Rozhodnutia o ďalšom smerovaní fiškálnej politiky zásadným spôsobom ovplyvňujú nielen vývoj verejných financií, ale automaticky sa prenášajú a pôsobia na makroekonomické prostredie. Jedným z ukazovateľov, ktorý vyjadruje vzájomný vzťah a pôsobenie fiškálnej politiky na ekonomiku, je fiškálny impulz. Fiškálny impulz veľmi zjednodušene povedané meria príspevok verejných rozpočtov k medziročnej zmene agregátneho dopytu a v podstate hľadá odpoveď na otázku, či rozhodnutia vlády zvyšujú alebo naopak znižujú dopytové tlaky v ekonomike.
Väčšina medzinárodných inštitúcií definuje fiškálny impulz ako medziročnú zmenu v hospodárení vlády, pričom impulzom označuje tú časť hospodárenia (fiškálnej politiky), ktorá je vyjadrená cez diskrecionárne opatrenia tvorcov fiškálnej politiky.
Tento metodický dokument približuje, ako sa fiškálny impulz používa v medzinárodných inštitúciách, aké sú možnosti jeho výpočtu, ale aj aké sú jeho limitácie. Rovnako je popísaný prístup Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len RRZ), ktorá tento ukazovateľ pravidelne zverejňuje v rámci svojich hodnotiacich správ.
Fiškálny impulz je analytický ukazovateľ, ktorý indikuje, aké je aktuálne nastavenie fiškálnej politiky, t.j. či je expanzívna alebo naopak reštriktívna. Samotná procyklickosť alebo cyklickosť fiškálnej politiky závisí od aktuálnej fázy hospodárskeho cyklu a určuje, či fiškálna politika prispieva k stabilizácii ekonomiky alebo naopak prehlbuje existujúce nerovnováhy. Nakoľko sa fiškálnym impulzom označuje iba tá časť fiškálnej politiky, ktorá je vyjadrená cez diskrecionárne opatrenia, kvantifikuje sa väčšinou cez zmenu štrukturálneho primárneho salda alebo cez rast upravených výdavkov (metodika v súčasnosti používaná Európskou komisiou).
Každý z prístupov má svoje výhody, rovnako však aj obmedzenia. Preferencia konkrétneho prístupu častokrát závisí aj od dostupnosti a kvality údajov, ale aj od samotnej interpretácie výsledkov pri komunikácii potenciálnych rizík. Fiškálny impulz kvantifikovaný RRZ cez upravenú zmenu štrukturálneho (primárneho) salda v sebe zahŕňa aj informácie z prístupu Európskej komisie (upravený rast výdavkov), ktoré sú vyjadrené cez vplyvy čerpania zdrojov z programov EÚ. Na druhej strane, keďže ide o agregátny ukazovateľ, chýbajú v ňom informácie o príspevkoch jednotlivých zložiek výdavkov k zmene agregátneho dopytu. Rozšírenie tohto konceptu na príspevok príjmov a výdavkov v členení na bežné a kapitálové výdavky čiastočne umožní detailnejší pohľad na preferencie a nastavenie tvorcov fiškálnej politiky.
