Zhrnutie

Deficit verejnej správy (VS)[1] dosiahol v roku 2025 úroveň 4,5 % HDP, čo znamená výrazný pokles o 0,8 % HDP z vysokej úrovne deficitu v predchádzajúcom roku. Oproti rozpočtovým cieľom vo výške 4,7 % HDP predstavuje výsledný schodok hospodárenia pozitívnu odchýlku 0,3 % HDP (368 mil. eur), najmä kvôli oneskoreniu dodania vojenskej techniky, úsporám vo výdavkoch ostatných subjektov VS, ako aj nadhodnoteniu sociálnych dávok v rozpočte, ktoré prevýšili aj výrazne negatívny vplyv výpadku daní a odvodov.

Hrubý dlh, ktorý je menej ovplyvnený oneskorenými dodávkami vojenskej techniky, dosiahol úroveň 61,4 % HDP. Medziročne tak vzrástol o 1,7 p.b., pričom oproti predpokladom rozpočtu je výsledná hodnota vyššia o 0,1 % HDP, napriek tomu, že hotovostná rezerva poklesla oproti predpokladom rozpočtu o takmer 1,3 mld. eur (0,9 % HDP). Verejné zadlženie tak prekračuje horný limit dlhovej brzdy až o 9,4 % HDP, čo je historické maximum. Čistý dlh, teda verejný dlh očistený o hotovostnú rezervu štátu, medziročne vzrástol až o 3 p.b. na 54,4 % HDP. Takéto tempo rastu v posledných dvoch nekrízových rokoch prevyšuje rast počas nedávnej pandemickej a bezpečnostno-energetickej krízy a je porovnateľné len s krízovým obdobím po prepuknutí finančnej krízy.

Najvýraznejšia pozitívna odchýlka[2] v hospodárení VS v roku 2025 oproti rozpočtu bola spôsobená predovšetkým nižšími výdavkami na obranu (0,4 % HDP) a lepším hospodárením subjektov VS (0,5 % HDP). Rozpočet predpokladal obranné výdavky vo výške 3,4 mld. eur (2,4 % HDP), výsledok vrátane časového rozlíšenia dosiahol sumu 2,7 mld. eur (2,0 % HDP). Zaznamenaná úspora súvisela predovšetkým s oneskorením dodávok vojenskej techniky oproti predpokladom rozpočtu[3]. Bez nižších výdavkov na obranu by tak rozpočet dopadol horšie ako cieľ na úrovni 4,9 % HDP. Uvedenú úsporu pre saldo VS je teda možné považovať za dočasnú, keďže nižšie dodávky neznamenajú trvalú úsporu, ale iba ich posun do nasledujúcich rokov.

Lepší než rozpočtovaný hospodársky výsledok subjektov VS vyplynul z veľkej časti aj z nižších investícií (najmä pre spoločnosti ZSSK a Valaliky Industrial Park, ďalej pre dopravné podniky a verejné vysoké školy). Túto úsporu pre saldo VS rovnako nie je možné považovať v plnej miere za trvalú, keďže niektoré nerealizované výdavky bude potrebné dočerpať v nasledujúcich rokoch.

Naopak najvýznamnejšia negatívna odchýlka voči rozpočtu bola spôsobená výpadkom výnosu daní a odvodov (0,8 % HDP). Popri menej priaznivom ekonomickom vývoji, ktorý negatívne ovplyvnil výnos dane z príjmov právnických osôb (DPPO) a daní z práce, k výpadku prispela aj nižšia efektívnosť výberu predovšetkým pri dani z pridanej hodnoty (DPH). Na rozdiel od dočasných pozitív ide pri výpadku daní o faktor trvale zhoršujúci zdravie verejných financií.

Z ďalších zmien ovplyvnili vývoj salda voči rozpočtu nasledujúce faktory:

• Na strane pozitív prišlo k nižšiemu čerpaniu sociálnych transferov a dávok v sume 413 mil. eur (0,3 % HDP). Úsporu je možné prisúdiť predovšetkým nadhodnoteniu výdavkov v rozpočte, keďže sa nenaplnili predpoklady o počte novopriznaných predčasných dôchodkov, ako aj o počte poberateľov rodičovského príspevku.
• Nedaňové príjmy prispeli k zlepšeniu deficitu v hodnote 186 mil. eur (0,1 % HDP) predovšetkým vďaka historicky prvej výplate dividend spoločnosťou Slovenské elektrárne, s ktorou rozpočet nepočítal.
• Posledným významným pozitívnym príspevkom k saldu rozpočtu bolo lepšie hospodárenie samospráv o 149 mil. eur (0,1 % HDP), kde nárast prijatých grantov a transferov sa nepremietol v plnej miere do financovania vyšších výdavkov.
• Naopak negatívne bol deficit VS v porovnaní s rozpočtom ovplyvnený vplyvom opatrení spojených s vysokými cenami energií s dopadom 296 mil. eur (0,2 % HDP). Rozpočtované zdroje nepostačovali na financovanie priamych nákladov na energodotácie, pričom dopad na deficit bol navýšený započítaním horšieho hospodárenia spoločností MH TH, ktorá bola vylúčená z dotačných schém, a spoločnosti SPP, kde bola dotačná schéma čiastočne započítaná s dividendami.
• Na rozdiel od predchádzajúcich rokov nebol v roku 2025 identifikovaný negatívny vplyv na saldo rozpočtu spôsobený výdavkami na zdravotníctvo. Vyššie prevádzkové náklady zdravotných poisťovní a horšie hospodárenie nemocníc boli kompenzované nárastom nedaňových príjmov zdravotných poisťovní a nižšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť.

Z pohľadu strednodobého zaťaženia verejných financií je zvyčajne lepšie sa sústrediť na indikátor štrukturálneho deficitu (t.j. trvalá časť deficitu, ktorá pretrváva aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia[4]). V roku 2025 štrukturálny deficit dosiahol úroveň 4,4 % HDP, čo predstavuje pokles o 0,5 p.b. oproti roku 2024. Medziročné zlepšenie štrukturálneho schodku je v prevažnej miere spôsobené opatreniami prijatými vládou, najmä v rámci konsolidačného balíčka na jeseň 2024.

Vývoj verejných financií bez opatrení, tzv. NPC scenár, by pre rok 2025 znamenal zhoršenie štrukturálneho deficitu oproti úrovni roku 2024 o 0,3 % HDP. NPC scenár predpokladá rast obranných výdavkov vďaka dodávkam vojenskej techniky obstaranej v predchádzajúcich rokoch na úroveň 2 % HDP (medziročne o 0,6 p.b.), čím by v metodike ESA 2010 prvýkrát dosiahli dlhodobo cielenú úroveň. Negatívne by prispieval aj nárast čistých úrokov (o 0,3 p.b.), v rámci ktorého vzrástli úrokové náklady a zároveň poklesli dočasne navýšené úrokové výnosy. Tieto negatívne vplyvy by boli čiastočne kompenzované znížením výdavkov na sociálne transfery (medziročne pokles o 0,3 p.b.) najmä z dôvodu poklesu daňového bonusu dočasne navýšeného pre roky 2023 a 2024, pozitívne by vplýval aj nižší rast výdavkov na medzispotrebu (0,2 p.b.) a mierne rýchlejší rast daňových príjmov (0,1 p.b.).

Nové opatrenia realizované vládou pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2025 ako aj v priebehu tohto roka znížili štrukturálny deficit v tomto roku o 0,7 % HDP. Najvýraznejší bol pozitívny príspevok konsolidačného balíčka prijatého v jeseni 2024 (1,2 % HDP), ktorý navyšoval vybrané daňové a nedaňové príjmy (napr. zmeny sadzieb DPH, navýšenie sadzby DPPO alebo zavedenie dane z finančných transakcií) a zároveň znižoval vybrané výdavky (zníženie daňového bonusu, resp. zmena rodičovského dôchodku). Deficit dočasne znížila aj nižšia úroveň investícií (medziročne o 0,2 p.b.). Na druhej strane boli prijaté opatrenia, ktoré negatívne vplývali na štrukturálny schodok a tak znižovali celkový priaznivý dopad, predovšetkým pokračovanie plošných energodotácií (0,3 % HDP), vyššie výdavky na zdravotníctvo a kompenzácie (medziročne o 0,2 p.b.) ako aj zhoršenie výnosu daní mimo opatrení (0,2 p.b.). Po úprave zníženia štrukturálneho schodku o vplyv dočasne nižších investícií bol dopad hospodárenia v roku 2025 na dlhodobé zdravie verejných financií pozitívny vo výške 0,5 % HDP[5]. Výsledok samotného rozpočtu v roku 2025 by tak znamenal zlepšenie dlhodobej udržateľnosti[6].

Hrubý dlh dosiahol v roku 2025 úroveň 61,4 % HDP. Po dočasnom poklese v inflačných rokoch 2022 a 2023 a po opätovnom náraste v roku 2024 pokračoval jeho rast aj v roku 2025, keď sa medziročne zvýšil o 1,7 p.b. Hrubý dlh sa v roku 2025 stále nepodarilo stabilizovať a jeho úroveň sa ešte viac vzdialila od hornej hranice dlhovej brzdy.

Najväčší vplyv na medziročný nárast dlhu v roku 2025 malo hospodárenie vlády v podobe primárneho deficitu (príspevok 2,8 p.b.), vplyv platených úrokových nákladov súvisiacich s obsluhou verejného dlhu (príspevok 1,5 p.b.) a faktor zosúladenia deficitu a dlhu (príspevok 1,1 p.b.). Práve úrokové náklady budú v najbližších rokoch predstavovať čoraz výraznejšiu záťaž pre verejné financie, keďže priebežne dochádza k refinancovaniu staršieho dlhu pri výrazne vyšších úrokových sadzbách v porovnaní s obdobím do roku 2021.

Naopak, protichodne na medziročnú dynamiku dlhu v roku 2025 pôsobila inflácia prostredníctvom efektu menovateľa (s príspevkom -2,4 p.b.). Aj keď sa jej korigujúci vplyv na vývoj dlhu oproti roku 2024 zvýšil o takmer 0,6 p.b., v porovnaní s rokmi 2022 a 2023 (kedy inflácia dosahovala dvojciferné úrovne) tentokrát nestačil ani na vykompenzovanie vplyvu deficitného primárneho salda. Citeľne na vývoj dlhu vplýval aj pokles hotovostnej rezervy štátu (s príspevkom 0,9 p.b.). Reálny ekonomický rast v roku 2025 tlmil nárast zadlženia len veľmi mierne a to o 0,5 p.b.

Ekonomika bola v roku 2025 mierne podchladená, negatívna produkčná medzera dosiahla 0,6 % potenciálneho HDP. Výrazná reštrikcia na strane príjmov (1,1 % HDP) a bežných výdavkov (1,1 % HDP) bola čiastočne kompenzovaná vyššou mierou čerpania kapitálových výdavkov (0,8 % HDP) ako aj EÚ fondov (0,4 % HDP), z nich predovšetkým čerpaním Plánu obnovy. Fiškálny impulz pôsobil na ekonomiku v roku 2025 reštriktívne v objeme 1,0 % HDP.

Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti zohráva kľúčovú úlohu rast ekonomiky v dlhšom horizonte. Ten možno podporiť vytváraním nového kapitálu prostredníctvom efektívnych verejných investícií. Keďže tok eurofondov vyplýva z dlhodobejšieho plánu čerpania a harmonogramu daného programového obdobia, z pohľadu riadenia rozpočtu je potrebné sledovať vývoj domácich verejných investícií. Zároveň je vhodné očistiť tieto investície aj o investičné výdavky na vojenskú techniku, keďže ich zaznamenaná úroveň v salde rozpočtu podľa metodiky ESA 2010 je do veľkej miery ovplyvnená termínmi dodania. V roku 2025 čerpanie verejných investícií mimo obrany a eurofondov medziročne pokleslo na úroveň 2,2 % HDP, čo znamená pokles o 0,3 p.b. HDP voči 10-ročnému priemeru, resp. 0,1 p.b. HDP voči predošlému roku a taktiež o 0,1 p.b. HDP voči predpokladom rozpočtu. Nižšie investície tak prispeli k zníženiu deficitu oproti rozpočtu v sume 144 mil. eur (oproti 10-ročnému priemeru až o 399 mil. eur). Voči priemeru V3[7] sú investície mimo eurofondov a obrany nižšie až o 1,2 p.b. HDP, čo predstavuje sumu 1,6 mld. eur.

[1]     Verejná správa, pre účely posudzovania vývoja verejných financií, pozostáva z ústrednej správy (štátny rozpočet, príspevkové organizácie a iné subjekty ústrednej správy), Sociálnej a zdravotných poisťovní a územných samospráv (obce, VÚC a ich príspevkové a rozpočtové organizácie).

[2]     Materiál prezentuje analyticky upravené príspevky k zmene salda v metodike ESA 2010 oproti rozpočtu, pričom úpravy majú na saldo hospodárenia VS nulový sumárny vplyv. Jednotlivé vplyvy preto nemusia korešpondovať s údajmi uvádzanými v Štátnom záverečnom účte za rok 2025. V metodike ESA 2010 boli celkové príjmy nižšie oproti schválenému rozpočtu o 426 mil. eur a celkové výdavky poklesli o 943 mil. eur.

[3]     Metodika ESA 2010 zaznamenáva výdavky na obstaranie týchto zariadení v čase ich dodania, nie hotovostnej úhrady.

[4]     Štrukturálna bilancia neobsahuje jednorazové a dočasné opatrenia, ktoré nezaťažujú vývoj verejných financií v dlhodobom horizonte. Zároveň je z nominálneho salda odčítaný odhadovaný vplyv ekonomického cyklu na daňové príjmy a vybrané výdavky citlivé na vývoj ekonomiky.

[5]     Po zohľadnení strednodobého vývoja môže byť trvalý dopad opatrení fiškálnej politiky v roku 2025 odlišný, keďže príspevok niektorých opatrení sa v nasledujúcich rokoch mení. Na jednej strane pri daňových príjmoch prichádza k zníženiu pozitívneho vplyvu konsolidačných opatrení z dôvodu narastajúceho negatívneho dopadu na ekonomiku. Zároveň však je možné na strednodobom horizonte očakávať pokles nákladov na energodotácie vzhľadom na predpokladanú stabilizáciu cien energií.

[6]     Keďže k celkovému zlepšeniu prispeli najmä opatrenia schválené v priebehu roku 2024, ich vplyvy boli už zahrnuté v minuloročnom hodnotení dlhodobej udržateľnosti za rok 2024. Navyše, celkové hodnotenie dlhodobej udržateľnosti pokrýva aj vplyv iných faktorov, ktoré sa vo výsledku aktuálneho roku nemuseli prejaviť, vrátane najaktuálnejšieho makroekonomického vývoja ako aj opatrení s dopadom prejavujúcim sa neskôr na strednodobom horizonte. Výsledné hodnotenie dlhodobej udržateľnosti za rok 2025 bude zverejnené v správe RRZ koncom apríla.

[7]     Ide o priemernú úroveň verejných investícií mimo EÚ fondov a obrany pre krajiny Česko, Poľsko a Maďarsko počas rokov 2014 – 2023.

Príspevok Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2025 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Zhrnutie

Deficit verejnej správy (VS)[1] dosiahol v roku 2024 úroveň 5,3 % HDP, čo znamená mierny nárast o 0,1 % HDP nad vysokú úroveň deficitu z predchádzajúceho roku. Oproti rozpočtovým cieľom vo výške 6,0 % HDP predstavuje výsledný schodok hospodárenia pozitívnu odchýlku 0,7 % HDP, najmä kvôli neskoršiemu dodaniu vojenskej techniky a tak skôr dočasného charakteru. Hrubý dlh dosiahol úroveň 59,3 % HDP a medziročne vzrástol o 3,6 p.b., pričom oproti predpokladom rozpočtu je výsledná hodnota vyššia o 1,0 % HDP aj kvôli zvýšeniu hotovostnej rezervy. Verejné zadlženie tak prekračuje horný limit dlhovej brzdy až o 6,3 % HDP.

Najvýraznejšia pozitívna odchýlka[3] v hospodárení VS v roku 2024 oproti rozpočtu bola spôsobená predovšetkým nižšími výdavkami na obranu (0,7 % HDP). Rozpočet predpokladal čerpanie týchto výdavkov vo výške 2,7 mld. eur (2 % HDP), výsledok vrátane časového rozlíšenia dosiahol sumu 1,7 mld. eur. Úspora v oblastí investícií súvisela s oneskorením dodávok vojenskej techniky[4]. Zároveň vo výdavkoch na tovary a služby tvorili časť výdavkov preddavkové platby, ktoré rozpočet v danej výške nepredpokladal. Uvedenú úsporu pre saldo VS je možné považovať za dočasnú, keďže nižšie dodávky znamenajú ich posun do nasledujúcich rokov, zároveň prevádzkové preddavky by sa rovnako mali prejaviť v deficite.

Naopak najvýznamnejšia negatívna odchýlka voči rozpočtu bola najmä kvôli výdavkom na energodotácie (0,2 % HDP), keďže rozpočet sa spoliehal na financovanie cez eurofondy, ktoré však boli v metodike ESA 2010 správne vykázané v roku 2023. V tomto prípade ide rovnako ako pri výdavkoch na obranu o dočasný faktor, keďže sa týka opatrení prijatých na riešenie mimoriadnych okolností.

Z trvalých zmien ovplyvnili vývoj salda voči rozpočtu nasledujúce faktory:

• Na strane pozitív prišlo k lepšiemu hospodáreniu ostatných subjektov VS ako aj samospráv, pričom pozitívny vplyv oproti rozpočtu predstavoval sumu 411 mil. eur (0,3 % HDP), resp. 312 mil. eur (0,3 % HDP). Zlepšenie vyplývalo predovšetkým z nižšieho čerpania výdavkov. Hoci časť z týchto úspor je dočasná, najmä pomalšia realizácia investícií v priemyselnom parku Valaliky, väčšinu zlepšenia hospodárenia je možné považovať za trvalé vzhľadom na saldo verejnej správy.
• Naopak negatívne bol deficit VS v porovnaní s rozpočtom ovplyvnený predovšetkým nižším výnosom daňových a odvodových príjmov s dopadom 246 mil. eur (0,2 % HDP), a vyššími výdavkami na zdravotníctvo v sume 161 mil. eur (0,1 % HDP).

Z pohľadu strednodobého zaťaženia verejných financií je zvyčajne lepšie sa sústrediť na indikátor štrukturálneho deficitu (t.j. trvalá časť deficitu, ktorá pretrváva aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia[5]). V roku 2024 štrukturálny deficit dosiahol úroveň 4,2 % HDP, čo predstavuje nárast o 0,9 p.b. oproti roku 2023. Medziročné zhoršenie štrukturálneho schodku je v prevažnej miere spôsobené vplyvom ekonomického vývoja bez opatrení, tzv. scenárom NPC. Nárast deficitu je dôsledkom spomalenia rastu daňových príjmov oproti nominálnemu HDP ako aj oneskoreného navyšovania verejných výdavkov v reakcii na rast inflácie pozorovaný v predchádzajúcich rokoch. Zároveň platí, že k nárastu prispievajú aj opatrenia prijaté predchádzajúcimi vládami, ktoré znamenajú postupné navyšovanie verejných výdavkov (najmä novela školského zákona a dofinancovanie vysokých škôl v súvislosti s Plánom obnovy). V neposlednom rade platí, že akruálne výdavky na obranu boli v roku 2024 z dôvodu zálohových platieb ako aj odložených dodávok výrazne nižšie ako hotovostné výdavky, ktoré sa započítavajú do záväzku NATO. Očakávané dodávky vojenskej techniky tak budú v strednodobom horizonte navyšovať úroveň štrukturálneho schodku. Z týchto dôvodov vývoj štrukturálneho salda v roku 2024 nemusí plne odzrkadľovať strednodobý stav verejných financií.  

Nové opatrenia realizované vládou pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2024 ako aj v priebehu tohto roka prispeli k poklesu štrukturálneho deficitu v tomto roku. Išlo predovšetkým o zmeny navyšujúce daňové a nedaňové príjmy; väčšia časť týchto zmien však má iba dočasný vplyv na hospodárenie verejnej správy. Na druhej strane, vláda prijala aj opatrenia s negatívnym vplyvom na saldo verejnej správy, predovšetkým schválenie plnohodnotného 13. dôchodku, založenie nového ministerstva ako aj navýšenie výdavkov v zdravotníctve. Vzhľadom na dočasne nižšie výdavky na obranu, ako aj zvýšenie príjmov cez dočasné opatrenia bol tak dopad rozpočtu na dlhodobé zdravie verejných financií minimálny. Výsledok rozpočtu v roku 2024 tak neznamenal zlepšenie dlhodobej udržateľnosti.

Hrubý dlh dosiahol v roku 2024 úroveň 59,3 % HDP. Po dočasnom poklese v rokoch 2022 a 2023 spôsobeným vysokou mierou inflácie a znižovaním hotovostnej rezervy tak ide o medziročný nárast, a to o 3,6 p.b. HDP z úrovne 55,7 % HDP v roku 2023. Hrubý dlh v roku 2024 tak vzrástol výraznejšie nad horný limit dlhovej brzdy.

Najväčší vplyv na medziročný nárast dlhu v roku 2024 malo hospodárenie vlády v podobe primárneho deficitu (príspevok k rastu o 3,9 p.b.) a vplyv platených úrokových nákladov súvisiacich s obsluhou verejného dlhu (príspevok 1,4 p.b.). Dodatočne k medziročnému rastu zadlženia prispelo aj navýšenie hotovostnej rezervy štátu oproti minulému roku (s príspevkom 1 p.b.).

Na zníženie medziročného nárastu dlhu naopak pôsobila inflácia prostredníctvom efektu menovateľa (s príspevkom -2 p.b.) a reálny rast hospodárstva (s príspevkom -1,1 p.b.). Keďže sa už ale miera inflácie v roku 2024 výrazne priblížila k svojmu 2 % cieľu z dvojciferných hodnôt v rokoch 2022 a 2023, jej vplyv aj v súčte s reálnym ekonomickým rastom nepostačoval na preváženie faktorov vplývajúcich na nárast zadlženia.

Nárazové vysoké čerpanie eurofondov v roku 2023, spolu s výrazne nízkym čerpaním nového programového obdobia, ako aj nižším ako očakávaným čerpaním Plánu obnovy spôsobil pomerne výrazný reštriktívny fiškálny impulz pre ekonomiku v objeme 1,7 % HDP. Ekonomika bola v roku 2024 mierne podchladená, negatívna produkčná medzera dosiahla 0,4 % potenciálneho HDP. Vysoká miera fiškálnej reštrikcie vyplývala predovšetkým z medziročného poklesu výdavkov z EÚ fondov o 1,2 % HDP, ako aj zníženia vplyvu opatrení na kompenzáciu zvýšených cien energií o 1 % HDP, zatiaľ čo zvyšok rozpočtu znamenal expanzívny impulz na úrovni 0,5 % HDP.

Celková úroveň vynaložených nákladov na financovanie opatrení vlády prijatých v súvislosti s mimoriadnymi okolnosťami, t.j. na kompenzáciu vysokého rastu cien energií, ako aj na riešenie situácie v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, dosiahla objem 1,2 mld. eur (0,9 % HDP). Po zohľadnení výnosu z mimoriadnych príjmov bol dopad na saldo VS v roku 2024 vo výške 1,0 mld. eur (0,7 % HDP), čo v plnej miere tvorili jednorazové opatrenia bez vplyvu na štrukturálny deficit. Zároveň rozpočet predpokladal financovanie dočasných opatrení z rezervy na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií na úrovni 0,8 mld. eur, s celkovým vplyvom na deficit po zohľadnení príjmov vo výške 0,5 mld. eur. Dočasné opatrenia však boli čerpané vo výrazne vyššej miere, čo bolo spôsobené najmä nedostatočnou rezervou na energokompenzácie, najmä kvôli nesprávne rozpočtovanej refundácii z fondov EÚ do príjmov roku 2024.  Príjmy z refundácie boli v zmysle metodiky ESA 2010 zaznamenané do roku 2023, pričom RRZ na toto riziko rozpočtu upozornila už pri jeho tvorbe. Vzhľadom na tieto úpravy bol deficit oproti rozpočtu vyšší o sumu 0,3 mld. eur (0,2 % HDP). Bez vplyvu jednorazových opatrení a nečerpania výdavkov na obranu by bol deficit nižší o 0,4 mld. eur
(0,3 % HDP) – viď graf 3.

• Náklady na financovanie opatrení kompenzujúcich vysoký rast cien predstavovali sumu 1 126 mil. eur (0,9 % HDP). Vláda realizovala viaceré schémy pomoci zamerané na stabilizáciu cien plynu a tepla pre domácnosti resp. rozličné typy spoločností či inštitúcií. Výdavky boli čiastočne kompenzované mimoriadnymi príjmami vo výške 173 mil. eur (0,1 % HDP) zo solidárneho príspevku z činností vo vybraných ekonomických odvetviach a z odvodu z nadmerných príjmov elektrární. Vo výsledku tak opatrenia na kompenzáciu vysokého rastu cien energií navýšili deficit VS v sume 851 mil. eur (0,7 % HDP).
• Náklady na financovanie ďalších opatrení prijatých v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu boli na úrovni 98 mil. eur (0,1 % HDP). Výdavky boli čerpané na poskytnutie humanitárnej pomoci, príspevok na ubytovanie odídencov, ako aj iné dodatočné náklady.

Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je dôležitý dlhodobý rast ekonomiky. Ten sa dá podporiť aj tvorbou nového kapitálu cez efektívne verejné investície. Nakoľko tok eurofondov je daný dlhodobejším plánom čerpania, ako aj harmonogramom príslušného programového obdobia, je zaujímavé sledovať vývoj domácich verejných investícií. Zároveň je vhodné odpočítať investície spojené s vojenskou technikou, keďže úroveň týchto výdavkov zaznamenaná do salda rozpočtu v metodike ESA 2010 je z veľkej časti ovplyvnená termínmi jej dodania. V roku 2024 čerpanie verejných investícií mimo obrany a eurofondov medziročne mierne vzrástlo a dosiahlo úroveň kapitálových výdavkov zahrnutých v rozpočte vo výške 2,3 % HDP. Vo výsledku domáce investície dosiahli čerpanie mierne pod úrovňou historického priemeru od predchádzajúcej krízy.

[1]      Verejná správa, pre účely posudzovania vývoja verejných financií, pozostáva z ústrednej správy (štátny rozpočet, príspevkové organizácie a iné subjekty ústrednej správy), Sociálnej a zdravotných poisťovní a územných samospráv (obce, VÚC a ich príspevkové a rozpočtové organizácie).

[2]      RRZ naprieč svojimi výstupmi pri vyčíslení štrukturálneho salda kvantifikuje jednorazové vplyvy na základe svojej metodiky odhadu štrukturálneho salda, kde sú tieto definované ako prevažne ojedinelé, neopakujúce sa opatrenia vlády trvajúce obmedzené obdobie s významnejším rozpočtovým vplyvom. Z tohto pohľadu sa líšia od jednorazových vplyvov pre potreby výpočtu a vyhodnocovania limitu verejných výdavkov, ktoré vychádzajú z metodiky EK.

[3]      Materiál prezentuje analyticky upravené príspevky k zmene salda, pričom úpravy majú na saldo hospodárenia VS nulový sumárny vplyv. Jednotlivé vplyvy preto nemusia korešpondovať s údajmi uvádzanými v Štátnom záverečnom účte
za rok 2024. V metodike ESA 2010 boli celkové príjmy vyššie oproti schválenému rozpočtu o 1 327 mil. eur a celkové výdavky vzrástli o 393 mil. eur.

[4]      Metodika ESA 2010 zaznamenáva výdavky na obstaranie týchto zariadení v čase ich dodania, nie hotovostnej úhrady.

[5]      Štrukturálna bilancia neobsahuje jednorazové a dočasné opatrenia, ktoré nezaťažujú vývoj verejných financií v dlhodobom horizonte. Zároveň je z nominálneho salda odčítaný odhadovaný vplyv ekonomického cyklu na daňové príjmy a vybrané výdavky citlivé na vývoj ekonomiky.

Príspevok Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2024 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Zhrnutie

Deficit verejnej správy (VS)^[1] dosiahol v roku 2023 úroveň 4,9 % HDP, čo znamená návrat z dočasne nízkeho deficitu v roku 2022 na vysoké úrovne z pandemických rokov 2020 a 2021. Oproti rozpočtovým cieľom vo výške 6,4 % HDP predstavuje výsledný schodok hospodárenia pozitívnu odchýlku 1,5 % HDP, čo znamená po rokoch 2021 a 2022 tretie najvýraznejšie zlepšenie výsledného hospodárenia v porovnaní s rozpočtom od roku 2005^[2]. Hrubý dlh dosiahol úroveň 56,0 % HDP a medziročne poklesol o 1,7 p.b., pričom oproti predpokladom rozpočtu je výsledná hodnota nižšia až o 1,9 % HDP. Naďalej však ostáva nad horným limitom dlhovej brzdy o 2 % HDP.

Najvýraznejšia pozitívna odchýlka^[3] v hospodárení VS v roku 2023 oproti rozpočtu bola priamo spojená s úspešným dohodnutím refundácie energo pomoci cez eurofondy (0,8 % HDP), s ktorou rozpočet nepočítal. Refundácie energopomoci z EÚ fondov boli zároveň v plnej miere zaznamenané do výsledku hospodárenia v roku 2023, tak ako to predpokladala RRZ. Naopak najvýznamnejšia negatívna odchýlka voči rozpočtu bola najmä kvôli prijatiu nových opatrení v dôchodkoch (0,8 % HDP) v priebehu roka, s ktorými rozpočet takisto nepočítal. Z trvalejších opatrení došlo navyše k nižšiemu nárastu výdavkov v štátnom rozpočte, ako aj v hospodárení ostatných subjektov verejnej správy.

• Na strane pozitív prišlo k nižším nákladom na financovanie dočasných opatrení oproti predpokladom rozpočtu o 1,4 mld. eur (1,3 % HDP), najmä z dôvodu preplatenia veľkej časti nákladov na schémy kompenzujúce vysoké ceny energií z EÚ fondov; zároveň výsledné náklady nedosiahli vysoké úrovne predpokladané v rozpočte aj vďaka nižší cenám energií na trhoch.
• Naopak negatívne bol deficit VS ovplyvnený nákladmi na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov a niektorých sociálnych dávok, ako aj mimoriadnym príspevkom pre dôchodcov (ktorý sa neskôr premietne do navýšeného 13. dôchodku), ktoré celkovo navýšili deficit rozpočtu o 1,1 mld. eur (1,0 % HDP).
• K odchýlke výsledného hospodárenia od cieľa rozpočtu prispeli vo výraznej miere aj iné faktory, ktoré priamo nesúviseli s mimoriadnymi okolnosťami ani s priebežne prijímanými opatreniami. Pomalšie čerpanie kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu (ŠR) znamenalo úsporu vo výške 652 mil. eur (0,6 % HDP) najmä v obrane kvôli nižšej hodnote dodanej vojenskej techniky oproti predpokladom rozpočtu. V rámci vzťahov s rozpočtom EÚ sa nenaplnili predpoklady rozpočtu o výdavkoch na spolufinancovanie (refundácia energo pomoci nevyžadovala spolufinancovanie, došlo k pomalšiemu nábehu nového programového obdobia fondov EÚ a pomalšiemu čerpaniu zdrojov Plánu obnovy a odolnosti) vo výške 528 mil. eur (0,4 % HDP).

Z pohľadu strednodobého zaťaženia verejných financií je zvyčajne lepšie sa sústrediť na indikátor štrukturálneho deficitu (t.j. trvalý deficit, ktorý automaticky pretrvá aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia^[4]). V roku 2023 štrukturálny deficit medziročne vzrástol a dosiahol úroveň 3,3 % HDP, čo predstavuje nárast o 2,0 p.b. oproti roku 2022 s historicky najnižšou úrovňou štrukturálneho deficitu 1,3 % HDP. Nárast štrukturálneho deficitu v roku 2023 je v prevažnej miere spôsobený opatreniami prijatými v roku 2022 (rodinný balíček, rodičovský dôchodok, valorizácia miezd v zdravotníctve) ako aj v priebehu samotného roku 2023 (mimoriadna valorizácia dôchodkov a rodičovského príspevku, mimoriadny príspevok pre dôchodcov). Zároveň platí, že štrukturálne saldo v rokoch 2022 boli pozitívne a v roku 2023 naopak negatívne ovplyvnené vysokou infláciou. Medziročný nárast je tak aj dôsledkom oneskoreného navyšovania verejných výdavkov v reakcii na rast inflácie, pričom k ďalšiemu takémuto zvyšovaniu najmä v oblasti sociálnych transferov a miezd príde v roku 2024. V neposlednom rade platí, že akruálne výdavky na obranu boli v roku 2023 z dôvodu zálohových platieb výrazne nižšie ako hotovostné výdavky, ktoré sa započítavajú do záväzku NATO. Očakávané dodávky vojenskej techniky tak budú v strednodobom horizonte navyšovať úroveň štrukturálneho schodku. Z týchto dôvodov vývoj štrukturálneho salda v roku 2023 nemusí plne odzrkadľovať strednodobý stav verejných financií.

Ak by v priebehu roku 2023 neprišlo k prijatiu nových opatrení a verejné financie by sa vyvíjali v súlade s ekonomickým vývojom (NPC scenár), štrukturálny deficit by dosiahol úroveň 3,2% HDP. V porovnaní s predpokladom rozpočtu by tak prišlo k nárastu štrukturálneho schodku o 0,1 % HDP aj bez prijatia dodatočných opatrení. Zároveň platí, že nové opatrenia realizované v roku 2023 prispeli k nárastu štrukturálneho deficitu o 0,1 % HDP. Nové legislatívne opatrenia, ktoré navyšovali výdavky až o 1,1 % HDP, keďže boli z pohľadu vplyvu na saldo hospodárenia takmer úplne kompenzované pozitívnym vývojom v iných oblastiach rozpočtu. V porovnaní so scenárom NPC pozitívne na štrukturálne saldo v roku 2023 vplývali predovšetkým nízke investície v rezorte obrany, lepší výnos daňových príjmov a nižšie výdavky na spolufinancovanie.

Hrubý dlh dosiahol úroveň 56 % HDP. Po vývoji v roku 2022 tak ide o ďalší medziročný pokles, a to o 1,7 p.b. HDP z úrovne 57,7 % HDP v roku 2022. Hrubý dlh v roku 2023 sa aj napriek medziročnému poklesu stále nachádza nad najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy. Najväčší vplyv na medziročný pokles dlhu v roku 2023 mala vysoká inflácia prostredníctvom efektu menovateľa (príspevok -5,5 p.b.) v kombinácii s poklesom hotovostnej rezervy štátu (príspevok -1,3 p.b.). V oboch prípadoch sa však jedná len o dočasný efekt, ktorý už za predpokladu postupného znižovania miery inflácie a priblíženiu sa k historickým úrovniam hotovostnej rezervy k HDP, vyprchal.

Reálny rast hospodárstva medziročnú dynamiku dlhu v pomere k HDP brzdil s príspevkom 0,6 p.b., a to hlavne v dôsledku utlmeného domáceho aj zahraničného dopytu. Opačný efekt na vývoj dlhu mal vysoký primárny deficit verejnej správy spolu s úrokovými nákladmi (kumulatívny príspevok 4,9 p.b.). Vysoká inflácia spolu s poklesom hotovostnej rezervy v roku 2023 prevážili príspevky primárneho deficitu a úrokových nákladov a spôsobili medziročný pokles hrubého dlhu. Narastajúca riziková prirážka Slovenska sa zatiaľ v hospodárení za rok 2023 prejavila len mierne.

Rozpočtová politika (spolu s eurofondami a jednorazovými výdavkami) poskytla v roku 2023 ekonomike výrazne expanzívny fiškálny impulz na úrovni 4,4 % HDP. Vysoká miera fiškálnej expanzie vyplýva predovšetkým z medziročného nárastu výdavkov z EÚ fondov vplyvom ukončovania programového obdobia, ktorý bol doplnený tak zvýšením štrukturálneho deficitu, ako aj novými opatreniami na kompenzáciu zvýšených cien. Dočasné a cielené opatrenia v porovnaní s trvalými opatreniami predstavujú vhodnejší spôsob reakcie na tento typ krízy, nakoľko po jej skončení automaticky odznejú aj tieto opatrenia a nezaťažia verejné financie dlhodobo. Po očistení o vplyv kumulácie EÚ fondov a jednorazových opatrení, t.j. pri zameraní na zmenu štrukturálneho salda, bol fiškálny impulz v roku 2023 stále výrazne expanzívny na úrovni 2,3 % HDP napriek uzatváraniu sa produkčnej medzery v ekonomike.

Celková úroveň vynaložených nákladov na financovanie opatrení vlády prijatých v súvislosti s mimoriadnymi okolnosťami, t.j. na kompenzáciu vysokého rastu cien, ako aj na riešenie pandémie a situácie v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, dosiahla objem 3,2 mld. eur (2,6 % HDP). Po odpočítaní refundácie energokompenzačných schém z EÚ fondov (s ktorou rozpočet nerátal) a výnosu z mimoriadnych príjmov a grantov prijatých rezortom obrany v súvislosti s dodaním vojenskej techniky na Ukrajinu bol dopad na saldo VS v roku 2023 vo výške 1,7 mld. eur (1,4 % HDP), čo v plnej miere tvorili jednorazové opatrenia bez vplyvu na štrukturálny deficit. Na druhej strane rozpočet predpokladal financovanie dočasných opatrení na úrovni 3,7 mld. eur, s celkovým vplyvom na deficit po zohľadnení príjmov vo výške 3,1 mld. eur. Dočasné opatrenia boli čerpané vo výrazne nižšej miere (najmä vďaka úspešnému vyrokovaniu EÚ refundácií pre energokompenzácie predchádzajúcou vládou a nižším svetovým cenám energií) a tak znížili deficit oproti rozpočtu o sumu 1,4 mld. eur (1,1 % HDP). Bez vplyvu jednorazových opatrení bol deficit nižší o 449 mil. eur (0,4 % HDP) – viď graf 3.

• Náklady na financovanie opatrení kompenzujúcich vysoký rast cien predstavovali sumu 2 922 mil. eur (2,4 % HDP). Vláda realizovala viaceré schémy pomoci zameranej na stabilizáciu cien energií pre domácnosti resp. rozličné typy spoločností či inštitúcií. Výdavky boli čiastočne kompenzované refundáciou z EÚ fondov v sume 937 mil. eur (0,8 % HDP), ako aj mimoriadnymi príjmami vo výške 334 mil. eur (0,3 % HDP) zo solidárneho príspevku z činností vo vybraných ekonomických odvetviach a z odvodu z nadmerných príjmov elektrární.
  Vo výsledku tak opatrenia na kompenzáciu vysokého rastu cien energií navýšili deficit VS v sume 1651 mil. eur (1,3 % HDP).
• Náklady na financovanie o ďalších opatrení prijatých v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu boli na úrovni 152 mil. eur (0,1 % HDP). Výdavky na poskytnutie humanitárnej pomoci, príspevok na ubytovanie odídencov, ako aj iné dodatočné náklady boli čiastočne kompenzované grantmi prijatými rezortom obrany v rámci dodania vojenskej techniky
  na Ukrajinu. Čistý rozpočtový vplyv týchto opatrení dosiahol úroveň 108 mil. eur (0,1 % HDP).
• V rámci opatrení na riešenie pandémie boli financované výdavky v celkovej výške 91 mil. eur (0,1 % HDP), pričom išlo v plnej miere o náklady na obstaranie vakcín.

Refundácie energopomoci z EÚ fondov boli v plnej miere zaznamenané do výsledku hospodárenia v roku 2023 napriek tomu, že hotovostne boli v roku 2023 prijaté platby vo výške cca 0,5 mld. Eur. Zostatková suma by mala byť obdržaná v roku 2024 po realizovaní konečného zúčtovania nákladov na financovanie kompenzačných schém. ŠÚ SR rozhodol o spôsobe zaznamenania tejto transakcie na základe metodiky ESA 2010, ktorá príjem z rozpočtu EÚ až na výnimky časovo rozlišuje do obdobia zaznamenania verejných výdavkov pokrytých týmto príjmom.

Výrazne nižší deficit za rok 2023 naznačuje, že bez dodatočných opatrení by mohol deficit v tomto roku zaznamenať výrazne vyššiu úroveň. Držanie sa tohtoročného rozpočtového cieľa by znamenalo medziročný nárast deficitu až o 1,1 % HDP (1,8 mld. eur) v rozpore s deklarovaným cieľom zníženia o 0,5% HDP.

Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je dôležitý dlhodobý rast ekonomiky. Ten sa dá podporiť aj tvorbou nového kapitálu cez efektívne verejné investície. Úroveň verejných investícií v roku 2023 dosiahla 4,7 % HDP a bola tak najvyššia od roku 2015. K nárastu prispelo predovšetkým dočerpávanie eurofondov z končiaceho programového obdobia, investičné výdavky financované zo zdrojov EÚ a spolufinancovania dosiahli výšku 2,0 % HDP.

Nakoľko tok eurofondov je daný dlhodobejším plánom čerpania, ako aj harmonogramom príslušného programového obdobia, je zaujímavé sledovať vývoj domácich verejných investícií. Zároveň je vhodné odpočítať investície spojené s vojenskou technikou, keďže úroveň týchto výdavkov zaznamenaná do salda rozpočtu v metodike ESA 2010 je z veľkej časti ovplyvnené termínmi dodania. V roku 2023 čerpanie domácich investícií mimo obrany medziročne vzrástlo, na rozdiel od predchádzajúcich rokov prevýšilo úroveň kapitálových výdavkov zahrnutých v rozpočte. Oproti rozpočtu prišlo k vyššiemu čerpaniu prostriedkov v objeme 0,2 % HDP, čo síce prispelo k vyššej úrovni štrukturálneho deficitu, na druhej strane to však znamená, že vláda dostatočne využila rozpočtované zdroje na pre ekonomiku potrebné investície. Vo výsledku domáce investície dosiahli čerpanie nad úrovňou historického priemeru od predchádzajúcej krízy.

^[1]      Verejná správa, pre účely posudzovania vývoja verejných financií, pozostáva z ústrednej správy (štátny rozpočet, príspevkové organizácie a iné subjekty ústrednej správy), Sociálnej a zdravotných poisťovní a územných samospráv (obce a VÚC).

^[2]      Aj voči poslednému zverejnenému odhadu z februára 2024 v rámci tzv. rozpočtového semaforu dosiahol deficit nižšiu úroveň až o 0,7 % HDP.

^[3]      Materiál prezentuje analyticky upravené príspevky k zmene salda, pričom úpravy majú na saldo hospodárenia VS nulový sumárny vplyv. Jednotlivé vplyvy preto nemusia korešpondovať s údajmi uvádzanými v Štátnom záverečnom účte
za rok 2023. V metodike ESA 2010 boli celkové príjmy vyššie oproti schválenému rozpočtu o 1 748 mil. eur a celkové výdavky zaznamenali pokles o 113 mil. eur.

^[4]      Štrukturálna bilancia neobsahuje jednorazové a dočasné opatrenia, ktoré nezaťažujú vývoj verejných financií v dlhodobom horizonte. Zároveň je z nominálneho salda odčítaný odhadovaný vplyv ekonomického cyklu na daňové príjmy a vybrané výdavky citlivé na vývoj ekonomiky.

Príspevok Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2023 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Vývoj základných ukazovateľov hospodárenia verejných financií (v % HDP)

• Najvýraznejšie odchýlky v hospodárení VS v roku 2022 oproti predpokladom rozpočtu boli priamo spojené s vysokým rastom cien ako aj inými následkami vojny na Ukrajine. Na strane pozitív prišlo k navýšeniu daňových a odvodových príjmov o 1,5 mld. eur (1,4 % HDP), najmä z dôvodu vyššieho než predpokladaného rastu nominálnych makroekonomických ukazovateľov navyšujúcich výnos daní. Naopak negatívne bol deficit VS ovplyvnený nárastom čerpania výdavkov určených na financovanie dočasných opatrení spojených s vojnou a s kompenzáciou vysokého rastu cien ako aj opatrení na riešenie pandémie nad rámec rozpočtovanej rezervy, ktoré celkovo navýšili deficit rozpočtu o 129 mil. eur (0,1 % HDP). 

• Základom výrazného nárastu daňových príjmov bol predovšetkým rýchlejší rast nominálnych veličín kvôli výrazne vyššej inflácii v rámci makroekonomického vývoja oproti predpokladom rozpočtu. Vyššie makroekonomické základne vplývajúce na výnos daní prispeli k dodatočným príjmom v porovnaní s rozpočtom v celkovej výške 1,6 mld. eur (1,5 % HDP). Nové opatrenia resp. lepší vyber daní prispeli k rastu daňových príjmov o ďalších 0,3 mld. eur.

• K odchýlke výsledného hospodárenia od cieľa rozpočtu prispeli vo výraznej miere aj iné faktory, ktoré priamo nesúviseli s krízovou situáciou vyvolanou vojnou alebo pandémiou. Pomalšie čerpanie kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu (ŠR) znamenalo úsporu vo výške 431 mil. eur (0,4 % HDP) najmä v obrane kvôli neskorším dodávkam vojenskej techniky. Nedaňové príjmy zaznamenali vyšší výnos v sume 418 mil. eur (0,4 % HDP). V rámci vzťahov s rozpočtom EÚ nebola vyčerpaná rezerva na úhradu cla 326 mil. eur (0,3 % HDP), zároveň sa pomalšie čerpanie fondov EÚ a zdrojov Plánu obnovy prejavilo v úsporách v spolufinancovaní vo výške 228 mil. eur (0,2 % HDP). Rozpočet v rámci výdavkov na ekonomické opatrenia a podporu ekonomiky (tzv. ekonomická rezerva) zahŕňal prostriedky vo výške 505 mil. eur (0,5 % HDP), ktorej použitie bolo podmienené schválením troch ústavných reforiem, pričom toto sa v danej legislatívnej forme nerealizovalo[5]. Napriek tomu bola rezerva použitá ako zdroj financovania dodatočných výdavkov v iných oblastiach rozpočtu.

Príspevky k odchýlke salda VS oproti schválenému rozpočtu (v mil. eur) 

Najvýraznejšie odchýlky oproti predpokladom rozpočtu boli priamo spojené s vysokým rastom cien. Na strane pozitív prišlo k navýšeniu daňových a odvodových príjmov, naopak, inflácia negatívne vplýva na výdavky, aj keď plné premietnutie do výdavkov prichádza s ročným oneskorením. Dopad inflačného šoku by bez opatrení zlepšil deficit na úroveň 3,4% HDP. Vláda aj vďaka nariadeniu EK z veľkej časti finančne pokryla mimoriadne výdavky novými mimoriadnymi príjmami, aby znížila dopad na dlh. Zvyšné výdavky rástli pomalšie. Úspora na strane bežných výdavkov nastala v štátnom rozpočte napriek výrazne vyššej inflácii. Naopak rast výdavkov samospráv počas ich volebného roka, ako aj výdavky na zdravotníctvo boli vyššie ako bol predpoklad rozpočtu. Čínske clo sa zaznamenalo v deficite v roku 2021 namiesto 2022.

Hospodárenie verejnej správy v roku 2022 (v % HDP)

Z pohľadu strednodobého zaťaženia verejných financií je zvyčajne lepšie sa sústrediť na indikátor štrukturálneho deficitu (t.j. trvalý deficit, ktorý automaticky pretrvá aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia[6]). V roku 2022 štrukturálny deficit medziročne nezmenil a zotrval na úrovni 1,2 % HDP, čo spolu s rokom 2021 predstavuje historicky najnižšiu úroveň štrukturálneho deficitu. Nízka úroveň štrukturálneho deficitu v roku 2022 je však čiastočne dôsledkom oneskoreného navyšovania verejných výdavkov v reakcii na rast inflácie, pričom k tomuto zvyšovaniu najmä v oblasti sociálnych transferov a miezd príde v rokoch 2023 a 2024. Z tohto dôvodu štrukturálne saldo v roku 2022 nemusí plne odzrkadľovať strednodobý stav verejných financií. 

Hrubý dlh dosiahol úroveň 57,8 % HDP. Medziročný pokles dlhu o 3,2 p.b. HDP zároveň znamená, že dlh je stále nad najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy začínajúcim od úrovne 55 % HDP. K poklesu hrubého dlhu prispel predovšetkým vplyv vysokej inflácie, ktorý znížil pomer dlhu k HDP až o 4,2 p.b., zatiaľ čo reálny rast ekonomiky prispel k poklesu dlhu o 0,9 p.b. Opačný efekt na vývoj dlhu mal primárny deficit verejnej správy (príspevok 1,0 p.b.) a úrokové náklady na obsluhu verejného dlhu (1,0 p.b.). V roku 2022 prišlo k nárastu úrokových sadzieb, tieto sa do nárastu úrokových nákladov premietnu len postupne vzhľadom na splatnosť dlhu. Navýšenie rezervy v časoch nízkych úrokov a neistého prístupu na finančné trhy šetrí budúce úrokové náklady. Rezerva však štatisticky zvyšuje úroveň hrubého dlhu[7].

Rozpočtová politika (spolu s eurofondami a jednorazovými výdavkami) poskytla v roku 2022 ekonomike výrazný reštriktívny fiškálny impulz na úrovni 2,7 % HDP. Vysoká miera fiškálnej reštrikcie vyplýva predovšetkým z medziročného poklesu úrovne výdavkov na pandemické opatrenia (medziročný pokles o 2,4 p.b. HDP), ktorý bol iba čiastočne kompenzovaný novými opatreniami na kompenzáciu zvýšených cien a riešenie situácie týkajúcej sa vojny na Ukrajine. Dočasné opatrenia sú najvhodnejším spôsobom reakcie na tento typ krízy, nakoľko po jej skončení automaticky odznejú aj tieto opatrenia a nezaťažia verejné financie dlhodobo. Po očistení o vplyv pandemických opatrení bol fiškálny impulz v roku 2022 približne neutrálny, čo je primerané aj približne neutrálnej cyklickej pozícii ekonomiky.

Vláda aj vďaka nariadeniu EK z veľkej časti finančne pokryla mimoriadne výdavky novými mimoriadnymi príjmami, aby znížila dopad na dlh. Vláda tak zodpovedne využila mimoriadny priestor aj nad rámec nariadenia EK. Celková úroveň vynaložených nákladov na financovanie opatrení vlády prijatých v súvislosti s mimoriadnymi okolnosťami, t.j. na riešenie pandémie a situácie v súvislosti s vojnou na Ukrajine ako aj na kompenzáciu vysokého rastu cien, dosiahla objem 1,4 mld. eur (1,3 % HDP). Po odpočítaní výnosu zo solidárneho príspevku a grantov prijatých rezortom obrany v súvislosti s dodaním vojenskej techniky na Ukrajinu bol dopad na saldo VS v roku 2022 vo výške 897 mil. eur (0,8 % HDP), čo v plnej miere tvorili jednorazové opatrenia bez vplyvu na štrukturálny deficit. Na druhej strane rozpočet obsahoval rezervu na krytie negatívnych vplyvov pandémie ako aj pandemické dávky v rozpočte Sociálnej poisťovne v celkovej sume 768 mil. eur. Dočasné opatrenia vlády prijaté v súvislosti s mimoriadnymi okolnosťami tak navýšili deficit rozpočtu len o sumu 129 mil. eur (0,1 % HDP). 

Opatrenia na riešenie krízových okolností navýšili deficit o 0,9 mld. eur

• Deficit VS v najvýraznejšej miere navýšili opatrenia na riešenie pandémie s celkovým rozpočtovým vplyvom 795 mil. eur (0,7 % HDP). Išlo najmä o náklady na testovanie a na očkovanie vrátane výdavkov na obstaranie liekov a vakcín, výdavky na hospodársku mobilizáciu a nákup zdravotníckeho materiálu. Ostatné opatrenia na riešenie pandémie predstavovali podporné schémy na udržanie zamestnanosti (tzv. kurzarbeit) ako aj dodatočnú pomoc v podobe ďalších opatrení na podporu ekonomiky ako preplácanie nájmov a podpora firiem v cestovnom ruchu.

• V rámci opatrení prijatých v súvislosti s vojnou na Ukrajine boli financované výdavky v celkovej výške 194 mil. eur (0,2 % HDP). Výdavky na poskytnutie humanitárnej pomoci, príspevok na ubytovanie odídencov ako aj iné dodatočné náklady boli čiastočne kompenzované grantmi prijatými rezortom obrany v rámci dodania vojenskej techniky na Ukrajinu. Čistý rozpočtový vplyv týchto opatrení dosiahol úroveň 61 mil. eur (0,06 % HDP). 

• Náklady na financovanie opatrení kompenzujúcich vysoký rast cien boli na úrovni 452 mil. eur (0,4 % HDP). Vláda realizovala viaceré schémy jednorazovej pomoci pre ohrozené skupiny obyvateľstva, napr. 14.dôchodok či jednorazové navýšenie prídavku na dieťa. Zároveň boli financované schémy na kompenzáciu rastu cien energií pre podniky. Dodatočné výdavky boli takmer v plnej miere kompenzované príjmom vo výške 412 mil. eur (0,4 % HDP) zo solidárneho príspevku z činností vo vybraných ekonomických odvetviach, ktorý bol schválený v nadväznosti na nariadenie Rady EÚ. Vo výsledku tak opatrenia na kompenzáciu vysokého rastu cien navýšili deficit VS v sume 41 mil. eur (0,04 % HDP).

Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je dôležitý dlhodobý rast ekonomiky. Ten sa dá podporiť aj tvorbou nového kapitálu cez efektívne verejné investície. Nakoľko tok eurofondov je daný dlhodobejším plánom čerpania, je zaujímavé sledovať vývoj domácich verejných investícií. Zároveň je vhodné odpočítať investície spojené s vojenskou technikou, keďže úroveň týchto výdavkov zaznamenaná do salda rozpočtu v metodike ESA 2010 je z veľkej časti ovplyvnené termínmi dodania. V roku 2022 čerpanie domácich investícií mimo obrany medziročne mierne vzrástlo najmä vplyvom hospodárenia samospráv, rovnako ako v predchádzajúcom roku však mierne zaostávalo za úrovňou kapitálových výdavkov zahrnutých v rozpočte. Oproti rozpočtu prišlo k nečerpaniu prostriedkov v objeme 0,1 % HDP, čo síce prispelo k nízkej úrovni štrukturálneho deficitu, na druhej strane to však znamená, že vláda plne nevyužila rozpočtované zdroje na pre ekonomiku potrebné investície. Vo výsledku domáce investície dosiahli čerpanie na úrovni historického priemeru od predchádzajúcej krízy.

Úroveň verejných investícií medziročne vzrástla, nedosiahla však úrovne z obdobia pred pandémiou

[1]     Verejná správa, pre účely posudzovania vývoja verejných financií, pozostáva z ústrednej správy (štátny rozpočet, príspevkové organizácie a iné subjekty ústrednej správy), Sociálnej a zdravotných poisťovní a územných samospráv (obce a VÚC).

[2]     Vzhľadom na dodatočný výnos daňových príjmov a potrebu financovať kompenzačné opatrenia prišlo k novelizácii zákona o štátnom rozpočte v októbri 2022, v rámci ktorej prišlo k navýšeniu hotovostných príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu bez vplyvu na hotovostný schodok. Súbežne s touto úpravou MF SR zverejnilo v rámci Návrhu rozpočtu na roky 2023 až 2025 predpokladaný deficit VS na úrovni 5,0 % HDP. Táto hodnota však nebola schválená ako nový cieľ vlády pre saldo hospodárenia. Vzhľadom na tieto okolnosti RRZ v tomto materiáli vyhodnocuje odchýlky voči pôvodnému rozpočtu schválenému v decembri 2021.

[3]     Aj voči poslednému zverejnenému odhadu z marca 2023 v rámci tzv. rozpočtového semaforu dosiahol deficit nižšiu úroveň až o 1 % HDP.

[4]     Ak nie je uvedené inak, zdrojom podkladov pre výstupy v tomto dokumente sú podkladové údaje Štatistického úradu SR (ŠÚ SR), Ministerstva financií SR (MF SR) a prepočty RRZ.

[5]     Bežným zákonom boli prijaté výdavkové limity, ako aj dôchodková reforma (potom ako bol z ústavy odstránený finančne destabilizujúci strop na dôchodkový vek). Avšak modernizácia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nebola schválená kvôli požiadavke daňovej brzdy a existujúce znenie tak nie je zosúladené s výdavkovými limitmi.

[6]     Štrukturálna bilancia neobsahuje jednorazové a dočasné opatrenia, ktoré nezaťažujú vývoj verejných financií v dlhodobom horizonte.

[7]               Na jej priemernej úrovni z obdobia 2005-2021 by hrubý dlh dosiahol úroveň 55,0 % HDP.

Príspevok Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2022 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príprava rozpočtu na rok 2021, ako aj následný vývoj verejných financií boli ovplyvnené veľkou neistotou vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu ochorenia COVID-19. Zhoršená epidemiologická situácia si vyžadovala opakované zavádzanie pre ekonomiku reštriktívnych opatrení, ako aj vynakladanie zvýšených výdavkov na podporu ekonomiky a financovanie nákladov na testovanie a očkovanie obyvateľstva. Na druhej strane aj vďaka niektorým podporným opatreniam vlády boli ekonomické dopady pandémie nižšie. Priestor pre rozpočtované domáce investície sa však naplno nevyužil a nižšie celkové investície prispeli k zlepšeniu salda až o 0,6 % HDP.

Hoci výdavky na riešenie epidémie oproti rozpočtu výrazne vzrástli (o 1,9 % HDP), rovnako výrazne vzrástli aj príjmy z daní a odvodov (1,9 % HDP). Kapitálové výdavky štátneho rozpočtu zaostávali za rozpočtovou výškou o 0,8 % HDP, k poklesu deficitu zároveň prispelo aj lepšie hospodárenie samospráv a ostatných subjektov verejnej správy (0,6 % HDP). Slovensko v minulom roku taktiež uhradilo clo do rozpočtu EÚ, ktoré malo byť uhradené v rokoch 2012 – 2019 (0,5 % HDP).

Z pohľadu strednodobého zaťaženia verejných financií je lepšie sa sústrediť na indikátor štrukturálneho deficitu, teda deficitu bez jednorazových a dočasných opatrení. Minulý rok sa štrukturálny deficit vrátil na úrovne pozorované v rokoch pred prepuknutím korona krízy. Výsledok rozpočtu tak eliminoval negatívny trvalý vplyv pandémie na verejné financie. Aktuálna úroveň štrukturálneho deficitu (cca 2% HDP) je však naďalej vysoká.

Hrubý dlh dosiahol úroveň 63,1 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň dlhu. Jeho hodnota sa tak ešte viac vzdialila od najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré je  v súčasnosti na úrovni 56 % HDP. K nárastu dlhu prispel okrem vysokého deficitu rozpočtu aj nárast hotovostnej rezervy štátu medziročne o 1,7 p.b. HDP. Z uvedeného dôvodu je z hľadiska posúdenia vývoja dlhu vhodnejšie sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý narástol v menšej miere na úroveň 51,5 % HDP.

Vývoj základných ukazovateľov hospodárenia verejných financií

(% HDP)

Príspevok Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2021 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2020 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2019 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2017 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2016 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.