Vplyv inflačného šoku
Samotné vyššie ceny v roku 2022 spôsobili pokles kúpnej sily priemernej rodiny o 10 %. V roku 2023 by kúpna sila priemernej rodiny bez započítania vládnych opatrení, teda aj bez vplyvu plošného zastropovania cien energií, klesla o 19 %.
Zaujímavejší je ale pohľad na distribučné dopady. Každá rodina nakupuje iné tovary a služby, preto má každá rodina iný spotrebný kôš. V spotrebnom koši rodín s nižším príjmom majú väčšiu váhu výdavky na potraviny a energie, teda zložky, ktorých ceny rástli najviac. Preto sú tieto rodiny viac zasiahnuté inflačným šokom v porovnaní s rodinami s vyšším príjmom. Tento efekt je výraznejší v roku 2023.
Pozitívny vplyv vládnych opatrení
Možno na prvý pohľad nečakaným dôsledkom inflačného šoku sú, okrem vyšších cien, aj pozitívne zmeny na príjmovej strane rodín. Vláda sa snažila kompenzovať negatívny vplyv vysokých cien dočasnými opatreniami, ktoré buď zvyšovali príjmy rodín, alebo naopak znižovali ceny elektriny, plynu a tepla. Nasledujúce opatrenia sme identifikovali[1] ako tie, ktorých prijatie priamo súvisí s inflačným šokom. V roku 2022 to boli dve vládne opatrenia s jednorazovým príspevkom vo výške 100€, určené rodičom detí a slabším sociálnym skupinám a 14-ty dôchodok pre poberateľov dôchodkov. V roku 2023 bolo najvýznamnejším opatrením cenový strop na energie a predčasná valorizácia všetkých dôchodkov v júli 2023 namiesto januára 2024 o 10,6 %.
Vládne opatrenia boli v roku 2022 viac cielené na vybrané skupiny obyvateľstva a pomáhali najviac rodinám s nižším príjmom. Cenový strop na energie je plošné opatrenie a pomáha rodinám vo všetkých príjmových kategóriách. Otázna je jeho efektivita, keďže rodiny s vyšším príjmom majú v nominálnom vyjadrení vyššie výdavky na energie, výdavky na toto opatrenie sú vyššie na hornom konci príjmovej distribúcie. Mimoriadna valorizácia dôchodkov zlepšila finančnú situáciu rodín hlavne v druhom až šiestom príjmovom decile.
Ekonomické prispôsobenie sa
Druhým typom pozitívnych vplyvov na príjmy rodín je dodatočná valorizácia dávok a dôchodkov. Vieme, že rast dávok zvyčajne závisí od rastu cien v predchádzajúcom roku. Preto vyššia valorizácia zvýšila príjmy rodín až v roku 2023. V roku 2022 bol jej efekt ešte nulový. Zároveň platí, že dodatočná valorizácia dôchodkov bola vyššia ako u dávok, ktoré rastú podľa životného minima. Druhý pozitívny vplyv priniesol infláciou vyvolaný dodatočný rast miezd. Ten je viditeľný v obidvoch rokoch.
Distribučné vplyvy týchto ekonomických vplyvov závisia od toho, v ktorom decile sa dotknuté osoby nachádzajú. Pri dávkach a dôchodkoch platí, že prispeli k rastu príjmov hlavne v prvých šiestich príjmových kategóriách, vo vyšších kategóriách je ich príspevok menší. Naopak, efekt dodatočného rastu miezd rastie s príjmom pretože vo vyšších príjmových kategóriách tvoria pracovné príjmy väčšiu zložku ich príjmov.
Výsledný vplyv inflačného šoku na kúpnu silu
Súčet všetkých vyššie spomenutých vplyvov tvorí výsledný efekt na kúpnu silu. V roku 2022 bol výsledný efekt vo všetkých príjmových kategóriách záporný. To znamená, že inflačný šok nebol v žiadnej príjmovej skupine plne kompenzovaný na príjmovej strane. Situácia v roku 2023 vyzerá odlišne. Tu boli kompenzačné efekty významné a prejavilo sa to vo výslednom pozitívnom vplyve inflačného šoku a opatrení na kúpnu silu rodín, s výnimkou v prvom príjmovom decile.
Tento blog predstavil vybrané výsledky štúdie, ktorá prezentovala horný odhad vplyvu inflačného šoku. Ide o statický vplyv bez behaviorálnych efektov, keďže neberie do úvahy zmenu nákupného správania sa.
Pre fajnšmekrov, detailné výsledky je možné nájsť v najnovšej štúdii publikovanej na webe RRZ.
Poznámka: V grafoch sú zobrazené percentuálne zmeny vzhľadom k spotrebným výdavkom v príjmovom decile. Na osi x je zobrazený ekvivalentný disponibilný príjem prepočítaný na člena rodiny. Počet členov je určený modifikovanou OECD škálou (váha 1 pre prvého dospelého, váha 0,5 pre každého ďalšieho dospelého člena a váha 0,3 pre každé dieťa mladšie ako 14 rokov).
[1] Ďakujeme členom Klubu ekonomických analytikov za vyplnenie dotazníka a pomoc pri identifikácii opatrení.
