Cena za predčasné dôchodky

Celý analytický komentár vrátane príloh a dátového súboru nájdete v sekcii na stiahnutie na konci článku.

Zhrnutie

V rokoch 2023 a 2024 získali noví predčasní dôchodcovia mimoriadnu výhodu v podobe navýšenia priznaných predčasných dôchodkov o 110 až 160 eur mesačne. V danom období vzrástol počet predčasných dôchodcov o viac ako 60-tisíc nových poberateľov, čo bolo 2,5-krát viac než v rokoch 2021 a 2022.

Nárast počtu predčasných dôchodcov bol dôsledkom nevhodného nastavenia dôchodkového systému. Hlavne, prvá valorizácia dôchodkov, ktorá sa v dnešnej podobe uplatňuje od roku 2009, je dlhodobo nesystémovo (a nespravodlivo) nastavená, lebo umožňuje viacnásobné započítanie rastu cenovej hladiny do výšky dôchodku. V časoch stabilne nízkej inflácie to nezvyklo spôsobovať problémy, no počas energokrízy a po nej, kedy inflácia vyskočila až desaťnásobne oproti bežným časom, sa problémy zviditeľnili. Druhým faktorom bolo príliš voľné nastavenie podmienok odchodu do predčasného dôchodku po 40-tich odpracovaných rokoch. Kombinácia týchto dvoch faktorov sa v kritickom období ukázala byť významným rizikom pre verejné financie aj trh práce.

Motivácia odísť do predčasného dôchodku (PSD) v roku 2023 a 2024 bola vysoká, čo viedlo k vážnemu poškodeniu na trhu práce. Vysoký počet odchodov do PSD spôsobil citeľný výpadok pracovnej sily, a to najmä v priemyselnej výrobe, obchode a doprave. V roku 2024 predstavovali trvalé odchody z trhu práce v dôsledku PSD negatívny príspevok až 22-tisíc osôb (priemer za všetky mesiace). Významný výpadok bude pretrvávať do roku 2027 a úplne vymizne až v roku 2031. V kontexte starnutia obyvateľstva a nedostatočného prísunu nových pracovníkov predstavuje nadmerný odchod skúsených zamestnancov do PSD nielen krátkodobé narušenie personálnej stability firiem, ale aj priame zníženie úrovne zamestnanosti.

Z pohľadu záťaže verejných financií to znamená do roku 2031 nielen dodatočné kumulatívne výdavky na PSD v sume 897 mil. eur, ale aj výpadok príjmov z daní a odvodov vo výške 776 mil. eur, ktoré budú len čiastočne kompenzované úsporami na iných sociálnych dávkach (159 mil. eur). Celkový čistý negatívny dopad tak dosiahne 1,5 mld. Eur bez úrokových nákladov. Najvýraznejší príspevok k zhoršeniu deficitu verejnej správy predstavoval v roku 2024 sumu –499 mil. eur, vrátane úrokových nákladov. Hoci negatívny vplyv na saldo verejnej správy bude postupne slabnúť, kumulatívne výpadky a zvýšené výdavky trvalo zvýšia hrubý dlh Slovenska o približne 1 % HDP.

Pre lepšie nastavenie dôchodkového systému by bolo vhodnejšie úplne zrušiť prvú valorizáciu novopriznaných dôchodkov a zlepšiť nadväznosť období, za ktoré sa zohľadňuje inflácia pri určení štandardnej valorizácie.

Rekordný záujem o predčasný dôchodok v rokoch 2023 a 2024

Počet žiadostí o priznanie predčasného starobného dôchodku mal v poslednej dekáde pred rokom 2023 mierne klesajúci trend, pričom priemerne dosahoval úroveň 16-tisíc ročne.[1] Výrazný zlom nastal v roku 2023, keď o predčasný dôchodok požiadalo rekordných, takmer 47-tisíc osôb. V roku 2024 pribudlo ďalších približne 25-tisíc žiadostí, čo bolo síce menej než v predošlom rekordnom roku, no stále to potvrdzovalo pretrvávajúci nadštandardný záujem o predčasný dôchodok (Graf 1).

Najvýraznejší nárast nastal v posledných dvoch mesiacoch roka 2023, kedy počet žiadostí skokovo vzrástol. Druhá, menej intenzívna vlna bola zaznamenaná v máji 2024, teda bezprostredne pred účinnosťou legislatívnych zmien, ktoré sprísnili podmienky na predčasný odchod do dôchodku. Tretia vlna žiadostí nasledovala opäť v decembri 2024 (Graf 2).

Časť žiadostí o predčasný dôchodok býva každoročne zamietnutá, počet priznaných dôchodkov preto býva nižší. Použitím detailných údajov Sociálnej poisťovne bolo identifikovaných celkom 61,2-tisíc nových poberateľov predčasného dôchodku v analyzovanom období rokov 2023 a 2024. [2]

Motivácie pre predčasný dôchodok boli mimoriadne silné

Silnú finančnú motiváciu si ukážeme na príklade poistenca, ktorý k 1.1.2025 dosiahol nárok na starobný dôchodok. Celý život zarábal priemernú mzdu a už v decembri 2023 mal odpracovaných 40 rokov. Tu sú tri stratégie nástupu na dôchodok, ktoré mohol zvoliť:

• Ak by pracoval do decembra 2024, v januári 2025 by mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 786 eur.
• Ak by odišiel do PSD v decembri 2023, výška jeho penzie by bola 783 eur mesačne. Postupnou valorizáciu by sa mu do januára 2025 dôchodok postupne zvýšil na 828 eur. Odchod do predčasného dôchodku mu teda nielen zabezpečil trvalo vyšší dôchodok o 5,5 %, ale ho navyše poberal o 13 mesiacov dlhšie.
• Ak by odišiel do PSD v roku 2024, povedzme iba jeden mesiac pred dovŕšením dôchodkového veku, mohol v decembri 2024 získať dôchodok 830 eur, ktorý by mu bol v januári 2025 zvýšený na 847 eur. Jeho dôchodok by bol trvalo vyšší o 8 %, než keby počkal do riadneho termínu.

V období od júna 2021 do júna 2023 vzrástla cenová hladina v domácnostiach dôchodcov o 27,2 %. Tento výrazný nárast sa automaticky premietol do zvýšenia dôchodkov v nasledujúcich obdobiach. Nezvykle vysoká valorizácia[3] v rokoch 2023 a 2024 vyvolala verejnú diskusiu ľudí v preddôchodkovom veku o načasovaní odchodu do dôchodku. V nej sa poukázalo, že odchod do dôchodku v rokoch 2023 a 2024 je finančne nadpriemerne výhodný. K prudkému nárastu záujmu o predčasný dôchodok prispeli súčasne dva faktory:

• Prvá valorizácia novopriznaných dôchodkov

Dôchodky sa dlhodobo nesystémovo valorizujú už pri ich priznaní (pozri Box 2 a Prílohu 2). V čase vysokej inflácie, ale pomalšieho rastu miezd to výrazne zvyšuje ich výšku (mieru náhrady), čím sa odchod do penzie stáva finančne atraktívnejším. Tento efekt môže byť natoľko silný, že zvyšuje motiváciu odísť do dôchodku aj predčasne, čo sa prejavilo práve v rokoch 2023 a 2024. Prvá valorizácia dôchodkov sa do legislatívy dostala v roku 2004 a v dnešnej podobe ju poznáme od roku 2009.

• Zmeny v legislatíve týkajúce sa predčasného dôchodku

Od januára 2023 nadobudla účinnosť novela dôchodkového systému z roku 2022, ktorá rozšírila prístup k predčasnému starobnému dôchodku.[4] Tým, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov, umožnila odchod do dôchodku aj skôr než dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku. Zároveň sa pre túto skupinu znížila miera krátenia predčasného dôchodku (zo štandardného krátenia 0,5 % na 0,3 % za každých začatých 30 dní), čo tiež prispelo k zvýšeniu finančnej atraktivity skoršieho odchodu do penzie. Tento priaznivejší legislatívny stav platil do mája 2024, kedy došlo k sprísneniu podmienok, krátenie sa vrátilo na pôvodnú vyššiu úroveň a požadovaný počet odpracovaných rokov sa naviazal na vývoj dôchodkového veku.

Kľúčovú úlohu zohrala prvá valorizácia novopriznaných dôchodkov

Zvýšený počet žiadostí o predčasný dôchodok nemožno pripísať len uvoľneniu podmienok nároku, ktoré priniesli zmeny v predčasných dôchodkoch z roku 2022:

• Až 63 % nových poberateľov PSD (38,2-tisíc osôb z celkového počtu 61,2-tisíc) malo do riadneho dôchodkového veku menej ako dva roky, a teda mohli odísť aj bez zmeny legislatívy. V tejto skupine približne polovica (18,9-tisíc) odpracovala aspoň 40 rokov (Graf 3 – zlatá), zatiaľ čo druhá polovica (19,3-tisíc) túto podmienku nesplnila (Graf 3 – sivá).
• Iba zvyšných 37 % (22,8-tisíc osôb) priamo profitovalo z legislatívnej úľavy, ktorá umožnila skorší odchod po splnení podmienky 40 odpracovaných rokov (Graf 3 – modrá farba). Časť tejto skupiny, približne 8,8-tisíc osôb (38,5 % z 23-tisíc), by do konca roka 2024 splnila aj pôvodnú dvojročnú podmienku a predčasný dôchodok by tak vedela získať aj bez uvoľnenia legislatívy.

Hlavným faktorom nárastu záujmu o predčasný dôchodok bola jeho zvýšená finančná atraktivita, ovplyvnená prvou valorizáciou novopriznaných dôchodkov. V rokoch 2023 a 2024 mali noví dôchodcovia mimoriadnu dočasnú výhodu. Dôchodky sa im priznali štedrejšie než v iných rokoch, čo motivovalo rekordný počet ľudí k predčasnému odchodu do penzie. Navýšenie predstavovalo 110 až 160 eur mesačne (Box 2).

Z historického pohľadu zostal záujem o predčasný dôchodok v druhej polovici roka 2024 zvýšený, a to aj napriek tomu, že krátenie sa vrátilo na pôvodnú úroveň (z 0,3 % na 0,5 %[7]), čím sa zmiernila jeho finančná atraktivita a podmienka 40 odpracovaných rokov sa naviazala na dôchodkový vek, čo obmedzilo časť potenciálnych žiadateľov.

V štandardných časoch by bolo o 60 % menej poberateľov

Prudký nárast počtu poberateľov predčasných dôchodkov z dôvodu nevhodne nastavených parametrov dôchodkového systému má významný dopad na verejné financie (Graf 7 – šedá). Tento dopad sa posudzuje voči scenáru vývoja, v ktorom by do predčasného dôchodku odišiel štandardný počet ľudí. Teda tí, ktorí by oň požiadali aj bez dodatočných motivácií v podobe legislatívnych zmien a vysokej prvej valorizácie. Na základe historických údajov sa predpokladá, že v takomto hypotetickom scenári (Graf 7 – modrá) by bol počet novopriznaných PSD na úrovni priemerupredchádzajúcich rokov 2021 a 2022, čo je približne 11,8-tisíc nových osôb každý rok. Spolu by tak to do PSD odišlo za dva roky (2023 a 2024) 23,7-tisíc osôb, teda o 61 % menej v porovnaní so skutočným počtom 61,2-tisíc nových poberateľov.[9]

Zvyšných 37,5-tisíc osôb predstavuje skupinu, ktorá odišla do PSD navyše (resp. skôr[10]) v dôsledku nevhodného nastavenia dôchodko­vého systému a pre verejné financie znamená dodatočnú záťaž. Táto skupina je v komentári označená ako „dotknutá skupina“ (Graf 7 – zlatá).

Výpadok pracovnej sily až do roku 2031

Výsledky ukazujú, že nadmerné odchody do PSD prispeli k výraznému výpadku[11] pracovnej sily[12]. Najvýraznejší efekt sa prejavil v roku 2024, keď ich dôsledkom chýbalo na trhu práce v približne 22-tisíc ľudí mesačne (Graf 8 vľavo). V nasledujúcich rokoch by mal tento negatívny príspevok postupne slabnúť, no úplné vyprchanie vplyvu nastane po roku 2031.[13]

Z hľadiska odvetví boli najviac zasiahnuté priemyselná výroba, veľkoobchod a maloobchod, doprava a skladovanie (Graf 8). Relatívna váha jednotlivých sektorov na celkovom výpadku zamestnanosti sa v čase mení v závislosti od toho, koľko rokov pred dovŕšením dôchodkového veku z nich pracovníci odchádzali. Najvýraznejší posun nastal v priemyselnej výrobe, ktorej podiel stúpa z 36 % na 46 %. To znamená, že v porovnaní s inými sektormi odchádzali pracovníci v priemysle skôr a budú tak na predčasnom dôchodku dlhšie.

Firmy majú problém týchto ľudí nahradiť

Na jednej strane možno pomerne presne vyčísliť negatívny príspevok odchodov z trhu práce do PSD. Na druhej strane je otázkou, či a do akej miery sa firmám podarilo tento výpadok pracovnej sily nahradiť. Analýza individuálnych údajov naznačuje, že výpadok pracovnej sily sa nedarí dotknutým firmám kompenzovať.[16]

Vplyv na zamestnanosť bol analyzovaný pomocou údajov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní[17], rozlíšením dvoch skupín firiem:

• Dotknuté firmy: tie, z ktorých zamestnanci odišli do predčasného dôchodku.
• Ostatné firmy: tie, z ktorých neodišiel do PSD žiadny zamestnanec. [18]

V roku 2022 bol vývoj zamestnanosti v obidvoch skupinách podobný a zaznamenal mierny rast (pozri Grafy 9 a 10). Obrat nastal v roku 2023, keď vo firmách dotknutých odchodmi do PSD začal počet slovenských zamestnancov klesať. Tento trend sa výrazne prehĺbil v roku 2024 a pokračoval aj počas prvých mesiacov roku 2025. Pokles zamestnanosti domácich zamestnancov sa priblížil k hranici 60-tisíc. Pre porovnanie, vo firmách nedotknutých odchodmi do PSD rástla zamestnanosť počas celého obdobia 2022 až 2025.

Nenahradili ich vo zvýšenej miere ani cudzinci. Výpadok domácej pracovnej sily sa v posledných rokoch darí čiastočne nahrádzať zamestnancami zo zahraničia. No počet zamestnaných cudzincov rástol v sledovanom období porovnateľne v obidvoch skupinách firiem. To naznačuje, že vysoké odchody do PSD sa nepodarilo kompenzovať ani zamestnaním cudzincov.

Nenahradili ich ani agentúrni zamestnanci. Dočasný výpadok zamestnancov môžu firmy kompenzovať využitím služieb agentúr sprostredkujúcich zamestnanie.[19] Ani v prípade týchto firiem nie je viditeľná štrukturálna zmena vo využívaní ich služieb. Počet zamestnancov agentúr stúpol v roku 2025 o niečo viac ako 3 tisíc v porovnaní s rokom 2021 (pozri Graf 11).

Do PSD odchádzali z trhu práce skúsenejší kmeňoví zamestnanci. Za bežných trhových podmienok sa podniky snažia udržať si tento typ pracovníkov, a to aj napriek zvýšenej fluktuácii či dočasnému poklesu objednávok, keďže ide o ľudský kapitál s vysokou pridanou hodnotou. Zvlášť to platí na Slovensku, kde v dôsledku demografického vývoja dochádza k postupnému znižovaniu objemu dostupnej pracovnej sily. Starnutie obyvateľstva a nedostatočný prísun nových pracovníkov (či už z domáceho trhu alebo zo zahraničia) vytvárajú napätie na strane ponuky práce. Nadmerný odchod skúsených zamestnancov do PSD preto predstavoval nielen krátkodobé narušenie personálnej stability, ale aj priame zníženie úrovne zamestnanosti vo firmách.

V rozpočte chýbajú príjmy, výdavky stúpli

Zvýšený počet odchodov do PSD znamená pre verejné financie značné fiškálne náklady. Ak by k nim nedošlo, rozpočet verejnej správy by v horizonte rokov 2023 až 2031 získal o 776 mil. eur viac na daniach a odvodoch z práce.[20] Tieto dodatočné príjmy by pochádzali predovšetkým zo sociálnych odvodov (427 mil. eur) [21], zdravotných odvodov (190 mil. eur) a dane z príjmu fyzických osôb (159 mil. eur). [22] Skutočnosť, že desaťtisíce ľudí opustili trh práce predčasne, spôsobila, že tento fiškálny potenciál sa nevyužil.

Na strane výdavkov, začal štát skôr vyplácať PSD, čo vedie k dodatočným výdavkom vo výške 896 mil. eur na celom analyzovanom horizonte. Za normálnych okolností by krátenie predčasných dôchodkov viedlo k tomu, že niekoľko rokov vyplácaný výrazný objem výdavkov na PSD by bol v budúcnosti kompenzovaný úsporou, v podobe trvalo nižších starobných dôchodkov. V prípade dôchodkov priznaných v rokoch 2023 a 2024 však k tejto úspore nedôjde vďaka nesystémovému dvojitému započítaniu inflácie v prvej valorizácii (viac v Boxe 2 a Prílohe 2)[23].

Na druhej strane, ak by nedošlo k nadmernému odchodu do PSD, zamestnané osoby by mali nárok na niektoré dávky sociálneho poistenia, ako nemocenské (85 mil. eur), ošetrovné (0,7 mil. eur) či dávku v nezamestnanosti (23 mil. eur). Tieto výdavky však v skutočnosti nevznikli a v tomto ponímaní predstavujú úsporu. Rovnako vypadli aj niektoré iné náklady, ako pokračovanie výplaty invalidných dôchodkov (50 mil. eur) alebo dávok v hmotnej núdzi (0,5 mil. eur), keďže nárok na ne zaniká po priznaní starobného dôchodku.

Deficit sa zhoršil dočasne, dlh stúpol natrvalo

Vplyv vlny odchodov do PSD z rokov 2023 a 2024 nemá trvalý dopad na deficit verejnej správy, keďže títo ľudia by neskôr do dôchodku aj tak odišli, no výrazne negatívne ovplyvňuje najmä strednodobý fiškálny rámec. V prvých rokoch prispieva k prehĺbeniu deficitu približne o 500 a 400 mil. eur ročne, tento negatívny vplyv však postupne slabne a po roku 2031 zaniká (Graf 12). Výnimkou sú úrokové náklady potrebné na financovanie vyššieho dlhu. Kumulácia výpadkov príjmov a zvýšených výdavkov však vedie k trvalému zvýšeniu hrubého dlhu o 1 % HDP (Graf 13).

Najväčšiu časť fiškálnych vplyvov bude niesť Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca nadmerné predčasné dôchodky a tiež prichádza o potenciálne príjmy z poistného. Menší, no stále ekonomicky významný negatívny vplyv budú znášať zdravotné poisťovne (výpadok poistného) a samosprávy (výpadok daní z príjmov fyzických osôb). Samotný štátny rozpočet bude priamo ovplyvnený v najmenšej miere.[24] Dodatočný náklad pre štátny rozpočet súvisí s úrokovými nákladmi, ktoré vyplývajú z potreby financovať negatívne fiškálne vplyvy, hlavne v deficitne hospodáriacej Sociálnej poisťovni.

[1]      V rokoch 2005 až 2010 bol záujem o predčasné dôchodky vyšší, čo súviselo s voľnejšími podmienkami vzniku nároku. Od roku 2008 sa obmedzila možnosť odísť do PSD najviac 2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku a zrušila sa možnosť odpustenia krátenia v prípade, že poistenec pred odchodom do PSD nepoberal dávku v nezamestnanosti. Od roku 2011 bol zakázaný súbeh zárobkovej činnosti a poberania PSD.

[2]      Podľa údajov SP bolo v rokoch 2023 a 2024 zamietnutých 6,4-tisíc žiadostí o PSD a do februára 2025 ďalších 663, z ktorých pravdepodobne veľká časť bola podaná ešte v roku 2024. Analyzovaná skupina 61,2-tisíc PSD s rokom priznania 2023 a 2024 bola identifikovaná v individuálnych údajoch Sociálnej poisťovne o vyplácaných dôchodkových dávkach za obdobie január 2023 až marec 2025. Počet nových PSD tak môže byť mierne vyšší než počet analyzovaných osôb, napríklad pokiaľ sa neobjavili v databáze vyplácaných dôchodkov ako PSD, ale až ako starobní dôchodcovia, a to najmä z dôvodu časového oneskorenia medzi podaním žiadosti a začiatkom vyplácania dôchodku, ktorý bol až po dovŕšení dôchodkového veku.

[3]      Kým v roku 2022 sa dôchodky zvyšovali len o 1,3 %, od januára 2023 sa štandardnou valorizáciou zvýšili o 11,8 %. V júli 2023 k tomu pribudla parlamentom schválená mimoriadna valorizácia o ďalších 10,6 %, čo znamenalo celkový rast dôchodkov o 23,7 % počas roka. V roku 2024 sa dôchodky zvýšili o 3,6 %, pričom novopriznané dôchodky rástli o 14,5 % (dôchodcom, ktorí boli poberatelia už v roku 2023 sa dôchodky v roku 2024 zvyšovali o 3,6 % nakoľko v roku 2023 im bola priznaná mimoriadna valorizácia).

[4]      Zákon č. 352/2022 Z.z. Zároveň došlo aj k sprísneniu jednej z podmienok pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok – minimálna výška dôchodku potrebná na jeho priznanie sa zvýšila z 1,2-násobku životného minima na 1,6-násobok. V kontraste s predtým uvedenými zmenami tak táto úprava pôsobila ako faktor tlmiaci celkový rast počtu predčasných dôchodkov.

[5]      Sociálna poisťovňa mala zároveň povinnosť spätne prepočítať predčasné dôchodky priznané pred rokom 2023, ak poberatelia splnili podmienku 40 odpracovaných rokov. Týmto dôchodcom sa zvýšila suma dôchodku vďaka spätnému uplatneniu miernejšieho krátenia 0,3 %. Kvantifikácia vplyvov spätných prepočtov nie je súčasť tohto komentára, nakoľko priamo nesúvisí s nadmerným záujmom o predčasné dôchodky v rokoch 2023 a 2024.

[6]      Najmä pod vplyvom zámeru zaviesť 13. dôchodok, ktorý by zhoršil dlhodobú udržateľnosť verejných financií približne o 0,4 % HDP, vznikla obava zo zvrátenia dôchodkovej reformy a tým aj porušenia míľnika z Plánu obnovy, čo by mohlo viesť k tzv. korekciám, teda povinnosti vracať finančné prostriedky. Úpravy v systéme predčasných dôchodkov, ktoré priniesli zlepšenie dlhodobej udržateľnosti v rovnakom rozsahu, boli preto nevyhnutné na vyrovnanie negatívneho vplyvu 13. dôchodku na ciele stanovené v Pláne obnovy.

[7]      Percento krátenia za každých začatých 30 dní do dovŕšenia dôchodkového veku.

[8]      V tomto prípade sa pod rovnakými dôchodkovými nárokmi myslia rovnaký priemerný osobný mzdový bod (POMB) a odpracované roky (ODP).

[9]      Kvantifikácia vychádza z individuálnych údajov Sociálnej poisťovne. Pri konštrukcii hypotetického scenára sa najprv z 61,2-tisíc osôb vylúčili poberatelia PSD, ktorí by podľa pôvodnej legislatívy nemohli odísť do predčasného dôchodku (22,8-tisíc). Zo zostávajúcej množiny sa následne náhodným výberom vybrali osoby, ktorých počet zodpovedá expertnému odhadu vychádzajúcemu z historického priemeru počtu nových poberateľov (23,7-tisíc).

[10]     Počet žiadostí o PSD v prvom polroku 2025 bol výrazne nižší aj oproti rokom 2020 – 2022. To naznačuje, že časť predčasných dôchodcov z rokov 2023 a 2024 by odišla do PSD v roku 2025, prípadne neskôr. Hypotetický scenár preto predpokladá, že 7,1-tisíc osôb z „dotknutej skupiny“ by do predčasného dôchodku odišlo v roku 2025. Ich vplyv na verejné financie preto predstavujú len náklady spojené so skorším odchodom do PSD.

[11]     Vzhľadom na to, že v čase priznania predčasného dôchodku nesmú byť tieto osoby dôchodkovo poistené, s výnimkou niektorých činností u SZČO.

[12]    Odhad výpadku pracovnej sily zohľadňuje počet poberateľov PSD z dotknutej skupiny, ktorí pred odchodom do PSD dosahovali príjem zo zamestnania, z dohôd s pravidelným príjmom alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti. Zamestnanosť bola prepočítaná na ekvivalent plného pracovného úväzku pomocou sektorovo špecifických koeficientov. Na ich výpočet boli použité údaje o dohodnutom týždennom pracovnom čase a o vymeriavacích základoch poistencov v roku 2023 z databázy Sociálnej poisťovne. Koeficient bol spočítaný na analyzovanej skupine osôb dotknutej legislatívou, pre osoby s pravidelným príjmom zo zamestnania a z dohôd a pre osoby s príjmom zo SZČ (pričom sa predpokladá, že SZČO pracujú na plný úväzok).

[13]     RRZ v Kvantifikácii vplyvov Novely zákona o sociálnom poistení KO-2021/03 upozorňovala, že v podmienkach starnutia slovenskej populácie môže uvoľňovanie podmienok pre skorší odchod z trhu práce viesť k nedostatku pracovných síl. (bod 3.43).

[14]     Dôchodkový vek každej osoby je zaznamenaný v databáze dôchodcov Sociálnej poisťovne.

[15]     S výnimkou 7,1-tisíc osôb, u ktorých sa predpokladá, že by do predčasného dôchodku odišli v roku 2025.

[16]     O problémoch pri nahrádzaní skúsených a kvalifikovaných zamestnancov, ktorí odišli do PSD, informovali aj predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (https://www.trend.sk/financie/predcasne-penzie-zobrali-firmam-pracovnikov-chcu-ich-naspat-lobuju-zmenu-legislativy).

[17]     Zamestnanosť je počítaná na úrovni firiem ako počet osôb s príjmom zo zamestnania alebo z dohôd, bez úpravy na ekvivalent plného pracovného úväzku.

[18]     Nejde o plnohodnotnú kontrolnú skupinu, ide o zjednodušený pohľad v rámci analýzy. Pre presnejší výsledok by bolo vhodné zohľadniť aj ďalšie faktory.

[19]     Sektor N 78 podľa klasifikácie NACE.

[20]     Odhad nezohľadňuje, že v hypotetickom scenári by nebolo vyplatené odchodné pred nástupom na PSD. Hypotetický scenár predpokladá vyplatenie odchodného pred nástupom na starobný dôchodok, v skutočnosti však už bolo vyplatené odchodné pred nástupom na PSD a tieto daňové príjmy už boli zrealizované, čo môže viesť k nadhodnoteniu vplyvu. Odhad taktiež nezohľadňuje, že v skutočnosti sú popri PSD vykonávané dohody, čo môže viesť k nadhodnoteniu vplyvu.

[21]    Je zohľadnený vplyv na sociálne odvody bez započítania príspevkov do druhého piliera. V hypotetickom scenári nie je zohľadnený vplyv zvýšenia maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie od roku 2025, čo môže viesť k podhodnoteniu vplyvu.

[22]     Vplyv na DPFO nie je očistený o výnos dane z nepracovných príjmov, čo môže viesť k nadhodnoteniu vplyvu.

[23]     Vplyv trvalo vyšších starobných dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku nie je súčasťou kvantifikácie.

[24]     V tabuľke neuvádzame vplyv na výnos DPH, ten zjednodušene predpokladáme na úrovni 18 mil. eur na celom horizonte.