Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predložila 28. augusta 2026 do Národnej rady SR Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2025. Túto povinnosť jej ukladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

RRZ konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, nebol v roku 2025 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 % HDP, čo je pásmo vysokého rizika, a to napriek trom kolám konsolidačných opatrení. Ich prínos znižovali nové výdavkové opatrenia a dočasný charakter časti opatrení, menej priaznivý makroekonomický vývoj aj štruktúra konsolidácie zhoršujúca konkurencieschopnosť ekonomiky.

Hrubý dlh dosiahol na konci roka 2025 úroveň 61,4 % HDP a zotrval v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Bez ďalších opatrení by do roku 2030 vzrástol nad 75 % HDP a ďalej by sa vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy, ktorý od roku 2027 dosahuje 50 % HDP. Tá istá hranica zodpovedá podľa dostupných modelových odhadov v súčasnosti aj bezpečnej úrovni dlhu pre Slovensko. Kým doterajšie krízy Slovensko tlmilo vďaka nižšiemu dlhu a fiškálnemu priestoru, dnes by aj bežný šok vynútil šetrenie práve vtedy, keď ekonomika a domácnosti potrebujú ochranu najviac.

Prioritou by malo byť čo najskoršie zastavenie rastu dlhu. Predpokladá to dôveryhodnú viacročnú konsolidačnú stratégiu postavenú na trvalých opatreniach. Vláda naopak výrazne uvoľnila vlastné rozpočtové ciele, pričom nepredstavila opatrenia na ich dosiahnutie za aspoň 1,2 mld. eur v roku 2027 a ďalšiu 1 mld. eur v roku 2028. Zárukou zdravých verejných financií nie je ani formálne splnenie nesprávne nastavených európskych pravidiel. Európske výdavkové pravidlo by mohlo zostať do roku 2028 splnené aj bez ďalšej konsolidácie, pri deficite 5,4 % HDP a dlhu 73,3 % HDP.

Sankcie dlhovej brzdy sa plnia prevažne formálne a v niektorých prípadoch ich vláda nesplnila vôbec, takže porušuje ústavný zákon. Návrh opatrení na zníženie dlhu nepredložila Národnej rade SR ani v roku 2025, ani doteraz v roku 2026, čím pretrváva nezákonný stav. Vývoj dlhu pritom nie je pre vládu novou ani nepredvídateľnou skutočnosťou, prípravu opatrení na zníženie dlhu tak mohla začať už na základe priebežných údajov. O vyslovenie dôvery požiadala parlament až 17. júna 2026, sedem mesiacov po vzniku tejto povinnosti, až keď Ústavný súd SR zdôraznil, že povinnosti vyplývajúce z dlhovej brzdy by mala vláda plniť bez zbytočného odkladu.

„Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti nie sú formalitou, ktorú stačí splniť na papieri. Ak sa sankcie obchádzajú a rozpočet sa plánuje len na najbližší rok bez predstavenia konsolidačnej stratégie pre tie ďalšie, neistota v ekonomike ostáva, rast sa znižuje a dlh ďalej rastie. Zodpovednosť za tento vývoj nesie vláda, ale aj Národná rada SR, ktorá jej vyslovila dôveru, a to napriek nesplneniu sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona. Národnej rade pritom z ústavy tiež vyplýva povinnosť dbať o ochranu dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Vysoký dlh a zhoršený ekonomický vývoj zvyšujú nároky na to, aby korekčné mechanizmy pôsobili včas a postupne, bez náhlych a rozsiahlych zásahov do rozpočtovej politiky. RRZ preto odporúča úpravu ústavného zákona, ktorá by opäť prepojila limity verejných výdavkov s dlhodobou udržateľnosťou a obmedzila priestor len na formálne plnenie či obchádzanie sankcií. Nevyhnutným predpokladom účinnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je však predovšetkým zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Riešením nie je oslabovanie účinku platných pravidiel.

Celý analytický materiál nájdete tu.

Príspevok Vláda opakovane nepredložila opatrenia na zníženie dlhu, a tým naďalej porušuje ústavný zákon je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Krízy nevieme presne predvídať –  ani ich podobu, ani načasovanie. Vieme však, že významné šoky sa opakujú a môžu sa navzájom zosilňovať. RRZ prichádza s novou správou Fiškálny priestor Slovenska, ktorá hodnotí možné riziká aj kapacitu verejných financií na ich budúce zvládnutie. Správa konštatuje, že fiškálny priestor Slovenska je dnes, na rozdiel od minulých kríz, prakticky vyčerpaný. Verejný dlh presahuje 60 % HDP, hoci bezpečná úroveň je podľa odhadov RRZ pod hranicou 50 %. Bez ďalších opatrení aktuálne dlh smeruje k 75 % HDP do konca tohto desaťročia.

Dnešný stav pritom nie je dôsledkom iba veľkých kríz. K strate fiškálneho priestoru prispelo najmä to, že Slovensko v priaznivých obdobiach po odznení šokov nedostatočne využilo dobré ekonomické podmienky na znižovanie dlhu.

Vyčerpaný fiškálny priestor neznamená, že Slovensku bezprostredne hrozí bankrot. Pri ďalšej kríze však bude krajina čeliť fiškálnemu stresu: vyšším úrokom z dlhu, nutnosti prijať rýchle a zásadné konsolidačné opatrenia v ťažkých krízových časoch a teda nemožnosti dostatočne stabilizovať ekonomiku. V krajnom prípade môže krajina stratiť schopnosť financovať svoje potreby za prijateľných podmienok a bude odkázaná na externú pomoc. Znamenalo by to nielen formálny bankrot, ale predovšetkým výrazný zásah do životnej úrovne obyvateľstva a de facto by došlo k strate fiškálnej suverenity Slovenska.

Aktuálny dlh nad 60 % HDP môže pôsobiť ako relatívne nízky v porovnaní s krajinami s oveľa vyšším zadlžením. Slovensko však čelí nepriaznivej kombinácii: dlh dynamicky rastie aj bez ďalšej krízy, rastový potenciál ekonomiky slabne a starnutie obyvateľstva bude zvyšovať výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. Tieto faktory znižujú schopnosť Slovenska stabilizovať dlh, a preto je bezpečnú úroveň dlhu u nás výrazne nižšia.

Správa posudzuje veľké systémové šoky popri dlhodobých štrukturálnych tlakoch a rizikách, ako sú strata konkurencieschopnosti, klimatická zmena, investičný dlh, otázniky nad budúcnosťou automobilového priemyslu v Európe či postupné znižovanie prílevu eurofondov. Tieto riziká môžu prichádzať súčasne a navzájom zosilňovať svoje účinky. Napríklad jedna hlbšia recesia v tomto čase by mohla zvýšiť verejný dlh o viac ako 10 % HDP a posunúť ho výrazne nad 80 % HDP.

Preto má zmysel konať čo najskôr. Slovensko zatiaľ nie je v situácii, aby muselo prijímať rozhodnutia pod diktátom krízy. Ak však bude dlh ďalej rásť, priestor na vlastné rozhodovanie sa bude zužovať. Zároveň sa Slovensko nemôže spoliehať na to, že z dlhu jednoducho vyrastie. Stabilizácia dlhu si vyžaduje dôveryhodné, dlhodobé a konkrétne rozpočtové opatrenia na zníženie deficitu pod hranicu 2,5 % HDP.

„Kľúčovou úlohou by preto malo byť zastavenie rastu dlhu a obnovenie dôvery, že Slovensko má svoje verejné financie pod kontrolou. Následne treba postupne vytvárať fiškálny priestor na zvládanie možných budúcich rizík,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Celý analytický materiál, vrátane prezentácie nájdete na Fiškálny priestor 2026.

Príspevok Rast dlhu vyčerpal fiškálny priestor Slovenska, každá ďalšia kríza bude bolestivejšia (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podľa aktualizovaných rozpočtových cieľov vlády by deficit verejných financií v budúcom roku mal dosiahnuť 4,2 % HDP a v roku 2028 4,1 % HDP. Vláda sa tak vzdáva ambície znížiť schodok verejných financií k úrovni 3,0 % HDP, kým pôvodne sa uvažovalo s dosiahnutím tohto cieľa do roku 2027 (rozdiel až 1,8 mld. eur).

Nové ciele zverejnila vláda vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026 pri uskutočňovaní Národného fiškálno-štrukturálneho plánu.

Aktualizované ciele už nevedú k výraznejšiemu ozdraveniu verejných financií ani k stabilizácii verejného dlhu. Ten by pri takto nastavených cieľoch mal vzrásť na úroveň 66,2 % HDP v roku 2028, v porovnaní s minuloročnou hodnotou 61,4 % HDP. Hoci pomalšie tempo konsolidácie môže byť vo všeobecnosti pri zhoršení ekonomiky opodstatnené, vzhľadom na stav verejných financií sa rozsah uvoľnenia cieľov javí ako neprimeraný a nie je podložený aktuálnou nezávislou makroekonomickou prognózou.

Vzhľadom na aktuálne nastavenie verejných financií aj nové uvoľnené rozpočtové ciele budú vyžadovať nezanedbateľné konsolidačné opatrenia. Podľa odhadu RRZ dosiahne deficit v scenári bez ďalších opatrení v budúcom roku úroveň až 4,9 % HDP, keďže dôjde k výraznejším nárastom výdavkov na obranu, úrokových nákladov z dlhu a vyššie výdavky si vyžiadajú aj nové opatrenia vlády. Na splnenie cieľa tak budú nevyhnutné opatrenia za cca 1 mld. eur.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov vo vládnom materiáli po prvýkrát nebol zverejnený očakávaný odhad vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy bez opatrení (tzv. fiškálny výhľad), čo výrazne znižuje transparentnosť materiálu. Vláda tak neukazuje veľkosť opatrení, ktoré sú podľa nej nevyhnutné na dosiahnutie cieľov.

Odkladanie konsolidácie bez jasnej stratégie vytvára dodatočné náklady aj neistotu. Vysoké deficity budú ďalej zvyšovať dlh a úrokové náklady, zatiaľ čo chýbajúci plán trvalých opatrení zhoršuje predvídateľnosť rozpočtovej politiky. „Čím dlhšie sa bude konsolidácia odkladať, tým väčšie bude riziko, že neskôr bude musieť byť oveľa bolestivejšia. To by mohlo negatívne ovplyvniť životnú úroveň ľudí a zároveň obmedziť schopnosť vlády reagovať na neočakávané krízy.“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Príspevok Podľa nových rozpočtových cieľov sa vláda pre budúci rok vzdáva ambície znížiť deficit (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol za minulý rok úroveň 5,5 % HDP (7,9 mld. eur), nachádza sa v pásme vysokého rizika, pričom medziročne došlo k jeho miernemu zhoršeniu, konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktuálnej Správe o dlhodobej udržateľnosti za rok 2025. Ukazovateľ vyjadruje veľkosť ozdravných opatrení, ktoré sú potrebné na stabilizáciu dlhu v dlhodobom horizonte.

Hoci verejné financie prešli v posledných troch rokoch troma konsolidačnými balíčkami, ktoré dokázali mierne znížiť vysoký deficit verejných financií, k výraznejšiemu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti nedochádza. Popri konsolidačných opatreniach sa totiž prijímali ďalšie opatrenia zvyšujúce výdavky, čím sa významne oslaboval ich celkový vplyv na deficit a verejný dlh. Navyše, časť konsolidačných opatrení má iba dočasný vplyv. Dlhodobú udržateľnosť zhoršuje aj zásadné spomalenie hospodárskeho rastu v dôsledku opakovaných externých šokov, ale aj ako dôsledok štruktúry domácich opatrení zhoršujúcich konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky do budúcnosti. Celkovo tak po troch kolách konsolidačných balíkov zostáva udržateľnosť vo vysokom riziku, prakticky na úrovni roku 2022.

Budúca udržateľnosť je ohrozená predovšetkým demografickým vývojom, resp. starnutím populácie. Najväčší tlak na výdavky bude predstavovať dlhodobá starostlivosť (nárast o 0,9 p. b.), dôchodkový systém (nárast o 0,7 p. b.) či zdravotníctvo (nárast o 0,6 p. b.).

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2025 historicky najvyššiu úroveň 61,4 % HDP a bol výrazne nad horným limitom stanoveným ústavným zákonom. V scenári bez ďalších opatrení by dlh prekročil 100 % HDP už v roku 2038.

Zhoršenie dlhodobej udržateľnosti napriek prijatým opatreniam ukazuje na nekoncepčnosť ozdravovania verejných financií. Cieľom ozdravenia totiž nemá byť len znižovanie deficitu v krátkom období, ale dlhodobé zlepšenie ich stavu. „Nakoľko väčšia časť nárastu príjmov v posledných rokoch priamo zhoršuje konkurencieschopnosť ekonomiky, dochádza k protichodnému trendu, tzv. konsolidačnej pasci, keď zlepšenie medzinárodnej atraktivity ekonomiky si môže vynútiť pokles takýchto daní a odvodov do budúcnosti, čo vytvorí potrebu ďalších konsolidačných opatrení,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Celú správu nájdete na našej stránke.

Príspevok Dlhodobá udržateľnosť sa zhoršila, posledný konsolidačný balíček bol eliminovaný novými opatreniami (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Deficit verejnej správy dosiahol podľa Štatistického úradu SR v roku 2025 úroveň 4,5 % HDP. V porovnaní s vysokou úrovňou deficitu v predchádzajúcom roku to znamená výrazný pokles o 0,8 % HDP.

Dosiahnutý deficit bol nižší aj oproti rozpočtovému cieľu 4,7 % HDP o 368 mil. eur. Rozdiel vznikol najmä v dôsledku oneskorenia dodania vojenskej techniky a tiež vďaka úsporám vo výdavkoch ostatných subjektov, medzi ktoré patria napríklad dopravné spoločnosti ako ŽSR alebo ZSSK, príspevkové organizácie či štátne účelové fondy. K výsledku pozitívne prispelo aj nadhodnotenie sociálnych dávok v rozpočte. Tieto pozitíva prevýšili negatívny vplyv výpadku daní a odvodov. Nižší deficit je pritom do veľkej miery výsledkom jednorazových faktorov, ktoré sa neprenesú do trvalého zlepšenia stavu verejných financií. Napríklad bez nižších výdavkov na obranu by deficit dosiahol 4,9 % HDP.

Hoci samotný deficit dosiahol výrazne nižšiu úroveň, ako sa predpokladalo, čistý dlh zaznamenal dynamický nárast o tri percentné body až na historicky najvyššiu úroveň 54,4 % HDP. Jedným z dôvodov je, že hoci vojenská technika ešte nebola dodaná, a teda zatiaľ nevstúpila do deficitu, platby, ktoré už prebehli, sú súčasťou dlhu. Tempo rastu zadlženia v posledných dvoch nekrízových rokoch tak prevyšuje rast počas nedávnej pandemickej a bezpečnostno-energetickej krízy a je porovnateľné len s krízovým obdobím po prepuknutí finančnej krízy.

Hrubý dlh, ktorý v sebe obsahuje aj rezervu štátu, vzrástol oproti čistému dlhu menej, do veľkej miery pre zníženie hotovostnej rezervy štátu o viac ako 1 mld. eur oproti predpokladom rozpočtu.

Konsolidačné úsilie vlády, najmä konsolidačný balíček prijatý pre minulý rok, prispelo k zlepšeniu deficitu v porovnaní so scenárom nezmenených politík o 0,5 % HDP (747 mil. eur), vďaka čomu prišlo k zlepšeniu štrukturálneho salda. Pozitívny efekt balíčka (pôvodne komunikovaného na úrovni 2,7 mld. eur) na verejné financie mohol byť vyšší, ak by bol v lepšej štruktúre a nerealizovali by sa iné opatrenia zvyšujúce výdavky, napríklad ak by sa nepokračovalo v plošných energodotáciách.

„Pokračujúce vysoké deficity verejných financií si tak budú vyžadovať ďalšie opatrenia, ktoré by mali pokračovať napriek volebnému cyklu. Zároveň by sa pri nich mal viac ako v minulosti zohľadňovať vplyv na konkurencieschopnosť ekonomiky“, hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Príspevok Deficit v minulom roku bol nižší ako predpokladal rozpočet, najmä vďaka jednorazovým vplyvom je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zaktualizovala hodnotenie rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, ktoré už zahŕňa zmeny prijaté po schválení návrhu rozpočtu vládou (najmä v oblasti energodotácií a obrany). Podľa RRZ schodok v roku 2026 dosiahne 4,4 % HDP (6,2 mld. eur), čo prevyšuje vládny rozpočtový cieľ o 0,3 % HDP (407 mil. eur). Mierne zlepšenie oproti pôvodnému odhadu RRZ na úrovni 4,6 % HDP je spôsobené najmä posunom dodávok vojenskej techniky, čo však povedie k vyšším výdavkom v nasledujúcich rokoch. Najvýraznejšie riziko pre rozpočet predstavuje nižší výnos daňových a odvodových príjmov, ktorý podľa RRZ môže dosiahnuť až 588 mil. eur a je spôsobený menej priaznivým ekonomickým výhľadom oproti vládnym predpokladom.

Rozpočet zlepšuje udržateľnosť len o minimálnych 0,1 % HDP, čo vo výsledku nemusí postačovať na medziročné zlepšenie udržateľnosti. Ak v ďalších rokoch nedôjde k ďalšiemu ozdraveniu verejných financií, stúpne deficit po roku 2026 opäť k hodnote 5,5 % HDP a výrazne prekročí ciele vlády. Dlh by preto bez ďalšej konsolidácie do dvoch rokov stúpol k úrovni 70 % HDP.

Pre splnenie rozpočtového cieľa do konca volebného obdobia v podobe deficitu vo výške 3,5 % HDP je potrebné ešte prijať opatrenia s vplyvom 1,9 % HDP (2,8 mld. eur). Ďalšia konsolidácia by vzhľadom na výrazne oslabenú ekonomiku mala čo najmenej brzdiť hospodársky rast. Štruktúra opatrení by nemala oslabovať konkurencieschopnosť ani znižovať investičnú atraktivitu ekonomiky. Zároveň je dôležité čo najlepšie využiť dostupné eurofondy, keďže v roku 2026 sa končí Plán obnovy a odolnosti.

„Rizikom pre pokračovanie v konsolidácii je správanie vlád a parlamentu vo volebnom roku, v ktorom sa nezvyknú uskutočňovať konsolidačné opatrenia. Doterajšie tri konsolidačné balíčky neviedli k primeranému poklesu deficitu, vzhľadom na prijímanie nových výdavkových titulov, pričom časť opatrení je len dočasná a celková štruktúra balíčkov je viac protirastová. Negatívne prispeli aj vonkajšie vplyvy. Pri slabo rastúcej ekonomike je však zvlášť žiadúce ozdravovať verejné financie tak, aby nezhoršovali konkurencieschopnosť ekonomiky,“ dodáva predseda RRZ Ján Tóth.

Príspevok Odklad dodávok vojenskej techniky dočasne trochu zníži deficit, následne sa napriek trom balíčkom opatrení môže vrátiť na 5,5 % HDP je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predložila 27. augusta 2025 do Národnej rady SR Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Táto povinnosť je stanovená ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

RRZ konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, nebol v roku 2024 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti bol 4,1 % HDP, čo je pásmo stredného rizika. V porovnaní s rokom 2023 došlo k viditeľnému pokroku, ukazovateľ sa medziročne zlepšil o 2,1 percentného bodu vďaka prijatiu viacerých konsolidačných opatrení. Aktuálne zohľadnenie strednodobého vývoja verejných financií, ako aj opatrení, ktoré boli prijaté v priebehu roku 2025, však znamená opätovné zhoršenie udržateľnosti o 0,5 % HDP, blízko k pásmu vysokého rizika.

Hlavnou záťažou dlhodobej udržateľnosti sú vysoké rozpočtové deficity, ktoré už prekonali aj budúce náklady starnutia populácie. Vysoké deficity vedú k rýchlemu rastu verejného dlhu a následne aj úrokových nákladov. Ústavný princíp ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR, ktorý zvlášť pripomína potrebu zohľadňovať aj záťaž prenášanú na budúce generácie, zostáva nenaplnený.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti špecifikuje pri prekročení bezpečných úrovní dlhu sankcie – tzv. dlhová brzda. Vláda v roku 2024 nepredložila parlamentu dostatočné opatrenia na zníženie dlhu, čím porušila svoje povinnosti. Vládou pripravený dokument má síce nadpis „Opatrenia na zníženie dlhu“, ale neobsahuje požadované opatrenia. Navyše, rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 cielil kontinuálny rast dlhu až do konca volebného obdobia, pričom dlh by sa v takomto prípade vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy.

Vzhľadom na pretrvávajúci zlý stav verejných financií by vláda mala čo najskôr predstaviť ďalšie ambiciózne a trvalé opatrenia vedúce k zlepšovaniu udržateľnosti verejných financií. Deklarovaným cieľom vlády je zníženie deficitu do volieb na 3,5 % HDP. To by si vyžiadalo opatrenia v hodnote 2,9 mld. eur, resp. 2 % HDP. Ak by doterajšie konsolidačné balíčky boli realizované v plnej miere ako trvalé a nezavádzali by sa nové opatrenia zvyšujúce výdavky bez kompenzácie, rozpočtové ciele by do roku 2027 mohli byť takmer splnené. Na zastavenie rastu dlhu by to však ešte nepostačovalo, keďže pre to sú nutné deficity maximálne na úrovni 2,5 % HDP.

Napriek vysokým úrovniam verejného dlhu dochádza opakovane len k formálnemu plneniu viacerých sankcií vyplývajúcich z Ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, čo možno tiež považovať za jeho porušenie. “Prax ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie dlhovej brzdy pravidelne obchádzajú. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Najvhodnejším riešením by bolo zmodernizovanie ústavného zákona ešte v roku 2025 tak, aby sa zosúladil s európskou smernicou (2024/1265). Zároveň je potrebné aby zmodernizovaný zákon reflektoval potrebu efektívneho riadenia likvidity a najmä, aby sa dlhová brzda a výdavkové limity stali efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti a zníženia dlhu k bezpečnejším úrovniam.

Príspevok Nedodržiavanie sankcií dlhovej brzdy vedie k ďalšiemu rastu dlhu (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podľa Rady prišlo v roku 2024 k prekročeniu stanoveného limitu verejných výdavkov o 189 mil. eur. Naopak, pri medziročnom raste čistých výdavkov podľa nových európskych pravidiel došlo k splneniu povoleného rastu s rezervou 2,4 percentného bodu, čo predstavuje 1,3 mld. eur. Rôzne závery pri vyhodnotení plnenia týchto pravidiel svedčia o ich vzájomnej nekonzistentnosti. Podľa RRZ je preto dôležité, aby nominálna suma limitu, ktorý slúži na operatívne riadenie rozpočtu, bola zosúladená s požiadavkami európskych pravidiel.

Už pri implementácii nových európskych pravidiel RRZ upozorňovala, že kritériá na rast čistých výdavkov nezaručia ozdravenie verejných financií do roku 2028, a preto by národné fiškálne ciele mali byť vzhľadom na vysoké rozpočtové deficity a nárast dlhu výrazne ambicióznejšie. Tomuto zodpovedal aj pôvodný plán vlády, podľa ktorého sa mal deficit verejnej správy dostať pod úroveň 3 % HDP už v roku 2027 a tak stabilizovať dlh.

Podľa cieľov aktuálne zverejnených vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025 pri plnení národného fiškálno-štrukturálneho plánu (APR) sa zníženie deficitu pod 3 % HDP posúva o rok. Vláda tak už po roku uvoľňuje rozpočtové ciele pre roky 2026 a 2027 o 0,4-0,5 % HDP, čo zdôvodňuje nepriaznivými geopolitickými faktormi.

Podľa Rady je čiastočné uvoľnenie rozpočtových cieľov opodstatnené vzhľadom na zhoršenie ekonomického vývoja, avšak prezentovaná miera uvoľnenia sa javí byť nadmerne pesimistická  a neopiera sa o nezávislé odhady Výboru pre makroekonomické prognózy.

„V každom prípade je potrebné zabezpečiť, aby k uvoľneniu cieľov pre deficit neviedli nové výdavky, ktoré priamo nevyplývajú z geopolitických a makroekonomických rizík. Výdavky, ktoré súvisia s novými vládnymi politikami, by mali byť v plnej miere kompenzované úspornými opatreniami tak, aby sa ich vplyvom deficit nezvýšil,“ hodnotí predseda RRZ Ján Tóth.

Príspevok Uvoľňovanie rozpočtových cieľov by nemalo byť využité na financovanie nových vládnych politík (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 4,1 % HDP (5,7 mld. eur). Ukazovateľ vyjadruje veľkosť ozdravných opatrení, ktoré sú nad rámec opatrení prijatých do konca roka 2024 potrebné na stabilizáciu dlhu v dlhodobom horizonte.

Najväčší vplyv na zlepšenie udržateľnosti mali konsolidačné opatrenia schválené v priebehu roka 2024 s účinnosťou od roku 2025, s celkovým vplyvom 1,8 % HDP. Ide predovšetkým o konsolidačný balíček, ktorý zlepšil udržateľnosť o 1,3 % HDP a spomalenie valorizácie miezd vo verejnej správe v tomto a budúcom roku, za predpokladu, že tieto opatrenia nebudú zmenené. Pozitívny vplyv malo aj zavedenie spotrebnej dane zo sladených nealkoholických nápojov a rozšírenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, prijaté ešte pred zostavením konsolidačného balíčka.

Vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti

Napriek výraznému zlepšeniu udržateľnosti zostávajú verejné financie pod značným tlakom. Osobitne znepokojujúci je rast štrukturálneho deficitu, ktorý v roku 2024 dosiahol 4,2 % HDP. Je to dôsledkom okamžitého nárastu výdavkov, ktoré sú financované predpokladanými úsporami v budúcnosti.
To zrýchľuje narastanie dlhu v najbližších rokoch a zároveň znižuje priestor na ďalšie zlepšovanie udržateľnosti úsporami najmä v dlhšom horizonte.

Vysoký deficit v dôchodkovom systéme, ktorý sa časom bude ešte prehlbovať, predstavuje nadpolovičnú záťaž pre dlhodobú udržateľnosť.

„Vzhľadom na to, že konsolidačné opatrenia už viedli k citeľnému zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, čo prirodzene obmedzuje priestor na ďalšiu konsolidáciu prostredníctvom zvyšovania daní, ozdravovanie verejných financií by mohlo pokračovať aj cestou efektívnejších výdavkov. Zvlášť treba poukázať na dlhodobo absentujúce štrukturálne reformy, ktoré by zvýšili náš budúci ekonomický rast a tiež prispeli k menej bolestivému zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti,“ hovorí predseda Ján Tóth.

Príspevok Konsolidačné opatrenia zlepšili dlhodobú udržateľnosť, jej ďalšie zlepšovanie zostáva nevyhnutné (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

RRZ už pri prijímaní rozpočtu na rok 2024 upozorňovala, že vzhľadom na zlý stav verejných financií a relatívne priaznivé ekonomické prostredie bolo potrebné začať s výraznou konsolidáciou už v minulom roku, k čomu však nedošlo. Úspory z neskorších dodávok vojenskej techniky sú iba dočasné, dodávky sa v deficite prejavia v tomto či nasledujúcich rokoch. Celkový dopad plnenia rozpočtu na dlhodobé zdravie verejných financií bol minimálny a konsolidačné úsilie trvalého charakteru bolo mierne záporné.

Výsledkom predchádzajúceho nastavenia verejných financií pre rok 2024 a ich absentujúceho trvalého ozdravovania v danom roku je tak výrazný medziročný nárast štrukturálneho (trvalého) salda na 4,2 % HDP (medziročný nárast oproti roku 2023 o 0,9 % HDP).

Do dosiahnutého výsledku hospodárenia v roku 2024 sa pritom už premietli viaceré dočasné i trvalé opatrenia, ktoré pomohli zlepšovať jeho celkovú bilanciu a sčasti pomohli zmierniť aj štrukturálny deficit. Medzi dočasnými boli najmä zníženie sadzby do II. piliera, dočasné zvýšenie sadzby zdravotných odvodov a zavedenie mimoriadnej sadzby regulovaného odvodu pre banky. Trvalými opatreniami boli najmä zvyšovanie spotrebných daní, znovuzavedenie daňových licencií pre firmy a zvyšovanie daní z nehnuteľností obcami. Celkový pozitívny vplyv opatrení na štrukturálny deficit predstavoval 1,2 % HDP.

Tento pozitívny vplyv sa však neodrazil v celkovom zlepšení deficitu (vrátane štrukturálneho), keďže nekompenzoval predchádzajúce nastavenie verejných financií a zároveň boli prijaté iné trvalé opatrenia s negatívnym vplyvom, najmä schválenie plnohodnotného 13. dôchodku, založenie nového ministerstva, ako aj navýšenie výdavkov v zdravotníctve.

Vzhľadom na dosiahnutý deficit došlo aj k výraznejšiemu nárastu dlhu verejnej správy, keď hrubý dlh dosiahol 59,3 % HDP. „Dosiahnutý výsledok verejných financií v roku 2024 tak ovplyvní aj vývoj v ďalších rokoch, v ktorých by mala ďalej prebiehať konsolidácia. Tá vzhľadom na minuloročný výsledok bude musieť byť koncentrovanejšia v kratšom čase,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Zvuková verzia článku

Zvuková verzia článku

Zvuková verzia článku

Zvuková verzia článku

Príspevok Hospodárenie v roku 2024 nezlepšilo dlhodobé zdravie verejných financií, sťažilo tak konsolidáciu v ďalších rokoch (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.