Minulý týždeň minister financií predstavil konsolidačný balík v deklarovanom objeme 2,7 mld. eur. Na príjmovej strane plánuje vláda získať 1,4 mld. eur, na výdavkovej ušetriť 1,3 mld. eur. (RRZ v najbližších týždňoch prinesie detailné hodnotenie balíčka s vlastným odhadom možného výnosu jednotlivých opatrení.) Deklarované výdavkové „úspory“ však nesprávne zahrňujú len refundáciu takmer plošných energodotácií, a teda prezentované číslo na strane výdavkov v objeme 1,3 mld. eur by malo byť 0,9 mld. a celková veľkosť balíčka 2,3 mld. eur. Napriek apelu, aby v opatreniach prevažovali úspory na strane výdavkov, väčšina z nich je stále na strane príjmov rozpočtu, podobne ako v predošlých rokoch. Ak by sme zúžili pomer len na doteraz predstavené opatrenia, tak pomer príjmových opatrení zatiaľ tvorí až 83 %.
Viac ako polovica príjmových opatrení priamo zaťažuje pracovnú silu. Dochádza k výraznému zvýšeniu daňovo-odvodového zaťaženia práce, a to cez zvýšenie sadzby zdravotných odvodov, navýšenie sociálnych odvodov platených živnostníkmi (zvýšením minimálnych odvodov a obmedzením odvodových prázdnin) a zvýšenie progresivity DPFO.
Úspory na výdavkovej strane by mali podľa tvrdení MF SR dosiahnuť 1,3 mld. eur, zatiaľ však tento údaj nie je podporený konkrétnymi opatreniami. Doposiaľ predstavené opatrenia by mali viesť k zníženiu deficitu o 282 mil. eur, z čoho 130 mil. eur tvoria (zatiaľ neisté) úspory samospráv. Naďalej tak chýbajú informácie o opatreniach za 1 mld. eur a RRZ tak zatiaľ nevie vyhodnotiť realistickosť týchto opatrení.
Súčasťou balíčka na strane „výdavkových úspor“ by mala byť aj zatiaľ nepotvrdená refundácia takmer plošných energodotácií alebo iných výdavkov rozpočtu zo zdrojov EÚ v sume 435 mil. eur. Energodotácie ako také sú však dodatočným výdavkom rozpočtu, tým pádom ich kompenzovanie prípadnou refundáciou predstavuje len neutralizáciu ich negatívneho rozpočtového vplyvu, nejde teda o úsporné opatrenie a nemôže sa počítať do konsolidačného balíčka.
Po odrátaní už predstavených úspor v sociálnych transferoch, možných úspor v samosprávach a prípadnej refundácie výdavkov cez eurofondy, samotné šetrenie štátu na svojej prevádzke je deklarované (a zatiaľ bližšie nešpecifikované) na úrovni najviac 576 mil. eur. Výška týchto úspor bude závisieť aj od toho, voči akej východiskovej základni boli tieto úspory vyčíslené, o čom RRZ nemá v súčasnosti informácie.
Po pripočítaní dodatočných výdavkov na poskytovanie energodotácií by v prípade ich refundácie z eurofondov bola celková veľkosť balíčka 2,3 mld. eur (1,6 % HDP). Ak by k uvedenej refundácii nedošlo, ale dotácie na energie by zostali (takmer) plošné, vplyv vládnych opatrení na verejné financie by bol len 1,9 mld. eur (1,3 % HDP). Napokon, v ešte pesimistickejšom scenári, ak by sa nepodarilo doručiť nateraz nešpecifikované úspory v predpokladanej výške, prínos balíčka by dosiahol len 1,3 mld. eur (0,9 % HDP).
Významná časť z už predstavených opatrení je jednorazového alebo dočasného charakteru a zároveň existuje riziko, že väčšia alebo menšia časť z doposiaľ nekonkretizovaných úspor na strane výdavkov bude tiež len jednorazová. Ide napr. o jednorazové zrušenie dvoch sviatkov, dočasné zmrazenie miezd, dočasné pozastavenie valorizácie 13. dôchodku, jednorazovú daňovú amnestiu či iba krátkodobo pozitívny vplyv zmien v nastavovaní dôchodkových nárokov matiek. Existuje tak zatiaľ výrazné riziko, že dopad na trvalé zlepšenie verejných financií bude oveľa nižší ako deklarované sumy konsolidácie. Dočasné opatrenia neprispievajú k dlhodobej udržateľnosti a budú musieť byť v budúcnosti nahradené novými opatreniami, čo neúmerne predlžuje obdobie konsolidácie a jej rozsah v ďalších rokoch a zároveň zvyšuje riziko jej realizácie z dôvodu tzv. konsolidačnej únavy.
