Príspevok Metodika rozpočtového semaforu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti[1] má RRZ povinnosť pred určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti zverejniť na svojom webovom sídle metodológiu výpočtov a predpoklady, ktoré použije pri jeho určení. Kým v minulosti bola táto požiadavka plnená čiastkovými výstupmi v podobe diskusných štúdií[2] a informovaním o aktualizácii postupu RRZ v jednotlivých hodnotiacich materiáloch, cieľom tohto dokumentu je skoncentrovať celý postup zostavenia základného scenára a výpočtu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti do jednej metodiky (s odkazmi na podrobnejšie dokumentácie k jednotlivým modelovým prístupom RRZ), ktorá sa bude pravidelne aktualizovať. Podľa tejto metodiky sa prvýkrát zostavoval základný scenár za roky 2023 a 2024 zverejnený v apríli 2025[3].

V prvej časti metodiky je popísaný rámec hodnotenia dlhodobej udržateľnosti. Druhá časť sa zaoberá definíciou základného scenára vývoja verejných financií vychádzajúcou z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V tretej časti je popísaný postup jeho zostavenia od východiskovej bilancie príjmov a výdavkov, cez strednodobú časť až po dlhodobú časť scenára. Popisujú sa tu použité predpoklady (makroekonomické, demografické a iné), vrátane stanovených pravidiel a využitia modelového prístupu pre projekciu vybraných skupín príjmov a výdavkov. Štvrtá časť obsahuje spôsob výpočtu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti a definíciu rizikových pásiem.

Ďalšou súčasťou štúdie je jedna externá príloha, ktorá je z kapacitných dôvodov pripojená osobitne. Obsahuje podrobný popis jednotlivých podpoložiek ekonomickej klasifikácie a pravidlo ich indexácie v strednodobej a dlhodobej časti základného scenára.

[1]      Čl. 7, ods. 1 ústavného zákona č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti

[2]      RRZ (2012): Ako vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií a Bugyi (2015): Zostavenie základného scenára vývoja verejných financií, Diskusná štúdia 2/2015

[3]      RRZ (2025): Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2024

Príspevok Metodika zostavenia základného scenára vývoja verejných financií a výpočtu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Cieľom stanovísk k legislatívnym návrhom je vyčísliť ako opatrenia ovplyvnia vývoj ukazovateľov verejných financií na strednodobom horizonte a čo prinesú z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Stanoviská k návrhom by mali poskytnúť odpovede na základné otázky. Po prvé, ktoré ekonomické subjekty (domácnosti, firmy) sú najviac ovplyvnené navrhovanou legislatívou a v akej miere? Druhou otázkou je, ako ovplyvnia legislatívne zmeny makroekonomický vývoj v krátkodobom ale aj dlhodobom horizonte? Poznať odpovede na uvedené otázky je nevyhnutným predpokladom na to, aby bolo možné kvantifikovať rozpočtové vplyvy legislatívy, čo je ťažiskom stanovísk RRZ. Okrem samotnej kvantifikácie môže vypracované stanovisko poukázať na relevantné a odborné informácie, ktoré by mali prispieť ku skvalitneniu verejnej diskusie.

V snahe zabezpečiť nestranné a transparentné posúdenie takýchto návrhov tento dokument poskytuje základné informácie o rámci, ktorý Rada používa pri vyhodnocovaní legislatívnych návrhov, počnúc procesom prijatia požiadavky na kvantifikáciu, posúdenia vecného rozsahu, transparentné uvedenie predpokladov a metód, ktoré boli použité pre vyčíslenie vplyvov modelových nástrojov, ako aj interpretácie a spôsoby zverejnenia výslednej kvantifikácie.

Tento dokument popisuje proces a postupy najmä v situácii doručenia požiadavky na vyčíslenie dopadov legislatívy zo strany poslaneckého klubu. Keďže o vyčíslenie dopadov návrhov môže požiadať aj ministerstvo financií alebo ho iniciovať aj samotná RRZ, ustanovenia tohto dokumentu sa primerane aplikujú aj na takéto situácie. Prípadné odlišnosti v postupoch sú v dokumente uvedené samostatne.

Príspevok Metodika a technická dokumentácia kvantifikácie návrhov opatrení je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Tento metodický dokument približuje, ako sa fiškálny impulz používa v medzinárodných inštitúciách, aké sú možnosti jeho výpočtu, ale aj aké sú jeho limitácie. Rovnako je popísaný prístup Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len RRZ), ktorá tento ukazovateľ pravidelne zverejňuje v rámci svojich hodnotiacich správ.

Fiškálny impulz je analytický ukazovateľ, ktorý indikuje, aké je aktuálne nastavenie fiškálnej politiky, t.j. či je expanzívna alebo naopak reštriktívna. Samotná procyklickosť alebo cyklickosť fiškálnej politiky závisí od aktuálnej fázy hospodárskeho cyklu a určuje, či fiškálna politika prispieva k stabilizácii ekonomiky alebo naopak prehlbuje existujúce nerovnováhy. Nakoľko sa fiškálnym impulzom označuje iba tá časť fiškálnej politiky, ktorá je vyjadrená cez diskrecionárne opatrenia, kvantifikuje sa väčšinou cez zmenu štrukturálneho primárneho salda alebo cez rast upravených výdavkov (metodika v súčasnosti používaná Európskou komisiou).

Každý z prístupov má svoje výhody, rovnako však aj obmedzenia. Preferencia konkrétneho prístupu častokrát závisí aj od dostupnosti a kvality údajov, ale aj od samotnej interpretácie výsledkov pri komunikácii potenciálnych rizík. Fiškálny impulz kvantifikovaný RRZ cez upravenú zmenu štrukturálneho (primárneho) salda v sebe zahŕňa aj informácie z prístupu Európskej komisie (upravený rast výdavkov), ktoré sú vyjadrené cez vplyvy čerpania zdrojov z programov EÚ. Na druhej strane, keďže ide o agregátny ukazovateľ, chýbajú v ňom informácie o príspevkoch jednotlivých zložiek výdavkov k zmene agregátneho dopytu. Rozšírenie tohto konceptu na príspevok príjmov a výdavkov v členení na bežné a kapitálové výdavky čiastočne umožní detailnejší pohľad na preferencie a nastavenie tvorcov fiškálnej politiky.

Príspevok Metodika fiškálneho impulzu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rozpočtový semafor vo vyhodnocovaní rizika pritom berie vládne rozpočtové ciele ako dané, nehodnotí, či je schválený rozpočet nastavený adekvátne z hľadiska štruktúry vládnych politík alebo vplyvu na ekonomiku. Tieto hodnotenia RRZ každoročne komunikuje v rámci svojich správ vo forme tak posúdenia vládnych cieľov, ako aj odporúčaní pre budúcu fiškálnu trajektóriu. Nízke riziko pre naplnenie rozpočtu tak nutne neznamená, že v rozpočte existuje priestor pre vyššie výdavky alebo nižšie príjmy bez negatívneho dopadu na zdravie verejných financií.

Čím väčší je rozdiel medzi odhadom a cieľmi vlády pre aktuálny rok, tým vyššia je miera rizika nesplnenia cieľov rozpočtu. Na komunikáciu týchto rizík sa používajú farby svetiel semaforu. Zelená farba predstavuje nízke riziko pre dosiahnutie cieľov rozpočtu, kým žltá resp. červená farba znamená stredné resp. vysoké riziko a indikuje tak potrebu prijatia opatrení zo strany vlády.

Odhad hospodárenia verejnej správy, zostavený v rámci rozpočtového semaforu, vstupuje aj do iných výstupov RRZ. Predovšetkým v rámci správ hodnotiacich dokumenty fiškálneho rámca (návrh RVS, program stability) slúži pre porovnanie s očakávanou skutočnosťou MF SR. Zároveň ide o východiskový rok pre NPC scenár aj strednodobú fiškálnu prognózu. V neposlednom rade z odhadu vychádzajú predpoklady o fiškálnom vývoji pri zostavovaní makroekonomickej prognózy RRZ.

Cieľom tohto materiálu je podrobne popísať metodiku a predpoklady rozpočtového semaforu. V dokumente je predstavený spôsob zostavenia odhadu koncoročnej bilancie hospodárenia verejnej správy vrátane použitých predpokladov a podkladových údajov. Zároveň je popísané premietnutie tohto odhadu do vyhodnotenia rizík pre rozpočet verejnej správy.

Zverejňovanie rozpočtového semaforu začalo v októbri 2018, pričom prvotný popis procesu jeho zostavenia bol prezentovaný na stretnutí európskych nezávislých fiškálnych inštitúcií (Network of EU IFIs) v Bratislave a následne publikovaný v diskusnej štúdii (Kubík & Majher, 2018). Od začiatku zverejňovania rozpočtového semaforu boli riziká vyhodnocované pomocou odhadu koncoročného salda verejnej správy. Ak odhadovaný deficit prevyšoval vládny cieľ pre aktuálny rok, semafor upozorňoval na potrebu prijatia opatrení pre splnenie cieľov. Súčasťou komunikácie pritom boli aj informácie, v akých oblastiach rozpočtu dochádza k odchýleniu oproti naplánovaným hodnotám.

Aktuálna verzia metodiky zachytáva spôsob zostavovania rozpočtového semaforu od januára 2025 a zostáva v platnosti až do zverejnenia ďalšej verzie metodiky. Oproti predchádzajúcej verzii metodiky prišlo k zahrnutiu výdavkových limitov do vyhodnocovania rizika pre plnenie rozpočtu. Nové európske fiškálne pravidlá totiž zaviedli ukazovateľ rastu čistých výdavkov ako záväzný operatívny nástroj pre riadenie fiškálnej politiky. Zároveň bol v schválenom rozpočte stanovený nominálny limit verejných výdavkov, ktorý je vyjadrený ako suma určená v súlade s povoleným medziročným rastom čistých výdavkov. Odchýlky týchto fiškálnych indikátorov od cielených hodnôt sa vyhodnocujú v rámci komunikácie rizika odchýlenia od cieľov vlády. Takéto vyhodnocovanie je dôležité aj vzhľadom na úlohy RRZ pri monitoringu a plnení tohto fiškálneho pravidla.

Materiál je organizovaný nasledovne: V kapitole 1 je definovaný základný rámec pre rozpočtový semafor. Kapitola 2 sa podrobne zaoberá údajmi použitými v rámci prípravy východiskového odhadu vrátane ich členenia v rámci jednotlivých klasifikácií. V kapitole 3 sú prezentované kroky realizované pri spracovaní vstupných údajov. Kapitola 4 obsahuje popis základnej metódy pre prípravu prognózy. V kapitole 5 je znázornený postup pri kompletizácii odhadu koncoročného hospodárenia. Napokon kapitola 6 predstavuje spôsob komunikácie fiškálnych rizík na základe odhadu.

[1]     Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, jej činnosť, kompetencie, definícia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti vrátene faktorov zahrnutých v jeho výpočte a ďalšie podrobnosti sú stanovené ústavným zákonom č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.

Príspevok Metodika rozpočtového semaforu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Na monitorovanie vývoja verejných financií na krátkodobom horizonte RRZ využíva tzv. rozpočtový semafor. Ide o nástroj, ktorý vyhodnocuje a komunikuje fiškálne riziká v aktuálnom rozpočtovom roku. Východiskom je odhad koncoročného hospodárenia verejnej správy, ktorý je vypočítaný na základe aktuálnych údajov o priebežnom plnení príjmov a výdavkov rozpočtu, pričom zohľadňuje makroekonomickú prognózu a nové schválené opatrenia. Zostavený odhad je porovnaný s rozpočtom schváleným pre aktuálny rok, pričom kvantifikovaná odchýlka sa následne premieta do miery fiškálneho rizika. Rozpočtový semafor vo vyhodnocovaní rizika pritom berie vládne rozpočtové ciele ako dané, nehodnotí, či je schválený rozpočet nastavený adekvátne z hľadiska štruktúry vládnych politík alebo vplyvu na ekonomiku[2].

Čím väčší je rozdiel medzi odhadom a cieľmi vlády pre aktuálny rok, tým vyššia je miera rizika nesplnenia cieľovaného salda. Na komunikáciu týchto rizík sa používajú farby svetiel semaforu. Zelená farba predstavuje nízke riziko pre dosiahnutie cieľov rozpočtu, kým žltá resp. červená farba znamená stredné resp. vysoké riziko a indikuje tak potrebu prijatia opatrení zo strany vlády.

Odhad hospodárenia verejnej správy, zostavený v rámci rozpočtového semaforu, vstupuje aj do iných výstupov RRZ. Predovšetkým v rámci správ hodnotiacich dokumenty fiškálneho rámca (návrh RVS, program stability) slúži pre porovnanie s očakávanou skutočnosťou MF SR. Zároveň ide o východiskový rok pre NPC scenár aj strednodobú fiškálnu prognózu. V neposlednom rade z odhadu vychádzajú predpoklady o fiškálnom vývoji pri zostavovaní makroekonomickej prognózy RRZ.

Cieľom tohto materiálu je podrobne popísať metodiku a predpoklady rozpočtového semaforu. V dokumente je predstavený spôsob zostavenia odhadu koncoročnej bilancie hospodárenia verejnej správy vrátane použitých predpokladov a podkladových údajov. Zároveň je popísané premietnutie tohto odhadu do vyhodnotenia rizík pre rozpočet verejnej správy.

Zverejňovanie rozpočtového semaforu začalo v októbri 2018, pričom prvotný popis procesu jeho zostavenia bol prezentovaný na stretnutí európskych nezávislých fiškálnych inštitúcií (Network of EU IFIs) v Bratislave a následne publikovaný v diskusnej štúdii (Kubík & Majher, 2018). Aktuálna verzia metodiky zachytáva súčasný spôsob zostavovania rozpočtového semaforu a zostáva v platnosti až do zverejnenia ďalšej verzie metodiky.

Postup prípravy rozpočtového semaforu musí reagovať na zmeny vo fiškálnej politike, aby vždy poskytoval relevantný obraz o fiškálnych rizikách. Predovšetkým je potrebné systematické zohľadnenie limitu verejných výdavkov – nového operatívneho nástroja rozpočtovej politiky. V rámci rozpočtového semaforu je plánované zahrnutie odhadovaného plnenia tohto limitu do komunikácie rizika odchýlenia od cieľov vlády. Toto vyhodnocovanie je dôležité aj vzhľadom na úlohy RRZ pri monitoringu a plnení tohto fiškálneho pravidla.

Zároveň príde v najbližšom období k úprave postupu používaného pri príslušnej expertnej prognóze z dôvodu nedávnej legislatívnej zmeny rušiacej možnosť presunu nepoužitých kapitálových výdavkov medzi rokmi.

Predpokladaný termín zverejnenia aktualizovanej metodiky doplnenej o tieto zmeny je v prvom štvrťroku 2025.

Materiál je organizovaný nasledovne: V kapitole 1 je definovaný základný rámec pre rozpočtový semafor. Kapitola 2 sa podrobne zaoberá údajmi použitými v rámci prípravy východiskového odhadu vrátane ich členenia v rámci jednotlivých klasifikácií. V kapitole 3 sú prezentované kroky realizované pri spracovaní vstupných údajov. Kapitola 4 obsahuje popis základnej metódy pre prípravu prognózy. V kapitole 5 je znázornený postup pri kompletizácii odhadu koncoročného hospodárenia. Napokon kapitola 6 predstavuje spôsob komunikácie fiškálnych rizík na základe odhadu.

[1]      Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, jej činnosť, kompetencie, definícia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti vrátene faktorov zahrnutých v jeho výpočte a ďalšie podrobnosti sú stanovené ústavným zákonom č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.

[2]      Komplexné hodnotenie vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy a následne výsledného rozpočtu schváleného parlamentom RRZ zverejňuje v rámci príslušných hodnotiacich správ.

Príspevok Metodika rozpočtového semaforu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

V grafe sú na osi x zoradené všetky rodiny podľa výšky ich ročného ekvivalentného príjmu do rovnako početných skupín (tzv. príjmových decilov). To znamená, že disponibilný príjem je prepočítaný na jedného člena rodiny. Je to kvôli „spravodlivému“ zaraďovaniu rodín do decilov. Teda aby sa nestalo, že všetky 1-členné rodiny budú automaticky v nižších deciloch a väčšie rodiny vo vyšších.

Počet členov rodiny je určený medzinárodnou modifikovanou OECD škálou – váha 1 pre prvého dospelého, váha 0,5 pre každého ďalšieho dospelého člena a váha 0,3 pre každé dieťa mladšie ako 14 rokov. To znamená, že rodina 2+2 má v tomto prípade počet členov 2,1 (1+0,5+0,3+0,3)

Samotný vplyv opatrení v jednotlivých deciloch je však už vyčíslený na neekvivalizovaných príjmoch (hodnoty na osi y). Ak hovoríme, že vplyv opatrení je 270 eur, ide o priemerný vplyv na celú rodinu v eurách.

2. Grafy ukazujúce vplyvy po jednotlivých skupinách rodín

Grafy znázorňujú vplyv opatrení v jednotlivých typoch rodín (napr. rodiny so starobnými dôchodcami, rodiny s nezaopatrenými deťmi).

V tomto prípade je vyčíslený priemerný vplyv opatrení v celej skupine týchto rodín. Čiže ak sa napríklad rodinám s nezaopatrenými deťmi znížia ich disponibilné príjmy priemerne o 251 eur, nerozlišujeme štruktúru týchto rodín (či ide o rodinu typu jednotlivec + dieťa, jednotlivec+2 deti, dvojica+1 dieťa, dvojica+2 deti a pod).

3. Histogram

Histogram je graf, ktorý zobrazuje, ako často sa vyskytujú rôzne hodnoty v údajoch tým, že ich rozdelí do skupín. Výška stĺpcov v grafe ukazuje, koľko hodnôt patrí do každej skupiny. Pomáha to znázorniť, či sú údaje rozdelené rovnomerne alebo ich je v niektorých skupinách výrazne menej alebo viac.

V našom ilustračnom príklade sú na osi x zobrazené sumy rodičovského dôchodku, na osi y počty poberateľov, ktorí sú rozdelení podľa výšky rodičovského dôchodku do jednotlivých kategórií.

4. Boxplot (krabicový graf)

Graf znázorňuje distribúciu rozdielov vo výške rodičovského dôchodku v závislosti od počtu detí. Na osi x sú zoradení dôchodcovia podľa počtu ich detí. Na osi y je znázornený rozptyl hodnôt vo výške rozdielu rodičovského dôchodku v novom a starom systéme.

Boxplot pomáha vizualizovať rozptyl a symetriu rozdelenia dát, ako aj identifikovať prípadné extrémne hodnoty. Samotný boxplot sa skladá z obdĺžnika, ktorý je doplnený tzv. „fúzami“ (whiskers). Vodorovná čiara vnútri obdĺžnika vyznačuje medián (tzv. stredová hodnota alebo 50. percentil). Spodná hrana obdĺžnika vyznačuje 25. percentil (alebo 1. kvartil). To znamená, že 25% údajov má nižšie hodnoty než tento kvartil. Horná hrana obdĺžnika vyznačuje 75. percentil (alebo 3. kvartil). To znamená, že 25% údajov má vyššie hodnoty ako tento kvartil. Rozdiel medzi 3. a 1. kvartilom označuje tzv. medzikvartilové rozpätie (IQR). Platí, že v obdĺžniku (v medzikvartilovom rozpätí) sa nachádza 50% pozorovaných hodnôt. Fúzy siahajúce za hranice obdĺžnika určujú vzdialenosť ostatných hodnôt od mediánu a sú definované ako 1,5-násobok medzikvartilového rozpätia. Extrémne, neobvyklé hodnoty sa nachádzajú za hranicou fúzov.

Príspevok Ako čítať distribučné grafy je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Druhá časť modelu je označovaná ako makroekonomický blok a popisuje správanie sa firiem. Ide o neoklasický model s nedobrovoľnou nezamestnanosťou, v ktorom firmy maximalizujú svoj zisk, pričom v ich rozpočtovom ohraničení figurujú štandardné náklady na prácu a na kapitál. Model je rozšírený o charakteristiku trhu práce – hľadanie voľných pracovných miest spojené s nákladmi. Navyše nové pracovné miesta vznikajú párovaním nezamestnaných a voľných pracovných miest, pričom nie každé stretnutie záujemcu o prácu a voľného pracovného miesta zákonite vyústi do zamestnaneckého vzťahu. Práve toto spôsobuje, že v ekonomike evidujeme nedobrovoľne nezamestnaných.

Spomínané vzájomne prepojenie blokov umožňuje okrem vyhodnotenia okamžitého vplyvu reforiem, kde je vidieť iba dopad na príjmy jednotlivcov, sledovať aj reakcie firiem na novú situáciu na trhu a analyzovať dlhodobé makroekonomické efekty legislatívnych zmien a taktiež dlhodobé zmeny na trhu práce. Detailné informácie o nástroji what_if sú uvedené v našej štúdii „The end of the flat tax experiment in Slovakia: An evaluation using behavioural microsimulation linked with a dynamic macroeconomic framework“.

Príspevok what_if je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Výdavkovým alokačným modelom sú pre každú domácnosť simulované výdavky na spotrebu tovarov a služieb, ktoré sú agregované do niekoľkých skupín. Informácie o spotrebe sú imputované do cieľovej databázy na úrovni celej domácnosti. Následne je podľa simulovanej spotreby domácností odhadnutý objem DPH zaplatenej domácnosťami v jednotlivých skupinách tovarov a služieb.

Príspevok SIMTASK – DPH je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Úlohou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť^[3] je monitorovanie a hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a napĺňania pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Základným indikátorom poskytujúcim obraz o udržateľnosti hospodárenia verejných financií na dlhodobom horizonte je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti^[4]. Jeho výpočet vychádza zo súčasného stavu hospodárenia verejných financií ako aj z predpokladaného budúceho vývoja výdavkov a príjmov verejnej správy. Na jeho výpočet Rada využíva vlastné modely pre dlhodobé projekcie výdavkových a príjmových položiek rozpočtu verejnej správy. Výnimkou bola projekcia výdavkov na dlhodobú starostlivosť, ktorú do roku 2021 Rada preberala z analýz Európskej Komisie. Vlastný modelovací aparát však oproti externej projekcii poskytuje viacero výhod, najmä kontrolu nad použitými predpokladmi, vyššiu konzistentnosť a previazanie s inými modelmi RRZ ako aj možnosť presnejšie zapracovať legislatívne prostredie a jeho zmeny.

Prezentovaný materiál dopĺňa metodiku základného scenára vývoja verejných financií zostavovaného na účely hodnotenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií a výpočtu limitu výdavkov verejných financií.

Materiál je organizovaný nasledovne: V kapitole 1 sú definované základné pojmy a špecifikovaná zahrnutá starostlivosť. Kapitola 2 sa zaoberá zdrojmi údajov pre vytvorenie projekcie. Kapitola 3 predstavuje rámec, metodiku a hlavné predpoklady projekcie, ktoré sú bližšie popísané v ďalších častiach. Kapitola 4 sa zaoberá spracovaním údajov a opisom súčasnej situácie, t.j. východiskového roka projekcie. Príloha 1 poskytuje technický popis modelu.

^[1]      Podľa projekcii indexu závislosti staršej populácie bude Slovensko zasiahnuté starnutím výraznejšie od roku 2030. Starnutie však už dnes prebieha a ovplyvňuje verejné financie (Porubský, M., Novysedlák, V. 2018 str. 14.).

^[2]      EK, The 2021 Ageing Report. Economic and Budgetary Projections, str. 104 a 139.

^[3]      Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, jej činnosť , kompetencie, definícia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti vrátene faktorov zahrnutých v jeho výpočte a ďalšie podrobnosti sú stanovené ústavným zákonom č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.

^[4]      Výpočet ukazovateľa vychádza z tzv. základného scenára vývoja verejných financií, ktorý je podrobne popísaný na webe RRZ.

Príspevok Metodika projekcie výdavkov a príjmov dlhodobej starostlivosti je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.