Odísť do predčasného dôchodku v rokoch 2023 a 2024 bolo finančne mimoriadne výhodné pre veľkú skupinu osôb. V komentári hľadáme odpovede na otázky, koľko ľudí túto možnosť využilo a koľko nás to stojí.
Celý analytický komentár vrátane príloh a dátového súboru nájdete v sekcii na stiahnutie na konci článku.
Zhrnutie
V rokoch 2023 a 2024 získali noví predčasní dôchodcovia mimoriadnu výhodu v podobe navýšenia priznaných predčasných dôchodkov o 110 až 160 eur mesačne. V danom období vzrástol počet predčasných dôchodcov o viac ako 60-tisíc nových poberateľov, čo bolo 2,5-krát viac než v rokoch 2021 a 2022.
Nárast počtu predčasných dôchodcov bol dôsledkom nevhodného nastavenia dôchodkového systému. Hlavne, prvá valorizácia dôchodkov, ktorá sa v dnešnej podobe uplatňuje od roku 2009, je dlhodobo nesystémovo (a nespravodlivo) nastavená, lebo umožňuje viacnásobné započítanie rastu cenovej hladiny do výšky dôchodku. V časoch stabilne nízkej inflácie to nezvyklo spôsobovať problémy, no počas energokrízy a po nej, kedy inflácia vyskočila až desaťnásobne oproti bežným časom, sa problémy zviditeľnili. Druhým faktorom bolo príliš voľné nastavenie podmienok odchodu do predčasného dôchodku po 40-tich odpracovaných rokoch. Kombinácia týchto dvoch faktorov sa v kritickom období ukázala byť významným rizikom pre verejné financie aj trh práce.
Motivácia odísť do predčasného dôchodku (PSD) v roku 2023 a 2024 bola vysoká, čo viedlo k vážnemu poškodeniu na trhu práce. Vysoký počet odchodov do PSD spôsobil citeľný výpadok pracovnej sily, a to najmä v priemyselnej výrobe, obchode a doprave. V roku 2024 predstavovali trvalé odchody z trhu práce v dôsledku PSD negatívny príspevok až 22-tisíc osôb (priemer za všetky mesiace). Významný výpadok bude pretrvávať do roku 2027 a úplne vymizne až v roku 2031. V kontexte starnutia obyvateľstva a nedostatočného prísunu nových pracovníkov predstavuje nadmerný odchod skúsených zamestnancov do PSD nielen krátkodobé narušenie personálnej stability firiem, ale aj priame zníženie úrovne zamestnanosti.
Z pohľadu záťaže verejných financií to znamená do roku 2031 nielen dodatočné kumulatívne výdavky na PSD v sume 897 mil. eur, ale aj výpadok príjmov z daní a odvodov vo výške 776 mil. eur, ktoré budú len čiastočne kompenzované úsporami na iných sociálnych dávkach (159 mil. eur). Celkový čistý negatívny dopad tak dosiahne 1,5 mld. Eur bez úrokových nákladov. Najvýraznejší príspevok k zhoršeniu deficitu verejnej správy predstavoval v roku 2024 sumu –499 mil. eur, vrátane úrokových nákladov. Hoci negatívny vplyv na saldo verejnej správy bude postupne slabnúť, kumulatívne výpadky a zvýšené výdavky trvalo zvýšia hrubý dlh Slovenska o približne 1 % HDP.
Pre lepšie nastavenie dôchodkového systému by bolo vhodnejšie úplne zrušiť prvú valorizáciu novopriznaných dôchodkov a zlepšiť nadväznosť období, za ktoré sa zohľadňuje inflácia pri určení štandardnej valorizácie.
Rekordný záujem o predčasný dôchodok v rokoch 2023 a 2024
Počet žiadostí o priznanie predčasného starobného dôchodku mal v poslednej dekáde pred rokom 2023 mierne klesajúci trend, pričom priemerne dosahoval úroveň 16-tisíc ročne.[1] Výrazný zlom nastal v roku 2023, keď o predčasný dôchodok požiadalo rekordných, takmer 47-tisíc osôb. V roku 2024 pribudlo ďalších približne 25-tisíc žiadostí, čo bolo síce menej než v predošlom rekordnom roku, no stále to potvrdzovalo pretrvávajúci nadštandardný záujem o predčasný dôchodok (Graf 1).
Najvýraznejší nárast nastal v posledných dvoch mesiacoch roka 2023, kedy počet žiadostí skokovo vzrástol. Druhá, menej intenzívna vlna bola zaznamenaná v máji 2024, teda bezprostredne pred účinnosťou legislatívnych zmien, ktoré sprísnili podmienky na predčasný odchod do dôchodku. Tretia vlna žiadostí nasledovala opäť v decembri 2024 (Graf 2).
Časť žiadostí o predčasný dôchodok býva každoročne zamietnutá, počet priznaných dôchodkov preto býva nižší. Použitím detailných údajov Sociálnej poisťovne bolo identifikovaných celkom 61,2-tisíc nových poberateľov predčasného dôchodku v analyzovanom období rokov 2023 a 2024. [2]
Motivácie pre predčasný dôchodok boli mimoriadne silné
Silnú finančnú motiváciu si ukážeme na príklade poistenca, ktorý k 1.1.2025 dosiahol nárok na starobný dôchodok. Celý život zarábal priemernú mzdu a už v decembri 2023 mal odpracovaných 40 rokov. Tu sú tri stratégie nástupu na dôchodok, ktoré mohol zvoliť:
- Ak by pracoval do decembra 2024, v januári 2025 by mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 786 eur.
- Ak by odišiel do PSD v decembri 2023, výška jeho penzie by bola 783 eur mesačne. Postupnou valorizáciu by sa mu do januára 2025 dôchodok postupne zvýšil na 828 eur. Odchod do predčasného dôchodku mu teda nielen zabezpečil trvalo vyšší dôchodok o 5,5 %, ale ho navyše poberal o 13 mesiacov dlhšie.
- Ak by odišiel do PSD v roku 2024, povedzme iba jeden mesiac pred dovŕšením dôchodkového veku, mohol v decembri 2024 získať dôchodok 830 eur, ktorý by mu bol v januári 2025 zvýšený na 847 eur. Jeho dôchodok by bol trvalo vyšší o 8 %, než keby počkal do riadneho termínu.
V období od júna 2021 do júna 2023 vzrástla cenová hladina v domácnostiach dôchodcov o 27,2 %. Tento výrazný nárast sa automaticky premietol do zvýšenia dôchodkov v nasledujúcich obdobiach. Nezvykle vysoká valorizácia[3] v rokoch 2023 a 2024 vyvolala verejnú diskusiu ľudí v preddôchodkovom veku o načasovaní odchodu do dôchodku. V nej sa poukázalo, že odchod do dôchodku v rokoch 2023 a 2024 je finančne nadpriemerne výhodný. K prudkému nárastu záujmu o predčasný dôchodok prispeli súčasne dva faktory:
- Prvá valorizácia novopriznaných dôchodkov
Dôchodky sa dlhodobo nesystémovo valorizujú už pri ich priznaní (pozri Box 2 a Prílohu 2). V čase vysokej inflácie, ale pomalšieho rastu miezd to výrazne zvyšuje ich výšku (mieru náhrady), čím sa odchod do penzie stáva finančne atraktívnejším. Tento efekt môže byť natoľko silný, že zvyšuje motiváciu odísť do dôchodku aj predčasne, čo sa prejavilo práve v rokoch 2023 a 2024. Prvá valorizácia dôchodkov sa do legislatívy dostala v roku 2004 a v dnešnej podobe ju poznáme od roku 2009.
- Zmeny v legislatíve týkajúce sa predčasného dôchodku
Od januára 2023 nadobudla účinnosť novela dôchodkového systému z roku 2022, ktorá rozšírila prístup k predčasnému starobnému dôchodku.[4] Tým, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov, umožnila odchod do dôchodku aj skôr než dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku. Zároveň sa pre túto skupinu znížila miera krátenia predčasného dôchodku (zo štandardného krátenia 0,5 % na 0,3 % za každých začatých 30 dní), čo tiež prispelo k zvýšeniu finančnej atraktivity skoršieho odchodu do penzie. Tento priaznivejší legislatívny stav platil do mája 2024, kedy došlo k sprísneniu podmienok, krátenie sa vrátilo na pôvodnú vyššiu úroveň a požadovaný počet odpracovaných rokov sa naviazal na vývoj dôchodkového veku.
Box 1: Podmienky získania predčasného dôchodku sa menili 2-krát v priebehu 1,5 roka
Predčasný starobný dôchodok predstavuje dávku starobného dôchodkového poistenia, ktorá umožňuje odísť do dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Keďže sa vypláca predčasne a predpokladá sa jeho dlhšie poberanie, jeho mesačná výška sa kráti v závislosti od počtu mesiacov do dosiahnutia dôchodkového veku. Cieľom krátenia je zabezpečiť dlhodobú rovnováhu a spravodlivú výšku dôchodku tak, aby celková doživotná suma vyplatených dôchodkov v priemere zodpovedala sume dôchodkov vyplatených pri odchode v riadnom dôchodkovom veku.
- Do decembra 2022 platilo, že do predčasného dôchodku bolo možné odísť najskôr dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom za každých začatých 30 dní chýbajúcich do tohto veku sa dôchodok krátil o 0,5 %. Podmienkou zároveň bolo, aby suma predčasného dôchodku presahovala 1,2-násobok životného minima.
- Od januára 2023 sa rozšírila možnosť požiadať o predčasný dôchodok bez ohľadu na počet rokov chýbajúcich do dôchodkového veku, ak má poistenec odpracovaných aspoň 40 rokov. Do tohto obdobia sa započítava aj starostlivosť o deti. Hranica 40 rokov bola stanovená pevne, teda bez ohľadu na postupné zvyšovanie dôchodkového veku. V prípade splnenia tejto podmienky sa zároveň zaviedlo nižšie krátenie dôchodku na úrovni 0,3 % za každých začatých 30 dní chýbajúcich do dovŕšenia dôchodkového veku, namiesto štandardného krátenia 0,5 %. Tým vznikol ekonomicky neodôvodnený stav dvoch súbežne platných mier krátenia v závislosti od podmienky, ktorú predčasný dôchodca splnil. Zároveň sa pre obe skupiny sprísnila podmienka minimálnej výšky predčasného dôchodku, ktorá musela presahovať 1,6-násobok životného minima namiesto pôvodného 1,2-násobku.[5]
- Od druhej polovice mája 2024 došlo k opätovnej zmene[6]. Možnosť odchodu do predčasného dôchodku po odpracovaní určitého počtu rokov zostala zachovaná, avšak počet potrebných rokov sa už neviaže pevne na hranicu 40, ale postupne sa prispôsobuje vývoju dôchodkového veku jednotlivých ročníkov. Zároveň sa zjednotila výška krátenia na 0,5 % za každých začatých 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku.
Na rozdiel od štandardného starobného dôchodku, jednou z podmienok priznania predčasného starobného dôchodku je ukončenie dôchodkového poistenia. V praxi to znamená, že žiadateľ nesmie byť v čase priznania predčasného dôchodku zamestnaný ani vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (okrem pár vybraných výnimiek). Odchody do PSD preto priamo znižujú ponuku práce.
Kľúčovú úlohu zohrala prvá valorizácia novopriznaných dôchodkov
Zvýšený počet žiadostí o predčasný dôchodok nemožno pripísať len uvoľneniu podmienok nároku, ktoré priniesli zmeny v predčasných dôchodkoch z roku 2022:
- Až 63 % nových poberateľov PSD (38,2-tisíc osôb z celkového počtu 61,2-tisíc) malo do riadneho dôchodkového veku menej ako dva roky, a teda mohli odísť aj bez zmeny legislatívy. V tejto skupine približne polovica (18,9-tisíc) odpracovala aspoň 40 rokov (Graf 3 – zlatá), zatiaľ čo druhá polovica (19,3-tisíc) túto podmienku nesplnila (Graf 3 – sivá).
- Iba zvyšných 37 % (22,8-tisíc osôb) priamo profitovalo z legislatívnej úľavy, ktorá umožnila skorší odchod po splnení podmienky 40 odpracovaných rokov (Graf 3 – modrá farba). Časť tejto skupiny, približne 8,8-tisíc osôb (38,5 % z 23-tisíc), by do konca roka 2024 splnila aj pôvodnú dvojročnú podmienku a predčasný dôchodok by tak vedela získať aj bez uvoľnenia legislatívy.
Hlavným faktorom nárastu záujmu o predčasný dôchodok bola jeho zvýšená finančná atraktivita, ovplyvnená prvou valorizáciou novopriznaných dôchodkov. V rokoch 2023 a 2024 mali noví dôchodcovia mimoriadnu dočasnú výhodu. Dôchodky sa im priznali štedrejšie než v iných rokoch, čo motivovalo rekordný počet ľudí k predčasnému odchodu do penzie. Navýšenie predstavovalo 110 až 160 eur mesačne (Box 2).
Z historického pohľadu zostal záujem o predčasný dôchodok v druhej polovici roka 2024 zvýšený, a to aj napriek tomu, že krátenie sa vrátilo na pôvodnú úroveň (z 0,3 % na 0,5 %[7]), čím sa zmiernila jeho finančná atraktivita a podmienka 40 odpracovaných rokov sa naviazala na dôchodkový vek, čo obmedzilo časť potenciálnych žiadateľov.
Box 2: Mechanizmus prvej valorizácie a jej vplyv v rokoch 2023 a 2024
Výpočet novopriznaných dôchodkov je nastavený tak, aby poistenci s rovnakými dôchodkovými nárokmi[8] dosahovali približne rovnaký pomer dôchodku k priemernej mzde, a to aj pri odchode do dôchodku v rôznych rokoch (Graf 5 - šedá). Tento cieľ sa dosahuje prostredníctvom každoročnej automatickej úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH), ktorá sa zvyšuje v nadväznosti na medziročný rast priemernej mzdy za tretí štvrťrok predchádzajúceho roka. Do vývoja ADH, a tým aj do výšky novopriznávaných dôchodkov sa tak k 1. januáru každoročne premietajú najaktuálnejšie dostupné údaje o raste nominálnych príjmov, ktoré v sebe čiastočne zahŕňajú infláciu z predošlého obdobia.
Súčasťou výpočtu novopriznaných dôchodkov je aj ich valorizácia pri samotnom priznaní. Zatiaľ čo všeobecným cieľom valorizácie je zachovať kúpnu silu dôchodkov počas obdobia ich poberania, valorizácia uplatňovaná už pri priznaní dôchodku má odlišný účinok. Do výpočtu dôchodku sa v takom prípade premieta cenový vývoj z predchádzajúceho obdobia dvojmo: jednak čiastočne cez rast ADH, a zároveň cez osobitnú prvú valorizáciu (viac v Prílohe 2).
Tento efekt spôsobuje nespravodlivé zvýšenie miery náhrady dôchodkov priznaných v danom roku, pričom rozsah tohto navýšenia závisí od výšky inflácie v predchádzajúcom roku. Mechanizmus sa tak výraznejšie prejavuje v období silných inflačných šokov a dotýka sa všetkých typov dôchodkov – starobných, predčasných aj invalidných (Graf 5 - modrá).
Z hľadiska stratégie nastavenia ide o nesystémový prvok, ktorý narúša princíp aktuárskej neutrality a vytvára trvalé nespravodlivé medzigeneračné rozdiely v úrovni dôchodkových dávok, a to výlučne na základe načasovania odchodu do dôchodku. Tento efekt bol zreteľne viditeľný v rokoch 2023 a 2024, kedy valorizácia pri priznaní dôchodku výrazne zvýhodnila nových poberateľov v porovnaní s kohortami odchádzajúcimi v predošlých aj nasledujúcich rokoch, a to napriek ich identickým nárokom (Graf 6).
V štandardných časoch by bolo o 60 % menej poberateľov
Prudký nárast počtu poberateľov predčasných dôchodkov z dôvodu nevhodne nastavených parametrov dôchodkového systému má významný dopad na verejné financie (Graf 7 – šedá). Tento dopad sa posudzuje voči scenáru vývoja, v ktorom by do predčasného dôchodku odišiel štandardný počet ľudí. Teda tí, ktorí by oň požiadali aj bez dodatočných motivácií v podobe legislatívnych zmien a vysokej prvej valorizácie. Na základe historických údajov sa predpokladá, že v takomto hypotetickom scenári (Graf 7 – modrá) by bol počet novopriznaných PSD na úrovni priemerupredchádzajúcich rokov 2021 a 2022, čo je približne 11,8-tisíc nových osôb každý rok. Spolu by tak to do PSD odišlo za dva roky (2023 a 2024) 23,7-tisíc osôb, teda o 61 % menej v porovnaní so skutočným počtom 61,2-tisíc nových poberateľov.[9]
Zvyšných 37,5-tisíc osôb predstavuje skupinu, ktorá odišla do PSD navyše (resp. skôr[10]) v dôsledku nevhodného nastavenia dôchodkového systému a pre verejné financie znamená dodatočnú záťaž. Táto skupina je v komentári označená ako „dotknutá skupina“ (Graf 7 – zlatá).
Výpadok pracovnej sily až do roku 2031
Výsledky ukazujú, že nadmerné odchody do PSD prispeli k výraznému výpadku[11] pracovnej sily[12]. Najvýraznejší efekt sa prejavil v roku 2024, keď ich dôsledkom chýbalo na trhu práce v približne 22-tisíc ľudí mesačne (Graf 8 vľavo). V nasledujúcich rokoch by mal tento negatívny príspevok postupne slabnúť, no úplné vyprchanie vplyvu nastane po roku 2031.[13]
Z hľadiska odvetví boli najviac zasiahnuté priemyselná výroba, veľkoobchod a maloobchod, doprava a skladovanie (Graf 8). Relatívna váha jednotlivých sektorov na celkovom výpadku zamestnanosti sa v čase mení v závislosti od toho, koľko rokov pred dovŕšením dôchodkového veku z nich pracovníci odchádzali. Najvýraznejší posun nastal v priemyselnej výrobe, ktorej podiel stúpa z 36 % na 46 %. To znamená, že v porovnaní s inými sektormi odchádzali pracovníci v priemysle skôr a budú tak na predčasnom dôchodku dlhšie.
Box 3: Spôsob výpočtu v skratke
Kvantifikácia vplyvu nadmerných odchodov do PSD vychádza z predpokladu, že dotknuté osoby by v rokoch 2023 a 2024 o PSD nepožiadali. Ekonomický status dotknutej osoby (t. j. či je zamestnaná, nezamestnaná, práceneschopná, poberá invalidný dôchodok a pod.) sa v alternatívnom scenári odvíja od jej individuálnej histórie pred odchodom do PSD. Pri konštrukcii tohto scenára sa predpokladá stabilný vzorec správania v období pred odchodom do predčasného dôchodku.
Postup výpočtu bol nasledovný:
- Určenie dôchodkového veku – každému jednotlivcovi z dotknutej skupiny sa určil zákonný dôchodkový vek[14] a predpokladalo sa, že by do dôchodku odišiel až pri jeho dosiahnutí.[15]
- Premietnutie krátkodobej histórie – ekonomický status zaznamenaný počas posledných šiestich mesiacov pred skutočným odchodom do PSD sa preniesol aj na obdobie šiestich mesiacov bezprostredne pred dovŕšením dôchodkového veku.
- Dlhodobejší predpoklad – pre obdobie medzi reálnym dátumom odchodu do PSD a začiatkom uvedeného šesťmesačného obdobia sa predpokladalo zotrvanie v statuse pozorovanom deväť mesiacov pred odchodom do PSD.
Takto vytvorený scenár umožňuje odhadnúť, aký by bol vývoj ekonomickej aktivity, keby k odchodom do PSD nedošlo. Detailnejší popis možno nájsť v Prílohe 1.
Firmy majú problém týchto ľudí nahradiť
Na jednej strane možno pomerne presne vyčísliť negatívny príspevok odchodov z trhu práce do PSD. Na druhej strane je otázkou, či a do akej miery sa firmám podarilo tento výpadok pracovnej sily nahradiť. Analýza individuálnych údajov naznačuje, že výpadok pracovnej sily sa nedarí dotknutým firmám kompenzovať.[16]
Vplyv na zamestnanosť bol analyzovaný pomocou údajov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní[17], rozlíšením dvoch skupín firiem:
- Dotknuté firmy: tie, z ktorých zamestnanci odišli do predčasného dôchodku.
- Ostatné firmy: tie, z ktorých neodišiel do PSD žiadny zamestnanec. [18]
V roku 2022 bol vývoj zamestnanosti v obidvoch skupinách podobný a zaznamenal mierny rast (pozri Grafy 9 a 10). Obrat nastal v roku 2023, keď vo firmách dotknutých odchodmi do PSD začal počet slovenských zamestnancov klesať. Tento trend sa výrazne prehĺbil v roku 2024 a pokračoval aj počas prvých mesiacov roku 2025. Pokles zamestnanosti domácich zamestnancov sa priblížil k hranici 60-tisíc. Pre porovnanie, vo firmách nedotknutých odchodmi do PSD rástla zamestnanosť počas celého obdobia 2022 až 2025.
Nenahradili ich vo zvýšenej miere ani cudzinci. Výpadok domácej pracovnej sily sa v posledných rokoch darí čiastočne nahrádzať zamestnancami zo zahraničia. No počet zamestnaných cudzincov rástol v sledovanom období porovnateľne v obidvoch skupinách firiem. To naznačuje, že vysoké odchody do PSD sa nepodarilo kompenzovať ani zamestnaním cudzincov.
Nenahradili ich ani agentúrni zamestnanci. Dočasný výpadok zamestnancov môžu firmy kompenzovať využitím služieb agentúr sprostredkujúcich zamestnanie.[19] Ani v prípade týchto firiem nie je viditeľná štrukturálna zmena vo využívaní ich služieb. Počet zamestnancov agentúr stúpol v roku 2025 o niečo viac ako 3 tisíc v porovnaní s rokom 2021 (pozri Graf 11).
Do PSD odchádzali z trhu práce skúsenejší kmeňoví zamestnanci. Za bežných trhových podmienok sa podniky snažia udržať si tento typ pracovníkov, a to aj napriek zvýšenej fluktuácii či dočasnému poklesu objednávok, keďže ide o ľudský kapitál s vysokou pridanou hodnotou. Zvlášť to platí na Slovensku, kde v dôsledku demografického vývoja dochádza k postupnému znižovaniu objemu dostupnej pracovnej sily. Starnutie obyvateľstva a nedostatočný prísun nových pracovníkov (či už z domáceho trhu alebo zo zahraničia) vytvárajú napätie na strane ponuky práce. Nadmerný odchod skúsených zamestnancov do PSD preto predstavoval nielen krátkodobé narušenie personálnej stability, ale aj priame zníženie úrovne zamestnanosti vo firmách.
V rozpočte chýbajú príjmy, výdavky stúpli
Zvýšený počet odchodov do PSD znamená pre verejné financie značné fiškálne náklady. Ak by k nim nedošlo, rozpočet verejnej správy by v horizonte rokov 2023 až 2031 získal o 776 mil. eur viac na daniach a odvodoch z práce.[20] Tieto dodatočné príjmy by pochádzali predovšetkým zo sociálnych odvodov (427 mil. eur) [21], zdravotných odvodov (190 mil. eur) a dane z príjmu fyzických osôb (159 mil. eur). [22] Skutočnosť, že desaťtisíce ľudí opustili trh práce predčasne, spôsobila, že tento fiškálny potenciál sa nevyužil.
Na strane výdavkov, začal štát skôr vyplácať PSD, čo vedie k dodatočným výdavkom vo výške 896 mil. eur na celom analyzovanom horizonte. Za normálnych okolností by krátenie predčasných dôchodkov viedlo k tomu, že niekoľko rokov vyplácaný výrazný objem výdavkov na PSD by bol v budúcnosti kompenzovaný úsporou, v podobe trvalo nižších starobných dôchodkov. V prípade dôchodkov priznaných v rokoch 2023 a 2024 však k tejto úspore nedôjde vďaka nesystémovému dvojitému započítaniu inflácie v prvej valorizácii (viac v Boxe 2 a Prílohe 2)[23].
Na druhej strane, ak by nedošlo k nadmernému odchodu do PSD, zamestnané osoby by mali nárok na niektoré dávky sociálneho poistenia, ako nemocenské (85 mil. eur), ošetrovné (0,7 mil. eur) či dávku v nezamestnanosti (23 mil. eur). Tieto výdavky však v skutočnosti nevznikli a v tomto ponímaní predstavujú úsporu. Rovnako vypadli aj niektoré iné náklady, ako pokračovanie výplaty invalidných dôchodkov (50 mil. eur) alebo dávok v hmotnej núdzi (0,5 mil. eur), keďže nárok na ne zaniká po priznaní starobného dôchodku.
Deficit sa zhoršil dočasne, dlh stúpol natrvalo
Vplyv vlny odchodov do PSD z rokov 2023 a 2024 nemá trvalý dopad na deficit verejnej správy, keďže títo ľudia by neskôr do dôchodku aj tak odišli, no výrazne negatívne ovplyvňuje najmä strednodobý fiškálny rámec. V prvých rokoch prispieva k prehĺbeniu deficitu približne o 500 a 400 mil. eur ročne, tento negatívny vplyv však postupne slabne a po roku 2031 zaniká (Graf 12). Výnimkou sú úrokové náklady potrebné na financovanie vyššieho dlhu. Kumulácia výpadkov príjmov a zvýšených výdavkov však vedie k trvalému zvýšeniu hrubého dlhu o 1 % HDP (Graf 13).
Najväčšiu časť fiškálnych vplyvov bude niesť Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca nadmerné predčasné dôchodky a tiež prichádza o potenciálne príjmy z poistného. Menší, no stále ekonomicky významný negatívny vplyv budú znášať zdravotné poisťovne (výpadok poistného) a samosprávy (výpadok daní z príjmov fyzických osôb). Samotný štátny rozpočet bude priamo ovplyvnený v najmenšej miere.[24] Dodatočný náklad pre štátny rozpočet súvisí s úrokovými nákladmi, ktoré vyplývajú z potreby financovať negatívne fiškálne vplyvy, hlavne v deficitne hospodáriacej Sociálnej poisťovni.












