V rokoch 2024 až 2026 sa prevažná väčšina konsolidácie verejných financií realizuje cez zvyšovanie daňových príjmov. V roku 2025 by mali tieto príjmy dosiahnuť 36,8 % HDP (o 1,2 p. b. viac než v roku 2024) a v roku 2026 ďalej mierne vzrásť. Príjmy z daní z práce, vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, pritom v roku 2026 prekročia úroveň 20,5 % HDP, tvoria tak najvýznamnejšiu časť príjmov rozpočtu.
Porovnanie zdaňovania práce medzi krajinami je zložité, pretože rôzne typy rodín sú medzi krajinami zdaňované inak. Pre niekoho môže byť Slovensko krajina s vysokými daňami z práce, lebo porovnáva zdanenie priemernej mzdy jednotlivca. Pre iného môžeme byť krajinou s nižším zdaňovaním, lebo pozerá na rodinu s deťmi. Férové medzinárodné porovnanie by malo správne spočítať (spriemerovať) všetky rodiny, s rôznymi daňovými sadzbami, rôznymi daňovými úľavami či daňovými kreditmi. Na to slúži implicitná sadzba daní.
Implicitná sadzba daní z práce lepšie vystihuje skutočné zdanenie pracovných príjmov, keďže porovnáva dane a odvody platené zamestnancami so skutočnou makroekonomickou základňou – celkovými hrubými príjmami zamestnancov. V prípade Slovenska je potrebné upraviť implicitnú sadzbu aj o platené príspevky do 2. dôchodkového piliera , keďže sú povinné a nahrádzajú odvody do 1. piliera. Takisto je potrebné pre všetky krajiny odpočítať daňové kredity – v našom prípade najmä daňový bonus na dieťa.
Na Slovensku táto sadzba dlhodobo rastie: z 35,1 % v roku 2004 na 38,1 % v roku 2023 a podľa odhadov RRZ by mala do roku 2026 dosiahnuť rekordných 39,8 %. To predstavuje jednoznačne najvyššiu hodnotu v rámci krajín V4 a jednu z najvyšších v celej EÚ. Priemer EÚ je približne 34,1 %, takže Slovensko bude o 5,7 p. b. nad týmto priemerom. Inými slovami, zdaňovanie práce bude budúci rok na Slovensku takmer o pätinu vyššie ako priemer EÚ.
Tento trend je, okrem nižšieho podielu miezd na HDP v porovnaní s EÚ, výsledkom nastavenia daňovo-odvodového systému, ktorý dlhodobo zvyšuje záťaž práce – „potichu“, prostredníctvom parametrov systému, a tiež v dôsledku konsolidačných opatrení. Medzi ne patria od roku 2023 najmä zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia o 2 p. b., zvýšenie stropov na platenie sociálnych odvodov a zavedenie dvoch pásiem vyššej sadzby dane z príjmov.
Tento vývoj predstavuje štrukturálny trend v rozpore s odporúčaniami OECD a Európskej komisie – namiesto znižovania daňového bremena práce a jeho presunu na spotrebu, majetok či environmentálne dane sa bremeno naďalej sústreďuje na pracovné príjmy, zatiaľ čo zdanenie kapitálu (najmä SZČO a majetku) a spotreby zostáva podpriemerné.
