Celý analytický komentár vrátane príloh a dátového súboru nájdete v sekcii na stiahnutie na konci článku.

Zhrnutie

V rokoch 2023 a 2024 získali noví predčasní dôchodcovia mimoriadnu výhodu v podobe navýšenia priznaných predčasných dôchodkov o 110 až 160 eur mesačne. V danom období vzrástol počet predčasných dôchodcov o viac ako 60-tisíc nových poberateľov, čo bolo 2,5-krát viac než v rokoch 2021 a 2022.

Nárast počtu predčasných dôchodcov bol dôsledkom nevhodného nastavenia dôchodkového systému. Hlavne, prvá valorizácia dôchodkov, ktorá sa v dnešnej podobe uplatňuje od roku 2009, je dlhodobo nesystémovo (a nespravodlivo) nastavená, lebo umožňuje viacnásobné započítanie rastu cenovej hladiny do výšky dôchodku. V časoch stabilne nízkej inflácie to nezvyklo spôsobovať problémy, no počas energokrízy a po nej, kedy inflácia vyskočila až desaťnásobne oproti bežným časom, sa problémy zviditeľnili. Druhým faktorom bolo príliš voľné nastavenie podmienok odchodu do predčasného dôchodku po 40-tich odpracovaných rokoch. Kombinácia týchto dvoch faktorov sa v kritickom období ukázala byť významným rizikom pre verejné financie aj trh práce.

Motivácia odísť do predčasného dôchodku (PSD) v roku 2023 a 2024 bola vysoká, čo viedlo k vážnemu poškodeniu na trhu práce. Vysoký počet odchodov do PSD spôsobil citeľný výpadok pracovnej sily, a to najmä v priemyselnej výrobe, obchode a doprave. V roku 2024 predstavovali trvalé odchody z trhu práce v dôsledku PSD negatívny príspevok až 22-tisíc osôb (priemer za všetky mesiace). Významný výpadok bude pretrvávať do roku 2027 a úplne vymizne až v roku 2031. V kontexte starnutia obyvateľstva a nedostatočného prísunu nových pracovníkov predstavuje nadmerný odchod skúsených zamestnancov do PSD nielen krátkodobé narušenie personálnej stability firiem, ale aj priame zníženie úrovne zamestnanosti.

Z pohľadu záťaže verejných financií to znamená do roku 2031 nielen dodatočné kumulatívne výdavky na PSD v sume 897 mil. eur, ale aj výpadok príjmov z daní a odvodov vo výške 776 mil. eur, ktoré budú len čiastočne kompenzované úsporami na iných sociálnych dávkach (159 mil. eur). Celkový čistý negatívny dopad tak dosiahne 1,5 mld. Eur bez úrokových nákladov. Najvýraznejší príspevok k zhoršeniu deficitu verejnej správy predstavoval v roku 2024 sumu –499 mil. eur, vrátane úrokových nákladov. Hoci negatívny vplyv na saldo verejnej správy bude postupne slabnúť, kumulatívne výpadky a zvýšené výdavky trvalo zvýšia hrubý dlh Slovenska o približne 1 % HDP.

Pre lepšie nastavenie dôchodkového systému by bolo vhodnejšie úplne zrušiť prvú valorizáciu novopriznaných dôchodkov a zlepšiť nadväznosť období, za ktoré sa zohľadňuje inflácia pri určení štandardnej valorizácie.

Rekordný záujem o predčasný dôchodok v rokoch 2023 a 2024

Počet žiadostí o priznanie predčasného starobného dôchodku mal v poslednej dekáde pred rokom 2023 mierne klesajúci trend, pričom priemerne dosahoval úroveň 16-tisíc ročne.[1] Výrazný zlom nastal v roku 2023, keď o predčasný dôchodok požiadalo rekordných, takmer 47-tisíc osôb. V roku 2024 pribudlo ďalších približne 25-tisíc žiadostí, čo bolo síce menej než v predošlom rekordnom roku, no stále to potvrdzovalo pretrvávajúci nadštandardný záujem o predčasný dôchodok (Graf 1).

Najvýraznejší nárast nastal v posledných dvoch mesiacoch roka 2023, kedy počet žiadostí skokovo vzrástol. Druhá, menej intenzívna vlna bola zaznamenaná v máji 2024, teda bezprostredne pred účinnosťou legislatívnych zmien, ktoré sprísnili podmienky na predčasný odchod do dôchodku. Tretia vlna žiadostí nasledovala opäť v decembri 2024 (Graf 2).

Časť žiadostí o predčasný dôchodok býva každoročne zamietnutá, počet priznaných dôchodkov preto býva nižší. Použitím detailných údajov Sociálnej poisťovne bolo identifikovaných celkom 61,2-tisíc nových poberateľov predčasného dôchodku v analyzovanom období rokov 2023 a 2024. [2]

Motivácie pre predčasný dôchodok boli mimoriadne silné

Silnú finančnú motiváciu si ukážeme na príklade poistenca, ktorý k 1.1.2025 dosiahol nárok na starobný dôchodok. Celý život zarábal priemernú mzdu a už v decembri 2023 mal odpracovaných 40 rokov. Tu sú tri stratégie nástupu na dôchodok, ktoré mohol zvoliť:

• Ak by pracoval do decembra 2024, v januári 2025 by mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 786 eur.
• Ak by odišiel do PSD v decembri 2023, výška jeho penzie by bola 783 eur mesačne. Postupnou valorizáciu by sa mu do januára 2025 dôchodok postupne zvýšil na 828 eur. Odchod do predčasného dôchodku mu teda nielen zabezpečil trvalo vyšší dôchodok o 5,5 %, ale ho navyše poberal o 13 mesiacov dlhšie.
• Ak by odišiel do PSD v roku 2024, povedzme iba jeden mesiac pred dovŕšením dôchodkového veku, mohol v decembri 2024 získať dôchodok 830 eur, ktorý by mu bol v januári 2025 zvýšený na 847 eur. Jeho dôchodok by bol trvalo vyšší o 8 %, než keby počkal do riadneho termínu.

V období od júna 2021 do júna 2023 vzrástla cenová hladina v domácnostiach dôchodcov o 27,2 %. Tento výrazný nárast sa automaticky premietol do zvýšenia dôchodkov v nasledujúcich obdobiach. Nezvykle vysoká valorizácia[3] v rokoch 2023 a 2024 vyvolala verejnú diskusiu ľudí v preddôchodkovom veku o načasovaní odchodu do dôchodku. V nej sa poukázalo, že odchod do dôchodku v rokoch 2023 a 2024 je finančne nadpriemerne výhodný. K prudkému nárastu záujmu o predčasný dôchodok prispeli súčasne dva faktory:

• Prvá valorizácia novopriznaných dôchodkov

Dôchodky sa dlhodobo nesystémovo valorizujú už pri ich priznaní (pozri Box 2 a Prílohu 2). V čase vysokej inflácie, ale pomalšieho rastu miezd to výrazne zvyšuje ich výšku (mieru náhrady), čím sa odchod do penzie stáva finančne atraktívnejším. Tento efekt môže byť natoľko silný, že zvyšuje motiváciu odísť do dôchodku aj predčasne, čo sa prejavilo práve v rokoch 2023 a 2024. Prvá valorizácia dôchodkov sa do legislatívy dostala v roku 2004 a v dnešnej podobe ju poznáme od roku 2009.

• Zmeny v legislatíve týkajúce sa predčasného dôchodku

Od januára 2023 nadobudla účinnosť novela dôchodkového systému z roku 2022, ktorá rozšírila prístup k predčasnému starobnému dôchodku.[4] Tým, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov, umožnila odchod do dôchodku aj skôr než dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku. Zároveň sa pre túto skupinu znížila miera krátenia predčasného dôchodku (zo štandardného krátenia 0,5 % na 0,3 % za každých začatých 30 dní), čo tiež prispelo k zvýšeniu finančnej atraktivity skoršieho odchodu do penzie. Tento priaznivejší legislatívny stav platil do mája 2024, kedy došlo k sprísneniu podmienok, krátenie sa vrátilo na pôvodnú vyššiu úroveň a požadovaný počet odpracovaných rokov sa naviazal na vývoj dôchodkového veku.

Kľúčovú úlohu zohrala prvá valorizácia novopriznaných dôchodkov

Zvýšený počet žiadostí o predčasný dôchodok nemožno pripísať len uvoľneniu podmienok nároku, ktoré priniesli zmeny v predčasných dôchodkoch z roku 2022:

• Až 63 % nových poberateľov PSD (38,2-tisíc osôb z celkového počtu 61,2-tisíc) malo do riadneho dôchodkového veku menej ako dva roky, a teda mohli odísť aj bez zmeny legislatívy. V tejto skupine približne polovica (18,9-tisíc) odpracovala aspoň 40 rokov (Graf 3 – zlatá), zatiaľ čo druhá polovica (19,3-tisíc) túto podmienku nesplnila (Graf 3 – sivá).
• Iba zvyšných 37 % (22,8-tisíc osôb) priamo profitovalo z legislatívnej úľavy, ktorá umožnila skorší odchod po splnení podmienky 40 odpracovaných rokov (Graf 3 – modrá farba). Časť tejto skupiny, približne 8,8-tisíc osôb (38,5 % z 23-tisíc), by do konca roka 2024 splnila aj pôvodnú dvojročnú podmienku a predčasný dôchodok by tak vedela získať aj bez uvoľnenia legislatívy.

Hlavným faktorom nárastu záujmu o predčasný dôchodok bola jeho zvýšená finančná atraktivita, ovplyvnená prvou valorizáciou novopriznaných dôchodkov. V rokoch 2023 a 2024 mali noví dôchodcovia mimoriadnu dočasnú výhodu. Dôchodky sa im priznali štedrejšie než v iných rokoch, čo motivovalo rekordný počet ľudí k predčasnému odchodu do penzie. Navýšenie predstavovalo 110 až 160 eur mesačne (Box 2).

Z historického pohľadu zostal záujem o predčasný dôchodok v druhej polovici roka 2024 zvýšený, a to aj napriek tomu, že krátenie sa vrátilo na pôvodnú úroveň (z 0,3 % na 0,5 %[7]), čím sa zmiernila jeho finančná atraktivita a podmienka 40 odpracovaných rokov sa naviazala na dôchodkový vek, čo obmedzilo časť potenciálnych žiadateľov.

V štandardných časoch by bolo o 60 % menej poberateľov

Prudký nárast počtu poberateľov predčasných dôchodkov z dôvodu nevhodne nastavených parametrov dôchodkového systému má významný dopad na verejné financie (Graf 7 – šedá). Tento dopad sa posudzuje voči scenáru vývoja, v ktorom by do predčasného dôchodku odišiel štandardný počet ľudí. Teda tí, ktorí by oň požiadali aj bez dodatočných motivácií v podobe legislatívnych zmien a vysokej prvej valorizácie. Na základe historických údajov sa predpokladá, že v takomto hypotetickom scenári (Graf 7 – modrá) by bol počet novopriznaných PSD na úrovni priemerupredchádzajúcich rokov 2021 a 2022, čo je približne 11,8-tisíc nových osôb každý rok. Spolu by tak to do PSD odišlo za dva roky (2023 a 2024) 23,7-tisíc osôb, teda o 61 % menej v porovnaní so skutočným počtom 61,2-tisíc nových poberateľov.[9]

Zvyšných 37,5-tisíc osôb predstavuje skupinu, ktorá odišla do PSD navyše (resp. skôr[10]) v dôsledku nevhodného nastavenia dôchodko­vého systému a pre verejné financie znamená dodatočnú záťaž. Táto skupina je v komentári označená ako „dotknutá skupina“ (Graf 7 – zlatá).

Výpadok pracovnej sily až do roku 2031

Výsledky ukazujú, že nadmerné odchody do PSD prispeli k výraznému výpadku[11] pracovnej sily[12]. Najvýraznejší efekt sa prejavil v roku 2024, keď ich dôsledkom chýbalo na trhu práce v približne 22-tisíc ľudí mesačne (Graf 8 vľavo). V nasledujúcich rokoch by mal tento negatívny príspevok postupne slabnúť, no úplné vyprchanie vplyvu nastane po roku 2031.[13]

Z hľadiska odvetví boli najviac zasiahnuté priemyselná výroba, veľkoobchod a maloobchod, doprava a skladovanie (Graf 8). Relatívna váha jednotlivých sektorov na celkovom výpadku zamestnanosti sa v čase mení v závislosti od toho, koľko rokov pred dovŕšením dôchodkového veku z nich pracovníci odchádzali. Najvýraznejší posun nastal v priemyselnej výrobe, ktorej podiel stúpa z 36 % na 46 %. To znamená, že v porovnaní s inými sektormi odchádzali pracovníci v priemysle skôr a budú tak na predčasnom dôchodku dlhšie.

Firmy majú problém týchto ľudí nahradiť

Na jednej strane možno pomerne presne vyčísliť negatívny príspevok odchodov z trhu práce do PSD. Na druhej strane je otázkou, či a do akej miery sa firmám podarilo tento výpadok pracovnej sily nahradiť. Analýza individuálnych údajov naznačuje, že výpadok pracovnej sily sa nedarí dotknutým firmám kompenzovať.[16]

Vplyv na zamestnanosť bol analyzovaný pomocou údajov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní[17], rozlíšením dvoch skupín firiem:

• Dotknuté firmy: tie, z ktorých zamestnanci odišli do predčasného dôchodku.
• Ostatné firmy: tie, z ktorých neodišiel do PSD žiadny zamestnanec. [18]

V roku 2022 bol vývoj zamestnanosti v obidvoch skupinách podobný a zaznamenal mierny rast (pozri Grafy 9 a 10). Obrat nastal v roku 2023, keď vo firmách dotknutých odchodmi do PSD začal počet slovenských zamestnancov klesať. Tento trend sa výrazne prehĺbil v roku 2024 a pokračoval aj počas prvých mesiacov roku 2025. Pokles zamestnanosti domácich zamestnancov sa priblížil k hranici 60-tisíc. Pre porovnanie, vo firmách nedotknutých odchodmi do PSD rástla zamestnanosť počas celého obdobia 2022 až 2025.

Nenahradili ich vo zvýšenej miere ani cudzinci. Výpadok domácej pracovnej sily sa v posledných rokoch darí čiastočne nahrádzať zamestnancami zo zahraničia. No počet zamestnaných cudzincov rástol v sledovanom období porovnateľne v obidvoch skupinách firiem. To naznačuje, že vysoké odchody do PSD sa nepodarilo kompenzovať ani zamestnaním cudzincov.

Nenahradili ich ani agentúrni zamestnanci. Dočasný výpadok zamestnancov môžu firmy kompenzovať využitím služieb agentúr sprostredkujúcich zamestnanie.[19] Ani v prípade týchto firiem nie je viditeľná štrukturálna zmena vo využívaní ich služieb. Počet zamestnancov agentúr stúpol v roku 2025 o niečo viac ako 3 tisíc v porovnaní s rokom 2021 (pozri Graf 11).

Do PSD odchádzali z trhu práce skúsenejší kmeňoví zamestnanci. Za bežných trhových podmienok sa podniky snažia udržať si tento typ pracovníkov, a to aj napriek zvýšenej fluktuácii či dočasnému poklesu objednávok, keďže ide o ľudský kapitál s vysokou pridanou hodnotou. Zvlášť to platí na Slovensku, kde v dôsledku demografického vývoja dochádza k postupnému znižovaniu objemu dostupnej pracovnej sily. Starnutie obyvateľstva a nedostatočný prísun nových pracovníkov (či už z domáceho trhu alebo zo zahraničia) vytvárajú napätie na strane ponuky práce. Nadmerný odchod skúsených zamestnancov do PSD preto predstavoval nielen krátkodobé narušenie personálnej stability, ale aj priame zníženie úrovne zamestnanosti vo firmách.

V rozpočte chýbajú príjmy, výdavky stúpli

Zvýšený počet odchodov do PSD znamená pre verejné financie značné fiškálne náklady. Ak by k nim nedošlo, rozpočet verejnej správy by v horizonte rokov 2023 až 2031 získal o 776 mil. eur viac na daniach a odvodoch z práce.[20] Tieto dodatočné príjmy by pochádzali predovšetkým zo sociálnych odvodov (427 mil. eur) [21], zdravotných odvodov (190 mil. eur) a dane z príjmu fyzických osôb (159 mil. eur). [22] Skutočnosť, že desaťtisíce ľudí opustili trh práce predčasne, spôsobila, že tento fiškálny potenciál sa nevyužil.

Na strane výdavkov, začal štát skôr vyplácať PSD, čo vedie k dodatočným výdavkom vo výške 896 mil. eur na celom analyzovanom horizonte. Za normálnych okolností by krátenie predčasných dôchodkov viedlo k tomu, že niekoľko rokov vyplácaný výrazný objem výdavkov na PSD by bol v budúcnosti kompenzovaný úsporou, v podobe trvalo nižších starobných dôchodkov. V prípade dôchodkov priznaných v rokoch 2023 a 2024 však k tejto úspore nedôjde vďaka nesystémovému dvojitému započítaniu inflácie v prvej valorizácii (viac v Boxe 2 a Prílohe 2)[23].

Na druhej strane, ak by nedošlo k nadmernému odchodu do PSD, zamestnané osoby by mali nárok na niektoré dávky sociálneho poistenia, ako nemocenské (85 mil. eur), ošetrovné (0,7 mil. eur) či dávku v nezamestnanosti (23 mil. eur). Tieto výdavky však v skutočnosti nevznikli a v tomto ponímaní predstavujú úsporu. Rovnako vypadli aj niektoré iné náklady, ako pokračovanie výplaty invalidných dôchodkov (50 mil. eur) alebo dávok v hmotnej núdzi (0,5 mil. eur), keďže nárok na ne zaniká po priznaní starobného dôchodku.

Deficit sa zhoršil dočasne, dlh stúpol natrvalo

Vplyv vlny odchodov do PSD z rokov 2023 a 2024 nemá trvalý dopad na deficit verejnej správy, keďže títo ľudia by neskôr do dôchodku aj tak odišli, no výrazne negatívne ovplyvňuje najmä strednodobý fiškálny rámec. V prvých rokoch prispieva k prehĺbeniu deficitu približne o 500 a 400 mil. eur ročne, tento negatívny vplyv však postupne slabne a po roku 2031 zaniká (Graf 12). Výnimkou sú úrokové náklady potrebné na financovanie vyššieho dlhu. Kumulácia výpadkov príjmov a zvýšených výdavkov však vedie k trvalému zvýšeniu hrubého dlhu o 1 % HDP (Graf 13).

Najväčšiu časť fiškálnych vplyvov bude niesť Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca nadmerné predčasné dôchodky a tiež prichádza o potenciálne príjmy z poistného. Menší, no stále ekonomicky významný negatívny vplyv budú znášať zdravotné poisťovne (výpadok poistného) a samosprávy (výpadok daní z príjmov fyzických osôb). Samotný štátny rozpočet bude priamo ovplyvnený v najmenšej miere.[24] Dodatočný náklad pre štátny rozpočet súvisí s úrokovými nákladmi, ktoré vyplývajú z potreby financovať negatívne fiškálne vplyvy, hlavne v deficitne hospodáriacej Sociálnej poisťovni.

[1]      V rokoch 2005 až 2010 bol záujem o predčasné dôchodky vyšší, čo súviselo s voľnejšími podmienkami vzniku nároku. Od roku 2008 sa obmedzila možnosť odísť do PSD najviac 2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku a zrušila sa možnosť odpustenia krátenia v prípade, že poistenec pred odchodom do PSD nepoberal dávku v nezamestnanosti. Od roku 2011 bol zakázaný súbeh zárobkovej činnosti a poberania PSD.

[2]      Podľa údajov SP bolo v rokoch 2023 a 2024 zamietnutých 6,4-tisíc žiadostí o PSD a do februára 2025 ďalších 663, z ktorých pravdepodobne veľká časť bola podaná ešte v roku 2024. Analyzovaná skupina 61,2-tisíc PSD s rokom priznania 2023 a 2024 bola identifikovaná v individuálnych údajoch Sociálnej poisťovne o vyplácaných dôchodkových dávkach za obdobie január 2023 až marec 2025. Počet nových PSD tak môže byť mierne vyšší než počet analyzovaných osôb, napríklad pokiaľ sa neobjavili v databáze vyplácaných dôchodkov ako PSD, ale až ako starobní dôchodcovia, a to najmä z dôvodu časového oneskorenia medzi podaním žiadosti a začiatkom vyplácania dôchodku, ktorý bol až po dovŕšení dôchodkového veku.

[3]      Kým v roku 2022 sa dôchodky zvyšovali len o 1,3 %, od januára 2023 sa štandardnou valorizáciou zvýšili o 11,8 %. V júli 2023 k tomu pribudla parlamentom schválená mimoriadna valorizácia o ďalších 10,6 %, čo znamenalo celkový rast dôchodkov o 23,7 % počas roka. V roku 2024 sa dôchodky zvýšili o 3,6 %, pričom novopriznané dôchodky rástli o 14,5 % (dôchodcom, ktorí boli poberatelia už v roku 2023 sa dôchodky v roku 2024 zvyšovali o 3,6 % nakoľko v roku 2023 im bola priznaná mimoriadna valorizácia).

[4]      Zákon č. 352/2022 Z.z. Zároveň došlo aj k sprísneniu jednej z podmienok pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok – minimálna výška dôchodku potrebná na jeho priznanie sa zvýšila z 1,2-násobku životného minima na 1,6-násobok. V kontraste s predtým uvedenými zmenami tak táto úprava pôsobila ako faktor tlmiaci celkový rast počtu predčasných dôchodkov.

[5]      Sociálna poisťovňa mala zároveň povinnosť spätne prepočítať predčasné dôchodky priznané pred rokom 2023, ak poberatelia splnili podmienku 40 odpracovaných rokov. Týmto dôchodcom sa zvýšila suma dôchodku vďaka spätnému uplatneniu miernejšieho krátenia 0,3 %. Kvantifikácia vplyvov spätných prepočtov nie je súčasť tohto komentára, nakoľko priamo nesúvisí s nadmerným záujmom o predčasné dôchodky v rokoch 2023 a 2024.

[6]      Najmä pod vplyvom zámeru zaviesť 13. dôchodok, ktorý by zhoršil dlhodobú udržateľnosť verejných financií približne o 0,4 % HDP, vznikla obava zo zvrátenia dôchodkovej reformy a tým aj porušenia míľnika z Plánu obnovy, čo by mohlo viesť k tzv. korekciám, teda povinnosti vracať finančné prostriedky. Úpravy v systéme predčasných dôchodkov, ktoré priniesli zlepšenie dlhodobej udržateľnosti v rovnakom rozsahu, boli preto nevyhnutné na vyrovnanie negatívneho vplyvu 13. dôchodku na ciele stanovené v Pláne obnovy.

[7]      Percento krátenia za každých začatých 30 dní do dovŕšenia dôchodkového veku.

[8]      V tomto prípade sa pod rovnakými dôchodkovými nárokmi myslia rovnaký priemerný osobný mzdový bod (POMB) a odpracované roky (ODP).

[9]      Kvantifikácia vychádza z individuálnych údajov Sociálnej poisťovne. Pri konštrukcii hypotetického scenára sa najprv z 61,2-tisíc osôb vylúčili poberatelia PSD, ktorí by podľa pôvodnej legislatívy nemohli odísť do predčasného dôchodku (22,8-tisíc). Zo zostávajúcej množiny sa následne náhodným výberom vybrali osoby, ktorých počet zodpovedá expertnému odhadu vychádzajúcemu z historického priemeru počtu nových poberateľov (23,7-tisíc).

[10]     Počet žiadostí o PSD v prvom polroku 2025 bol výrazne nižší aj oproti rokom 2020 – 2022. To naznačuje, že časť predčasných dôchodcov z rokov 2023 a 2024 by odišla do PSD v roku 2025, prípadne neskôr. Hypotetický scenár preto predpokladá, že 7,1-tisíc osôb z „dotknutej skupiny“ by do predčasného dôchodku odišlo v roku 2025. Ich vplyv na verejné financie preto predstavujú len náklady spojené so skorším odchodom do PSD.

[11]     Vzhľadom na to, že v čase priznania predčasného dôchodku nesmú byť tieto osoby dôchodkovo poistené, s výnimkou niektorých činností u SZČO.

[12]    Odhad výpadku pracovnej sily zohľadňuje počet poberateľov PSD z dotknutej skupiny, ktorí pred odchodom do PSD dosahovali príjem zo zamestnania, z dohôd s pravidelným príjmom alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti. Zamestnanosť bola prepočítaná na ekvivalent plného pracovného úväzku pomocou sektorovo špecifických koeficientov. Na ich výpočet boli použité údaje o dohodnutom týždennom pracovnom čase a o vymeriavacích základoch poistencov v roku 2023 z databázy Sociálnej poisťovne. Koeficient bol spočítaný na analyzovanej skupine osôb dotknutej legislatívou, pre osoby s pravidelným príjmom zo zamestnania a z dohôd a pre osoby s príjmom zo SZČ (pričom sa predpokladá, že SZČO pracujú na plný úväzok).

[13]     RRZ v Kvantifikácii vplyvov Novely zákona o sociálnom poistení KO-2021/03 upozorňovala, že v podmienkach starnutia slovenskej populácie môže uvoľňovanie podmienok pre skorší odchod z trhu práce viesť k nedostatku pracovných síl. (bod 3.43).

[14]     Dôchodkový vek každej osoby je zaznamenaný v databáze dôchodcov Sociálnej poisťovne.

[15]     S výnimkou 7,1-tisíc osôb, u ktorých sa predpokladá, že by do predčasného dôchodku odišli v roku 2025.

[16]     O problémoch pri nahrádzaní skúsených a kvalifikovaných zamestnancov, ktorí odišli do PSD, informovali aj predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (https://www.trend.sk/financie/predcasne-penzie-zobrali-firmam-pracovnikov-chcu-ich-naspat-lobuju-zmenu-legislativy).

[17]     Zamestnanosť je počítaná na úrovni firiem ako počet osôb s príjmom zo zamestnania alebo z dohôd, bez úpravy na ekvivalent plného pracovného úväzku.

[18]     Nejde o plnohodnotnú kontrolnú skupinu, ide o zjednodušený pohľad v rámci analýzy. Pre presnejší výsledok by bolo vhodné zohľadniť aj ďalšie faktory.

[19]     Sektor N 78 podľa klasifikácie NACE.

[20]     Odhad nezohľadňuje, že v hypotetickom scenári by nebolo vyplatené odchodné pred nástupom na PSD. Hypotetický scenár predpokladá vyplatenie odchodného pred nástupom na starobný dôchodok, v skutočnosti však už bolo vyplatené odchodné pred nástupom na PSD a tieto daňové príjmy už boli zrealizované, čo môže viesť k nadhodnoteniu vplyvu. Odhad taktiež nezohľadňuje, že v skutočnosti sú popri PSD vykonávané dohody, čo môže viesť k nadhodnoteniu vplyvu.

[21]    Je zohľadnený vplyv na sociálne odvody bez započítania príspevkov do druhého piliera. V hypotetickom scenári nie je zohľadnený vplyv zvýšenia maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie od roku 2025, čo môže viesť k podhodnoteniu vplyvu.

[22]     Vplyv na DPFO nie je očistený o výnos dane z nepracovných príjmov, čo môže viesť k nadhodnoteniu vplyvu.

[23]     Vplyv trvalo vyšších starobných dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku nie je súčasťou kvantifikácie.

[24]     V tabuľke neuvádzame vplyv na výnos DPH, ten zjednodušene predpokladáme na úrovni 18 mil. eur na celom horizonte.

Tomáš Kováč a Matúš Senaj

V tomto blogu predstavujeme jednu z možných definícii energetickej chudoby a aplikujeme ju na údaje o výdavkoch slovenských domácností. Ukazujeme, že v bežnom roku energetická chudoba splýva s príjmovou chudobou a dotýka sa najchudobnejších domácností v prvom príjmovom decile[i]. Ukazujeme tiež, že ak by v roku 2023 neboli domácnosti chránené pred obrovskými skokmi cien energií, ukazovateľ energetickej chudoby by poskočil zo 6 % na 13 % a problém s dostupnosťou energií by mala aj významná časť domácností v druhom až štvrtom príjmovom decile. Plošné zastropovanie rastu cien energií znížilo mieru energetickej chudoby na 5 % (t. j. ešte pod úroveň roku 2022). Kým v skutočnosti v rokoch 2022 aj 2023 boli najviac energetickej chudobe vystavené mladé domácnosti, v ktorých je hlava domácnosti[ii] vo veku 18 - 30 rokov, pri nezastropovaní rastu cien energií by najväčšie riziko bolo v skupinách nad 62 rokov. Ukazujeme tiež, že plošné zastropovanie rastu cien bolo z pohľadu ochrany najzraniteľnejších domácností veľmi nákladné opatrenie s cenovkou 2,6 mld. eur. Nižšie ceny energií pre tretinu domácností s najnižším príjmom by stačilo na to, aby ukazovateľ ostal na rovnakej úrovni ako v roku 2022. Náklady na toto opatrenie by boli približne 0,7 mld. eur, t.j na úrovni 27% skutočných nákladov. A teda pomoc by bola lacnejšia až o 1,9 mld. eur.

Výdavky na energie

Výdavky na energie (v tomto blogu je to elektrina, plyn, teplo) tvoria významnú časť výdavkov domácností na tovary a služby. V roku 2022 minula priemerná domácnosť 9 % zo svojich čistých príjmov na energie. Po zoradení domácností do príjmových kategórií vidíme významnú variabilitu, keď 20 % najchudobnejších domácnosti míňa na energie 15 % svojich čistých príjmov a 10 % najbohatších domácnosti míňa na energie 5 % svojich príjmov.

Zadefinovanie pojmu energetická chudoba

V súvislosti s vyššími cenami energií sa čoraz častejšie spomína pojem energetická chudoba. Vo všeobecnosti sa tento termín používa na označenie tých domácností, ktoré nemajú prístup alebo si nemôžu dovoliť zaplatiť účty za energie potrebné na každodenné životné potreby. Problém s nedostatočným prístupom k energiám je podľa Svetovej banky v tom, že domácnosti bez prístupu k energiám majú vysokú šancu ostať príjmovo chudobné.[iii]

Definícia, ktorou by sme rozdelili domácnosti na tie, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou a ktoré nie sú, nie je ustálená. Určenie domácností s problematickým prístupom k energiám preto nie je jednoznačné. Existuje však niekoľko možností a návrhov na jej zadefinovanie.[iv] Ich spoločnou črtou je to, že dávajú do pomeru výdavky na energie k disponibilným príjmom, prípadne k celkovým výdavkom domácností. Tiež berú do úvahy výšku životného minima vypočítanú pre každú domácnosť podľa počtu jej členov. Niektoré navrhujú zobrať do úvahy aj veľkosť bytu alebo domu, v ktorom domácnosť býva alebo štandardizovanú spotrebu energií na domácnosť. No z aktuálne dostupných údajov nie je možné povedať, či domácnosť býva v modernom nízkoenergetickom dome s nízkou spotrebou energií alebo v staršom dome bez zateplenia, preto je výber najvhodnejšej definície problematický.

Cieľom blogu nie je nájsť najvhodnejšiu definíciu pre energetickú chudobu, ale na zvolenom ukazovateli ilustrovať vplyv zastropovania rastu cien energií. Toto zastropovanie rastu bolo najnákladnejšie z vládnych opatrení prijatých v roku 2023 v reakcii na rast cien. Použité údaje nám dovoľujú detailne sa zaoberať len výdavkovou stranou, vplyv vládnych opatrení na príjmovej strane je rozpočítaný na všetky domácnosti rovnomerne.[v] V tomto blogu pre jednoduchosť vyberáme jeden z možných ukazovateľov na ilustráciu situácie na Slovensku v roku 2022 a 2023:

• Členovia domácnosti sú ohrození energetickou chudobou vtedy, ak im po úhrade nákladov na energie zostane menej peňazí na ďalšie výdavky ako je 1,5-násobok životného minima.

Podobnú definíciu uvádza aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví[vi] v Koncepcii na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby (Ďalšie definície je možné nájsť tu a tu). Tento ukazovateľ vieme spočítať použitím údajov zo zisťovania Rodinné účty 2022, kde sa nachádzajú detailné údaje o výdavkoch domácnosti, tiež o ich príjmoch a obsahuje aj základné informácie o jednotlivých členoch domácnosti. Databázu následne indexujeme tak, aby sme mohli odhadnúť ukazovatele energetickej chudoby pre rok 2023 a pre hypotetický scenár, keď by v roku 2023 neboli rasty cien energií zastropované (detailnejšie informácie sa nachádzajú v boxe 1).

Odhad miery ohrozenia energetickou chudobou podľa výšky príjmu

Na základe použitých detailných údajov odhadujeme, že v roku 2022 bolo na Slovensku ohrozených energetickou chudobou 6 % domácností. Takmer všetky domácnosti ohrozené energetickou chudobou sa nachádzajú v prvom príjmovom decile, to znamená, že sú to domácnosti s najnižšími príjmami. V tomto decile bola každá druhá domácnosť ohrozená energetickou chudobou. Z tohto môžeme usudzovať, že problém energetickej chudoby je hlavne problémom príjmovej chudoby a týka sa hlavne domácností s najnižšími príjmami.

V roku 2023 stúpli disponibilné príjmy rodín v priemere o 11 %, no rasty cien energií boli zastropované. Vďaka tomu sa ukazovateľ miery ohrozenia energetickou chudobou dokonca znížil na 5 %. Aj v roku 2023 platilo, že energetická chudoba sa dotýka hlavne najchudobnejších domácností. V prvej príjmovej kategórií bola miera ohrozenia energetickou chudobou na úrovni 48 %.

V hypotetickom scenári, v ktorom by ceny energií neboli zastropované, by sa ukazovateľ energetickej chudoby vyšplhal na úroveň 13 %. V prvej príjmovej kategórii by bolo ohrozených osem z desiatich domácností. V druhej príjmovej kategórií by to boli tri domácnosti z desiatich. V tretej až šiestej kategórii by to bolo menej ako desatina. Znamená to, že opatrenia vlády na zastropovanie cien energií ochránili pre rizikom energetickej chudoby nielen v prvom príjmovom decile, ale aj v druhom (a marginálne aj v treťom až piatom).

Odhad miery energetickej chudoby podľa veku hlavy domácnosti

Detailné údaje nám umožňujú pozrieť sa na ukazovateľ energetickej chudoby podľa veku "hlavy domácnosti". Tak sa zvykne nazývať osoba, ktorá má v danej domácnosti obvykle najvyšší prijem. Podľa jej veku sme domácnosti rozdelili do šiestich vekových kategórií.

Najvyššiu mieru ohrozenia energetickou chudobou v rokoch 2022 a 2023 vidíme prekvapivo pri najmladších domácnostiach, kde je hlava domácnosti mladšia ako 30 rokov. Každá desiata domácnosť v tejto vekovej kategórii je ohrozená energetickou chudobou. Ide hlavne o početnejšie rodiny, ktorých životné minimum je vyššie a majú nižšie príjmy. Naopak, najnižšia miera energetickej chudoby, menej ako 4 %, je vo vekovej kategórii 30 až 40 rokov.

V hypotetickej situácii, ak by v roku 2023 neboli rasty cien energií zastropované, energetická chudoba by najviac ohrozovala najstaršie domácnosti. Pri domácnostiach, kde je hlava domácnosti staršia ako 72 rokov, by sa ukazovateľ miery energetickej chudoby vyšplhal k 30 %. V kategórii 62 až 72 rokov by to bolo približne 17 %. Vidíme, že vládne opatrenia o zastropovaní cien energií pomohli znížiť riziko energetickej chudoby hlavne v týchto dvoch najstarších vekových kategóriách.

Odhad miery energetickej chudoby podľa počtu členov domácnosti

Ak sa pozrieme na mieru ohrozenia energetickou chudobou podľa veľkosti domácnosti, vidíme, že v rokoch 2022 a 2023 boli najviac ohrozené viacpočetné domácnosti so šesť a viac členmi. Tu sa ukazovateľ vyšplhal na úrovne nad 20 %. V ostatných kategóriách sa ukazovateľ pohyboval medzi 2 až 9 %.

Vládne opatrenia o cenách energií pomohli ochrániť pred rizikom chudoby najmä jednočlenné domácnosti. Bez tohto opatrenia by v tejto kategórií bola vystavená energetickej chudobe každá tretia domácnosť.

Cielené opatrenie by nezhoršilo ukazovateľ energetickej chudoby

Zastropovanie rastu cien energií bolo plošné opatrenie. Benefitovali z neho všetky domácnosti využívajúce elektrinu, plyn alebo teplo bez ohľadu na ich príjem. Preto bolo toto opatrenie pre verejné financie najnákladnejšie zo všetkých opatrení, ktoré mali domácnostiam pomôcť s vyššími cenami. Jeho cenovka bola 2,6 mld. eur.[vii] Vyššie ukazujeme, že vďaka tomuto plošnému opatreniu ukazovateľ energetickej chudoby v roku 2023 dokonca klesol v porovnaní s rokom 2022. Ak by bolo vládne opatrenie zamerané iba na tretinu domácností s nižšími príjmami, tak by zvolený ukazovateľ ohrozenia energetickou chudobou ostal  na úrovni predchádzajúceho roka. Náklady na takéto opatrenie by boli na úrovni 0,7 mld. eur.

Záver

• Domácnosti ohrozené energetickou chudobou sa nachádzajú predovšetkým v prvom príjmovom decile, teda v kategórií s najnižšími príjmami. Ukazujeme, že podľa zvoleného ukazovateľa je približne polovica domácností z prvého príjmového decilu ohrozená energetickou chudobou. Z uvedeného môžeme usudzovať, že problém energetickej chudoby je na Slovensku hlavne problémom príjmovej chudoby.
• Pri použití vybranej definície bolo v roku 2022 ohrozených energetickou chudobou 6 % domácnosti. Ukazujeme, že vďaka zastropovaniu rastu cien energií v roku 2023 ukazovateľ energetickej chudoby nevyskočil na 13 %, ale dokonca mierne klesol na 5 %.
• Z pohľadu veku hlavy domácnosti sú energetickou chudobou najviac ohrozené najmladšie domácnosti a z pohľadu počtu členov sú to šesť a viac členné domácnosti.
• Zastropovanie cien energií ochránilo pred rizikom energetickej chudoby najmä jednočlenné domácnosti a tie, ktorých hlava domácnosti je v dôchodkovom veku.
• Zastropovanie rastu cien zamerané na tretinu domácnosti s najnižším príjmom by stačilo na to, aby ostal vybraný ukazovateľ na úrovni predchádzajúceho roka. Náklady na plošné opatrenie boli na úrovni 2,6 mld. eur, náklady na tretinu domácnosti by boli okolo 0,7 mld. eur, čo je menej ako 30% realizovaných nákladov.

Poznámka 1: Tento blog vznikol na základe diplomovej práce Tomáša Kováča obhájenej na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Poznámka 2: Použitý zdroj údajov je výberové zisťovanie Rodinné účty 2022. Výberové zisťovania majú zvyčajne nedostatočne pokryté najchudobnejšie a najbohatšie domácnosti. Marginalizované rómske komunity preto nie sú dostatočne zastúpené v tejto analýze, a práve v týchto komunitách môžeme očakávať najväčšie problémy s adekvátnym prístupom k energiám.

[i] Decily rozdeľujú všetky domácnosti do desiatich rovnako veľkých skupín podľa ich príjmov. V prvom decile sa nachádzajú domácnosti s najnižším príjmom, v desiatom sú domácnosti s najvyšším príjmom.

[ii] Hlavou domácnosti je dospelá osoba staršia ako 18 rokov, ktorá najviac prispieva k celkovému príjmu domácnosti.

[iii] https://blogs.worldbank.org/en/voices/what-you-need-know-about-energy-and-poverty

[iv] Detailnejšie sa ukazovateľom energetickej chudoby venuje Odporúčanie Komisie (EÚ) týkajúce sa energetickej chudoby z roku 2020.

[v] Používame zjednodušenú indexáciu príjmov keďže zisťovanie Rodinné účty neobsahuje detailnú štruktúru príjmov. Nezohľadňujeme teda príjmové opatrenia ako predčasná valorizácia dôchodkov alebo 300 eur pre všetkých poberateľov dôchodkov špecificky pre dotknuté domácnosti. Tieto nárasty príjmov sú rozpočítané na všetky domácnosti.

[vi] Táto definícia je v dokumente uvedená ako modelový príklad a jedna z možných definícii. ÚRSO na rozdiel od definície použitej v tomto blogu pripočítava k výdavkom na energie aj výdavky na vodu. V tomto blogu chceme hlavne ukázať vplyv zastropovania rastu cien elektriny, plynu a tepla, preto výdavky na vodu neuvažujeme.

[vii] https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2023/.

V tretej časti série blogov venovanej téme dopadu inflačného šoku na slovenské rodiny sa pozrieme na to, ako šok ovplyvnil kúpyschopnosť rodín v členení podľa rodinnej štruktúry a podľa hlavného príjmu rodiny. Rovnako ako v predchádzajúcom blogu, aj teraz sme zvolili pohľad na celkový dopad ekonomického vývoja na rodiny na horizonte rokov 2022 a 2023, poznačených inflačným šokom. Tento blog predstavuje rozšírené výsledky štúdie, ktorá prezentuje horný odhad vplyvu inflačného šoku. Ide o statický vplyv bez behaviorálnych efektov, keďže neberie do úvahy zmenu nákupného správania sa.

Čím viac detí v rodine, tým vyšší rast kúpnej sily. Najmä vďaka štedrým vládnym opatreniam zameraným na rodiny s deťmi.

V dôsledku inflácie, bez akýchkoľvek kompenzačných opatrení, by výdavky rodinám s rôznym počtom detí vzrástli o 31 až 36 %. O niečo negatívnejší by bol dopad na jednotlivcov v porovnaní s dvojicami, keďže v ich spotrebnom koši majú väčšiu váhu položky, ktorých ceny rástli najviac. Ak zohľadníme zastropovanie cien energií pre domácnosti, vplyv inflácie na kúpyschopnosť je vyrovnanejší (pokles o 23 až 24 %).

Na strane kompenzačných vplyvov sú rozdiely výraznejšie. Cenový strop na energie a rast disponibilných príjmov (zo všetkých sledovaných dôvodov) zvýšili kúpyschopnosť rodín s rôznym počtom detí o 41 až 64 %. Vyšší počet detí znamenal vyššiu kompenzáciu, a to vďaka vládnym opatreniam zameraným na rodiny s deťmi. Čím viac detí v rodine, o to viac rodiny získali z navýšenia daňového bonusu na dieťa a prídavkov na deti. Ide o opatrenia trvalého charakteru, ktoré v našej analýze nepokladáme za priamo súvisiace s infláciou.

Naopak, rodinám bez detí pomohli vládne opatrenia, ktoré boli prijaté priamo v súvislosti s infláciou. V kategóriách rodín bez detí sú zahrnutí aj dôchodcovia, preto pozitívny vplyv na kúpyschopnosť týchto rodín mali najmä opatrenia, ktorými vláda v čase vysokej inflácie mimoriadne navýšila dôchodkové dávky. Významný je aj vplyv automatickej valorizácie dávok, keď sa nadmerný rast cien v roku 2022 preniesol do vyšších dôchodkov v roku 2023.

V boji s rastom cien to mali jednoduchšie rodiny s pracovným príjmom

Rodinám, ktorých hlavným zdrojom príjmu je práca, vzrástla kúpna sila o 11 %. Je to dvojnásobok v porovnaní s 5 %-ným rastom kúpnej sily rodín, ktorých hlavný príjem tvoria dávky iné ako dôchodky.

Rozdiel je najmä v tom, ako týmto rodinám vzrástli výdavky (38 vs. 32 %). Negatívny vplyv inflácie sa silnejšie prejavil u nízkopríjmových rodín bez pracovného príjmu, keďže v spotrebnom koši rodín s nižším príjmom majú väčšiu váhu výdavky na potraviny a energie, ktorých ceny rástli najviac. Po zohľadnení cenového stropu energií je rast výdavkov porovnateľný (25 vs. 23 %).

Negatívny vplyv inflácie bol kompenzovaný pre obe kategórie rodín v rovnakej miere (43%). Rodiny s pracovným príjmom získali najmä z toho, že pod tlakom inflácie zamestnávatelia zvýšili mzdy viac ako v štandardnom roku. Okrem toho zvýšenie daňového bonusu na dieťa, t.j. vládne opatrenie s významným pozitívnym vplyvom, sa týka len rodičov s pracovným príjmom. Pre rodiny s prevažujúcim príjmom z dávok bol najvýznamnejším vplyv automatickej valorizácie dávok a vládnych opatrení.

Poberatelia dôchodkov boli kompenzovaní vo vyššej miere ako poberatelia iných dávok

V dôchodcovských rodinách vzrástla kúpyschopnosť o 9 %, čo je takmer 2-násobok v porovnaní s rodinami s inými ako dôchodkovými dávkami. Výdavky vzrástli v oboch kategóriách rodín podobne (39 vs 38 %). Čo sa však týka kompenzácií, poberatelia dôchodkov vo vyššej miere získali z vládnych protiinflačných opatrení.

Dôchodky rástli vďaka vyplateniu 14-teho dôchodku, jednorazového príspevku pre dôchodcov vo výške 300 eur, a aj vďaka mimoriadnej valorizácii v roku 2023. Aj automatická valorizácia dopriala štedrejšie navýšenie dávok dôchodcom než poberateľom iných dávok. Dôchodkové dávky sú valorizované inak ako ostatné sociálne dávky a v posledných dvoch rokoch rástli rýchlejšie.

Najčastejšie si hlbšie do vrecka museli siahnuť rodiny, ktorých hlavným príjmom sú dávky iné ako dôchodky. V najväčšom počte to však boli jednotlivci.

Pohľad na priemernú zmenu v kúpnej sile hovorí o jej raste pre každú analyzovanú kategóriu, či sa pozeráme na rodiny podľa počtu detí, alebo podľa ich hlavného zdroja príjmu. Neplatí to však pre všetky rodiny. Na analyzovanom dvojročnom horizonte 15 % rodín čelilo poklesu v kúpnej sile.

Pozrime sa teraz na zraniteľnosť rodín v jednotlivých skupinách. Pri pohľade na rodiny podľa ich štruktúry, najčastejšie čelili poklesu v kúpnej sile jednotlivci (23 %). Jednotlivci sú zároveň najpočetnejšou kategóriou rodín, poklesu kúpyschopnosti tak čelilo v tejto kategórii 370 tis. osôb. Platí, že s vyšším počtom detí v rodine sa znižuje pravdepodobnosť poklesu kúpyschopnosti. V kategórii rodín s tromi alebo viac deťmi neboli zaznamenané žiadne také rodiny.

Ak sa pozrieme na rodiny podľa hlavného zdroja príjmu, najčastejšie zaznamenali pokles v kúpnej sile rodiny s príjmom z dávok iných ako dôchodky (37 %). V prípade, že tieto rodiny nemajú deti, poklesu v kúpnej sile čelilo až 42 % rodín. Takýchto rodín je menší počet, pokles sa preto dotkne relatívne malej časti populácie.

V rodinách s hlavným príjmom z práce a v dôchodcovských rodinách, ktoré sú v populácii mnohopočetne zastúpené, čelil poklesu v kúpnej sile rovnaký podiel rodín (13 %).

Vysoká inflácia v rokoch 2022 a 2023 dramaticky zvýšila výdavky slovenských rodín, avšak aj ich pracovné príjmy a aj dôchodkové a sociálne dávky rástli netradične rýchlo. Aký bol celkový dopad na našu kúpnu silu? Celková kúpna sila nakoniec rástla pomerne rýchlo, a to aj napriek inflačnému šoku. Prítomné sú však výrazné rozdiely medzi jednotlivými typmi rodín.

V predchádzajúcom blogu sme sa venovali téme distribučných vplyvov samotného inflačného šoku na slovenské rodiny a ukázali sme, v akej miere bol negatívny vplyv šoku kompenzovaný prijatými vládnymi opatreniami a ekonomickým vývojom.

Tentokrát sme zvolili komplexnejší pohľad na celkový dopad ekonomického vývoja v posledných dvoch rokoch, poznačených inflačným šokom, na kúpnu silu rodín zoradených do príjmových kategórií. Pozeráme sa tak na všetky efekty priamo súvisiace so šokom, ako aj tie, ktoré so šokom priamo nesúvisia.^[1] Doplnili sme aj najnovšie vládne opatrenie - jednorazový príspevok pre dôchodcov vo výške 300 eur, ktorý bol vyplatený v decembri 2023.

Rast výdavkov v čase inflácie oslabil kúpnu silu rodín

Kúpnu silu rodín negatívne ovplyvnil celkový rast cien. Ak by si rodiny kupovali tie isté tovary a služby ako v roku 2021 a vláda by neprijala opatrenia, ktoré zastropovali ceny energií pre domácnosti, mesačné výdavky priemernej rodiny by boli po dvoch rokoch vyššie o 34 % (250 eur). Po zastropovaní cien energií pre domácnosti čelila priemerná rodina miernejšiemu nárastu v mesačných výdavkoch o 24 % (174 eur).

V čase vyššej  inflácie však rástli aj príjmy

Na druhej strane, rodiny zažili aj pozitívne zmeny na príjmovej strane, ktoré zvyšovali ich kúpnu silu na dvojročnom horizonte. Disponibilný príjem rodinám rástol jednak v dôsledku rastu pracovných príjmov, v dôsledku pravidelnej valorizácie sociálnych dávok a dôchodkov, ako aj v dôsledku vládnych opatrení – súvisiacich aj nesúvisiacich s inflačným šokom.

Rast pracovných príjmov zvýšil disponibilné príjmy rodín, ktoré sa nachádzajú hlavne vo vyšších príjmových kategóriách. Naopak, vládne opatrenia prijaté v posledných dvoch rokoch zvýšili disponibilné príjmy rodín v nižších príjmových kategóriách. A preto aj tieto vládne opatrenia v priemere zlepšili príjmovú nerovnosť (t.j. boli percentuálne dôležitejšie pre nižšie príjmové skupiny).

V priebehu rokov 2022 a 2023 celková kúpna sila slovenských rodín v priemere prekvapujúco vzrástla

Výsledky našej analýzy poukazujú na to, že na dvojročnom horizonte bol negatívny vplyv rastu cien viac než kompenzovaný rastom disponibilného príjmu rodín. Odhadujeme, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 % (75 eur mesačne).

Ak si rozdelíme výslednú zmenu kúpnej sily na príspevok inflačného šoku a príspevok bežného vývoja ekonomiky bez inflačného šoku, vidíme, že vplyvy súvisiace s inflačným šokom viedli k poklesu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie (v priemere -2 % alebo 12 eur mesačne). Percentuálne najvyššiemu poklesu čelia rodiny s najnižším príjmom.

Naopak, vplyvy nesúvisiace s inflačným šokom viedli k nárastu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie (v priemere o 12 % alebo 87 eur mesačne). K výraznému nárastu prispela najmä štedrá plošná podpora rodín s deťmi.

Neplatí to však pre všetky rodiny

Predchádzajúce grafy poukazujú na nárast v kúpnej sile pre priemernú rodinu v každej príjmovej kategórii. Tento záver však neplatí pre všetky rodiny. V priemere 15 % rodín čelilo na dvojročnom horizonte poklesu v kúpnej sile.

Rodiny, ktoré zaznamenali pokles kúpnej sily sa nachádzajú v každej z desiatich príjmových kategórii. Najviac sa ich však nachádza v prvých štyroch kategóriách s nižším príjmom a prekvapivo aj v desiatej príjmovej kategórii. Takmer vo všetkých prípadoch ide o rodiny bez detí, alebo o jednočlenné domácnosti. Ide teda najmä o tie rodiny, ktorých príjem nebol podporený štedrým navýšením rodinných dávok.

Tento blog predstavuje časť výsledkov výskumnej štúdie, ktorá prezentuje horný odhad vplyvu inflačného šoku.

Poznámka: Percentuálne zmeny v grafoch sú definované vzhľadom k spotrebným výdavkom v príjmovom decile. Na osi x je zobrazená príjmová kategória rodiny podľa jej ekvivalentného disponibilného príjmu, ktorý je prepočítaný na člena rodiny. Počet členov je určený modifikovanou OECD škálou (váha 1 pre prvého dospelého, váha 0,5 pre každého ďalšieho dospelého člena a váha 0,3 pre každé dieťa mladšie ako 14 rokov).

^[1] Ďakujeme členom Klubu ekonomických analytikov za vyplnenie dotazníka a pomoc pri identifikácii opatrení.

Neočakávané a prudké zvýšenie cien v rokoch 2022 a 2023 výrazne ovplyvnilo finančnú situáciu domácností. Udialo sa tak nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách. V najnovšej štúdii sme sa pozreli na to, aké sú dopady tohto inflačného šoku na kúpnu silu rodín.

Vplyv inflačného šoku

Samotné vyššie ceny v roku 2022 spôsobili pokles kúpnej sily priemernej rodiny o 10 %. V roku 2023 by kúpna sila priemernej rodiny bez započítania vládnych opatrení, teda aj bez vplyvu plošného zastropovania cien energií, klesla o 19 %.

Zaujímavejší je ale pohľad na distribučné dopady. Každá rodina nakupuje iné tovary a služby, preto má každá rodina iný spotrebný kôš. V spotrebnom koši rodín s nižším príjmom majú väčšiu váhu výdavky na potraviny a energie, teda zložky, ktorých ceny rástli najviac. Preto sú tieto rodiny viac zasiahnuté inflačným šokom v porovnaní s rodinami s vyšším príjmom. Tento efekt je výraznejší v roku 2023.

Pozitívny vplyv vládnych opatrení

Možno na prvý pohľad nečakaným dôsledkom inflačného šoku sú, okrem vyšších cien, aj pozitívne zmeny na príjmovej strane rodín. Vláda sa snažila kompenzovať negatívny vplyv vysokých cien dočasnými opatreniami, ktoré buď zvyšovali príjmy rodín, alebo naopak znižovali ceny elektriny, plynu a tepla.  Nasledujúce opatrenia sme identifikovali^[1] ako tie, ktorých prijatie priamo súvisí s inflačným šokom. V roku 2022 to boli dve vládne opatrenia s jednorazovým príspevkom vo výške 100€, určené rodičom detí a slabším sociálnym skupinám a 14-ty dôchodok pre poberateľov dôchodkov. V roku 2023 bolo najvýznamnejším opatrením cenový strop na energie a predčasná valorizácia všetkých dôchodkov v júli 2023 namiesto januára 2024 o 10,6 %.

Vládne opatrenia boli v roku 2022 viac cielené na vybrané skupiny obyvateľstva a pomáhali najviac rodinám s nižším príjmom. Cenový strop na energie je plošné opatrenie a pomáha rodinám vo všetkých príjmových kategóriách. Otázna je jeho efektivita, keďže rodiny s vyšším príjmom majú v nominálnom vyjadrení vyššie výdavky na energie, výdavky na toto opatrenie sú vyššie na hornom konci príjmovej distribúcie. Mimoriadna valorizácia dôchodkov zlepšila finančnú situáciu rodín hlavne v druhom až šiestom príjmovom decile.

Ekonomické prispôsobenie sa

Druhým typom pozitívnych vplyvov na príjmy rodín je dodatočná valorizácia dávok a dôchodkov. Vieme, že rast dávok zvyčajne závisí od rastu cien v predchádzajúcom roku. Preto vyššia valorizácia zvýšila príjmy rodín až v roku 2023. V roku 2022 bol jej efekt ešte nulový. Zároveň platí, že dodatočná valorizácia dôchodkov bola vyššia ako u dávok, ktoré rastú podľa životného minima. Druhý pozitívny vplyv priniesol infláciou vyvolaný dodatočný rast miezd. Ten je viditeľný v obidvoch rokoch.

Distribučné vplyvy týchto ekonomických vplyvov závisia od toho, v ktorom decile sa dotknuté osoby nachádzajú. Pri dávkach a dôchodkoch platí, že prispeli k rastu príjmov hlavne v prvých šiestich príjmových kategóriách, vo vyšších kategóriách je ich príspevok menší. Naopak, efekt dodatočného rastu miezd rastie s príjmom pretože vo vyšších príjmových kategóriách tvoria pracovné príjmy väčšiu zložku ich príjmov.

Výsledný vplyv inflačného šoku na kúpnu silu

Súčet všetkých vyššie spomenutých vplyvov tvorí výsledný efekt na kúpnu silu. V roku 2022 bol výsledný efekt vo všetkých príjmových kategóriách záporný. To znamená, že inflačný šok nebol v žiadnej príjmovej skupine plne kompenzovaný na príjmovej strane. Situácia v roku 2023 vyzerá odlišne. Tu boli kompenzačné efekty významné a prejavilo sa to vo výslednom pozitívnom vplyve inflačného šoku a opatrení na kúpnu silu rodín, s výnimkou v prvom príjmovom decile.

Tento blog predstavil vybrané výsledky štúdie, ktorá prezentovala horný odhad vplyvu inflačného šoku.  Ide o statický vplyv bez behaviorálnych efektov, keďže neberie do úvahy zmenu nákupného správania sa.

Pre fajnšmekrov, detailné výsledky je možné nájsť v najnovšej štúdii publikovanej na webe RRZ.

Poznámka: V grafoch sú zobrazené percentuálne zmeny vzhľadom k spotrebným výdavkom v príjmovom decile. Na osi x je zobrazený ekvivalentný disponibilný príjem prepočítaný na člena rodiny. Počet členov je určený modifikovanou OECD škálou (váha 1 pre prvého dospelého, váha 0,5 pre každého ďalšieho dospelého člena a váha 0,3 pre každé dieťa mladšie ako 14 rokov).

^[1] Ďakujeme členom Klubu ekonomických analytikov za vyplnenie dotazníka a pomoc pri identifikácii opatrení.