudú dostatočne kompenzovať negatívne dopytové faktory v rokoch 2025 a 2026. S omeškávaním reforiem rastie riziko nedočerpania Plánu obnovy v pôvodne zamýšľanom objeme.

Zdrojom významného makroekonomického aj fiškálneho rizika je regulačná politika vlády v oblasti cien energií. Odklad prechodu na trhové ceny a poskytovanie plošných dotácií má výrazné fiškálne náklady (v závislosti od vývoja svetových cien približne 750 miliónov eur), čo zvyšuje potrebu dodatočnej konsolidácie či odklonenie sa od zamýšľaných cieľov pre deficit a dlh. Na druhej strane, ukončenie dotácií by malo krátkodobo výrazne negatívny vplyv na infláciu a spotrebu domácností.

Z externého prostredia vyplývajú viaceré riziká, ktoré môžu negatívne ovplyvniť vývoj slovenskej ekonomiky. V súčasnosti najväčším externým rizikom je nestabilita rozhodnutí v oblasti colnej politiky, a to najmä v podobe nepredvídateľného zavádzania a následného rušenia ciel. Táto colná volatilita vytvára výraznú mieru neistoty, čo negatívne ovplyvňuje strategické plánovanie podnikov. V dôsledku toho dochádza k ďalšiemu oslabovaniu súkromnej investičnej aktivity Slovenska, ktorá je už dlhodobo podpriemerná v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu. Medzi ďalšie riziká patrí najmä pomalé oživovanie automobilového priemyslu, výzvy spojené s transformáciou tohto odvetvia smerom k elektromobilite, ako aj výkonnosť priemyslu v krajinách našich hlavných obchodných partnerov.

Ďalším externým rizikom sú prebiehajúce konflikty na Blízkom východe – ich pokračovanie alebo eskalácia môže viesť k výraznému zvýšeniu cien uhlíkových palív. Vzhľadom na to, že slovenské podniky už dnes čelia vyšším cenám energií než priemer EÚ, by ďalší rast cien mohol mať závažné dôsledky pre konkurencieschopnosť hospodárstva. Ďalším externým rizikom je rozhodnutie Rady EÚ o ukončení obchodovania s ruskými komoditami, v dôsledku ktorého vzniká možný tlak na ďalší rast cien energií.

Pozitívne riziká: RRZ vníma ako pozitívne riziko pre slovenskú ekonomiku aj zvyšovanie obranných výdavkov v Európe. Za určitých podmienok môže zvýšenie výdavkov na zbrojenie podporiť reštart slovenského zbrojárskeho priemyslu ako aj rozšírenie dnešného rozsahu výroby automobilového sektora. Všetko však závisí od kredibility zahraničnej politiky vlády, jej transparentnej komunikácie a ochoty podieľať sa na celoeurópskom obrannom projekte, konkrétneho nastavenia politík a schopnosti slovenských firiem zapojiť sa do medzinárodných dodávateľských reťazcov v obrannom sektore. Charakter prípadných investičných projektov naviazaných na obranný sektor bude určovať aj možnosť dlhodobého zvýšenia rastového potenciálu krajiny.

Z domáceho pohľadu je dôležitým pozitívnym impulzom aj možné predĺženie obdobia na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy o 18 mesiacov. Tento krok zvyšuje pravdepodobnosť plného využitia pridelených zdrojov na väčšie investičné projekty. Pozitívnym rizikom je uvoľňovanie menových politík zo strany ECB aj FED, ktoré by mohlo pomôcť naštartovať oživenie vyspelých ekonomík sveta.

Z hľadiska aktuálnej prognózy RRZ vníma prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi.

Predpoklady prognózy

Pri formovaní predpokladov o konsolidácii a konkretizácie opatrení sa berie do úvahy politický cyklus a príjmovo-výdavkové preferencie aktuálnej vlády, avšak zohľadňuje sa aj platný rámec nariadení EÚ.

Fiškálne predpoklady (tzv. „most-likely“ prístup): V roku 2025 prognóza vychádza zo schváleného rozpočtu verejnej správy vrátane dodatočných opatrení. Na základe toho je v roku 2026 očakávaný plný nábeh transakčnej dane, pričom nad rámec už komunikovaných opatrení (vyššie zdanenie hazardu, pomalšia valorizácia miezd vo verejnej správe, rušenie štátneho sviatku) sa predpokladá prijatie dodatočných opatrení v celkovom objeme podobnom predpokladom vlády[2] (0,6 percenta HDP). Vo volebnom roku 2027 sa na základe doterajšej praxe nepredpokladá konsolidácia – naopak, očakáva sa dobeh valorizácie miezd vo verejnej správe. Konsolidácia sa obnoví v rokoch 2028 a 2029 (vyše 0,9 percenta HDP v oboch rokoch), aj v súlade s požiadavkami európskych pravidiel o znižovaní dlhu a deficitu.

Plán obnovy a odolnosti, EÚ fondy: RRZ nateraz očakáva nevyčerpanie prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti približne vo výške 500 miliónov eur (7 percent celkového objemu, čiže naplnenie Plánu obnovy a odolnosti na 93 %). Vzhľadom na pomalé aktuálne tempo čerpania, ako aj oneskorenia v investičných projektoch, RRZ vníma riziko nedočerpania ešte ďalších prostriedkov plánu obnovy. V rámci prognózy sa predpokladá, že v roku 2025 pokryje Slovensko s pomocou Plánu obnovy investičné projekty v objeme približne 2,1 mld. eur a v záverečnom roku 2026 bude táto čiastka presahovať 2,5 mld. eur.

Regulované ceny energií: Na základe rozhodnutí vlády v oblasti regulačnej politiky prijímaných v priebehu uplynulých dvoch rokoch sa očakáva, že v politike plošného dotovania regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti na úrovni roka 2024 bude pokračovať do konca svojho volebného obdobia (rok 2027). Kvôli vyhláške ÚRSO sa predpokladá cenu elektriny pre domácnosti na celom horizonte prognózy na podobnej úrovni ako v roku 2024.

Prechod na trhové ceny plynu sa tak predpokladá až na nasledujúce volebné obdobie (od roku 2028), dovtedy by vývoj regulovaných cien plynu a tepla mal zohľadňovať len nárast distribučných poplatkov (približne 2 percentá ročne). Z dôvodu kvantifikácie nákladov na plošné dotácie je dôležité poznamenať, že vývoj v oblasti cien plynu v rozhodujúcej miere určuje dynamiku cien tepla. V priebehu roka 2024, najmä v jeho závere, a začiatkom roku 2025 výrazne rástli trhové ceny plynu, avšak ohlasovanie ciel a obavy trhov z nich vyvolaného nižšieho globálneho dopytu výrazne posunuli ceny komodít a aj ich futures smerom nadol. Na úroveň referenčnej ceny pre reguláciu (25 eur/MWh) by sa tak podľa súčasných trhových očakávaní mali dostať v roku 2028[3].

Z fiškálneho hľadiska znamená zmrazenie komoditnej časti regulovanej ceny plynu resp. tepla v rokoch 2026 a 2027 pri súčasných cenách futures náklad v objeme približne 0,75 mld. eur[4]. Znamená to teda dodatočné zaťaženie verejných financií v predvolebnom a volebnom roku, o ktoré bude musieť vláda navýšiť očakávaný deficit (predpoklad RRZ zohľadňuje politický cyklus) alebo prijať dodatočné konsolidačné opatrenia v snahe držať sa na pôvodných fiškálnych trajektóriách.

ako aj zložitá situácia v európskom priemysle, najmä v Nemecku. V budúcom roku sa očakáva existencia dohody na kompromisnej úrovni ciel platnej do konca súčasnej dekády, čo na jednej strane navýši výdavky exportérov, avšak zároveň výrazne zníži globálnu neistotu. Odloženie očakávaného oživenia na rok 2027 odráža aj slabnúci globálny rast limitovaný geopolitickou nestabilitou, prebiehajúcimi konfliktmi, ktoré výrazne vplývajú na nepriaznivý vývoj na komoditných trhoch, globálnou neistotou a slabnúcim dopytom v Číne.

Vzhľadom na doterajší vývoj RRZ predpokladá, že v najbližších rokoch Slovensko nebude úspešné v získavaní nových zahraničných trhov (okrem automobilky Volvo). Očakávané oživenie ekonomík Poľska a Česka (aj vďaka plánom obnovy v ich krajinách) čiastočne tlmí negatívne vyhliadky zahraničia. Prognóza ráta s nábehom výroby v automobilke Volvo od roku 2027 a umiestnení výrobkov na zahraničné trhy.

Úrokové sadzby a výmenné kurzy: Vývoj rizikových prirážok 10-ročných vládnych dlhopisov indikuje, že finančné trhy očakávajú dodržiavanie konsolidačnej stratégie a spĺňanie cieľov znižovania deficitu v súlade s platným rámcom nariadení EÚ. V súčasnosti sa prirážky aj v dôsledku vyššieho úročenia nemeckých dlhopisov pohybujú na úrovni tesne pod 1 percentuálnym bodom a sú dlhodobo jedny z najvyšších v eurozóne. Vzhľadom na trhové očakávania, trajektóriu konsolidácie a možné riziká predpokladáme, že riziková prirážka bude na horizonte prognózy stagnovať, resp. mierne rásť v intervale 1,1 až 1,3 percentuálneho bodu[6].

Trhy neočakávajú, že v najbližšom období by malo euro – aj napriek postupnému miernemu posilňovaniu (od začiatku roka o 14 percent voči doláru) – dosiahnuť úrovne spred roka a v dôsledku zahraničnej a obchodnej politiky USA naďalej vnímajú možnosť dodatočnej korekcie smerom nadol.

Hodnotenie prognózy MF SR

RRZ hodnotí prognózu MF SR ako realistickú s ohľadom na prebiehajúcu konsolidáciu verejných financií a výrazné oslabenie zahraničného prostredia. Vnímame tiež neistotu pri očakávanom čerpaní plánu obnovy a eurofondov a schopnosti vlády konsolidovať vo volebnom roku 2027. Absentuje zdôvodnenie trajektórie predpokladaného nárastu regulovaných cien energií pre roky 2026 až 2027, líšiacej sa od doterajšej praxe plošného zmrazovania, ako aj nedodanie kvantifikácie dodatočných nákladov na energodotácie.

Preto aj s prihliadnutím na zhoršenie očakávaní o makroekonomickom vývoji RRZ nateraz ponecháva vo svojej prognóze predpoklad o poskytovaní plošných energodotácií do skončenia volebného obdobia súčasnej vlády. Zároveň je však žiadúce túto politiku ukončiť vzhľadom na jej vysoké fiškálne náklady v čase, keď je konsolidácia verejných financií nevyhnutná. Štruktúra konsolidácie pre rok 2025, prijímanie dekonsolidačných opatrení, nepredstavenie viacročnej konsolidačnej stratégie realisticky zohľadňujúcej politický cyklus, chýbajúca kvantifikácia nákladov súvisiacich s poskytovaním energodotácii v nasledujúcich rokoch a politický cyklus znižujú fiškálny priestor a zvyšujú riziko plného dodržania konsolidačných cieľov do budúcnosti.

Dynamický prognózovaný rast miezd v súkromnom sektore (v priemere 5,4 percenta za roky 2025 až 2027 v porovnaní s 4,1 percentami zo strany RRZ) s následnými dopadmi na daňovú bázu vnímame ako optimistický, nakoľko nie je opodstatnený vzhľadom na viacročný konsolidačný proces a výrazné zhoršenie očakávaní o vývoji zahraničného prostredia. Riziká plynúce z možnosti spomalenia valorizácie vo verejnom sektore vo volebnom roku 2027, najmä po trojročných poklesoch reálnych miezd vo verejnom sektore, vnímame ako podhodnotené zo strany prognózy MF SR.

Na základe doterajších politík súčasnej vlády v oblasti úpravy regulovaných cien, zhoršenia makroekonomických vyhliadok a absencie detailnejších informácií o stave zámeru pripraviť adresnú schému RRZ pristúpila k predpokladu o zastropovania regulovaných cien energií na úrovni roku 2024 do predpokladaného konca volebného obdobia súčasnej vlády. MF SR pristúpilo k technickému predpokladu o návrate na trhové úrovne do konca volebného obdobia, s následným poklesom. Nominálne veličiny tak môžu byť z tohto dôvodu nadhodnotené, čo vytvára väčší domnelý priestor pre daňové príjmy. Prognózovaná pomalšia valorizácia miezd (najmä vo volebnom roku) vo verejnej správe, ako aj ambiciózny plán znižovania spotreby verejnej správy vytvárajú riziká pre nedodržanie konsolidačného plánu, najmä s ohľadom na možnosť prijímania sektorových výnimiek dynamiky miezd aj v nasledujúcich rokoch. V našej prognóze predpokladáme vyššiu koncentráciu Plánu obnovy a odolnosti na rok 2026, pričom na rozdiel od MF SR neočakávame využitie úplne celého objemu alokovaných prostriedkov.

Zohľadňujúc rozličné predpoklady o konsolidačných trajektóriách a finálnej podoby dotovania regulovaných cien energií pre domácnosti hodnotíme prognózu MF SR aj napriek navyšovaniu daňových báz na celom horizonte ako realistickú.

 

 

---

[1]       Makroekonomickú prognózu RRZ je potrebné chápať ako z nášho pohľadu najpravdepodobnejší scenár (tzv. most-likely).

[2]      V roku 2026 vychádzajú z Výročnej správy o pokroku predloženého vládou SR v máji 2025. Jednotlivé opatrenia sú modelované s cieľom dosiahnuť úspory v sociálnej oblasti a odvodoch resp. nárast v daňovo-odvodových príjmoch a jednorazovom navýšení očakávaného rastu HDP. Ide o technické predpoklady najpravdepodobnejších opatrení fiškálnej politiky pre roku 2025 až 2029 vstupujúcich do makroprognózy RRZ, keďže vláda doteraz nepredstavila konkrétne opatrenia.

[3]      Predpoklady prognózy boli uzatvárané 10.júna 2025. Nezahŕňajú tak zmeny vyvolané izraelsko-iránskym konfliktom.

[4]      Odhad nezahŕňa možné navýšenie ceny plynu z dôvodu zapojenia USA do konfliktu na Blízkom výhode.

[5]      Makroekonomická prognóza RRZ predpokladá 10 percentné clá na dovozy z EÚ do USA, resp.25 percentné clá v prípade automobilov a ich komponentov, vrátane ciel uvalených na dovoz ocele a hliníka. Prognóza RRZ nateraz neráta s vyššími obchodnými tarifami.

[6]      Predpoklady RRZ zohľadňujú možné zhoršenie fiškálnych indikátorov z dôvodu plošného dotovania regulovaných cien energií v rokoch 2026 a 2027.

(Makroekonomická prognóza bola aktualizovaná 14.02. 2025 o hodnotenie makroekonomickej prognózy MF SR)

Zhrnutie prognózy

V tomto a najbližších rokoch bude vývoj ekonomiky výrazne ovplyvňovať predovšetkým domáca hospodárska politika. Preto sú najdôležitejšími faktormi tejto prognózy konsolidácia, dotovanie regulovaných cien energií a čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy. Z externého prostredia je potrebné do úvahy vziať aj ohlásené obchodné clá, ktoré budú mať vplyv na zahraničný dopyt a môžu prehĺbiť už tak jeho spomalený rast.

Stimuly do ekonomiky, ktorej rast bude podľa prognózy RRZ v roku 2025 dosahovať 1,9 percenta, budú prichádzať najmä z predpokladaného rýchlejšieho čerpania Plánu obnovy (vyše 2 mld. eur) a zo strany domáceho dopytu. Konsolidácia verejných financií, ktorá je vzhľadom na ich zlý stav nevyhnutná, bude dočasne oslabovať ekonomiku, zvolená finálna štruktúra konsolidácie toto oslabenie ešte mierne prehĺbi a predĺži.

Nárast firemných daní a zavedenie dane z finančných transakcií povedie ku spomaleniu investícií v súkromnom sektore. Ekonomiku negatívne poznačí aj zhoršenie predpokladov o vývoji európskej aj globálnej ekonomiky v budúcich rokoch, čo odsúva oživenie zahraničného obchodu na rok 2026. Aj to len za predpokladu nezavádzania výrazných obchodných ciel v globálnom meradle.

Aj tento rok pristúpila vláda k plošnému dotovaniu cien energií, resp. k odkladu zreálnenia ich cien pre domácnosti, čo bude mať jednorazový efekt na zníženie inflácie (o približne 0,8 percentuálneho bodu), no na úkor vyšších výdavkov verejných financií. Inflácia by tak tento rok mohla dosiahnuť 4,2 percenta, pričom asi polovica medziročného zvýšenia je daná zvýšením daní (najmä DPH a daň z finančných transakcií).

V roku 2026 očakávame o niečo svižnejší rast ekonomiky. Prispejú k tomu zvýšené investície z Plánu obnovy (2,5 ml. eur), ktorý vstúpi do záverečnej fázy, a tiež predpokladané nižšie tempo ozdravovania verejných financií, ovplyvnené volebným cyklom. V budúcom roku a ďalších rokoch predpokladáme postupné oživovanie zahraničného dopytu. RRZ v hlavnom scenári predpokladá, že vláda do roku 2027 už nepristúpi k zreálneniu cien energií pre domácností a bude ich ďalej dotovať z verejných zdrojov, čím dočasne zabráni ich premietnutiu do inflácie.

V roku 2027 počítame tiež s tým, že v ekonomike sa utlmujúco prejaví ukončenie Plánu obnovy a vo volebnom roku 2027 počítame len s minimálnou konsolidáciou. Pozitívne by hospodárstvo malo byť ovplyvnené nástupom výroby v automobilke Volvo. Očakávame, že ekonomika, podporená silnejúcim domácim dopytom (mimo investícií z Plánu obnovy) a exportom, porastie o 2,1 percenta.

V roku 2028, teda na začiatku nového volebného cyklu, očakávame obnovenie konsolidácie (2,3 miliardy eur), čo spolu s prebiehajúcimi demografickými zmenami a návratom regulovaných cien na trhové podmienky dočasne spomalí rast HDP pod 2 percentá. V roku 2029 bude podpora zo strany očakávaného vyššieho tempa čerpania eurofondov a nižšieho predpokladaného objemu konsolidácie znamenať svižnejší ekonomický rast presahujúci 2 percentá.

Vzhľadom na plánovanú konsolidáciu verejných financií očakávame, že ekonomika sa bude na celom horizonte prognózy – s výnimkou roka 2029 - nachádzať mierne pod svojim potenciálom.

Dobrá kondícia trhu práce nebude výrazne narušená konsolidáciou, a to aj vďaka predpokladanému rýchlejšiemu čerpaniu Plánu obnovy a eurofondov. Napriek avizovanému znižovaniu zamestnanosti vo verejnom sektore a pomalšej valorizácii platov predpokladáme, že miera nezamestnanosti bude oscilovať okolo úrovne 5,3 percenta. Nárast zamestnanosti v prvých rokoch prognózy bude tlačený bázickým efektom vplyvu vysokého počtu predčasných dôchodkov v rokoch 2023 a 2024 a prílevom zahraničnej pracovnej sily na slovenský trh, neskôr ju bude znižovať najmä klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku.

Riziká prognózy

Významným rizikom prognózy je objem a štruktúra konsolidácie verejných financií v nasledujúcich rokoch a z toho plynúce makroekonomické efekty. V prípade nedostatočnej miery konsolidácie v ďalších rokoch by významným rizikom ostávala aj riziková prirážka štátnych dlhopisov.

Ďalším domácim rizikom je rýchlosť a efektívnosť realizácie Plánu obnovy. Presúvaním čerpania prostriedkov do budúcich rokov sa odďaľujú investície a inovácie potrebné pre ďalší ekonomický rozvoj a zvyšuje sa šanca, že nebudú dostatočne oživovať dočasne znížený rast ekonomiky kvôli konsolidácii. S omeškávaním reforiem rastie riziko nedočerpania Plánu obnovy v pôvodne zamýšľanom objeme.

Zdrojom významného makroekonomického aj fiškálneho rizika je regulačná politika vlády v oblasti cien energií. Odklad prechodu na trhové ceny a poskytovanie plošných dotácií má výrazné fiškálne náklady, čo zvyšuje potrebu dodatočnej konsolidácie či odklonenie sa od zamýšľaných cieľov pre deficit a dlh. V prípade zastropovania regulovaných cien energií na úrovni roka 2024 do konca aktuálneho volebného obdobia by to v horizonte rokov 2026 a 2027 mohlo znamenať v závislosti od vývoja svetových cien dodatočný fiškálny náklad v objeme približne až 1 mld.eur.

Z externého prostredia plynú riziká z pomalšieho oživovania výroby v automobilovom priemysle, plynulosti prechodu sektora na elektromobilitu a výkonnosť priemyslu u našich obchodných partnerov. Významným rizikom je aj možný dopad zavádzania jednotlivých ciel, ktoré sa dynamicky menia v čase.

Pozitívnymi rizikami sú uvoľňovanie menových politík, ktoré by mohlo pomôcť naštartovať oživenie vyspelých ekonomík sveta, rýchlejší pokles cien energií a ostatných komodít smerom k dlhodobo rovnovážnym úrovniam.

Z hľadiska aktuálnej prognózy vnímame prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi.

Predpoklady prognózy

Pri formovaní predpokladov o konsolidácii a konkretizácie opatrení berieme do úvahy politický cyklus a príjmovo-výdavkové preferencie aktuálnej vlády, avšak zohľadňujeme aj platný rámec nariadení EÚ.

Fiškálne predpoklady (tzv. „most-likely“ prístup): V roku 2025 preberáme schválený rozpočet verejnej správy vrátane dodatočných opatrení. V roku 2026 očakávame plný nábeh transakčnej dane a nad rámec už komunikovaných opatrení (vyššie zdanenie hazardu, pomalšia valorizácia miezd vo verejnej správe) predpokladáme prijatie dodatočných opatrení v objeme 400 mil. eur, ktoré sú modelované[2] ako úspory v sociálnej oblasti a odvodoch. Vo volebnom roku sa  na základe doterajšej praxe nepredpokladá výraznejšia konsolidácia a očakáva sa dobeh valorizácie miezd vo verejnej správe. Konsolidácia sa obnoví v rokoch 2028 a 2029, aj v súlade s požiadavkami európskych pravidiel o znižovaní dlhu a deficitu.

Plán obnovy a odolnosti, EÚ fondy: RRZ nateraz očakáva prepadnutie prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti približne vo výške 500 miliónov eur (7 percent celkového objemu, čiže naplnenie Plánu obnovy a odolnosti na 93 %). Vzhľadom na pomalé aktuálne tempo čerpania, ako aj oneskorenia v investičných projektoch (projekty v oblasti zdravotníctva, životného prostredia, spravodlivosti, školstva) vidíme riziko nedočerpania ešte ďalších prostriedkov plánu obnovy. Predpokladáme, že v roku 2025 pokryje Slovensko s pomocou Plánu obnovy investičné projekty v objeme približne 2,1 mld. eur a v záverečnom roku 2026 bude táto čiastka presahovať 2,5 mld. eur.

Regulované ceny energií: Na základe rozhodnutí vlády v oblasti regulačnej politiky prijímaných v priebehu uplynulých dvoch rokoch očakávame, že v politike plošného dotovania regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti na úrovni roka 2024 bude pokračovať do konca svojho volebného obdobia (rok 2027). Kvôli vyhláške ÚRSO očakávame cenu elektriny pre spotrebiteľov na celom horizonte prognózy na podobnej úrovni ako v roku 2024.

Prechod na trhové ceny plynu sa tak odkladá až na nasledujúce volebné obdobie (od roku 2028), dovtedy by vývoj regulovaných cien plynu a tepla mal zohľadňovať len nárast distribučných poplatkov (približne 2 percentá ročne). Z dôvodu kvantifikácie nákladov na plošné dotácie je dôležité poznamenať, že vývoj v oblasti cien plynu v rozhodujúcej miere určuje dynamiku cien tepla.

V priebehu roka 2024, najmä v jeho závere, a začiatkom roku 2025 výrazne rástli trhové ceny plynu. Na úroveň referenčnej ceny pre reguláciu (25 eur/MWh) by sa tak podľa súčasných trhových očakávaní mali dostať až v roku 2028.

Z fiškálneho hľadiska znamená zmrazenie komoditnej časti regulovanej ceny plynu resp. tepla v rokoch 2026 a 2027 pri súčasných cenách futures náklad v objeme približne až 1 mld. eur. Znamená to teda dodatočné zaťaženie verejných financií v predvolebnom (približne 600 mil. eur) a volebnom roku (približne 400 mil. eur), o ktoré bude musieť vláda navýšiť očakávaný deficit (predpoklad RRZ zohľadňuje politický cyklus) alebo prijať dodatočné konsolidačné opatrenia v snahe držať sa na pôvodných fiškálnych trajektóriách.

Zahraničné prostredie: Ekonomický rast v eurozóne budú komplikovať dopady ohlásených ciel v partnerských ekonomikách, ako aj zložitá situácia v európskom priemysle, najmä v Nemecku. Odloženie očakávaného oživenia na rok 2026 odráža aj slabnúci globálny rast limitovaný geopolitickou nestabilitou, nepriaznivým vývojom na komoditných trhoch a slabnúcim dopytom v Číne. V predpokladoch nie sú zahrnuté možné dodatočné obchodné clá. Predpokladáme, že v najbližších rokoch Slovensko nebude úspešné v získavaní nových zahraničných trhov (okrem automobilky Volvo).

Očakávané oživenie ekonomík Poľska a Česka (aj vďaka Plánu obnovy v ich krajinách) čiastočne tlmí negatívne vyhliadky zahraničia. Prognóza ráta s nábehom výroby v automobilke Volvo od roku 2027 a umiestnení výrobkov na zahraničné trhy.

Zahraničné prostredie: Ekonomický rast v eurozóne budú komplikovať dopady ohlásených ciel v partnerských ekonomikách, ako aj zložitá situácia v európskom priemysle, najmä v Nemecku. Odloženie očakávaného oživenia na rok 2026 odráža aj slabnúci globálny rast limitovaný geopolitickou nestabilitou, nepriaznivým vývojom na komoditných trhoch a slabnúcim dopytom v Číne. V predpokladoch nie sú zahrnuté možné dodatočné obchodné clá. Predpokladáme, že v najbližších rokoch Slovensko nebude úspešné v získavaní nových zahraničných trhov (okrem automobilky Volvo).

Očakávané oživenie ekonomík Poľska a Česka (aj vďaka Plánu obnovy v ich krajinách) čiastočne tlmí negatívne vyhliadky zahraničia. Prognóza ráta s nábehom výroby v automobilke Volvo od roku 2027 a umiestnení výrobkov na zahraničné trhy.

Úrokové sadzby a výmenné kurzy: Vývoj rizikových prirážok 10-ročných vládnych dlhopisov indikuje, že finančné trhy očakávajú dodržiavanie konsolidačnej stratégie a spĺňanie cieľov znižovania deficitu  v súlade s platným rámcom nariadení EÚ. V súčasnosti sa prirážky aj v dôsledku vyššieho úročenia nemeckých dlhopisov pohybujú na úrovni pod 1 p.b. a sú dlhodobo jedny z najvyšších v eurozóne (po Taliansku), výnosy dosahujú úrovne roku 2024. Vzhľadom na trhové očakávania, trajektóriu konsolidácie a možné riziká predpokladáme, že riziková prirážka bude na horizonte prognózy stagnovať, resp. mierne rásť v intervale 1,1-1,3 p.b.. Naše predpoklady už zohľadňujú možné zhoršenie fiškálnych indikátorov z dôvodu plošného dotovania regulovaných cien energií v rokoch 2026 a 2027.

Výsledok prezidentských volieb v USA pomohol oslabeniu eura voči doláru. Trhy neočakávajú, že v najbližšom období by malo euro – aj napriek postupnému miernemu posilňovaniu – dosiahnuť úrovne spred roka a v dôsledku zahraničnej a obchodnej politiky USA naďalej vnímajú možnosť dodatočnej korekcie smerom nadol.

Hodnotenie makroekonomickej prognózy MF SR

RRZ hodnotí prognózu MF SR ako realistickú. S ohľadom na prebiehajúcu konsolidáciu vnímame v prognóze v roku 2025 rozpočtové základne primerané, v roku 2026 ako nadhodnotené. Riziká pri inflácii v roku 2025 a najmä očakávanom čerpaní Plánu obnovy a odolnosti hodnotíme ako podhodnotené. Nedostatočné zdôvodnenie trajektórie predpokladaného nárastu regulovaných cien energií pre roky 2026 až 2029, líšiacej sa od očakávaného vývoja na komoditných trhoch, ako aj od doterajšej praxe zmrazovania, ako aj nedodanie kvantifikácie fiškálnej trajektórie vrátane dodatočných nákladov na energodotácie hodnotíme ako nie dostatočne transparentný prístup zo strany MF SR. Štruktúra konsolidácie pre rok 2025, prijímanie dekonsolidačných opatrení, nepredstavenie viacročnej konsolidačnej stratégie, chýbajúca kvantifikácia nákladov súvisiacich s poskytovaním energodotácii v nasledujúcich rokoch a politický cyklus znižujú fiškálny priestor a zvyšujú riziko plného dodržania konsolidačných cieľov do budúcnosti.

V prognóze MF SR pozorujeme pomerne nízku infláciu pre rok 2025 (3,7 percenta), pričom nami očakávaná inflácia presahuje 4 percentá (4,2 percenta). V rokoch 2026 a 2027 naopak RRZ očakáva výrazne nižšiu mieru inflácie než udáva prognóza MF SR (v priemere o 0,7 percentuálneho bodu) a tento rozdiel nezodpovedá len odlišnostiam v predpokladoch o vývoji regulovaných cien. Na základe doterajších politík súčasnej vlády v oblasti úpravy regulovaných cien RRZ pristúpila k predpokladu o zastropovaní regulovaných cien energií na úrovni roku 2024 do konca volebného obdobia súčasnej vlády. MF SR očakáva jednociferné nárasty regulovaných cien do roku 2027 s následným poklesom. Nominálne veličiny v budúcom roku tak môžu byť z tohto dôvodu nadhodnotené, čo vytvára väčší domnelý priestor pre daňové príjmy. Berúc do úvahy prebiehajúcu konsolidáciu vidíme v rokoch 2026 a 2027 prognózu MF SR v oblasti predpokladaného vývoja trhu práce (dynamiky miezd v súkromnom sektore a miery nezamestnanosti) s následným dopadom na daňovú bázu ako optimistickú. Prognózovaná pomalšia valorizácia miezd (najmä vo volebnom roku) vo verejnej správe, ako aj ambiciózny plán znižovania spotreby verejnej správy zároveň vytvárajú riziká pre nedodržanie konsolidačného plánu, najmä s ohľadom na možnosť prijímania sektorových výnimiek dynamiky miezd aj v nasledujúcich rokoch. V rokoch 2028 a 2029 hodnotíme prognózu MF SR v oblasti vývoja na trhu práce (dynamiky miezd) ako konzervatívnu.
V našej prognóze predpokladáme vyššiu koncentráciu Plánu obnovy a odolnosti na rok 2026, pričom na rozdiel od MF SR neočakávame využitie úplne celého objemu alokovaných prostriedkov. Naše hodnotenie tak reflektuje realistický až mierne optimistický prístup v prvom roku prognózy, optimistický prístup v rokoch 2026 a 2029 a realistický až mierne konzervatívny prístup v rokoch 2027 a 2028. RRZ zároveň vníma významnú prítomnosť rizík na celom horizonte prognózy v podobe nejasných konsolidačných a regulačných stratégií v nasledujúcich dvoch rokoch. Z celkového pohľadu tak hodnotíme prognózu MF SR ako realistickú.

[1]       Makroekonomickú prognózu RRZ je potrebné chápať ako z nášho pohľadu najpravdepodobnejší scenár (tzv. most-likely).

[2]      Ide o technické predpoklady najpravdepodobnejších opatrení fiškálnej politiky pre roku 2025 až 2029 vstupujúcich do makroprognózy RRZ.

*Aktualizované o Hodnotenie makroekonomickej prognózy MF SR

Zhrnutie prognózy

Oproti predošlej prognóze očakávame mierne robustnejší ekonomický rast, obzvlášť v tomto roku. Ekonomika by tak v roku 2024 mala podrásť tempom 2,7 %, pričom v ďalších dvoch rokoch by táto dynamika mohla dosahovať až 3 %. Naďalej očakávame, že primárnym zdrojom rastu sa v tomto roku stane spotreba domácností. Následne sa od roku 2025 vo významnej miere pridá aj export, výraznejšie podporený oživením svetovej ekonomiky a medzinárodného obchodu.

Impulz do ekonomiky v roku 2026 prinesie záverečný rok čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. V rokoch 2027 a 2028 už ekonomika nedostane priamy impulz z plánu obnovy, čo v kombinácií so stagnujúcou zamestnanosťou bude stačiť už iba na tempo rastov v okolí 2 %, pokiaľ sa neuskutočnia štrukturálne reformy na zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky.

Silnejší ekonomický rast by mal byť najmä v krátkodobom horizonte podporený výrazne miernejším tempom inflácie, ktorá by mala v horizonte prognózy iba raz prekročiť 3 %. To by malo nastať v roku 2025, pričom hlavným dôvodom bude nárast regulovaných cien a služieb. Následne by tempo rastu cien malo zvoľňovať, čomu dopomôžu znížené ceny komodít a pôsobenie stále pomerne prísnej menovej politiky. Rast nominálnych miezd a nižšie a stabilnejšie tempo rastu inflácie  by mali v tomto roku podporiť rast reálnych miezd, ktoré budú stimulovať spotrebu domácností.

Výkonnosť ekonomiky odhadujeme v tomto roku mierne nad svojim potenciálom, pričom v nasledujúcich rokoch by sa mala kladná produkčná medzera ešte viac otvárať. Predpokladáme, že kým v tomto roku to bude prameniť najmä z oblastí maloobchodu a služieb, v nasledujúcich rokoch by to mal byť primárne priemysel. Tlak na otváranie produkčnej medzery budú vytvárať aj napätie na trhu práce a klesajúca ponuka pracovnej sily, ako aj vysoká úroveň očakávaných deficitov verejných financií (makroprognóza predpokladá len postupné znižovanie deficitov v súlade s európskymi pravidlami).

Za podstatné riziko prognózy považujeme zvýšenú rizikovú prirážku slovenských dlhopisov a rastúce úrokové náklady. Tie majú v budúcnosti potenciál obmedziť produktívne investície a kvalitu verejných služieb. Ďalším významným rizikom prognózy je pomalšie čerpanie plánu obnovy.

Predpoklady prognózy

Ceny energetických komodít vzrástli v porovnaní s predpokladom z aprílovej prognózy. Spotové ceny plynu a elektriny dosiahli vyššie úrovne. Rovnaký trend zaznamenali aj futures kontrakty, najmä na najbližšie dva roky. Naopak, náš predpoklad o cene ropy mierne klesol, aj keď cena ropy zaznamenala v poslednom období viaceré výkyvy. Rástli aj ceny neenergických komodít, hlavne kovov. Tie zaznamenali nárast cien v apríli a máji, kde rástli najmä meď a zinok. Mierny nárast zaznamenali aj ceny potravinárskych komodít. Tieto zmeny majú mierne proinflačný vplyv v horizonte prognózy. V cenách sa prejavuje očakávanie oživenia priemyslu a obavy o dostatočné dodávky, hlavne kovov.

Regulované ceny energií pre domácnosti budú v nasledujúcich dvoch rokoch celkovo rásť. Tento rok sú na základe vládnych nariadení umelo udržiavané na minuloročných úrovniach. Ceny tepla v tomto roku dokonca mierne klesajú. V ďalšom horizonte očakávame, že cena plynu pre domácnosti  sa do roku 2026 priblíži trhovým cenám a následne by podľa futures kontraktov mala klesať. Podobný trend očakávame aj pri cenách tepla. Od roku 2025 nepredpokladáme platnosť doterajšieho memoranda medzi Slovenskými elektrárňami a vládou SR. Podľa novej vyhlášky ÚRSO^[2], aj napriek nárastu cien elektriny na komoditných trhoch, by nemalo dôjsť k zvýšeniu cien elektriny pre spotrebiteľov v nasledujúcich rokoch. Je ale pravdepodobné, že časť zvýšených nákladov na dodávku elektriny sa presunie na priemyselných výrobcov s dopadom na cenovú konkurencieschopnosť.

Prognóza predpokladá rast zahraničného dopytu mierne nad jedným percentom pre rok 2024. Situáciu v zahraničnom obchode značne komplikuje vývoj vnútorného obchodu a importov v eurozóne, ktorého rast predpokladá ECB na úrovni len pol percentuálneho bodu pre rok 2024^[3]. Naopak, silnejší impulz v zahraničnom dopyte v tomto roku očakávame od našich susedov Česka, Poľska a Maďarska. Ten by sa mal v budúcich rokoch ešte viac zintenzívniť. Nakoľko sa od roku 2025 taktiež očakáva akcelerácia svetového obchodu, ako aj postupné oživenie ekonomickej aktivity v eurozóne, rast zahraničného dopytu by na horizonte prognózy mal stabilne presahovať trojpercentné medziročné dynamiky.

Menová politika ECB sa v júni po 5 rokoch mierne uvoľnila, ale vzhľadom na dynamiku inflácie neočakávame prudšie zníženie sadzieb ECB v tomto roku. Slovenské vládne dlhopisy sú naďalej jedny z najrizikovejších v eurozóne. Aktuálne sú výnosy slovenských vládnych dlhopisov tretie najvyššie v Eurozóne^[4]. Očakávania budúcich výnosov slovenských vládnych dlhopisov premietnuté vo výnosovej krivke SR^[5] naznačujú, že výnosy slovenských dlhopisov budú aj naďalej mierne rásť. To povedie aj k miernemu zvýšeniu rizikovej prirážky našich dlhopisov.

Makroekonomická prognóza pracuje s predpokladmi dodržania výdavkových limitov podľa nových pravidiel EK. Oproti marcovej prognóze je úroveň deficitov na horizonte prognózy mierne vyššia, čo vytvára dodatočný impulz pre nominálny ako aj reálny rast ekonomiky. Úroveň deficitu verejných financií by mala v roku 2028 dosiahnuť 3,9 % HDP (v roku 2024 predpokladáme deficit 5,7 % HDP). V prípade špecifikácie konkrétnych dodatočných úsporných opatrení budeme v prognóze tento vývoj prehodnocovať. Ďalej oproti pôvodným očakávaniam z marca prognóza pracuje s predpokladom nižšieho čerpania prostriedkov z plánu obnovy v roku 2024. Tie by následne mali byť presunuté do roku 2026, kedy bude zároveň impulz z plánu obnovy do ekonomiky najvýraznejší.

Výhľad rastu ekonomiky a inflácie

Povzbudivé výsledky rastu HDP za prvý kvartál tohto roka indikujú oživenie ekonomickej aktivity a ďalší rast aj v nasledujúcom období. V prvom štvrťroku bol zaznamenaný medziročný rast HDP o 2,7 %, pričom rovnaké číslo prognózujeme pre celý rok 2024. Štatistická revízia rastu HDP za rok 2023 zas ukázala o 0,5% silnejšiu dynamiku oproti pôvodne očakávanej hodnote.

Ťahúňom ekonomického rastu v tomu roku by sa mala stať spotreba domácností, ktoré svoju spotrebu zvýšia takmer o 3% oproti predchádzajúcemu roku. Kým v predchádzajúcom roku spotrebitelia tlmili svoju reálnu spotrebu kvôli inflačnému bremenu, tento rok by sa situácia mala obrátiť. Odznením inflačných tlakov by okrem nominálnych miezd mali začať rásť aj tie reálne, čo ďalej bude pozitívne stimulovať nákupné správanie. Rast miezd je navyše pomerne dynamický z dôvodu pretrvávajúceho napätia na trhu práce a efektov predošlej inflácie do mzdového vyjednávania pre tento rok.

Ďalším zo zdrojov ekonomického rastu v tomto roku by sa mal stať oživujúci sa export tovarov a služieb. S postupným rastom zahraničného dopytu a kontinuálnym rozširovaním produkčných kapacít v automobilovom priemysle predpokladáme, že exportná zložka bude v najbližších rokoch tvoriť signifikantný príspevok k nášmu HDP.

Inflácia začala v máji opäť mierne rásť a tento trend by mal pokračovať až do budúceho roka. K rastu prispejú aj ceny potravín, ktoré už tiež začali medziročne rásť po predchádzajúcom výraznejšom spomaľovaní dynamiky. V nasledujúcich dvoch rokoch budú infláciu mierne zvyšovať aj regulované ceny pre spotrebiteľov. K rastu inflácie budú napomáhať aj ceny v trhových službách, v dôsledku dynamického rastu nominálnych miezd, a aj ceny obchodovateľných tovarov skrz vyššie ceny futures komodít potrebných pri výrobe produktov. Očakávame, že ku koncu horizontu prognózy by mala inflácia postupne klesať k dvojpercentnému cieľu Európskej centrálnej banky.

Nominálne mzdy stále výrazne rastú. V prvom štvrťroku mzdy rástli viac, než sa očakávalo, najmä vďaka zvýšeniu platov vo verejnom sektore. Tento trend sa prejaví aj na celoročných údajoch, ktoré bude ťahať predovšetkým verejný sektor. V ďalších rokoch prognózy sa dynamický rast nominálnej produktivity odrazí aj na rastoch miezd v súkromnom sektore, ktorý bude hlavným zdrojom rastu. Vysoký rast nominálnych miezd spolu s nižšou infláciou spôsobia, že reálne mzdy porastú viac ako o 2% ročne na celom horizonte.

Súkromné investície budú napomáhať k rastu ekonomiky na celom horizonte prognózy. Dynamika rastu súkromných investícií sa na horizonte prognózy postupne zvyšuje a v roku 2028 očakávame návrat k nižším hodnotám rastu. Kvôli slabšiemu čerpaniu fondov z plánu obnovy zo začiatku tohto roka čiastočne presúvame čerpanie z roku 2024 do rokov 2025-26. V roku 2025 budú k rastu investícií prispievať aj výrazné investície v sektore obrany. Pokles investícií v obrane a končiace obdobie na čerpanie fondov z plánu obnovy sa odrazí v poklese investícií v roku 2027.

Vplyv nadmerných odchodov z trhu práce do predčasného dôchodku by mal pretrvávať aj v druhom štvrťroku aktuálneho roka. Očakávame ale tento vplyv nižší ako na začiatku roka. Predpokladáme, že zamestnanosť v druhom štvrťroku stagnuje. Pokles spôsobený odchodmi do dôchodku sa kompenzuje vyššou participáciou a aj zamestnávaním historicky najväčšieho počtu zahraničných pracovníkov. Pokles zamestnanosti za prvý polrok celkovo zapríčiní aj celoročný pokles zamestnanosti. V ďalších rokoch bude vyšší rast HDP a imigrácia podporovať rast zamestnanosti. Ku koncu prognózovaného obdobia očakávame prevládnutie vplyvu demografie nad pozitívnymi vplyvmi zamestnávania ľudí zo zahraničia a zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, čo vyústi do poklesu zamestnanosti. Vyššie spomenuté vplyvy budú tlačiť mieru nezamestnanosti z historických miním, ktoré momentálne dosahuje,  ešte viac nadol.

Trh práce, konkrétne odchádzajúca pracovná sila, mierne utlmí potenciál ekonomiky v tomto roku. Ten by však na horizonte prognózy mal kontinuálne rásť. Potenciálny rast ekonomiky by tak mal kulminovať v roku 2026, kedy bude výrazne podporený tvorbou kapitálu z plánu obnovy. Ďalším významným príspevkom do fyzického kapitálu by sa mali stať investície z eurofondov, ako aj príspevok súkromného sektora v podobe nových výrobcov v automotive sektore a im pridruženej siete dodávateľov.

Očakávame, že výkon ekonomiky bude v tomto roku mierne nad hranicou svojho potenciálu. Aj v neskorších rokoch prognózy ekonomika bude svoju výkonnosť ďalej tlačiť nad svoj vlastný potenciál. Takýto scenár je pravdepodobný pri naplnení viacerých predpokladov prognózy. Prvým je predpoklad naplnenia očakávaného čerpania plánu obnovy. Ďalej je to očakávaný rast zahraničného obchodu, a stým spojený tlak na produkčné kapacity v priemysle. V neposlednom rade bude ekonomiku tlačiť nad svoj potenciál silnejúci tlak na trhu práce.

Riziká prognózy

Podstatným rizikom prognózy je konsolidácia verejných financií. Predstavenie kredibilnej stratégie a implementovania opatrení potrebných na dosiahnutie aspoň minimálnej konsolidácie podľa pravidiel EK, je kľúčovým predpokladom pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a stability finančného a ekonomického prostredia. Ešte ambicióznejšia konsolidácia smerom k zníženiu deficitu pod 3% HDP do roku 2027 by bola vítaná aj s ohľadom na mierne prehrievanie ekonomiky.

Významným rizikom ostáva riziková prirážka štátnych dlhopisov. Rastúce úrokové náklady odčerpávajú potrebné zdroje z rozpočtu, ktoré by inak mohli byť použité na nové a produktívne investície a verejné služby. To ďalej vytvára tlak na dynamiku verejného dlhu a kredibilitu z pohľadu zahraničných ako aj domácich investorov.

Ďalším domácim rizikom je rýchlosť a efektívnosť čerpania Plánu obnovy a odolnosti. Presúvaním čerpania prostriedkov do budúcich rokov sa odďaľujú investície a inovácie potrebné pre ďalší ekonomický rozvoj, a zvyšuje sa riziko neefektívnej alokácie pridelených prostriedkov.

Naďalej negatívnym globálnym rizikom zostáva nepriaznivá geopolitika a možnosť súvisiacich narušení globálnych dodávateľských reťazcov.

Za pozitívne makroekonomické riziko považujeme prognózovaný rast našich regionálnych obchodných partnerov Poľska, Maďarska a Česka^[6]. Obzvlášť od budúceho roka je tempo ich ekonomického rastu dostatočne vysoké nato, aby pozitívne zasiahlo aj náš export.

Pozitívnym rizikom je aj možný silnejší ako predpokladaný kladný efekt individuálnych veľkých domácich investícii v automobilovom priemysle, ktoré by mohli podporiť našu ekonomiku prostredníctvom synergických efektov.

Z hľadiska aktuálnej prognózy vnímame miernu prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi.

Hodnotenie makroekonomickej prognózy MF SR

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyhodnocuje realistickosť prognózy Ministerstva financií SR (MF SR) schvaľovanej Výborom pre makroekonomické prognózy^[7].

RRZ hodnotí prognózu MF SR ako realistickú. Špecificky v roku 2025 naďalej vnímame rozpočtové základne v prognóze IFP ako nadhodnotené.

V prognóze MF SR vnímame pomerne vysokú infláciu pre rok 2025 (3,9 %). Je to v dôsledku výrazného predpokladaného rastu ceny plynu (27 %). Z hľadiska komunikácie MH SR a ÚRSO, kde sa hľadá spôsob efektívnejšej regulácie a presnejšieho určovania maximálnej ceny na základe nákladov, ako aj z pohľadu doterajšej politiky vlád v SR, vnímame nárast o 27 % ako nepravdepodobný. Náš technický predpoklad hovorí o náraste približne o 10 %, resp. o rozložení rastu cien plynu na dva roky, aby ku koncu volebného obdobia zodpovedali regulované ceny futuritám na európskom trhu.

Nominálna spotreba je z tohto dôvodu nadhodnotená, čo vytvára domnelý priestor pre vyššie daňové príjmy. Rok 2025 je z tohto hľadiska optimistický, ale rozdiel medzi rozpočtovými bázami v prognóze MF SR a RRZ nie je veľmi veľký (meriame ho aj pomocou rozdielu v odvodených rozpočtových príjmoch), preto celkové hodnotenie nateraz zostáva „realistická“.

Naopak v ďalších rokoch je prognóza z nášho pohľadu príliš konzervatívna. Ekonomický rast a naň naviazané veličiny ako spotreba či investície sú málo dynamické. Dôvodom je podľa nás menej realistické rozloženie čerpania Plánu obnovy, ktoré je koncentrované do roku 2025 a ambiciózny plán konsolidácie s krátkodobo tlmiacimi dopadmi na rast ekonomiky. V našej prognóze predpokladáme Plán obnovy vo väčšej miere koncentrovaný až v roku 2026 a zatiaľ miernejšie tempo konsolidácie v súlade s novými pravidlami EÚ, nakoľko konkrétne opatrenia k ambicióznejšej konsolidácii zatiaľ neboli predstavené.

Naše hodnotenie teda vníma optimizmus v skoršej časti prognózy a konzervatívnosť v neskoršej. Z celkového pohľadu možno hodnotiť prognózu ako realistickú.

---

^[1]      Makroekonomickú prognózu RRZ je potrebné chápať ako z nášho pohľadu najpravdepodobnejší scenár (tzv. most-likely).

^[2]     LP/2024/215 Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike

^[3]      ECB Macroeconomic projection Jún 2024

^[4]      Eurostat

^[5]      NBS k 31.5.2024

^[6]      European Commission: Spring 2024 Economic Forecast: A gradual expansion amid high geopolitical risks

^[7]      Výbor pre makroekonomické prognózy (VpMP) zasadal 14.6.2024, kedy bola prerokovaná prognóza predložená ministerstvom financií.

(Aktualizované o hodnotenie makroekonomickej prognózy MF SR)

Zhrnutie prognózy

Nemeníme náš odhad rastu v tomto a budúcom roku. Ekonomický rast bude pri prudko klesajúcej inflácii prirodzene akcelerovať. Makroekonomická prognóza predpokladá rast ekonomiky v tomto roku o viac ako 2 %, v tom ďalšom sa priblíži k hodnote 3 %. Zdrojom rastu sa v roku 2024 stane spotreba domácností, nakoľko kvôli prudko klesajúcej inflácii štandardne krátkodobo výraznejšie vzrastú reálne mzdy. Domácnosti sa tak budú snažiť dohnať odloženú spotrebu a využiť nižší rast cien oproti predošlým rokom.

Tempo rastu cien by malo zvoľňovať a na horizonte prognózy smerovať k 2 % cieľu Európskej centrálnej banky. To sa prirodzene s oneskorením prejaví spomalením rastu nominálnych miezd. Reálne mzdy tak môžu dočasne výrazne vzrásť z dôvodu prudkého poklesu inflácie, ale následne sa vrátia k tempu rastu v súlade s produktivitou práce. Prognóza predpokladá od budúceho roka rast cien energií, no tempo ich rastu by malo byť mierne a rozložené do viacerých rokov.

Ekonomiku bude v tomto roku podporovať len postupné oživenie exportu, ktorý bude tlmený bariérami v svetovom obchode a hlavne nízkou výkonnosťou európskeho priemyslu. Naplno by sa export mal rozbehnúť až od budúceho roka spolu so zvyšujúcim sa zahraničným dopytom. V neskorších rokoch prognózy by export mal byť taktiež podporený vývozom z nových kapacít v automobilovom priemysle a ďalšej pridruženej výroby.

Silný impulz do ekonomiky v prognóze očakávame z čerpania zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Tie by mali kulminovať v rokoch 2024 a 2025. Spolu s príspevkami súkromného sektora by investície mali dynamicky rásť v okolí 5 %. V neskoršej časti prognózy predpokladáme ich rast primárne skrz príspevky súkromného sektora.

Pri naplnení predpokladov očakávame výkonnosť ekonomiky mierne nad svojim potenciálom v celom horizonte prognózy aj s prispením neudržateľne vysokých deficitov verejných financií, pričom rast potenciálu bude do značnej miery limitovaný v roku 2024. Dôležitým determinantom by mal byť trh práce, kde boli v prvom štvrťroku zaznamenané početné odchody do predčasného dôchodku. To oslabuje potenciálnu výkonnosť ekonomiky.

Predpoklady prognózy

Ceny energetických komodít oproti decembrovej prognóze klesli. Na nižšiu úroveň sa posunuli ceny plynu, elektriny aj ropy. Podobne v cenách potravinárskych komodít došlo k poklesu oproti predošlým očakávaniam. Ceny potravinárskych komodít by mali byť v tomto roku medziročne o 6 % nižšie. Tieto zmeny pôsobia protiinflačne. Prejavuje sa dostatočná ponuka komodít pri pomerne oslabenom spotrebiteľskom dopyte a zároveň teplá zima. Lokálne konflikty predstavujú riziko pre vývoj cien komodít, avšak v čase tvorby prognózy sa v komoditných futures kontraktoch neprejavovali.

Predpokladáme, že regulované ceny energií pre domácnosti budú v horizonte prognózy postupne rásť. V tomto roku sú na základe nariadení vlády umelo zafixované na nulových nárastoch, pričom ceny tepla dokonca mierne klesli. V ďalších rokoch predpokladáme nárast ceny elektriny v súlade s vopred avizovanými nárastmi v memorande medzi Slovenskými elektrárňami a vládou SR. K tomu by sa mali pridať nárasty distribučných poplatkov, ktoré budú potrebné na pokrytie kumulovaných minulých nárastov nákladov u dodávateľov elektriny. Ceny plynu pre domácnosti sa priblížili trhovým cenám, z dôvodu, že trhové ceny plynu klesli a ceny futures neindikujú zmenu na ďalšie obdobie. Aj pri plyne a teple však predpokladáme, že určité nárasty cien (okolo 3-4 % ročne) budú nevyhnutné na pokrytie predošlých nákladových šokov u dodávateľov.  

Zahraničný dopyt (dopyt po našich exportoch) by mal v roku 2024 rásť iba mierne. Kým v roku 2023 bol náš zahraničný dopyt silne ovplyvnený spomalením medzinárodného obchodu a prepadol sa o viac ako 1 p.b., v tomto roku by sa mal trend pozvoľne začať obracať smerom k rastu. Prekážkou ale môžu byť nové obchodné obmedzenia. Kým v roku 2019 ich krajiny celosvetovo uvalili 1100, v roku 2022 ich bolo 3200 a podobný trend pokračoval aj v roku 2023. Odhaduje sa, že krajiny prijali ďalších nových 3000 obchodných obmedzení^[2]. Dynamickejší rast zahraničného dopytu následne očakávame až od roku 2025, a to za predpokladu odznenia dôsledkov, ktoré zanechalo obdobie vysokej inflácie. Budúce očakávané zníženia úrokových sadzieb by ďalej mohli naštartovať rast priemyslu a automobilovej výroby v Nemecku a Európe, a tak ešte viac podporiť dopyt zo zahraničia. Pozitívny impulz by mohlo priniesť aj prognózované dynamické oživenie susedných ekonomík Poľska a Maďarska.

Menová politika ECB by sa mala v tomto roku z dôvodu nižšej inflácie začať uvoľňovať. Krátkodobé úrokové sadzby by mali na základe trhových očakávaní začať klesať v priebehu tohto roka. Výnosy slovenských vládnych dlhopisov patria momentálne k najvyšším v eurozóne^[3], čo znamená, že investori nás zatiaľ pri absencii konkrétnych konsolidačných opatrení považujú za pomerne rizikových dlžníkov. Na základe výnosovej krivky SR^[4] prijímame predpoklad, že výnosy slovenských dlhopisov budú v budúcnosti mierne rásť. Riziková prirážka našich dlhopisov sa preto mierne zvýši.

Makroekonomická prognóza predpokladá dodržanie platnej legislatívy výdavkových limitov. Deficit rozpočtu verejnej správy bude postupne klesať v súlade s požiadavkami výdavkových limitov, čo predstavuje zlepšenie štrukturálneho salda o 0,5 % HDP ročne voči scenáru nezmenených politík. Táto predpokladaná trajektória šetrenia má mierne tlmiaci efekt na rast ekonomiky v horizonte prognózy (približne 0,2 p.b. ročne voči scenáru bez zmeny politík). Oproti decembru nedošlo v makroekonomickej prognóze k zmenám z dôvodu dodatočných fiškálnych opatrení.

Výhľad rastu ekonomiky a inflácie

Po dvoch rokoch dvojciferného rastu cien sa ich tempo zníži, čo podporí rast ekonomiky. Inflácia dosiahla v minulom roku hodnotu 10,5 %, čo sa výrazne odrazilo aj na nízkom raste ekonomiky. Tá vyprodukovala reálne iba o jedno percento viac oproti predošlému roku. Silným faktorom bola nízka spotreba domácností, ktorá sa medziročne prepadla o 2,5 %. V záporných číslach bol taktiež export tovarov a služieb, čo bolo zapríčinené bariérami vo svetovom obchode a tiež šokom v cenách a dostupnosti energetických komodít, ktoré limitovali výkonnosť európskeho priemyslu.

Tieto javy by v roku 2024 mali postupne odznievať a výkon ekonomiky by pritom mal začať posilňovať. Prognóza v tomto roku očakáva rast HDP o 2,1 % pri cenovej inflácii 2,7 %. Rast ekonomiky bude podporený vo výraznej miere práve spotrebou domácností, ktorá by mala rásť podobným tempom ako HDP. Návrat domácností k vyššej spotrebe by mal byť podporený rastom reálnych miezd, ktoré by po dvoch rokoch prepadov mali atakovať tempo takmer 4 %. Dynamický rast miezd bude vyplývať z napätia na trhu práce a mzdového vyjednávania. Aj v neskorších rokoch prognózy bude spotreba domácností kontinuálne rásť, čomu bude napomáhať klesajúca inflácia a stabilný rast nominálnych ale aj reálnych miezd.

K rastu ekonomiky prispeje aj export tovarov a služieb, ktorý by mal v priebehu roka akcelerovať a dosiahnuť tak medziročný rast 3,6 %. Zrýchľovať by naďalej mal až do budúceho roka a následne pokračovať v raste aj skrz nové produkčné kapacity v automobilovom priemysle a pridruženej výrobe. Predpokladáme, že okrem rozširujúcej sa domácej produkčnej kapacity bude export od roku 2025 expandovať aj vďaka silnejúcemu zahraničnému dopytu zo strany našich obchodných partnerov.