Medzi rokmi 2018 a 2025 výdavky na dôchodky rástli rýchlejšie ako ekonomika, zvýšili sa z 8,0 na 9,5 % HDP . V rámci EÚ ide o jeden z najväčších nárastov. V roku 2025 tento rýchlejší rast zodpovedá vyšším výdavkom na dôchodky o 2,1 miliardy eur.
Keďže príjmy dôchodkového systému v pomere k HDP nerástli, ide o dodatočné zaťaženie deficitu verejných financií.
Prečo došlo k nárastu o 1,5 % HDP:
- Legislatívne zmeny +0,65 % HDP (0,9 mld. eur): najmä vyšší a plošný 13. dôchodok, rodičovský dôchodok, prehodnocovanie invalidných dôchodkov.
- Vlna predčasných dôchodkov +0,3 % HDP (0,4 mld. eur): Nesystémové nastavenie prvej valorizácie novo priznávaných dôchodkov vyvolalo v rokoch 2023 a 2024 výraznú vlnu predčasných odchodov do dôchodku. Vysoká inflácia z predchádzajúceho obdobia, od ktorej sa valorizácia odvíjala, spôsobila, že predčasné dôchodky boli pre mnohých poistencov výhodnejšie, než by boli dôchodky priznané v riadnom termíne o rok či dva neskôr. Tento efekt ešte posilnila legislatívna úprava, ktorá v tom čase zmiernila podmienky pre vstup do predčasného dôchodku, a tým rozšírila okruh oprávnených žiadateľov.
- Starnutie populácie +0,3 % HDP (0,4 mld. eur): rast počtu poberateľov dôchodkov mimo vlny predčasných odchodov.
- Inflačný šok +0,3 % HDP (0,4 mld. eur): valorizácia štandardných dôchodkov, hoci oneskorene, udržala ich kúpnu silu aj pri poklese reálnych miezd (a teda aj platených sociálnych odvodov). K rastu výdavkov najvýraznejšie prispel tzv. kompozičný efekt, keď novopriznávané dôchodky boli podstatne vyššie ako zanikajúce.
AKÝ BUDE ĎALŠÍ VÝVOJ
Výdavky sa pri aktuálnych makropredpokladoch ustália na výrazne vyššej úrovni v pomere k HDP. Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026 (ako asignácia dane z príjmu) budú na jednej strane prispievať k ich ďalšiemu rastu, naopak, nižšia inflácia, vyprchanie dočasného negatívneho vplyvu predčasných dôchodkov a ako aj rast počtu dôchodcov s príjmami z II. piliera by mali tento rast tlmiť.
