Minister práce tento týždeň oznámil prípravu zásadného opatrenia na podporu druhého piliera – tesne pred odchodom na dôchodok si každý dôchodkový sporiteľ bude môcť porovnať, či mu vychádza lepšie kombinovaný dôchodok s druhým pilierom, alebo len z prvého. Potom si vyberie ten výhodnejší. Straty, samozrejme, zaplatí štát.

Skôr než prejdeme k tomu, čo to znamená, jedna odbočka. Prečo to všetko? Vláda má obavy, že dôchodky z druhého piliera budú príliš nízke (a sklamanie dôchodcov veľké). Je to priamy dôsledok „akcie návratka“, keď vláda v roku 2013 masovo presunula sporiteľov do nevýhodných dlhopisových fondov. V roku 2020 odhadovali Ódor a Povala, že straty sporiteľov kvôli malým výnosom spôsobeným týmto nesystémovým opatrením mohli dosiahnuť až 6 miliárd eur. Ďalšia vláda situáciu napravila až v roku 2023 a presunula pasívnych sporiteľov do výnosnejších akciových fondov. Medzitým vzniknuté straty však už zostali. Aktuálnym návrhom vláda – v mnohom personálne aj obsahovo podobná vláde z roku 2013 – dokazuje, že za to cíti zodpovednosť a chce to sporiteľom nejako vynahradiť.

Pocit zodpovednosti je na mieste. Dôchodkoví sporitelia, v prevažnej väčšine laici bez ekonomického vzdelania, by sa mali vedieť spoľahnúť na vládu, ktorá disponuje širokým odborným zázemím. Na druhej strane, časť zodpovednosti by mali niesť aj samotní sporitelia. Každý z nich mohol konať a aktívne presunúť svoje úspory do výnosnejšieho fondu. Informácie o nevýhodnosti presunu do dlhopisových fondov boli široko medializované a opakovane pripomínané. Mnohí sporitelia, aj keď zďaleka nie väčšina, sa postupne presunuli do indexových fondov – a bolo by nespravodlivé, aby zo svojich daní teraz plne kompenzovali dôchodky svojim neaktívnym spoluobčanom. Nájsť spravodlivé riešenie nebude jednoduché. Kompenzácie by sa však mali týkať výlučne tých sporiteľov, ktorých v roku 2013 vláda presunula do nevýnosných fondov. Časť ich strát môže na seba prevziať vláda, časť by však mali niesť aj samotní sporitelia.

Prečo je navrhované plošné riešenie neefektívne a nespravodlivé?

1. Socializuje straty v druhom pilieri, kým zisky zostanú súkromné.

Všetci sporitelia sú v druhom pilieri dobrovoľne – buď tam sami vstúpili, alebo sa aspoň rozhodli nevystúpiť. Akékoľvek investovanie na finančných trhoch je spojené s rizikami, čo všetci vieme. Aktuálne v druhom pilieri máme dobré vyváženie rizík a výnosového potenciálu. Riziká v druhom pilieri idú obomi smermi: výnosy môžu byť tak nečakane nízke, ako aj nečakane vysoké. Navrhovaný systém však umožňuje, že ak budem mať šťastie a v druhom pilieri sa mi bude dobre dariť, vyšší dôchodok z neho bude iba môj. Ak však budem mať smolu a moje úspory sa nezhodnotia, štát mi ponúka možnosť dostať plný dôchodok z prvého piliera. Rečou finančných trhov: štát poskytne sporiteľom hedžing, že ich úspory v druhom pilieri sa zhodnotia aspoň tak dobre, ako porastú dôchodky v prvom pilieri. Lenže kým na finančných trhoch sa za hedžing vždy platí primeraný poplatok, v tomto prípade chce štát dávať garancie úplne zadarmo. Takýto systém bude veľmi výhodný aj pre dôchodkové správcovské spoločnosti – zaručuje im stabilný biznis, kým zodpovednosti za dosiahnutie výnosov sa ľahko zbavia poslaním sporiteľov do prvého piliera po skončení sporiacej fázy.

2. Rozširovanie dotovaných dôchodkových schém

Jedným z dôvodov vzniku druhého piliera boli riziká v priebežnom prvom pilieri. Presunutím časti dôchodkov na kapitálové trhy si Slovensko znižovalo potrebu dopĺňať dôchodkové fondy z daní a pripravovalo sa na starnutie populácie. Aj teraz sú dôchodky v Sociálnej poisťovni dotované štátom. Odvody platené na sociálne poistenie stačia na vyplatenie asi len 10 dôchodkov, ale Sociálna poisťovňa ich musí vyplatiť. V budúcnosti by asi štyri pätiny dôchodku mal tvoriť prvý pilier a jednu pätinu druhý. Ak umožníme ľuďom prestúpiť kedykoľvek do prvého piliera, dávame im viac z dotovaného produktu. Náklady na každoročné dofinancovanie Sociálnej poisťovne porastú.

3. Poistenie pre dedičov zdarma

Druhý pilier neposkytuje iba dôchodok pre samotného sporiteľa, ale umožňuje tiež jeho dedičom získať nasporené financie, ak by nebodaj sporiteľ umrel pred odchodom do dôchodku. Navrhovaná schéma prestúpenia tesne pred dôchodkom dá potenciálnym dedičom toto poistenie proti smrti sporiteľa úplne zdarma. Ak by som kedykoľvek pred odchodom na dôchodok umrel, môžem byť spokojný, že moji dedičia dostanú moje úspory. Ak neumriem (čo dúfam), budem si môcť tesne pred dôchodkom vybrať preklopenie do prvého piliera. Dedenie je pre sporiteľov dôležité, opakovanie to zdôrazňujú v prieskumoch a sú kvôli tomu neskôr ochotní akceptovať o niečo nižší dôchodok. Možnosť vystúpiť z druhého piliera tesne pred dôchodkom je skoro to isté, ako keby som mal komerčnú životnú poistku, ale keď sa dožijem vyššieho veku, oznámim poisťovni, že spätne odstupujem od poistnej zmluvy a žiadam vrátiť všetko zaplatené poistné. Mimochodom, nejde o fazuľky. V mojom prípade hodnota dedenia predstavuje vyše 20% z môjho očakávaného dôchodku z druhého piliera. Inak povedané, keby som mal mojich blízkych poistiť proti mojej smrti komerčným životným poistením až kým nebudem mať 65 rokov, platil by som poistné vyššie než pätina mojich priemerných príspevkov na sporenie.

4. Trvalé riešenie na dočasný problém

Chyby v nastavení druhého piliera najmä z roku 2013, ale aj viaceré skoršie nepremyslené zásahy, sú skutočné a straty sporiteľov sú trvalé. Na druhej strane, dnes je druhý pilier už veľmi dobre nastavený. Riešenie minulých chýb by malo byť úzko zamerané iba na tieto problémy, nemalo by dávať nové privilégiá ľuďom, ktorých sa chyby z roku 2013 vôbec nedotkli. Inak povedané, dnešnému päťdesiatnikov či šesťdesiatnikovi môžeme pomôcť kompenzovať straty z minulého desaťročia, ale nie je dôvod prenášať výhody aj na aktuálnych dvadsiatnikov či tridsiatnikov, ktorí dnes vstupujú do správne nastavených indexových fondov. Pritom riešenie minulých chýb neznamená nevyhnutne len potrebu finančnej kompenzácie (t.j. dotácie od štátu) – môže, a vlastne by malo, ísť v prvom rade o zmiernenie veľkosti problému. Kľúčovú úlohu by mala hrať reforma výplatnej fázy, ktorá by mala maximalizovať pravidelné dôchodky z druhého piliera, vrátane odstránenia benevolentných možností predčasných výberov.

5. Neférová konkurencia

Druhý pilier má veľmi ťažkú situáciu, ak má konkurovať prvému. Prvý pilier štát systematicky dotuje – presúvaním iných sociálnych odvodov do starobného fondu aj dodatočnými finančnými injekciami pre Sociálnu poisťovňu. Dotovanie prvého piliera z iných daní predstavuje obdobu dodatočného výnosu 1 až 2 % ročne. Inak už nároky v prvom pilieri rastú rovnakým tempom ako mzdy. Od roku 2013 rástla priemerná mzda o 5,4% ročne. Implicitne sa tak moje dôchodkové nároky v prvom pilieri zhodnocovali o asi 7% ročne. Za tú istú dobu sa moje úspory v 2. pilieri zhodnocovali v priemere o 9,4% ročne (keďže patrím medzi tú menšinu sporiteľov, ktorí nezostali v dlhopisových fondoch a prestúpil som do indexového). Druhý pilier tak aspoň v mojom prípade dokázal byť konkurencieschopný. Nie je to však isté do budúcna. Opakované narušovanie stability druhého piliera ho robí menej dôveryhodným a teda aj menej lákavým. V roku 2023 bola aj vďaka Plánu obnovy nastavená sporiaca fáza v druhom pilieri veľmi rozumne. Najlepšie by bolo nechať ho už bez zmien. Priestor na zlepšovanie pravidiel je vo výplatnej fáze.

6. Paradox poistenia.

Nie je asi tajomstvom, že súčasná vláda nie je fanúšikom druhého piliera. Výrazne znížila príspevky a aspoň časť vlády by rada dostala sporiteľov nasp]ť do prvého piliera aj opakovaným otvorením. Teraz však príde paradox. Ak vláda zabezpečí poistenie druhého piliera, ak bude mať sporiteľ istotu, že vždy bude v druhom pilieri na tom aspoň rovnako dobre, ako keby zostal v prvom – pre každého bude výhodné byť teraz v druhom pilieri. Nikomu sa nebude oplácať z neho vystúpiť teraz – bude môcť predsa vystúpiť až tesne pred dôchodkovým vekom, ak sa to vtedy ukáže byť výhodné. Naopak, pre všetkých mladých ľudí bude najlepšie byť v druhom pilieri hneď od začiatku kariéry. Vláda, ktorá druhý pilier nemá v láske, tak možno paradoxne zabezpečí, že v ňom bude chcieť byť každý.

Príspevok Socializácia strát, súkromné zisky – už aj v dôchodkovom sporení? je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Cena za predčasné dôchodky je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Keďže príjmy dôchodkového systému v pomere k HDP nerástli, ide o dodatočné zaťaženie deficitu verejných financií.
Prečo došlo k nárastu o 1,5 % HDP:

• Legislatívne zmeny +0,65 % HDP (0,9 mld. eur): najmä vyšší a plošný 13. dôchodok, rodičovský dôchodok, prehodnocovanie invalidných dôchodkov.
• Vlna predčasných dôchodkov +0,3 % HDP (0,4 mld. eur): Nesystémové nastavenie prvej valorizácie novo priznávaných dôchodkov vyvolalo v rokoch 2023 a 2024 výraznú vlnu predčasných odchodov do dôchodku. Vysoká inflácia z predchádzajúceho obdobia, od ktorej sa valorizácia odvíjala, spôsobila, že predčasné dôchodky boli pre mnohých poistencov výhodnejšie, než by boli dôchodky priznané v riadnom termíne o rok či dva neskôr. Tento efekt ešte posilnila legislatívna úprava, ktorá v tom čase zmiernila podmienky pre vstup do predčasného dôchodku, a tým rozšírila okruh oprávnených žiadateľov.
• Starnutie populácie +0,3 % HDP (0,4 mld. eur): rast počtu poberateľov dôchodkov mimo vlny predčasných odchodov.
• Inflačný šok +0,3 % HDP (0,4 mld. eur): valorizácia štandardných dôchodkov, hoci oneskorene, udržala ich kúpnu silu aj pri poklese reálnych miezd (a teda aj platených sociálnych odvodov). K rastu výdavkov najvýraznejšie prispel tzv. kompozičný efekt, keď novopriznávané dôchodky boli podstatne vyššie ako zanikajúce.

AKÝ BUDE ĎALŠÍ VÝVOJ

Výdavky sa pri aktuálnych makropredpokladoch ustália na výrazne vyššej úrovni v pomere k HDP. Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026 (ako asignácia dane z príjmu) budú na jednej strane prispievať k ich ďalšiemu rastu, naopak, nižšia inflácia, vyprchanie dočasného negatívneho vplyvu predčasných dôchodkov a ako aj rast počtu dôchodcov s príjmami z II. piliera by mali tento rast tlmiť.

Príspevok Prečo výdavky rastú tak rýchlo je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Druhý pilier už prispieva do dôchodkového systému je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Zistite, kedy pôjdete do dôchodkou – aktualizovaná kalkulačka RRZ je tu! je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podľa nových pravidiel dosiahne v roku 2026 priemerná výška rodičovského dôchodku 61 eur ročne. Výška poukázanej sumy bude závisieť od výšky zaplatenej dane detí dôchodcu, teda nielen od výšky ich príjmu, ale aj od nimi uplatňovaných odpočítateľných položiek, ako napríklad uplatňovanie daňového bonusu na deti, ktoré asignovanú sumu znížia (Graf 1).

Ako sme už uviedli v našom predošlom príspevku, výrazné zvýšenie 13. dôchodku v priemere o skoro dve tretiny prevyšuje pôvodný rodičovský dôchodok, ktorý bol zmenený na možnosť poukázať 2 % dane z príjmov zo strany detí dôchodcov.

Pri novom systéme asignácie skoro presne polovica dôchodcov nebude mať nárok na rodičovský dôchodok, pretože buď nemajú deti, alebo ich deti neplatia žiadne dane (Graf 2). Ďalšia tretina dôchodcov bude mať nárok na menej než 100 eur ročne. Naproti tomu asi 3600 dôchodcov, iba 0,3% zo všetkých, môže získať rodičovský dôchodok viac ako 1000 eur.

Celkový dopad zmien v dôchodkovom systéme je pozitívny pre všetky príjmové skupiny dôchodcov (Graf 3). Platí to už aj pre rok 2025, keď sa ešte 2 % z dane rodičom nebudú dať poukázať. V roku 2026 sa vďaka asignácii príjem dôchodcov oproti doteraz platnej legislatíve medziročne ešte zvýši, práve vďaka vyplácaniu rodičovského dôchodku z 2 % dane z príjmov ich detí.

Tiež platí, že navýšený trinásty dôchodok viac prospieva dôchodcom s vyšším príjmom, ktorých trinásty dôchodok do roku 2023 bol najviac krátený. Podobne, zo „starého“ rodičovského dôchodku relatívne benefitovali viac nízko príjmoví dôchodcovia, keďže v priemere mali viac detí pracujúcich na Slovensku a existoval strop pre maximálny rodičovský dôchodok.

Najviac stratia v zmene najmä tí dôchodcovia, čo majú viac ako tri zamestnané deti. Tieto rozdiely sa však pre jednotlivých dôchodcov menia v čase.

Z pohľadu dopadov na rozpočet celkové výdavky na dôchodky stúpnu navyše o viac ako 300 mil. eur voči systému platnému pred rokom 2024. Nový systém je tak nákladnejší.

Príspevok Rodičovský dôchodok po novom je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Navrhované zmeny, napriek takmer zrušeniu rodičovského dôchodku, tento systém ešte viac ohrozia. V nasledujúcich rokoch totiž môžu vytvoriť nekryté financovanie v objeme takmer 200-300 miliónov eur ročne. Medializovaný 13. dôchodok totiž bude valorizovaný, zatiaľ čo doterajší nebol. Defacto by sa tak cenovka za túto zmenu vyšplhala k porovnateľnej sume, akú stojí aktuálne vyplácaný rodičovský dôchodok.

A pritom nie je jasný dôvod pre takéto navyšovanie nesystémového 13.dôchodku. Tradične bol 13. dôchodok prezentovaný ako špeciálna výpomoc najmä pre nízko príjmových dôchodcov. Ak teda zvýšenie solidarity malo byť cieľom 13. dôchodku, správnejšie by bolo prenastaviť mechanizmus samotného výpočtu dôchodku bez zavedenia samotného 13. dôchodku^[1]/. Ad-hoc pravidlo fixnej sumy (momentálne sa spomína priemerný starobný dôchodok na úrovni 606 eur) je totiž len jedným z riešení a nijako nenadväzuje na súčasný výpočet dôchodku, kde sa určitým pomerom kombinuje zásluhovosť a solidarita. Na jednej strane fixná suma prirodzene znamená vyšší (percentuálny) nárast príjmu pre chudobnejších dôchodcov. Predchádzajúca vláda však túto solidaritu medzitým oveľa viac zvýraznila a to bez toho, aby navyšovala celkové náklady 13. dôchodku. Najchudobnejší dôchodcovia dostávajú 300 euro a naopak dôchodcovia s najvyšším príjmom len 50 eur. Ak teda prejdeme na fixnú sumu, výrazná časť navýšenia (vďaka čomu sa ohrozuje finančná stabilita všetkých dôchodkov do budúcnosti) poputuje k tým najvyššie príjmovým dôchodcom, zatiaľ čo chudobnejší dôchodcovia budú benefitovať oveľa menej. Navyše, samotný rodičovský dôchodok pomáha znižovať príjmovú nerovnosť dôchodkov^[2]. Faktické takmer zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s menším počtom detí.

Nie je pritom zrejmé, prečo vzniká taká náhla potreba dodatočných plošných dotácií akurát pre skupinu dôchodcov. Najnovšie dostupné štatistiky o príjmovej chudobe podľa ŠÚSR hovoria, že 9,5% dôchodcov má príjem pod hranicou rizika chudoby, pričom v rámci celkovej populácie je to 13,7%. Z toho definične vyplýva, že plošné dodatočné podpory dôchodcov z dôvodu chudoby nemôžu byť dostatočne adresné. Alebo inak, je to ako keby celé Slovensko dotovalo Žilinský kraj (rovnaká 9,6% chudoba), hoci Prešovský, Košický, Banskobystrický a Nitriansky kraj sú s vyšším rizikom chudoby.

V spoločnosti žijú oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny. Napríklad domácnosti, ktoré majú závislé deti, majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu. A z toho, domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú takmer 5-krát vyššiu príjmovú chudobu (45,9%) ako penzisti. Podobné závery dostaneme aj pri prirátaní sociálneho vylúčenia. Takáto chudoba je prítomná v celkovej populácii na úrovni 16,5%, zatiaľ čo pre dôchodcov predstavuje len 13,1%. To poukazuje na to, že výška dôchodkov je relatívne štedrejšia voči výške iných sociálnych dávok (čo samozrejme neznamená, že to nie je správne).

Len teraz v lete dôchodcovia dostali mimoriadnu inflačnú valorizáciu, s ktorou nepočítal štátny rozpočet a ktorá stála pol miliardy eur. Pritom tento rok 80% dôchodcov dostalo zároveň nový “14. rodičovský dôchodok” a to nad rámec inflačnej valorizácii. Celkové priemerné príjmy dôchodcov tak dlhodobo rástli rýchlejšie ako inflácia. V najbližších rokoch by to malo pokračovať, nakoľko aktuálna inflácia sa bude znižovať a valorizácia bude vždy vychádzať z predchádzajúcej vyššej inflácie.

^[1] V ideálnom svete by mala byť zásluhovosť dostatočne vysoká, aby motivovala platiť odvody a zároveň umožnila dostatočnú solidaritu najmä na financovanie nízkych dôchodkov. Príliš veľká solidarita môže byť aj právny problém, nakoľko odvody na rozdiel od daní, by z definície mali obsahovať aj zásluhovosť. Viď napríklad Ústavný súd SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008, alebo Nález Ústavného súdu ČR vo veci sp.zn. Pl.ÚS 8/07 z 23. marca 2010.

^[2] Nárast príjmu najvyššie príjmových dôchodcov je z titulu rodičovského dôchodku len polovičný voči najnižšie príjmovým penzistom.

Príspevok Navrhované zmeny pre dôchodkový systém ešte viac zvyšujú ohrozenie výplat dôchodkov do budúcnosti je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Prečo vôbec existujú výsluhové dôchodky a aká bola prax pred rokom 2013?

Výsluhové dôchodky boli vytvorené na stabilizáciu sociálnej situácie v silových zložkách, kde dĺžka kariéry je pochopiteľne kratšia než bežná civilná kariéra. Zároveň je silná spoločenská potreba stabilizovať tieto verejné služby. Obzvlášť vojaci dlhodobo trénujú schopnosti a zručnosti, ktoré sú v civilnom živote ťažko uplatniteľné či priam neželané (zabíjanie iných ľudí). Fyzické schopnosti obvykle neumožňujú byť vojakom až do štandardného dôchodkového veku. Úlohou výsluhového dôchodku je kompenzovať vojakom nižší príjem po skončení vojenskej kariéry. Naša spoločnosť chce, aby vojaci s dôverou využili svoje schopnosti na tréning veľmi úzko špecializovaných činností, bez toho, že by sa zároveň rozptyľovali prípravou na civilnú kariéru o 30 rokov neskôr. Až raz skončí ich armádna kariéra, chceme im zachovať adekvátne vysoký životný štandard.[1]

Pred pár desaťročiami silová kariéra zvykla trvať okolo 25 rokov a niekedy medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou príslušník[2] mohol odísť do civilu. Zároveň často mali nárok na znížený dôchodkový vek už vo veku 55 rokov. Medzitým si však armáda, ale najmä polícia, začala ceniť skúsenejších príslušníkov. Drvivá väčšina policajnej práce si nevyžaduje trvalo vysoké atletické výkony, policajti určite častejšie spisujú zápisnice než šprintujú za utekajúcimi zločincami. Na udržanie skúsených pracovníkov sme predĺžili minimum na dosiahnutie výsluhového dôchodku z 15 na 25 rokov. Po 25 či až 30 rokoch v polícii už mnohí neodrobia ešte aj 15 rokov v civile. Mnohí bývalí policajti či vojaci, ktorí v civile odpracovali menej než 15 rokov, sa sťažovali na diskrimináciu a dožadovali sa aj civilného dôchodku. Je to úplne pochopiteľné – platili predsa odvody na starobné poistenie, takže si civilný dôchodok zaslúžili. Za pravdu im dala séria súdnych rozhodnutí, ktorá viedla k tomu, že od roku 2013 začala Sociálna poisťovňa rutinne priznávať takéto dôchodky.

Aký by bol ideálny stav?

Mali by sme mať systém, ktorý bude robustný, spravodlivý a zároveň jednoduchý. V prvom rade by výsluhové dôchodky mali byť dostatočne štedré, aby vojakom a policajtom zabezpečili aj po skončení kariéry životnú úroveň, na ktorú sú zvyknutí. Ich mzdy sú asi 1,5-násobok priemernej mzdy. Na výsluhový dôchodok bude treba odpracovať aspoň 25 rokov v armáde či polícii, ale pre čo najvyšší výsluhový dôchodok sa oplatí vydržať aspoň 35 rokov. V priemere sú výsluhové dôchodky okolo 55 % priemerných služobných platov, ale až doznie transformácia s predlžovaním silovej kariéry, môžu stúpnuť na vyše 75%.[3] V čistom to znamená mieru náhrady viac ako 80 % – výrazne viac, než 60% v civilnom systéme (a pri menej odpracovaných rokoch). Výsluhové dôchodky teda dôstojne zabezpečujú svoju základnú úlohu – zachovať vojakom a policajtom primeraný životný štandard aj po skončení ich služobného pomeru.

Graf 1: Priemerný služobný plat ako % priemernej mzdy v národnom hospodárstve

Zdroj: údaje MO, MV, ŠUSR 

Ak policajt či vojak zostane v ozbrojených zložkách 35 rokov, do civilného života sa zapojí vo veku 53 až 58 rokov. To je často neskoro na dosiahnutie ešte 15 rokov odvodov do Sociálnej poisťovne – a je to tiež neskoro na získavanie nového vzdelania pre civilnú kariéru. Je preto pochopiteľné, že ich civilné zamestnanie je skôr podpriemerne platené. Keďže však výsluhové dôchodky dostatočne kompenzujú výpadok príjmu v civile – a sú skoro dvojnásobné oproti priemerným starobným dôchodkom – nie je žiaden dôvod, aby aj civilné starobné dôchodky prinášali akúkoľvek dodatočnú kompenzáciu.

Starobný dôchodok bývalých vojakov a policajtov by teda mal závisieť od odpracovaných rokov v civile a odvodov platených do Sociálnej poisťovne. To bude jednoduchý systém, ktorý dostatočne motivuje ľudí po štyridsiatke či päťdesiatke byť ešte pracovne aktívni. Na jednoduchý, motivačný a spravodlivý systém teda môžeme bývalým policajtom a dôchodcom počítať starobné dôchodky rovnako ako pre väčšinu populácie s dvomi drobnými výnimkami: (a) upustiť od podmienky odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne aspoň 15 rokov – keďže už tak či tak odpracovali aspoň 25 rokov v armáde či polícii a (b) neupravovať ich priemerný mzdový bod v civile ak je menej ako 1,0 či viac ako 1,25 – keďže dorovnanie ich dôchodkov na vyššie už zabezpečuje ich výsluhový dôchodok.

Aký je návrh ministerstva práce?

Ministerstvo práce a vláda navrhujú zosúladiť znenie zákona o sociálnom poistení (t.j. civilných dôchodkov) s aplikačnou praxou, ktorá vznikla pomerne živelne po sérii rôznych rozhodnutí súdov a ich pomerne defenzívnou aplikáciou v Sociálnej poisťovni. Presné postupy Sociálnej poisťovne nie sú verejne známe, ale zdá sa, že ich hlavným cieľom bolo vyhnúť sa ďalším súdnym sporom a tiež mať jednotný postup pre všetkých bývalých vojakov a policajtov, vrátane historicky štedrých nárokov spred roka 1999.

Výsledkom je pomerne zložitý algoritmus, kde Sociálna poisťovňa bude počítať najprv teoretický dôchodok, na ktorý by mal bývalý vojak či policajt nárok, ak by vôbec nedostával výsluhový dôchodok. Potom vypočíta čiastkový dôchodok, ktorý zodpovedá rokom, za ktoré dostáva výsluhový dôchodok. A nakoniec sa dostaneme k civilnému dôchodku. (poznámka: najbližšie tri rovnice nemusíte čítať, leda že by ste chceli skontrolovať, že správne citujem návrh zákona … pokojne preskočte na štvrtú rovnicu)

Po dosadení do rovníc sa dá celý výpočet zjednodušiť na jednu, z ktorej je aj jasné, kde je pes zakopaný:

Civilný dôchodok bude počítaný podľa veľmi podobného vzorca ako pre každého iného: závisí od odpracovaných rokov v civile (ODP), priemerného osobného mzdového bodu (POMB) a dôchodkovej konštanty (ADH – v roku 2023 vo výške 16,4765€). Problém je v použitom priemernom osobnom mzdovom bode. Ten vyjadruje relatívny príjem, z ktorého platíme odvody, voči priemernej mzde. Bývalým policajtom a vojakom však do tohto priemeru započítame nielen príjmy, z ktorých naozaj platili odvody do Sociálnej poisťovne, ale aj ich pôvodné príjmy v armáde či polícii. Z dostupných údajov nevieme o koľko sú mzdy bývalých vojakov a policajtov v civile nižšie, než ich pôvodný príjem – pravdepodobne však sú výrazne nižšie.[4] Ak sú ich civilné príjmy niekde medzi minimálnou a priemernou mzdou, tak nesprávny výpočet priemerného mzdového bodu im zvýši civilnú časť dôchodku o 25% až 80%.

 Graf 2: Pozitívny vplyv dvojitého zarátania nárokov na starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne 

Poznámka: Ilustračné výpočty pre typizovaných poberateľov s dobou služby 25 rokov (vojak) resp. 28 rokov (policajt) s priemernou mzdou v armáde/polícii podľa grafu 1 a následne s civilnou kariérou až do veku 63 rokov.

Zdroj: výpočty RRZ

Ilustračne, ak má napr. bývalý policajt odpracovaných 30 rokov v polícii s priemerným služobným príjmom 150 % priemernej mzdy a potom odpracuje ešte 10 civilných rokov s príjmom 75 % priemernej mzdy (aktuálne asi 900 € mesačne), jeho priemerný mzdový bod nebude 75%, ale až 131,25 %.[5] Čiže jeho civilný dôchodok bude namiesto 132,57 € až 216,25 € (a to navyše k výsluhovému dôchodku 855 € – ak by sa počítal podľa dnešných pravidiel). To je len dôsledkom započítania vysokých miezd v armáde či polícii aj do vzorca civilného dôchodku. Inak povedané, vysoký príjem v polícii nielen že (správne) vedie k vysokému výsluhovému dôchodku, ale navyše (duplicitne a nesprávne) zvýši aj civilný dôchodok.

Na tieto vyššie dôchodky sa budú musieť poskladať všetci ostatní pracujúci resp. platitelia daní, ktorí budú musieť dofinancovať vyššie náklady Sociálnej poisťovne. RRZ odhaduje, že určovanie všetkých civilných dôchodkov bývalých vojakov a policajtov podľa navrhovaného vzorca zvýši výdavky Sociálnej poisťovne o 21 až 44 miliónov eur ročne oproti optimálnemu scenáru navrhovanému nižšie.

Ako by sa to dalo opraviť?

Ministerstvo práce a Sociálna poisťovňa argumentujú, že musia použiť takýto štedrý výpočet civilných dôchodkov, lebo podobný systém uplatňovali už 10 rokov. Takéto vysvetlenie je ťažko pochopiteľné – ak máme v systéme chybu, tak novela zákona by mala chybu odstrániť, nie ju zakonzervovať. Tiež je to diskriminačné voči viac ako miliónu bežných dôchodcov – ako tí prídu k tomu, že v ich prospech nik nerobí chyby zvyšujúce dôchodky až o 80 %? V neposlednom rade je to nespravodlivé voči budúcim generáciám, ktoré tieto neopodstatnené výdavky v desiatkach miliónov eur budú musieť jedného dňa splatiť.

Riešenie civilných dôchodkov je pomerne jednoduché – podobné už používame pre ľudí, ktorí väčšinu života odpracovali v zahraničí a u nás majú odpracovaných menej ako 15 rokov. Dôchodky bývalých vojakov a policajtov by mali závisieť výlučne od doby platenia civilných odvodov do Sociálnej poisťovne a od výšky ich odvodov. Čiže správny vzorec by mal byť:[6]

K tomu môžeme pridať tri výnimky:

(a) Dôchodky, ktoré už Sociálna poisťovňa priznala v minulosti, sa nemusia prepočítať. Snáď to súdy nebudú považovať za diskrimináciu všetkých ostatných.[7]

(b) Ak o to nový dôchodca požiada, môže mať civilný dôchodok za celú svoju kariéru – so započítaním rokov v silových zložkách aj do doby poistenia aj do priemerného mzdového bodu. V tom prípade sa však musí vzdať výsluhového dôchodku. Takýto postup je čisto teoretický, pretože pre drvivú väčšinu vojakov a policajtov je extrémne nevýhodný.[8]

(c) Pre jednotlivcov, ktorí získali špeciálne nároky zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie pred rokom 2000, podľa predpisov účinných do roku 2003, by sa zachovali ich historické nároky na výhodnejší výpočet dôchodku.[9]

Navrhovaný spôsob výpočtu je spravodlivý tak k bývalým vojakom a policajtom, ako aj ku všetkým ostatným dôchodcom. Zachováva bez zmeny nároky z výsluhových dôchodkov a pridáva nároky na civilné dôchodky proporčné k skutočným odvodom do Sociálnej poisťovne. Rôzne komplikácie nášho systému z meniacej sa legislatívy postupne odznejú. Nový systém by sme mali nastavovať najmä pre budúcnosť, nie na potvrdzovanie kontroverzných minulých postupov. Pri tom treba mať na pamäti, že náš dôchodkový systém ako celok je už teraz ťažko udržateľný a s neodvratným starnutím obyvateľstva to bude ešte oveľa náročnejšie. Nepridávajme preto do neho ďalšie náklady v desiatkach miliónov eur ročne.

Príspevok Nájdime spravodlivosť pre civilné dôchodky ozbrojencov je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

V minulom roku naopak štandardná valorizácia za infláciou výrazne zaostala. A teda sa prirodzene vynára otázka, do akej miery v niekoľko ročnom horizonte (celkové) príjmy dôchodcov zaostávajú, alebo naopak predbiehajú infláciu. Inými slovami, nakoľko „férové“ je možné symbolické zníženie valorizácie počas prechodu na nový systém valorizácie, ktorý síce lepšie ochráni dôchodcov pred infláciou, ale až voči budúcim inflačným šokom.

Aby sme si túto otázku mohli zodpovedať, musíme sa pozrieť aj na iné príjmy, ktoré starobní dôchodcovia od štátu dostávajú.

Okrem štandardnej valorizácie na reálnu situáciu dôchodcov výrazne vplývajú aj iné opatrenia štátu. Do roku 2021 sa napríklad nevyplácala len percentuálna  valorizácia, ale systém bol  „hybridný“ . To znamená, že bol garantovaný minimálny nárast v eurách aj pri veľmi nízkej, čo de facto spôsobilo vyššie percentuálne nárasty (ako bola oficiálna valorizácia) pre nízke dôchodky. Ďalej dochádza k výplatám rôznej výšky tzv. 13. dôchodku, minulý rok aj výplata 14. dôchodku, zmrazenie a rozmrazenie minimálneho dôchodku, v minulom roku jednorazová výplata očkovacieho bonusu, od tohto roka nábeh úplne nového rodičovského dôchodku. 13. a 14. dôchodok síce pokrýva 100% dôchodcov, ale percentuálne je oveľa výhodnejší pre nižšie dôchodky[1]. Očkovací bonus[2] bol vyplatený cca 70% dôchodcom a od tohto roka prvý krát vyplatený rodičovský dôchodok[3] by mal pokrývať cca 80% dôchodcov.

Nakoľko tieto iné výdavky pokrývali výraznú väčšinu dôchodcov, pre posúdenie celkovej príjmovej situácie dôchodcov ich treba zobrať do úvahy. Inými slovami, ich ignorovaním sa dopustíme väčšej nepresnosti, ako ich zahrnutím. Nedostatok dát nám bohužiaľ neumožňuje v čase sledovať na individuálnej báze medziročné nárasty príjmov starobných dôchodcov. Môžeme spraviť ale aproximáciu priemerného nárastu príjmov[4] a to tak, že tieto výdavky štátu voči starobným dôchodcom spočítame každý rok a vydelíme počtom starobných dôchodcov. V posledných rokoch váha týchto iných výdavkov pre starobných dôchodcov výrazne narástla a tým ovplyvňuje medziročné nárasty ich celkových príjmov od štátu. Takýto výpočet teda aproximuje situáciu „priemerného dôchodcu“. Mediánový dôchodca[5] a nízko príjmový dôchodca mal zrejme vyššie nárasty, pretože najväčšie iné dávky – 13 . (a 14.) dôchodok, aj rodičovský dôchodok pridáva percentuálne viac práve nízkym dôchodkom.

Zatiaľ čo do prepuknutia korona krízy bola váha týchto iných výdavkov na celkových výdavkov len okolo 2%, zdvojnásobením 13. dôchodku a výrazným navýšením minimálnych dôchodkov sa viac ako zdvojnásobila na 5% počas 2020-2021 a dosiahla svoje maximum 11% v minulom roku pridaním 14. dôchodku a očkovacím bonusom. V prognózovanom období 2024-2026 sa naďalej udrží na 3-násobku pred-koronovej úrovni na úrovni 6% najmä kvôli vyplácaniu rodičovského dôchodku[6].

Tabuľka nižšie tak ukazuje priemerný príjem prepočítaný na jedného starobného dôchodcu mesačne v eurách.

Mesačné celkové výdavky na starobného dôchodcu v eurách

Zdroj: prepočet RRZ

Nemalo by byť vôbec prekvapením, že k najväčšej dodatočnej pomoci starobným dôchodcom došlo v roku 2020 zdvojnásobením 13. dôchodku, ako aj v roku 2022 ad-hoc príjmami (14. dôchodok, očkovací bonus). Tie budú nahradené od tohto roka rodičovským dôchodkom.

Nárast priemerného príjmu na starobného dôchodcu vs. dôchodcovská inflácia

Poznámka: Rast výdavkov na starobného dôchodcu je ovplyvnený tzv. hybridným systémom valorizácie v minulosti, ako aj aj kompozičným efektom. Zdroj: prepočet RRZ

Priemerný rast príjmov starobného dôchodcu vs. dôchodcovská inflácia

Zdroj: prepočet RRZ

Na zodpovedanie otázky z úvodu nám potom stačí sledovať rast celkových príjmov dôchodcov a porovnať to kumulatívne s vývojom dôchodcovskej inflácie.

Dlhodobejší pohľad naznačuje, že príjmy starobných dôchodcov v priemere rástli výrazne viac ako inflácia. Za 11 rokov (vrátane odhadov) by sa priemerný príjem v eurách mal blížiť dvojnásobnej úrovni (nárast o 89%), inflácia za toto obdobie narástla o niečo viac ako 60%.

Príjem „priemerného“ starobného dôchodcu vs. cenová úroveň dôchodcov – dlhodobejší pohľad

Zdroj: prepočet RRZ

Dokonca, ak si pozrieme len obdobie počas korona a energo kríz[7], od konca roku 2019 stúpne priemerný príjem starobného dôchodcu o 66% vs. 53% nárast dôchodcovskej cenovej úrovne.

Príjem „priemerného“ starobného dôchodcu vs. cenová úroveň dôchodcov od korona krízy

Zdroj: prepočet RRZ

Po relatívne prudkých poklesoch do prepuknutia korona krízy by to mohlo znamenať stabilizáciu pomeru priemerného príjmu starobného dôchodcu voči priemernej mzde v národnom hospodárstve.

Benefit ratio – pomer celkových dôchodkových príjmov na priemernej mzde

Zdroj: prepočet RRZ

Najdôležitejšia otázka pre dôchodkový systém je však jeho udržateľnosť v dlhodobom horizonte. Podľa RRZ, ale aj OECD bol dôchodkový systém ešte v roku 2018 považovaný za udržateľne nastavený, vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu, ktorá stojí pred nami.  V predvolebnom období 2020 sa však sa finančne destabilizoval (zmrazenie veku odchodu do dôchodku, zle nastavená valorizácia minimálneho dôchodku, 13. dôchodok), na čo správne (aj keď nedostatočne) reagovala nová vláda čiastkovými zmenami v roku 2020, a najmä schválením dôchodkovej reformy v minulom roku. Aj po týchto úpravách však tlak na Sociálnu poisťovňu ostal na horizonte 50 rokov ročne vyšší priemerne o 1 mld. eur voči legislatíve z roku 2018. Do systému totiž pribudli nové veci (ako napr. právo na odchod do predčasného dôchodku po 40 rokoch[8], ponechanie 13. dôchodku a pridanie navyše rodičovského dôchodku) bez toho, aby vymieňali staré nároky. A práve tá celková obálka dôchodkovych prísľubov (voči budúcim príjmom) určuje udržateľnosť systému.

Ak si teda uvedomíme problém s udržateľnosťou dôchodkového systému (dôchodkový systém na základe súčasnej legislatívy si žije stále „nad pomery“ a bude tak výrazne zaťažovať verejné financie do budúcnosti) a zároveň sa pozrieme na rast príjmov priemerného starobného dôchodcu, citeľne presahujúci infláciu, dostaneme trochu iný pohľad aj na spomínaný prognózovaný pokles valorizácie o jeden percentuálny bod v budúcom roku.

[1] 13. dôchodok pridal v minulom roku 300 eur pre najnižšie dôchodky, okolo 200 eur pre mediánové dôchodky a len 50 eur pre najvyššie dôchodky.

[2] Jednalo sa o jednorazový 200 alebo 300 eurový bonus začiatkom roka 2022.

[3] Priemerný vyplatený rodičovský dôchodok pre dôchodcov s nárokom sa očakáva v ročnej sume cca 340 eur na tento rok.

[4] Individuálne prípady sa môžu výrazne odlišovať, v závislosti či iný príjem dostali a v akej výške. V číslach je navyše prítomný tzv. kompozičný efekt, ktorý môže v minulosti mierne navyšovať nárast tým, že prichádzajú noví dôchodcovia, ktorým dôchodok bol vypočítaný vzhľadom na nárast mzdy (tzv. ADH). Tento efekt je silnejší vo viacročnom porovnaní a najmä za minulosť pred rokom 2022, nakoľko reálna mzda výrazne klesla v roku 2022 a v tomto roku bude rásť len veľmi mierne.

[5] Niektoré dávky nedostali všetci dôchodci. To prirodzene znižuje príjem „priemerného“ dôchodcu, ale nemení príjem mediánového dôchodcu.

[6] Pokles súvisí aj s tým, že kvôli vysokej valorizácii v tomto roku veľa dôchodcov preskočí hranicu minimálneho dôchodku a to zníži potrebu doplácania cez mechanizmus minimálneho dôchodku, napriek jeho rozmrazeniu od leta tohto roka.

[7] Zároveň počas kratšieho a neskoršieho obdobia je kompozičný efekt nižší.

[8] Voči ostatným dôchodcom „štredro“ vypočítaným dôchodkom, namiesto aktuárne neutrálneho výpočtu.

Príspevok Valorizácia dôchodkov v širšom kontexte – celkové príjmy dôchodcov v priemere rastú rýchlejšie ako inflácia, aj počas kríz (blog) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Existuje odborný konsenzus, že najmä zastropovaním veku odchodu do dôchodku v roku 2019 sa trvale narušila finančná stabilita našich dôchodkov. Dodatočné opatrenia pred voľbami začiatkom roku 2020 predstavovali ešte „ranu istoty“ a výrazne prispeli k tomu, aby Slovensko podľa Európskej komisie dosiahlo najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií v EÚ[1]. Takýto stav verejných financií je dlhodobo neudržateľný, inými slovami, nebolo možné, aby vláda našim občanom tieto prísľuby naozaj splnila v dlhodobom horizonte. Náš „demografický“ verejný dlh vytvorený z dôchodkov by totiž postupne bankrotoval schopnosť štátu tento dlh splácať. Alebo inými slovami, ak by sme chceli financovať tieto zmeny v dôchodkoch, museli by sme inde vo verejných financiách šetriť každý rok 2,5 % HDP (2,7 mld. eur).

Dodatočný deficit, ktorý by vytvoril takto finančne destabilizovaný dôchodkový systém by prirodzene o 20-30 rokov začal ohrozovať samotnú schopnosť štátu financovať svoj dlh.

Deficit tvorený 1. pilierom mal v čase vybuchnúť

Zdroj: RRZ

Nová vláda na destabilizáciu dôchodkov pomerne rýchlo reagovala znížením 13. dôchodku na cca polovicu a dočasným zmrazením valorizácie „nafúknutých“ minimálnych dôchodkov s cieľom postupne prinavrátiť ich veľkosť späť na udržateľnú úroveň[2].

To však riešilo len tretinu zdedenej finančnej diery. Hlavná destabilizačná mína pre budúcu finančnú stabilitu dôchodkov, strop dôchodkového veku, sa opravila až teraz schválením dôchodkovej reformy 1. piliera. Nakoľko však popri znovuzavedení vekového automatu schválil parlament aj iné výdavkové opatrenia, po voľbách nová vláda navrátila cca 70% finančnej stability dôchodkov v porovnaní so stavom z roku 2018 [3]. Preto si súčasný dôchodkový systém bude vyžadovať dodatočné dlhodobé financovanie aspoň na úrovni 0,6 % HDP (v porovnaní s rokom 2018). Aj to len za predpokladu, že vekový automat nebude znova zrušený.

Opravovanie finančnej stability dôchodkov – priblíženie roku 2018, ale nie úplné

(*) vzhľadom na nápočet v rozdielnych časoch to môže byť mierne vyššie na úrovni 0,9%.          Zdroj: RRZ

Vekový automat – hlavný stabilizujúci nástroj garantujúci vyplácanie dôchodkov do budúcnosti (-1,4% HDP)

Pri zvyšovaní strednej dĺžky života a pri súčasnej demografii bez výraznej imigrácie Slovensko jednoducho nemôže mať dlhodobo finančne stabilný dôchodkový systém bez automatického prispôsobenia veku odchodu do dôchodku [4]. Forma prispôsobenia môže byť rôzna, dôchodkový vek môže brať do úvahy predlžovanie dĺžky života o počet zdravých rokov, alebo v čase zachovávať pomer obdobia prispievania a obdobia na dôchodku. Navrhovaný systém podľa dnešných dát by ani o 50 rokov nemal zvýšiť dôchodkový vek na 70 rok, čo sa často používalo ako strašenie. Jedná sa o automatické prispôsobenie (nie nutne len zvyšovanie). Napr. ak by koronakríza trvala dlhšie, dôchodkový vek by sa férovo vôbec nezvyšoval, a mohol by aj klesnúť.

Na čo sa však zabúda je, že dlhšie šetrenie má za následok aj vyššie dôchodky. Priznaný dôchodok by pre dnešného stredoškoláka mohol byť vyšší až o cca 12 % [5].

A preto hlavná výčitka schválenej reformy spočíva v tom, že občanom negarantovala trvalejšiu finančnú stabilitu dôchodkov ústavným ukotvením automatu dôchodkového veku. O to viac, že reforma obsahuje pre najbližšie roky nárast výdavkov. Aby sa čo najviac znížila pravdepodobnosť tzv. gréckeho scenára, kedy sa štát pred bankrotom chránil aj prudkým znížením dôchodkov. Schválený vekový automat zlepšuje udržateľnosť až o 1,4 % HDP.

 Predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch (+0,4 % HDP)

Zavedenie predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch je najdrahším opatrením[6] v schválenej dôchodkovej reforme. A pritom nemuselo by byť, ak by ministerstvo akceptovalo pripomienky RRZ, IFP či NBS, aby sa hranica 40 rokov previazala s rastúcou strednou dĺžkou života a zároveň aby dôchodky boli spravodlivo prepočítané[7] voči ostatným dôchodcom. Zníženie dôchodku za predčasnosť totiž nie je nastavené tzv. „aktuárne neutrálne“, ako v prípade štandardných predčasných dôchodkov. Inými slovami, je voči ostatným dôchodcom neférovo štedré. Takto špecifikované opatrenie teda môže nabádať ľudí odísť skôr do dôchodku, v časoch, keď nám bude v ekonomike klesať počet ľudí v pracovnom veku. Rast celej ekonomiky by sa spomalil a znížil tak dobiehanie našej životnej úrovni. Cena tohto opatrenia dosahuje až 0,4 % HDP.

Rodičovský dôchodok (+0,23 % HDP) vs. zníženie budúceho rastu dôchodkov tzv. ADH (-0,3 % HDP)

Zďaleka vo verejnej diskusii najkontroverznejším opatrením bol tzv. rodičovský dôchodok, ktorý má trvalý náklad 0,23% HDP[8]. Osobne sa domnievam, že niektorá obsahová časť kritiky tohto konceptu bola často predpojatá[9]. Slovensko totiž nemá imigráciu a dôchodky sú tak takmer výhradne platené našimi deťmi, ak samozrejme budú pracovať na Slovensku. Ich prínos bude priamo závisieť od ich platov (nakoľko z nich platia odvody). Naopak, výchova detí často spôsobuje výpadky v príjmoch, ako aj trvalý posun nižšie v príjmoch žien, o čo viac sa deťom venujú. Samotné intenzívnejšie venovanie sa deťom síce môže znižovať príjem hlavne matky (a teda aj jej dôchodok cez existujúcu príjmovú zásluhovosť) [10], ale zároveň zvyšuje potenciál vyššieho príjmu a teda aj zaplatených odvodov jej dieťaťa do nášho spoločného dôchodkového systému. Je preto úplne legitímne sa zamýšľať, či by výpočet dôchodku nemal odrážať “zásluhovosť” výchovy detí, nakoľko celkový dôchodkový systém z toho priamo benefituje.

Ak teda existuje spoločenská potreba prenastaviť dôchodky smerom k takejto vyššej zásluhovosti/spravodlivosti, konceptuálne som ešte nevidel presnejší mechanizmus, ktorý by vernejšie odrážal kontribúciu výchovy detí pre náš dôchodkový systém[11]. Z pohľadu zásluhovosti je potom prirodzene základné nastavenie rodičovského dôchodku: len pracujúce deti na Slovensku, nie paušálne ale podľa výšky nimi zaplatených odvodov[12]. Mimochodom, je to úplne podobné už existujúcej zásluhovosti voči príjmom, ktorú už máme v systéme.

Aj iná opakovaná kritika, že rodičovský dôchodok je pre bohatých je takisto nekorektná. Aj keď vyššie príjmoví rodičia zvyknú mať deti, ktoré zarábajú viac, ich počet je však nižší a môžu pracovať v zahraničí. Rodičovský dôchodok tak ani pôvodne nezvyšoval príjmovú nerovnosť v dôchodkoch. V súčasnom schválenom znení, keď sa zastropoval maximálny rodičovský dôchodok pri relatívne nízkej úrovni, sa tak situácia ešte viac posunie smerom k nižšie príjmovým (a viac detným rodinám), a teda k zníženiu príjmových nerovností v dôchodkoch. Aká časť výpočtu dôchodku má byť zásluhová (podľa kontribúcie) a aká časť solidárna (každý rovnaký dôchodok) je hodnotová/politická otázka. Štandardne pravicové strany preferujú zásluhovosť, ktorá však prirodzene skôr zvyšuje príjmovú nerovnosť.

Naopak ľavicové strany preferujú nivelizáciu rozdielov v dôchodkoch a teda solidaritu. Obe krajné riešenia nie sú ideálne, nakoľko zásluhovosť znižuje benefit „poistenia“ a naopak solidarita znižuje motiváciu platiť odvody[13]. Opatrenie ako schválený rodičovský dôchodok však na jednej strane zvyšuje „zásluhovosť“, ale zároveň môže paradoxne dokonca zlepšovať príjmovú nerovnosť v dôchodkoch.

Čo naopak môže byť korektná kritika ? V prvom rade, pri tak deficitnom dôchodkovom systéme do budúcnosti, priniesť dodatočný “14. dôchodok” do systému bez rušenia objemovo rovnakých iných výdavkových prísľubov robí samozrejme systém finančne menej stabilný. Prirodzená možnosť bola napríklad transformovať existujúci 13. dôchodok na rodičovský dôchodok. Alebo štandardným zdanením dôchodkov[14] si vytvoriť zdroje na 14.dôchodok. Schválený zákon si tento priestor vytvára 5% znížením rastu budúcich dôchodkov (tj, dôchodky by rástli 95% tempom rastu miezd, namiesto 100 % tempom ako doteraz).

V 50-ročnom horizonte sa naozaj týmto opatrením tento priestor vytvára a teda konceptuálne dochádza k prerozdeleniu dôchodkov viac k smerom k rodičom na Slovensku pracujúcich detí. Ale nie v reálnom čase. Rodičovský dôchodok totiž okamžite zaťaží najbližšie rozpočty plným efektom na úrovni 0,23 % HDP, zatiaľ čo prvé šetrenie cez znížené tzv. ADH je na začiatku takmer nulové a až postupne stúpa až na 0,7 % HDP (v priemere za 50 rokov je spomínaných 0,3 % HDP).  Najväčšia výčitka by teda mala byť, že existuje obrovský časový nesúlad medzi nákladmi a výnosmi, čo v prípade zmeny zákona zvyšuje pravdepodobnosť, že systém sa môže opäť destabilizovať (viď graf nižšie, zmeny v dôchodkoch budú vytvárať deficit až do roku 2035). Tento nesúlad na najbližšie roky sa snažilo ministerstvo vyriešiť oneskoreným nárastom sadzby do 2. piliera.

Tieto zvýšené príjmy pre Sociálnu poisťovňu (v priemere 0,3 % HDP pre najbližšie 4 roky) však v skutočnosti netvoria dodatočné finančné zdroje, pretože v podobnom objeme v budúcnosti narastú aj dodatočné nároky na Sociálnu poisťovňu (ktoré by nevznikli, ak by sa nemenila sadzba). A práve predstava “financovania cez 2.pilier” bola opakovane nesprávne používaná zase na druhej strane obrancami samotného rodičovského dôchodku.

Dlhodobé vplyvy na saldo VS na horizonte do roku 2070 (% HDP) – spolu

Zdroj: RRZ

Dlhodobé pozitívne vplyvy znovuzavedenia vekového automatu sa tak týmito opatreniami znižujú na 1 % HDP. Hoci sa zrejme splní záväzok voči Plánu obnovy a odolnosti [15], finančná stabilita dôchodkov sa nevráti plne na stav z roku 2018, ktorý OECD ako aj Rada považovali za plne ufinancovateľný[16]. A neschopnosť ukotviť tieto nové pravidlá v dôchodkov v ústavnom zákone vystavuje dôchodky (kvôli časovému nesúladu) dodatočným rizikám budúcich destabilizujúcich zmien. Zavedenie výdavkových limitov by mohlo znížiť toto riziko. Vládu by totiž nútilo hľadať okamžité zdroje v rovnakom objeme, ako by zhoršovala finančnú stabilitu nášho dôchodkového systému.

Dlhodobé vplyvy na saldo VS na horizonte do roku 2070 (% HDP) – príspevky opatrení

Zdroj: RRZ

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť (% HDP)

Zdroj: RRZ

[1] Pozri graf EK dlhodobej udržateľnosti S2 tu.

[2] Valorizácia minimálnych dôchodkov bola totiž tak štedro nastavená, že po čase by minimálny dôchodok úrovňou dobehol veľkú časť dôchodkov.

[3] Finančná stabilita dôchodkového systému v roku 2018 bola podľa OECD v dobrom vstave vzhľadom na blížiace sa demografické zmeny.

[4] Pre rôzne mýty a fakty o vekovom automate, pozri tu.

[5] Neskorší dôchodok bude nominálne vyšší o cca 28%, z toho 8% je vplyv inflácie, 6% je reálny nárast spojený s rastúcou ekonomikou a 12% je reálne zvýšenie pomeru dôchodku/priemernej mzdy (tzv. miera náhrady) kvôli dlhšiemu sporeniu. Poberali by sa teda vyššie dôchodky, ale kratší čas.

[6] Treba však priznať, že ide o opatrenie s najvyššou mierou neistoty spojenou s kvantifikáciou vplyvu.

[7] V dôsledku skoršieho odchodu do dôchodku. Spravodlivé krátenie by bolo 0,5% za mesiac, namiesto zákonom uvažovaných 0,3% za mesiac.

[8] Pôvodný návrh bol dvojnásobný.

[9] Pre osobný konceptuálny pohľad na rodičovský dôchodok viď tu.

[10] Dôchodky žien s počtom detí v štatistikách naozaj plynule klesajú.

[11] Napr. Česká republika zavádza alternatívny oveľa jednoduchší „rodičovský dôchodok“, ktorý platí fixnú sumu jednému rodičovi za dieťa. Takto vyplácaná „zásluhovosť“ však oveľa nepresnejšie odzrkadľuje skutočnú kontribúciu dieťaťa ako budúceho prispievateľa do priebežného systému. Na druhej strane, slovenský rodičovský dôchodok možno mal byť priznaný hlavne jednému rodičovi, ktorý sa najviac venoval výchove dieťaťa (najmä v zmysle ušlej kariéry).

[12] Z tohto hľadiska je zásluhovosť relatívne silne obmedzená nízkym maximálnym stropom pre rodičovský dôchodok.

[13] V extrémnom prípade 100% solidarity môže byť aj právny problém, nakoľko odvody na rozdiel od daní, by z definície nemali mať 100% solidaritu. Viď napríklad Ústavný súd SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008, alebo Nález Ústavného súdu ČR vo veci sp.zn. Pl.ÚS 8/07 z 23. marca 2010.

[14] Je veľmi málo krajín, ktoré nezdaňujú dôchodky, zväčša ide o postkomunistické krajiny strednej a východnej Európy. Štandardné zdaňovanie dôchodkov by nepostihlo nízke dôchodky, nakoľko podobne ako pri príjmoch z ekonomickej aktivity (napr. zo zamestnania) by existovala odpočítateľná položka.

[15] Záväzok však obsahoval aj tzv. aktuárnu neutralitu pri predčasných dôchodkov, čo zákon (napriek včasným upozorneniam RRZ) nemusí nakoniec spĺňať.

[16] Aj v takom stave vytváral dôchodkový systém deficit, ale vývoj tohto deficitu nebol explozívny a dal sa prefinancovať.

Príspevok Dôchodková reforma 1. piliera – zmena dobrým smerom, ale bez ústavného ukotvenia (Blog) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.