… zanôti nejeden politik: „veď iní veselo krepčia aj s deväťdesiatkou či stotridsiatkou.“
Nuž, nie je šesťdesiatka ako šesťdesiatka, tá naša:
… rastie ako strela, nechce stáť, nechce stáť,
nebolo kríz toľko veľa, máme dlhu šesťdesiat.
Šesť dôvodov prečo má Slovensko vážny dlhový problém
- Najväčší problém je rýchlosť rastu dlhu a teda výška budúceho dlhu, nie až tak jeho dnešná výška. Deficity máme nastavené na asi 5% HDP, čiže každý rok budeme dlh zvyšovať o 8-10 miliárd eur. Aktuálne máme dlh cez 60% HDP. Ak s tým však niečo nespravíme, do konca tohto desaťročia budeme mať dlh 75% HDP a okolo roku 2038 až 100% HDP. Také dlhové zaťaženie naša ekonomika neunesie. Kým ešte v roku 2021 sme platili na úrokoch len niečo viac ako miliardu eur, od minulého roku sú to viac než dve miliardy ročne a o štyri roky to budú vyše štyri miliardy.
- Ani tým krajinám eurozóny s vyšším dlhom ako Slovensko nie je dlhové bremeno ľahostajné. Uvedomujú si, že majú problém, a riešia ho. Od kovidového vrcholu skoro všetky krajiny EÚ s dlhom nad 60% znížili svoju dlhovú záťaž. Gréci o neuveriteľných 60 p.b., Taliani či Španieli skoro o 20 p.b., ale aj Belgicko, Francúzsko či Nemecko. Jediná krajina okrem Slovenska, ktorej dlh stále rastie, je , ktorému sa ekonomicky nedarí, zároveň dáva obrovské sumy na obranu a prípravu dôchodkových rezerv.[1] Kým všetci ostatní sa snažia svoj dlhový problém riešiť, ten náš nekontrolovateľne rastie.
- Bezpečná úroveň dlhu je pre Slovensko do 50% HDP. Bezpečný dlh by bol taký, že s ním dokážeme zvládnuť aj ekonomickú krízu a nebude nám hroziť ani default ani dlhodobá stagnácia. Väčšina odborných štúdií odhaduje bezpečnú úroveň medzi 35% a 55% HDP. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje strop na 50%, ale za optimum pokladá dlh pod 40% HDP. Už aj pri dlhu tesne pod 50% sme po prepuknutí kovidu mali niekoľko týždňov vážne problémy s likviditou. Súčasná úroveň dlhu je už pre nás určite riziková.
- S tým, akú záťaž ktorá ekonomika unesie, je to podobne ako s fyzickými bremenami. Kým najlepší powerlifteri dvíhajú činky riadne cez 300kg, mňa by taká váha rozpučila. Pri našom aktuálnom dlhu je pravdepodobnosť neodvrátiteľného defaultu asi 12%. Keby sme mali dlh ako Taliansko, okolo 130% HDP, zvýšilo by sa nám riziko defaultu na viac ako 75%. Pritom Taliansko svoje dlhové bremeno cez 130% HDP tlačí už skoro 15 rokov. Nerobia to s ľahkosťou, ale aspoň to dokážu. S malými výnimkami má Taliansko primárne prebytky rozpočtu, a to pri priemernom hospodárskom raste iba 0,6% ročne (t.j. štvrtina nášho rastu). My mame naopak primárny deficit každý rok okolo 3%
- Naša populácia rýchlo starne. Každý rok nám ubúdajú tisíce, čoskoro to budú desaťtisíce, ľudí v produktívnom veku. Tých, ktorí tvoria pridanú hodnotu, ktorých je možné zdaniť a získať financie do štátneho rozpočtu. Pribúdajú nám seniori, ktorým je nevyhnutné poskytovať dôchodky, zdravotnú aj sociálnu starostlivosť. Starnutie bude vytvárať najväčšie tlaky na rozpočet už od roku . Dnes by sme si na to mali vytvárať rezervy, nie zadlžovať sa stále viac.
- Náš fiškálny priestor je už vyčerpaný. Nemáme rezervy na prípadnú krízu. Pritom s istotou vieme, že nejaká väčšia kríza nás skôr či neskôr postihne. Nevieme presne kedy, nevieme aká, ale vieme, že bude. Každá z veľkých kríz za posledné dve desaťročia nás stála viac ako 10% HDP. Teraz už nemáme rezervy, pri veľkej kríze nebude vedieť štát podporiť nezamestnaných občanov či firmy v ťažkostiach a o to bolestivejšia bude taká kríza pre nás všetkých. Len si predstavme o čo horšia by bola kovidová kríza bez kurzarbeitu, bez odkladu splátok hypoték, bez pomoci s nájomným, bez náhrady časti príjmu živnostníkom, bez predĺženia vyplácania podpory v nezamestnanosti …
