<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Archívy Viktor Novysedlák - Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</title>
	<atom:link href="https://www.rrz.sk/znacka/viktor-novysedlak/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://www.rrz.sk/znacka/viktor-novysedlak/</link>
	<description>Nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky</description>
	<lastBuildDate>Tue, 22 Sep 2026 08:06:21 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=7.1.4</generator>
	<item>
		<title>Menej plošne, viac cielene: Sociálna politika pod tlakom deficitu (Blog)</title>
		<link>https://www.rrz.sk/menej-plosne-viac-cielene-socialna-politika-pod-tlakom-deficitu/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Lenka Zacharova]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 09 Jun 2025 04:38:46 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>
		<category><![CDATA[Analytické postrehy (Blog)]]></category>
		<category><![CDATA[Blog]]></category>
		<category><![CDATA[Viktor Novysedlák]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.rrz.sk/?p=30136</guid>

					<description><![CDATA[<p>Viac informácií a technických detailov na tému adresnosti sa dočítate v analytickom komentári: Kde pomáhať a kde šetriť? Adresnosť v sociálnom systéme ako kľúč. Vypočujte si blog ako podcast. Vysoké deficity nás tlačia do debaty aj o adresnosti sociálnej politiky Slovensko má za sebou len tretinu potrebnej konsolidácie, čo znamená, že na stabilizáciu dlhu potrebuje prijať [&#8230;]</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/menej-plosne-viac-cielene-socialna-politika-pod-tlakom-deficitu/">Menej plošne, viac cielene: Sociálna politika pod tlakom deficitu (Blog)</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div id="pl-30136"  class="panel-layout" ><div id="pg-30136-0"  class="panel-grid panel-no-style" ><div id="pgc-30136-0-0"  class="panel-grid-cell" ><div id="panel-30136-0-0-0" class="so-panel widget widget_sow-editor panel-first-child panel-last-child" data-index="0" ><div
			
			class="so-widget-sow-editor so-widget-sow-editor-base"
			
		>
<div class="siteorigin-widget-tinymce textwidget">
	<p>Viac informácií a technických detailov na tému adresnosti sa dočítate v analytickom komentári: <a href="https://www.rrz.sk/kde-pomahat-a-kde-setrit-adresnost-v-socialnom-systeme-ako-kluc/">Kde pomáhať a kde šetriť? Adresnosť v sociálnom systéme ako kľúč.</a></p>
<p style="text-align: center;"><em>Vypočujte si blog ako podcast.</em></p>
<audio class="wp-audio-shortcode" id="audio-30136-1" preload="none" style="width: 100%;" controls="controls"><source type="audio/mpeg" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/Vysoke_deficity_nas_tlacia_do_debaty.mp3?_=1" /><a href="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/Vysoke_deficity_nas_tlacia_do_debaty.mp3">https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/Vysoke_deficity_nas_tlacia_do_debaty.mp3</a></audio>
<h3><span style="color: #12b5ea;">Vysoké deficity nás tlačia do debaty aj o adresnosti sociálnej politiky</span></h3>
<p>Slovensko má za sebou len tretinu potrebnej konsolidácie, čo znamená, že na stabilizáciu dlhu potrebuje prijať počas najbližších rokov opatrenia rádovo v sume takmer 5 mld. eur. Po opatreniach prijatých v rokoch 2024 a 2025, kedy sa využívalo najmä zvyšovanie daňových príjmov, je tak prirodzene témou hľadanie úspor na strane výdavkov. Je na rozhodnutí vlády a parlamentu, akým spôsobom a akými trvalými opatreniami budú znižovať deficit. Vzhľadom na veľkosť nevyhnutnej konsolidácie je však pravdepodobné, že zefektívňovanie sa bude musieť zvažovať vo viacerých oblastiach, sociálnu oblasť nevynímajúc.</p>
<h3><span style="color: #12b5ea;">Adresnosť cez príjmy a majetok domácností ako kľúčové kritérium</span></h3>
<p>Ako súčasť verejnej debaty o konsolidácii a sociálnom systéme sa v poslednom období čoraz častejšie spomína jeho adresnosť. Téma sa otvorila najmä v súvislosti s potrebou zníženia nákladov na energodotácie, avšak adresnosť je možné postupne aplikovať na celý sociálny systém.</p>
<p>Pod pojmom adresnosť si však každý z nás môže predstavovať úplne odlišné schémy. Adresnosť (cielenosť) je princíp, ktorý zdôrazňuje základnú úlohu štátu, a to pomáhať tam, kde je to potrebné a nemíňať zdroje tam, kde to potrebné nie je. Je teda synonymom efektívneho využívania daní a odvodov vybratých na cielené riešenie rôznych problematických životných situácií, ktoré sa domácnostiam nepodarilo aj napriek svojej snahe z objektívnych dôvodov vyriešiť.</p>
<p>Je na ďalšiu diskusiu, ako veľmi má sociálna politika sledovať aj iné ciele, než len pomoc v ťažkých životných situáciách spojených so stratou príjmu alebo nízkymi príjmami. Niekedy sa spoločnosť snaží transfermi ovplyvňovať aj správanie ľudí (napr. zakladanie rodín, čas strávený s deťmi v rannom detstve a pod.), alebo zvýšiť motiváciu pracovať a tak prejaviť nejaký typ uznania tým, ktorí svojím úsilím a umom prispeli do systému cez zaplatené dane alebo odvody viac ako iní (napr. daňový bonus). Otázku, či adresnosť definovaná cez úroveň príjmov a majetku rodiny má byť jediným, alebo len jedno z viacerých kritérií sociálnej politiky, tak prejdeme bez snahy definitívne ju zodpovedať<a href="#_ftn1" name="_ftnref1">[1]</a>. Bez ohľadu na ňu platí, že hlavným účelom sociálnej politiky je pomoc najzraniteľnejším, a preto je adresnosť posudzovaná cez príjmy a majetok domácností kľúčovým kritériom, ako by sme sa mali pozerať na sociálny systém.</p>
<h3><span style="color: #12b5ea;">Veľká časť sociálnych transferov je naviazaná na životnú situáciu, výrazne menej na výšku príjmu a veľkosť majetku</span></h3>
<p>Pozrime sa tak na veľkosť transferov, ktorých by sa téma adresnosti mohla týkať. Systém dávok, príspevkov a podpôr nad rámec sociálneho a zdravotného poistenia<a href="#_ftn2" name="_ftnref2">[2]</a> tvorí objem asi <strong>4,3 mld. eur</strong>. Systém obsahuje množstvo rôznych dávok – niektoré sú viazané na príjem a aktivitu (daňový bonus na dieťa), iné na zdravotný stav (príspevky na kompenzáciu ŤZP) a ďalšie sú plošné (13. dôchodky, prídavky na deti).</p>
<p><strong><a href="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_blog.png" target="_blank" rel="noopener"><img fetchpriority="high" decoding="async" width="992" height="830" class="aligncenter size-full wp-image-30216" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_blog.png" alt="G1_blog" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_blog.png 992w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_blog-300x251.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_blog-768x643.png 768w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_blog-480x402.png 480w" sizes="(max-width: 992px) 100vw, 992px" /></a></strong>Aj keď štruktúra dávok sa naprieč príjmovými skupinami rodín<a href="#_ftn4" name="_ftnref4">[4]</a> aj z dôvodu ich odlišnej štruktúry v danej kategórii mení, v konečnom dôsledku objem výdavkov štátu na rodiny s vyššími príjmami klesá relatívne pozvoľne (Graf 1)<a href="#_ftn5" name="_ftnref5">[5]</a>. Na 30% rodín s najnižšími príjmami štát vynakladá 1,4 mld. eur, čo je v relatívnom vyjadrení len mierne viac  ako 1,7 mld. eur vynakladaných na 40% rodín nachádzajúcich sa v strede príjmovej distribúcie a tiež len o málo viac ako 1,1 mld. eur pre 30% rodín s najvyšším príjmom.</p>
<p>Väčšina výdavkov smerujúca k vyššie príjmovým rodinám ide najmä cez prídavky na deti, 13. dôchodok a daňový bonus, ktoré boli zamýšľané ako plošné dávky. Súčasný systém sa tak javí menej adresný vzhľadom na príjmy rodín a pomerne významne zohľadňuje „plošne“ samotnú existenciu životnej okolnosti, ktorá je tak podstatným kvalifikačným kritériom pre poberanie dávky (status dôchodcu, prítomnosť detí, zdravotný stav).</p>
<h3><span style="color: #12b5ea;">Adresnosť šetrí verejné zdroje a prispieva k dôvere a udržateľnosti sociálneho systému</span></h3>
<p>Slovensko v súčasnosti patrí medzi krajiny s najnižšou príjmovou nerovnosťou v krajinách EÚ aj OECD<a href="#_ftn6" name="_ftnref6"><sup>[6]</sup></a>. Nezdá sa teda, že by náš sociálny systém trpel vážnym nedostatkom solidarity a z tohto pohľadu by potreboval radikálnu prestavbu vo forme masívneho prerozdeľovania zdrojov z vyššie príjmových<br />
na nižšie príjmové domácnosti. Kvôli nepriaznivému stavu verejných financií by však bolo vhodné uskutočniť konceptuálnu revíziu, ktorá by potvrdila opodstatnenosť súčasného nastavenia, alebo naopak priniesla sprehľadnenie a prípadné úpravy adresnosti.</p>
<p>Prípadné zvýšenie adresnosti si nevyžaduje nevyhnutne dramatické škrty. Ide skôr o to, aby pravidlá nároku na pomoc vychádzali z vopred jasne definovaných princípov – napríklad vo väčšej miere aj z príjmovej a majetkovej situácie rodiny. Ak by sa cez adresnosť hľadali úspory, citlivo nastavený systém tak, že sa dávky postupne znižujú s rastom príjmu (a majetku), môže v závislosti od parametrov priniesť väčší alebo menší priestor na zníženie výdavkov.</p>
<p>Diskusia o adresnosti je zložitá, no potrebná. Platí, že ucelený systém adresnosti nie je možné zaviesť v podmienkach Slovenska okamžite. Bude potrebné sa v prvej fáze zmieriť so zjednodušeniami, s vedomými nedostatkami, ktoré bude potrebné riešiť v ďalšom období a neustále. Nejde len o aktuálne hľadanie úspor, ale aj o to, ako zabezpečiť dôveru v sociálny systém a v jeho udržateľnosť. Ak sa podarí nastaviť systém tak, aby bol adresnejší a transparentnejší, môže to byť jeden z potrebných krokov k dlhodobo udržateľnému hospodáreniu štátu.</p>
</div>
</div></div></div></div><div id="pg-30136-1"  class="panel-grid panel-has-style" ><div class="so-rounded panel-row-style panel-row-style-for-30136-1" ><div id="pgc-30136-1-0"  class="panel-grid-cell" ><div id="panel-30136-1-0-0" class="so-panel widget widget_sow-editor panel-first-child panel-last-child" data-index="1" ><div
			
			class="so-widget-sow-editor so-widget-sow-editor-base"
			
		>
<div class="siteorigin-widget-tinymce textwidget">
	<p><strong><span style="color: #13b5ea;">BOX: Otázky na ktoré je potrebné hľadať odpovede pri nastavení adresnosti sociálneho systému:</span></strong></p>
<ul>
<li>Ako nastavíme motivačné prvky (pracovná aktivita, ochota platiť odvody, a pod.)?</li>
<li>Preferujeme absolútny alebo relatívny koncept chudoby, alebo nejaký mix?</li>
<li>Na akej úrovni stanoviť hranicu príjmu s „plným“ nárokom?</li>
<li>Ako určíme znižovanie pomoci (tempo vyklesania)?</li>
<li>Budeme testovať len príjem alebo aj majetok, ktoré životné situácie budú osobitne riešené (prítomnosť detí, zdravotný stav, osamelosť a pod.)?</li>
<li>Ako určíme primeranú výšku pomoci?</li>
<li>Rozsah aplikácie adresnosti na dávky pomoci v hmotnej núdzi, ťažkého zdravotného postihnutia, podpory rodinám s deťmi alebo aj (čiastočne) na sociálne a zdravotné poistenie?</li>
<li>Je zhoda, že všetky nároky budeme posudzovať na úrovni domácnosti/rodiny a nie jednotlivca ?</li>
<li>Do akej miery budeme adresnosť riešiť len cez výdavky a do akej miery aj cez zdaňovanie<a href="#_ftn7" name="_ftnref7">[7]</a>?</li>
<li>Ako dokáže navrhnutý systém riešiť nepredvídateľné situácie a teda špecifické nároky (napr. bolo by ho možné použiť pri energokríze a COVID kríze)?</li>
<li>Ako nastavíme administráciu celého procesu?</li>
<li>Koľko fáz implementácie potrebujeme? V akom horizonte?</li>
</ul>
</div>
</div></div></div></div></div><div id="pg-30136-2"  class="panel-grid panel-no-style" ><div id="pgc-30136-2-0"  class="panel-grid-cell" ><div id="panel-30136-2-0-0" class="so-panel widget widget_sow-editor panel-first-child panel-last-child" data-index="2" ><div
			
			class="so-widget-sow-editor so-widget-sow-editor-base"
			
		>
<div class="siteorigin-widget-tinymce textwidget">
	<p>Viac informácií a technických detailov na tému adresnosti sa dočítate v analytickom komentári<strong>:<a href="https://www.rrz.sk/kde-pomahat-a-kde-setrit-adresnost-v-socialnom-systeme-ako-kluc/" target="_blank" rel="noopener"> Kde pomáhať a kde šetriť? Adresnosť v sociálnom systéme ako kľúč</a></strong></p>
<hr />
<h5><a href="#_ftnref1" name="_ftn1"><sup>[1]</sup></a>      Efektivita a účelnosť iných kritérií okrem príjmového a majetkového statusu rodiny by mali byť pravidelne vyhodnocované. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR vypracoval v roku 2017 <a href="https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/socialne-politiky/">Revíziu výdavkov na politiky trhu práce a sociálne politiky</a>. Revízia bola zameraná na možné zlepšenie účinnosti a adresnosti politík predovšetkým vo výdavkoch na sociálne transfery a poistenie, dôchodky, sociálne služby, politiky zamestnanosti, prevádzku a investície ministerstva, jeho organizácií a Sociálnej poisťovne.</h5>
<h5><a href="#_ftnref2" name="_ftn2">[2]</a>      Tu je potrebné rozlišovať systém sociálneho poistenia, v rámci ktorého sú dávky financované z odvodov naviazaných na výšku mzdy (zisku živnostníkov). Takto nastavený (aspoň čiastočne) zásluhový systém prirodzene zohľadňuje v dávkach úroveň mzdy (zisku u živnostníkov) z ktorého boli odvody platené, a preto je prirodzene priestor pre adresnosť obmedzený. Z uvedeného dôvodu sa pre ilustráciu adresnosti systému vybrala tá oblasť sociálnych dávok, ktoré sú poskytované nad rámec základného rozsahu sociálneho poistenia a sociálne dávky platené priamo z daní, ktoré majú<br />
vo všeobecnosti adresne pomáhať tým zraniteľným skupinám, čo to najviac potrebujú.</h5>
<h5><a href="#_ftnref3" name="_ftn3">[3]</a>     Ilustračný príklad: ak je mediánový ekvivalentný príjem 10 tis. eur ročne, tak v prípade dvojice dôchodcov má takáto rodina celkový príjem 15 tis. eur ročne (10*(1+0,5)), čiže mesačne má každý z nich priemerne 625 eur. V prípade rodiny dvoch rodičov s dieťaťom je to 18 tis. eur ročne (10*(1+0,5+0,3)), teda priemerne má každý z dospelých 750 eur mesačne. Návod ako čítať distribučné grafy je k dispozícii tu: <a href="https://www.rrz.sk/ako-citat-distribucne-grafy/">https://www.rrz.sk/ako-citat-distribucne-grafy/</a></h5>
<h5><a href="#_ftnref4" name="_ftn4">[4]</a>     V analytickej časti, grafoch a číslach sa z technických dôvodov pracuje s pojmom rodina a nie domácnosť. Pri interpretácii výsledkov je potrebné túto skutočnosť zohľadňovať.</h5>
<h5><a href="#_ftnref5" name="_ftn5">[5]</a>     Informácie o majetku domácností (rodín) nie sú v analýze zohľadňované, kvôli ich nedostupnosti a zároveň limitovanom vplyve na väčšinu nárokov. Majetok sa v súčasnosti posudzuje najmä pri dávkach sociálnej pomoci (napr. pomoc v hmotnej núdzi, príspevky na kompenzáciu ŤZP).</h5>
<h5><a href="#_ftnref6" name="_ftn6">[6]</a>     OECD 2021: Income and wealth inequalities, GINI coefficient. Eurostat (2024): Living conditions in Europe - income distribution and income inequality <a href="https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Living_conditions_in_Europe_-_income_distribution_and_income_inequality">https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Living_conditions_in_Europe_-_income_distribution_and_income_inequality</a></h5>
<h5><a href="#_ftnref7" name="_ftn7">[7]</a>Napr. plošné sociálne transfery je možné kompenzovať vyšším zdaňovaním vyššie príjmových domácností.</h5>
</div>
</div></div></div></div></div><p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/menej-plosne-viac-cielene-socialna-politika-pod-tlakom-deficitu/">Menej plošne, viac cielene: Sociálna politika pod tlakom deficitu (Blog)</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		<enclosure url="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/Vysoke_deficity_nas_tlacia_do_debaty.mp3" length="6044424" type="audio/mpeg" />

			</item>
		<item>
		<title>Kde pomáhať a kde šetriť? Adresnosť v sociálnom systéme ako kľúč</title>
		<link>https://www.rrz.sk/kde-pomahat-a-kde-setrit-adresnost-v-socialnom-systeme-ako-kluc/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Lenka Zacharova]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 09 Jun 2025 04:38:07 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>
		<category><![CDATA[Komentáre]]></category>
		<category><![CDATA[Norbert Švarda]]></category>
		<category><![CDATA[Viktor Novysedlák]]></category>
		<category><![CDATA[Zuzana Siebertová]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.rrz.sk/?p=30182</guid>

					<description><![CDATA[<p>Prehodnotenie adresnosti sociálneho systému by zaviedlo prehľadnosť, predvídateľnosť a formovalo by spoločenskú atmosféru transparentného a efektívnejšieho nakladania so zdrojmi. V hre je teda viac ako len možné úspory, ktoré by popri iných opatreniach mohli pomôcť znížiť vysoký deficit rozpočtu.</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/kde-pomahat-a-kde-setrit-adresnost-v-socialnom-systeme-ako-kluc/">Kde pomáhať a kde šetriť? Adresnosť v sociálnom systéme ako kľúč</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div id="pl-30182"  class="panel-layout" ><div id="pg-30182-0"  class="panel-grid panel-no-style" ><div id="pgc-30182-0-0"  class="panel-grid-cell" ><div id="panel-30182-0-0-0" class="so-panel widget widget_sow-editor panel-first-child panel-last-child" data-index="0" ><div
			
			class="so-widget-sow-editor so-widget-sow-editor-base"
			
		>
<div class="siteorigin-widget-tinymce textwidget">
	<p><strong>Okrem jasne cielených dávok pomoci v hmotnej núdzi na domácnosti s najnižšími príjmami je prevažná väčšina dávok vyplácaná v porovnateľnej výške pre všetky príjmové skupiny – nie sú podmienené výškou príjmov ani majetku domácností, ale špecifickou životnou situáciou. Výsledkom je, že na 30% najvyšších príjmových rodín dávame 1,1 mld. eur, čo je len o niečo menej ako 1,4 mld. eur na tie s nízkymi príjmami. Z pohľadu typov rodín sa ukazuje, že rodinné dávky ako celok viac pomáhajú nízkopríjmovým rodinám a s rastom príjmov rodín ich vplyv klesá. Sú teda adresnejšie ako napr. 13. dôchodok, ktorý nepomáha tým najchudobnejším, ale zlepšuje postavenie stredne a vyššie príjmových dôchodcovských rodín rovnako bez ohľadu na ich úroveň riadneho dôchodku. Adresnosť neznamená nevyhnutne radikálne škrty, môže mať rôzne podoby tak, aby nárok na transfery zohľadňovali vopred definované princípy. Ak by sa však hľadali úspory v tejto oblasti, postupné znižovanie úrovne sociálnych transferov s rastom príjmu rodín vytvára v závislosti od parametrov priestor na menšie aj väčšie úspory. </strong></p>
<p>Slovensko má za sebou len tretinu potrebnej konsolidácie, čo znamená, že ešte potrebuje trvalo znížiť deficit rozpočtu počas najbližších rokov rádovo v sumách približne 5 mld. eur na to, aby došlo ku stabilizácii dlhu. Po opatreniach prijatých v rokoch 2024 a 2025, kedy sa využívalo najmä zvyšovanie daňových príjmov<a href="#_ftn1" name="_ftnref1">[1]</a>, je tak prirodzene témou hľadanie úspor na strane výdavkov. Okrem dlhodobo odporúčaného zefektívňovania bežnej prevádzky verejnej správy, zefektívňovania výdavkov v zdravotníctve a ďalších oblastiach, predstavuje sociálna oblasť tiež jednu z oblastí, kde sa môžu úspory zvažovať.</p>
<p>Adresnosť sociálnych výdavkov je jeden z najčastejších pojmov ekonómov aj politikov v súvislosti so zefektívňovaním verejných financií v sociálnej oblasti. Z rôznych strán počujeme o potrebe adresnosti energodotácií, podpore bývania, prídavkov na deti alebo aj 13. dôchodkov. Heslo, ktoré funguje, pretože na potrebe mať zadefinovaný princíp adresnosti pre domácnosti<a href="#_ftn2" name="_ftnref2">[2]</a> sa vie zhodnúť drvivá väčšina ekonómov aj politikov. Problémom zostáva, že pod pojmom adresnosť si každý môže predstavovať úplne odlišné schémy, s odlišnými nie len rozpočtovými nákladmi, ale najmä vplyvmi na samotné domácnosti.</p>
<p>Najnovším testom schopnosti štátu zaviesť nejakú formu adresnosti v nejakej oblasti bude snaha cieliť energodotácie, ktoré by bez akejkoľvek adresnosti mohli dosiahnuť rozpočtované úrovne spolu približne 1 mld. eur v najbližších dvoch rokoch. Ministerstvo hospodárstva SR je poverené úlohou predstaviť spôsob, aby nedochádzalo k plošným dotáciám nákladov domácností na energie, ale aby boli zohľadňované isté kritériá, najmä výška príjmov domácností<a href="#_ftn3" name="_ftnref3">[3]</a>. V tejto snahe ich treba podporiť. Ambície štátu by však mali byť väčšie. Prípadný úspech (akokoľvek nedokonalý) alebo aj neúspech (z ktorého sa treba poučiť) je potrebné využiť na prípravu uceleného systému efektívnejšieho vynakladania verejných výdavkov s jasne zadefinovanými cieľmi sociálnej politiky<a href="#_ftn4" name="_ftnref4">[4]</a>. Bolo by vhodné, ak by Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny aktívne participovalo na tomto pilotnom projekte a zužitkovalo získané skúsenosti pre prípravu uceleného systému testovania príjmov domácností pre poskytovanie sociálnych dávok.</p>
<h3><span style="color: #13b5ea;">Adresnosť šetrí verejné zdroje a posilňuje sociálnu spravodlivosť</span></h3>
<p>Adresnosť (cielenosť) je princíp, ktorý zdôrazňuje základnú úlohu štátu, a to pomáhať tam, kde je to potrebné a nemíňať zdroje tam, kde to potrebné nie je. Je teda synonymom efektívneho využívania daní a odvodov vybratých na cielené riešenie rôznych problematických životných situácií, ktoré sa nepodarilo domácnostiam aj napriek svojej snahe z objektívnych dôvodov vyriešiť.</p>
<p>Adresný systém tak posilňuje aj sociálnu spravodlivosť, keďže verejné prostriedky smeruje prioritne k tým, ktorí sa nachádzajú v najväčšej sociálnej núdzi. V takýchto situáciách zohráva štát a jeho programy nezastupiteľnú úlohu, ktorou sa má snažiť zabezpečiť, aby nedošlo k sociálnemu vylúčeniu niektorých skupín a bola udržaná základná úroveň sociálneho štandardu s veľkými presahmi na ďalšie aspekty života, ako je napr. celkové zdravie populácie, alebo aj generačná chudoba. Je to teda neustále hľadanie rovnováhy medzi spoločensky želanou sociálnou úrovňou, spravodlivosťou a zachovaním motivácie si svoje životné podmienky zlepšovať vlastnými silami tam, kde je to možné<a href="#_ftn5" name="_ftnref5">[5]</a>. A to všetko s ohľadom na rozpočtové možnosti krajiny.</p>
<p>Vo verejných financiách existuje na poskytovanie niektorých dávok (dôchodky, nemocenské, materské, dávka v nezamestnanosti) systém sociálneho poistenia (vrátane sporiaceho systému 2. piliera), ktorý je financovaný z platených sociálnych odvodov. Takto nastavený systém prirodzene zohľadňuje v dávkach úroveň mzdy (zisku u živnostníkov), z ktorej boli odvody platené. Zohľadňuje sa tak princíp zásluhovosti, a preto je priestor pre adresnosť obmedzený. Z uvedeného dôvodu sa pri adresnosti v tomto komentári sústredíme len na oblasť tých sociálnych dávok, ktoré sú poskytované nad rámec základného rozsahu sociálneho poistenia<a href="#_ftn6" name="_ftnref6">[6]</a>. Tieto sociálne dávky sú platené priamo z daní a majú vo všeobecnosti adresne pomáhať zraniteľným skupinám, ktoré to najviac potrebujú. To neznamená, že sociálny systém má byť oklieštený na nevyhnutné minimum, ale vyššia miera prerozdeľovania štátu cez verejné výdavky priamo súvisí aj s vyššou celkovou úrovňou daňového zaťaženia. Takisto nemusí byť adresnosť vo väzbe na príjem rodiny jediným kritériom pri poskytovaní sociálnych dávok. Určitá miera zásluhovosti resp. motivácia k želanému správaniu môže byť naďalej zohľadnená (napr. starostlivosť o deti).</p>
<p>Tento komentár ponúka stručný prehľad aktuálneho stavu adresnosti sociálneho systému, pričom nepredkladá žiadne konkrétne návrhy na jeho úpravu.</p>
<h3><span style="color: #13b5ea;">Otázka otázok – aké domácnosti cieliť ?</span></h3>
<p>Bez poznania odpovede na túto základnú otázku je prakticky nemožné systém adresnosti nejakým spôsobom zjednotiť, zjednodušiť, urobiť ho transparentným a zároveň aj udržateľným spôsobom získať relevantné trvalé finančné úspory pre rozpočet. Avšak netreba sa báť diskusiu otvoriť – hoci aj s rizikom, že sa na prvý raz úplne netrafíme.</p>
<p>Náš sociálny systém v súčasnosti pozostáva z viacerých druhov dávok a príspevkov, ktoré sú zamerané na riešenie rôznych životných situácií obyvateľstva. Jednotlivé dávky majú odlišne definované podmienky nároku – niektoré sú viazané na pracovnú aktivitu a výšku príjmu žiadateľa (daňový bonus na dieťa), niektoré zohľadňujú okrem príjmu aj majetok (pomoc v hmotnej núdzi, kompenzácie ŤZP), zatiaľ čo iné sú poskytované plošne všetkým oprávneným osobám bez ohľadu na ich príjmovú a majetkovú situáciu (napr. prídavky na deti, 13. dôchodok)<a href="#_ftn7" name="_ftnref7">[7]</a>.</p>
<p>Vo verejných diskusiách je možné zachytiť rozmanitosť názorov na definíciu chudoby, nízkopríjmovosti alebo inak zadefinovanej skupiny domácností, ktoré by mali získať nároky zo štátnych programov. Tieto definície sa však líšia v čase a obsahu pomerne zásadným spôsobom, s úplne odlišnými implikáciami pre verejné financie a úroveň sociálnej podpory. Na príliš voľné zaobchádzanie s definíciou chudoby a neriešenie rámca sociálnej politiky štátu sme upozorňovali už v tomto blogu (<a href="https://www.rrz.sk/dvojaka-chudoba-alebo-ked-nevieme-kto-je-chudobny/">https://www.rrz.sk/dvojaka-chudoba-alebo-ked-nevieme-kto-je-chudobny/</a>). Medzi tie najčastejšie spôsoby ako sa v mediálnom priestore adresnosť definuje patria:</p>
<ul>
<li><strong>Relatívna príjmová chudoba</strong>, ktorá sa spája so štatistikami Štatistického úradu SR a v princípe hovorí o tom, že chudobní sú tí, ktorí majú menej (vyberte si akúkoľvek hranicu) ako zvyšok obyvateľstva.<a href="#_ftn8" name="_ftnref8">[8]</a> S rastom životnej úrovne sa tak podiel „chudobnej“ populácie nemusí vôbec meniť, lebo tí chudobnejší sa voči tým bohatším majú stále relatívne rovnako horšie<a href="#_ftn9" name="_ftnref9">[9]</a>. Niektoré výrazne bohatšie krajiny než Slovensko majú oveľa vyššiu mieru relatívnej chudoby než my.</li>
<li><strong>Absolútnou sumou definovaná chudoba</strong>, ktorú si predstavme ako konkrétnu hranicu príjmu jednotlivca alebo domácnosti, ktorou sa definuje vznik alebo zánik nároku; na tomto koncepte funguje aj životné minimum pri pomoci v hmotnej núdzi<a href="#_ftn10" name="_ftnref10">[10]</a>.</li>
<li><strong>Hybridný prístup</strong>, t.j. kombinácia relatívnej chudoby s výdavkami domácností – typickým príkladom je snaha adresovať domácnosti s vysokými platbami za energie cez stanovenie príspevku na bývanie, pričom nemusí ísť o rovnaký okruh nízkopríjmových domácností ako v prípade pomoci v hmotnej núdzi<a href="#_ftn11" name="_ftnref11">[11]</a>.</li>
<li><strong>Iné koncepty naviazané na rôzne podmienky</strong> – napríklad daňový bonus dostávajú len pracujúci, vyšší rodičovský príspevok je podmienený predchádzajúcim nemocenským poistením (dva typy podpory podmienené predchádzajúcou ekonomickou aktivitou), tehotenské podmienkou tehotenstva a predchádzajúcim nemocenským poistením.</li>
</ul>
<p>Na jednej strane definovanie špecifických situácií sa môže javiť ako adekvátne na riešenie konkrétneho problému. Na druhej strane, <strong>selektívne posudzovanie príjmov alebo chudoby len v rámci vybraných skupín (napríklad len v rámci dôchodcov, len v rámci domácností s deťmi a pod.) môže spôsobiť, že sa nezohľadní postavenie a príjmové pomery ostatných domácností.</strong> Sociálnymi opatreniami tak síce môžeme zlepšiť postavenie jednej skupiny, avšak s dôsledkom, že sa nepomáha iným skupinám s horším postavením. Neskoršie „dobehnutia“ aj týchto opomenutých skupín bez korekcie predchádzajúcich programov tak v konečnom dôsledku vedie ku zvyšovaniu celkovej úrovne výdavkov na sociálne programy bez toho, aby sa znižovala chudoba alebo príjmové nerovnosti.</p>
<p>Fragmentácia prístupov je vo väčšine prípadov len reakciou na neuchopenú tému adresnosti a riešenia základnej príjmovej chudoby domácností, alebo je problém v tom, že štát nevie technicky jednoducho zrealizovať testovanie podmienok definovaných pre vznik nároku na podporu. To bráni uchopiť tému ako celok a neumožňuje nastaviť efektívne administratívne procesy ani samotné nástroje pomoci.</p>
<h3><span style="color: #13b5ea;">Podpora vysokopríjmových rodín nás stojí 80 % toho čo rodín s najnižšími príjmami</span></h3>
<p>Systém dávok a podpôr nad rámec systému sociálneho a zdravotného poistenia podľa Rozpočtového semaforu RRZ<a href="#_ftn12" name="_ftnref12">[12]</a> indikuje objem podpôr rádovo v sume 4,3 mld. eur.</p>
<p>Aj keď štruktúra dávok sa naprieč príjmovými skupinami rodín<a href="#_ftn13" name="_ftnref13">[13]</a> aj z dôvodu ich odlišnej štruktúry v danej kategórii mení, v konečnom dôsledku objem výdavkov s rastom príjmov klesá relatívne pozvoľne (Graf 1)<a href="#_ftn14" name="_ftnref14">[14]</a>. Na 30 % rodín s najnižšími príjmami<a href="#_ftn15" name="_ftnref15">[15]</a> štát vynakladá dodatočných 1,4 mld. eur, čo je v relatívnom vyjadrení len mierne viac ako 1,7 mld. eur vynakladaných na 40% rodín nachádzajúcich sa v strede príjmovej distribúcie a stále porovnateľných 1,1 mld. eur pre 30 % rodín s najvyšším príjmom.</p>
<p>Najväčšiu časť nákladov pre vyššie príjmové skupiny tvoria tri dávky, ktorých plošné poskytovanie bolo deklarovaným cieľom zákonodarcu. Pri prídavkoch na dieťa bola prijatá filozofia, že prídavok je určený pre dieťa, nie pre rodiča. Podľa tohto prístupu dieťa nemá byť penalizované za to, ak rodič lepšie zarába. To však už neplatí pri daňovom bonuse, kde je podmienkou nároku pracovná aktivita rodiča (a navyše s rastom príjmu rodiny rastie aj daňový bonus). Podobne pri dôchodkoch bol úmysel zákonodarcu prilepšiť všetkým dôchodcom. Pritom určitú nivelizáciu už zaviedol v tom, že 13. dôchodok je pre každého rovnaký. Ak by bol prevážil princíp zásluhovosti, ktorý je v dôchodkovom systéme významne prítomný, mal mať každý dôchodca taký istý 13. dôchodok, ako prvých 12. Zákonodarca však zásluhovosť obmedzil a priznal 13. dôchodok všetkým rovnako<a href="#_ftn16" name="_ftnref16">[16]</a>.</p>
<p><a href="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_Objem_a_struktura_vybranych_davok_podla_posudzovaneho_prijmu_rodin.png" target="_blank" rel="noopener"><img loading="lazy" decoding="async" width="977" height="819" class="aligncenter size-full wp-image-30188" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_Objem_a_struktura_vybranych_davok_podla_posudzovaneho_prijmu_rodin.png" alt="G1_Objem_a_struktura_vybranych_davok_podla_posudzovaneho_prijmu_rodin" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_Objem_a_struktura_vybranych_davok_podla_posudzovaneho_prijmu_rodin.png 977w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_Objem_a_struktura_vybranych_davok_podla_posudzovaneho_prijmu_rodin-300x251.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_Objem_a_struktura_vybranych_davok_podla_posudzovaneho_prijmu_rodin-768x644.png 768w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G1_Objem_a_struktura_vybranych_davok_podla_posudzovaneho_prijmu_rodin-480x402.png 480w" sizes="auto, (max-width: 977px) 100vw, 977px" /></a></p>
<p>Bez ohľadu na motivácie zákonodarcu pri tvorbe parametrov na vznik nároku a úrovne sociálnych dávok alebo hodnotenia správnosti nastavenia takýchto politík, vo výsledku je časť verejných zdrojov poskytovaná vyššie príjmovým rodinám na porovnateľnej úrovni ako stredne príjmovým.</p>
<h3><span style="color: #13b5ea;">Polovičná adresnosť – nízkopríjmovým (niekedy) viac a všetkým ostatným rovnako</span></h3>
<p>Celkové objemy výdavkov v jednotlivých skupinách môžu byť skreslené odlišnou štruktúrou rodín v jednotlivých percentiloch a ich početnosťou. Z tohto dôvodu je pre posúdenie adresnosti vhodnejšie sledovať výšku priemerného sociálneho transferu, ak na ňu má dotknutá rodina nárok a porovnať to oproti základnému nároku. Keďže nie je ambíciou tohto komentára definovať, čo je a nie je správna hranica základného nároku, pre ilustrovanie adresnosti sa porovnávajú priemerné výšky dávok v jednotlivých príjmových skupinách voči priemernému nároku rodín v okolí hranice rizika chudoby<a href="#_ftn18" name="_ftnref18">[18]</a>. Nízkopríjmové rodiny by mali mať v adresnom systéme (tak ako sme ho zadefinovali) vyššie priemerné nároky ako rodiny na hranici rizika chudoby a vyššie príjmové rodiny by mali mať nižšie nároky ako rodiny na hranici chudoby<a href="#_ftn19" name="_ftnref19">[19]</a>.</p>
<p>Takéto porovnanie dokáže ilustrovať, že<strong> rodiny s najnižšími príjmami</strong> majú nárok na pomoc v hmotnej núdzi, ktorá je oproti rodine na hranici chudoby násobne vyššia (Graf 2). Je to dané jasným cieľom dávok v hmotnej núdzi pomáhať domácnostiam s najnižšími príjmami. Tento profil vyššej podpory nízkopríjmových rodín (najmä prvý a začiatok druhého decilu) však nie je viditeľný naprieč všetkými sociálnymi transfermi. Výrazne nižšiu podporu získavajú nízkopríjmové domácnosti napr. v prípade daňového bonusu (podmienka nároku pracovného príjmu) alebo 13. dôchodku (Graf 3 a 5).</p>
<p><a href="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G2_G3_Pomoc_v_hmotnej_nudzi_Dochodky.png" target="_blank" rel="noopener"><img loading="lazy" decoding="async" width="1270" height="653" class="aligncenter size-full wp-image-30190" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G2_G3_Pomoc_v_hmotnej_nudzi_Dochodky.png" alt="G2_G3_Pomoc_v_hmotnej_nudzi_Dochodky" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G2_G3_Pomoc_v_hmotnej_nudzi_Dochodky.png 1270w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G2_G3_Pomoc_v_hmotnej_nudzi_Dochodky-300x154.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G2_G3_Pomoc_v_hmotnej_nudzi_Dochodky-1024x527.png 1024w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G2_G3_Pomoc_v_hmotnej_nudzi_Dochodky-768x395.png 768w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G2_G3_Pomoc_v_hmotnej_nudzi_Dochodky-480x247.png 480w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G2_G3_Pomoc_v_hmotnej_nudzi_Dochodky-992x510.png 992w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G2_G3_Pomoc_v_hmotnej_nudzi_Dochodky-1200x617.png 1200w" sizes="auto, (max-width: 1270px) 100vw, 1270px" /></a></p>
<p>Kým nízkopríjmové rodiny majú aspoň v niektorých dávkach jasne deklarovanú vyššiu priemernú podporu v porovnaní s rodinami na hranici chudoby, vysoko príjmové rodiny dostávajú prevažne rovnako ako stredne príjmové rodiny. Ukazuje sa, že <strong>súčasný sociálny systém relatívne plošne priznávaných sociálnych transferov dokáže (čiastočne) rozlišovať nízkopríjmové rodiny, avšak takmer vôbec nerozlišuje rodiny so strednými a vyššími príjmami<a href="#_ftn20" name="_ftnref20">[20]</a>.</strong></p>
<p><a href="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G4_G5_Prispevky_kompenzacia_ZTP_Rodinne_davky.png" target="_blank" rel="noopener"><img loading="lazy" decoding="async" width="1123" height="534" class="aligncenter size-full wp-image-30192" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G4_G5_Prispevky_kompenzacia_ZTP_Rodinne_davky.png" alt="G4_G5_Prispevky_kompenzacia_ZTP_Rodinne_davky" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G4_G5_Prispevky_kompenzacia_ZTP_Rodinne_davky.png 1123w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G4_G5_Prispevky_kompenzacia_ZTP_Rodinne_davky-300x143.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G4_G5_Prispevky_kompenzacia_ZTP_Rodinne_davky-1024x487.png 1024w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G4_G5_Prispevky_kompenzacia_ZTP_Rodinne_davky-768x365.png 768w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G4_G5_Prispevky_kompenzacia_ZTP_Rodinne_davky-480x228.png 480w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G4_G5_Prispevky_kompenzacia_ZTP_Rodinne_davky-992x472.png 992w" sizes="auto, (max-width: 1123px) 100vw, 1123px" /></a></p>
<p>Špecifickým <strong>príkladom neadresnosti vzhľadom na príjmy rodín</strong> je dávka tehotenské, ktorá jasne preferuje vyššie príjmové rodiny. Ich priemerná výška dávky je až o 80 % vyššia ako u rodín so stredným príjmom a až o 100 % vyššia ako u nízkopríjmových rodín. Je to dané konštrukciou dávky, ktorá odráža predchádzajúcu výšku príjmov, pričom nebráni pokračovať v práci aj počas poberania dávky. Takisto v dôchodkovom systéme vidíme konflikt medzi cielením minimálnych a 13. dôchodkov – kým minimálny dôchodok naozaj pomáha rodinám (iba) v dolnej časti príjmovej distribúcie, 13. dôchodok je doménou strednej a vyššej kategórie (aj preto, že najpočetnejšia skupina sú starobní dôchodcovia, ktorí nepatria medzi úplne najnižšie príjmové kategórie).</p>
<p>Vyššie uvedené informácie ilustrujú súčasný stav systému, ktorý je pre stredne a vyššie príjmové rodiny menej adresný vzhľadom na ich príjmy. Ako už bolo skôr uvedené, je to výsledok toho, že <strong>adresnosť bola pri týchto dávkach definovaná vo väzbe na iné životné okolnosti</strong> (status dôchodcu, prítomnosť detí).</p>
<h3><span style="color: #13b5ea;">Nejasná sociálna politika pri nízkych príjmoch (vplyv na absolútnu príjmovú chudobu)</span></h3>
<p>Sociálne programy presúvajú rodiny z prvej polovice <u>pôvodnej </u>príjmovej distribúcie do druhej polovice. Najväčšie posuny je badať v prvom a vo štvrtom decile (Graf 6). Rodiny v prvom decile príjmovej distribúcie sa v priemere posúvajú o viac ako 10 percentilov, čo je ovplyvnené najmä dávkami pomoci v hmotnej núdzi. Štvrtý decil je ovplyvnený veľkým počtom dôchodcov a priznanými 13. dôchodkami, preto je posun tiež výrazný, v priemere o 7,2 percentilu. Naproti tomu druhý a tretí decil sa posúva miernejšie kvôli takmer ukončenej podpore v rámci pomoci v hmotnej núdzi a nižším rodinným dávkam. Porovnateľný posun je aj v piatom a šiestom decile, kde narastá vplyv 13. dôchodkov a postupne aj rodinných dávok. S ďalším rastom príjmov priemerný posun klesá, nakoľko váha sociálnych transferov na celkových disponibilných príjmoch sa znižuje.</p>
<p><a href="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G6_Pocetnost_rodin.png" target="_blank" rel="noopener"><img loading="lazy" decoding="async" width="1061" height="817" class="aligncenter size-full wp-image-30194" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G6_Pocetnost_rodin.png" alt="G6_Pocetnost_rodin" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G6_Pocetnost_rodin.png 1061w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G6_Pocetnost_rodin-300x231.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G6_Pocetnost_rodin-1024x789.png 1024w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G6_Pocetnost_rodin-768x591.png 768w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G6_Pocetnost_rodin-480x370.png 480w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G6_Pocetnost_rodin-992x764.png 992w" sizes="auto, (max-width: 1061px) 100vw, 1061px" /></a></p>
<h3><span style="color: #13b5ea;">Sociálny systém dáva a berie zároveň (vplyv na relatívnu príjmovú chudobu)</span></h3>
<p>Sociálne transfery menia disponibilné príjmy rodín. Tie rodiny, ktoré majú na podporu nárok, sa môžu stať relatívne „bohatšie“ oproti tým rodinám, ktoré nemajú žiaden nárok na podporu (Graf 7). Samotná úroveň podpory a štruktúra rodín v jednotlivých príjmových skupinách tak môže viesť k novému príjmovému rozloženiu v rámci celej populácie a zmenám v relatívnych pozíciách. Aj keď priemerné posuny všetkých rodín v príjmovom rebríčku sú veľmi nízke a s pozitívnym posunom najmä v prvom, treťom a štvrtom decile, rodiny bez sociálnych transferov (najmä jednotlivci v produktívnom veku) sa posúvajú do nižších relatívnych príjmových skupín (klesajú v celkovom rebríčku) a rodiny so sociálnymi transfermi do vyšších (stúpajú v celkovom rebríčku).</p>
<p>Z pohľadu typov rodín je zjavný veľký vplyv rodinných dávok naprieč celou distribúciou, pričom platí, že najvyššie posuny sú v nízkych príjmových pásmach a postupne s rastom príjmu ich význam klesá (Graf 8). Naopak, v prípade rodín dôchodcov sú posuny len mierne kladné, ale sú rovnaké naprieč celou príjmovou distribúciou. Je to dôsledok veľkého počtu dôchodcov s nárokom na plošný 13. dôchodok, ktorí sa nachádzajú naprieč celou príjmovou distribúciou. Indikuje to, že adresnosť rodinných politík je vyššia ako 13. dôchodkov.</p>
<p><a href="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G7_G8_Priemerny_posun_rodin_prijmove_kategorie_Priemerny_posun_typy_rodin_prijmove_kategorie.png" target="_blank" rel="noopener"><img loading="lazy" decoding="async" width="1281" height="816" class="aligncenter size-full wp-image-30196" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G7_G8_Priemerny_posun_rodin_prijmove_kategorie_Priemerny_posun_typy_rodin_prijmove_kategorie.png" alt="G7_G8_Priemerny_posun_rodin_prijmove_kategorie_Priemerny_posun_typy_rodin_prijmove_kategorie" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G7_G8_Priemerny_posun_rodin_prijmove_kategorie_Priemerny_posun_typy_rodin_prijmove_kategorie.png 1281w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G7_G8_Priemerny_posun_rodin_prijmove_kategorie_Priemerny_posun_typy_rodin_prijmove_kategorie-300x191.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G7_G8_Priemerny_posun_rodin_prijmove_kategorie_Priemerny_posun_typy_rodin_prijmove_kategorie-1024x652.png 1024w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G7_G8_Priemerny_posun_rodin_prijmove_kategorie_Priemerny_posun_typy_rodin_prijmove_kategorie-768x489.png 768w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G7_G8_Priemerny_posun_rodin_prijmove_kategorie_Priemerny_posun_typy_rodin_prijmove_kategorie-480x306.png 480w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G7_G8_Priemerny_posun_rodin_prijmove_kategorie_Priemerny_posun_typy_rodin_prijmove_kategorie-992x632.png 992w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/06/G7_G8_Priemerny_posun_rodin_prijmove_kategorie_Priemerny_posun_typy_rodin_prijmove_kategorie-1200x764.png 1200w" sizes="auto, (max-width: 1281px) 100vw, 1281px" /></a></p>
<p>Spoločným menovateľom adresnosti dávok a ich dopadu na príjmy domácností je ich priebeh na konci prvého, v druhom a čiastočne v treťom decile. Sociálna politika v týchto príjmových skupinách je v priemere nižšia, pričom opodstatnenosť takéhoto javu je vhodná na ďalšie preskúmanie. Môže to byť dôsledkom aj úrovne životného minima a z toho vyplývajúceho poklesu nárokov na dávky hmotnej núdze, ktoré výrazne pomáhajú najmä v prvom decile.</p>
<h3><span style="color: #13b5ea;">Bez úvodného výkopu sa k cieľu nepriblížime</span></h3>
<p>Aj keď sa to môže zdať príliš vágne, zodpovedaniu otázke ako definovania úlohy štátu, by mala predchádzať celospoločenská diskusia. V našich podmienkach by to okrem riadneho legislatívneho procesu znamenalo <strong>predstavenie zámeru a základného konceptu ešte pred legislatívnym procesom</strong> (konzultačný proces). Osvojenie základného konceptu je nevyhnutným predpokladom pre prežitie viac ako len jedno volebné obdobie.</p>
<p>Kľúčovou otázkou teda je, do akej miery má adresnosť vychádzajúca zo spoločensky uznanej hranice chudoby zohľadňovať aj rast bohatstva krajiny, a teda do akej miery má ísť čisto o absolútnu hranicu chudoby, alebo do akej miery by hranica chudoby mala zohľadňovať aj rast životnej úrovne (teda aj relatívnu chudobu), alebo do akej miery má zohľadňovať iné špecifiká (špecifické životné situácie ako prítomnosť detí, zdravotný stav a pod.). To má aj zásadné implikácie pre to, aké ciele má náš sociálny systém plniť.</p>
<p>V rámci konceptu je potrebné vysporiadať sa s inštitútom životného minima, ktoré historicky plní istú kotvu a definuje sociálnu politiku štátu...respektíve mal by. Napriek dlhodobým deklaráciám potreby reformovať koncept životného minima<a href="#_ftn21" name="_ftnref21">[21]</a> sa doterajšie aktivity nepodarilo pretaviť do reálnych zmien. Životné minimum je vzhľadom na komplexnosť témy ako takej na okraji politického záujmu a systémové zmeny sú nahrádzané ad hoc opatreniami, ktoré prinášajú rýchle politické body (napr. 13. dôchodok, tehotenské, plošná podpora detí<a href="#_ftn22" name="_ftnref22">[22]</a>).</p>
<p>Diskusia o adresnosti je zložitá, no potrebná. Platí, že dokonalý proces adresnosti nie je možné zaviesť v podmienkach Slovenska okamžite, bude potrebné sa v prvej fáze zmieriť so zjednodušeniami, s vedomými nedostatkami, ktoré bude potrebné riešiť v ďalšom období a neustále. Bez úvodného výkopu sa však k cieľu nemôžme priblížiť<a href="#_ftn23" name="_ftnref23">[23]</a>.</p>
</div>
</div></div></div></div><div id="pg-30182-1"  class="panel-grid panel-has-style" ><div class="so-rounded panel-row-style panel-row-style-for-30182-1" ><div id="pgc-30182-1-0"  class="panel-grid-cell" ><div id="panel-30182-1-0-0" class="so-panel widget widget_sow-editor panel-first-child panel-last-child" data-index="1" ><div
			
			class="so-widget-sow-editor so-widget-sow-editor-base"
			
		>
<div class="siteorigin-widget-tinymce textwidget">
	<p><span style="color: #13b5ea;"><strong>BOX: Otázky na ktoré je potrebné hľadať odpovede pri nastavení adresnosti sociálneho systému:</strong></span></p>
<ul>
<li>Ako nastavíme motivačné prvky (pracovná aktivita, ochota platiť odvody, a pod.)?</li>
<li>Preferujeme absolútny alebo relatívny koncept chudoby, alebo nejaký mix?</li>
<li>Na akej úrovni stanoviť hranicu príjmu s „plným“ nárokom?</li>
<li>Ako určíme znižovanie pomoci (tempo vyklesania)?</li>
<li>Budeme testovať len príjem alebo aj majetok, ktoré životné situácie budú osobitne riešené (prítomnosť detí, zdravotný stav, osamelosť a pod.)?</li>
<li>Ako určíme primeranú výšku pomoci?</li>
<li>Rozsah aplikácie adresnosti na dávky pomoci v hmotnej núdzi, ťažkého zdravotného postihnutia, podpory rodinám s deťmi alebo aj (čiastočne) na sociálne a zdravotné poistenie?</li>
<li>Je zhoda, že všetky nároky budeme posudzovať na úrovni domácnosti/rodiny a nie jednotlivca ?</li>
<li>Do akej miery budeme adresnosť riešiť len cez výdavky a do akej miery aj cez zdaňovanie<a href="#_ftn24" name="_ftnref24">[24]</a>?</li>
<li>Ako dokáže navrhnutý systém riešiť nepredvídateľné situácie a teda špecifické nároky (napr. bolo by ho možné použiť pri energokríze a COVID kríze)?</li>
<li>Ako nastavíme administráciu celého procesu?</li>
<li>Koľko fáz implementácie potrebujeme? V akom horizonte?</li>
</ul>
</div>
</div></div></div></div></div><div id="pg-30182-2"  class="panel-grid panel-no-style" ><div id="pgc-30182-2-0"  class="panel-grid-cell" ><div id="panel-30182-2-0-0" class="so-panel widget widget_sow-editor panel-first-child panel-last-child" data-index="2" ><div
			
			class="so-widget-sow-editor so-widget-sow-editor-base"
			
		>
<div class="siteorigin-widget-tinymce textwidget">
	<h3><span style="color: #13b5ea;">Transparentné princípy adresnosti znižujú mieru populizmu, lebo vysvetľujú, že nemôže dostávať každý</span></h3>
<p>Definícia adresnosti je tvarovateľným pojmom. Subjektívne vnímanie toho, v akej životnej situácii rodiny by štát mal byť angažovaný, vytvára nespočetné variácie nastavenia sociálneho systému. Aktuálne nemáme jasný konsenzus o tom, na koho by mala byť cielená sociálna politika vrátane jasného zdôvodnenia. Slovensko patrí v súčasností medzi krajiny s najnižšou príjmovou nerovnosťou v krajinách EU aj OECD<a href="#_ftn25" name="_ftnref25">[25]</a>. To by naznačovalo, že sociálny systém aktuálne nevyžaduje radikálnu prestavbu vo forme masívneho prerozdeľovania zdrojov z vyššie príjmových na nižšie príjmové domácnosti. Vzhľadom na stav verejných financií by však bolo vhodné uskutočniť revíziu, ktorá by ukotvila základné piliere, od ktorých by bolo ťažké sa bezdôvodne odkloniť. Hoci téma adresnosti sociálneho systému vyvoláva búrlivé výmeny názorov, aj pri citlivom nastavení parametrov je potenciál na prípadné úspory značný.</p>
<p>Okrem finančného efektu pre rozpočet by však prehodnotenie adresnosti systému zaviedlo prehľadnosť, predvídateľnosť a formovalo by spoločenskú atmosféru spravodlivého a efektívneho nakladania so zdrojmi.</p>
<hr />
<h5><a href="#_ftnref1" name="_ftn1">[1]</a>     V roku 2025 sa očakáva, že daňovo-odvodové zaťaženie vyjadrené ako podiel na HDP dosiahne najvyššiu úroveň za ostatných 25 rokov.</h5>
<h5><a href="#_ftnref2" name="_ftn2">[2]</a>     Adresnosť je možné aplikovať aj pri podpore podnikateľského sektora, kde je však dôvodov v bežných hospodárskych podmienkach veľmi málo. Využívať sa môže dočasne napríklad v prípade rôznych šokov, ako boli napr. COVID19 a energetická kríza.</h5>
<h5><a href="#_ftnref3" name="_ftn3">[3]</a>     Ministerstvo hospodárstva SR: <a href="https://www.mhsr.sk/press/ministerstvo-hospodarstva-sr-pripravuje-automatizovany-system-adresnej-energopomoci-za-tymto-ucelom-prepaja-existujuce-data-a-registre?csrt=11790666893522351736">https://www.mhsr.sk/press/ministerstvo-hospodarstva-sr-pripravuje-automatizovany-system-adresnej-energopomoci-za-tymto-ucelom-prepaja-existujuce-data-a-registre</a>. Tento blog nemá ambíciu detailne riešiť technické aspekty a možnosti implementácie tohto návrhu.</h5>
<h5><a href="#_ftnref4" name="_ftn4">[4]</a>     Bolo by vhodné, ak by Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny aktívne participovalo na tomto pilotnom projekte a zužitkovalo získané skúsenosti pre prípravu uceleného systému testovania príjmov domácností pre poskytovanie sociálnych dávok.</h5>
<h5><a href="#_ftnref5" name="_ftn5">[5]</a>      Časť úloh môže delegovať aj na neziskový sektor, ale podmienkou je jeho rozvinutosť s dostatkom finančných zdrojov, čo nie je prípad Slovenska. Vo väčšine krajín neziskový sektor je len doplnkom k systémovým riešeniam štátu.</h5>
<h5><a href="#_ftnref6" name="_ftn6">[6]</a>     Výnimkou je dávka nemocenského poistenia tehotenské, ktoré v tomto komentári analyzujeme v rámci balíka rodinných dávok.</h5>
<h5><a href="#_ftnref7" name="_ftn7">[7]</a>     Efektivita a účelnosť iných kritérií okrem príjmového a majetkového statusu rodiny by mali byť pravidelne vyhodnocované. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR vypracoval v roku 2017 <a href="https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/socialne-politiky/">Revíziu výdavkov na politiky trhu práce a sociálne politiky</a>. Revízia bola zameraná na možné zlepšenie účinnosti a adresnosti politík predovšetkým vo výdavkoch na sociálne transfery a poistenie, dôchodky, sociálne služby, politiky zamestnanosti, prevádzku a investície ministerstva, jeho organizácií a Sociálnej poisťovne.</h5>
<h5><a href="#_ftnref8" name="_ftn8">[8]</a>     Pod hranicou rizika chudoby sú tie domácnosti, ktorých príjmy nedosahujú vypočítanú hranicu stanovenú ako 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Netreba opomenúť fakt, že hodnota 60 % je arbitrárne stanovená hranica používaná v krajinách EÚ, pričom pre dokumentáciu variability údajov sa zvyčajne publikujú aj hranice chudoby na úrovni 40 %, 50 % a 70 % mediánu.</h5>
<h5><a href="#_ftnref9" name="_ftn9">[9]</a>     Koncept relatívnej chudoby využíva napr. program „Zelená domácnostiam“ - vychádza z definície Štatistického úradu v zmysle metodiky EU SILC, podľa ktorej je horná hranica príjmov okolo rozptylu rizika chudoby stanovená ako 70 % mediánu národného ekvivalentného ročného disponibilného príjmu. Na podporu majú mať nárok aj domácnosti, v ktorých bývajú držitelia preukazu ŤZP, pričom pre nich bude hranica príjmu na úrovni mediánu.</h5>
<h5><a href="#_ftnref10" name="_ftn10">[10]</a>   Životné minimum, resp. jeho násobky, sa často používa na definovanie hraníc pre získanie nárokov (napr. maximálny príjem domácnosti záujemcu o štátom podporované nájomné bývanie musí byť rovný alebo nižší ako osemnásobok životného minima), ale aj v daňovom systéme čím ovplyvňuje efektívne zaťaženie daňou z príjmov fyzických osôb (cez určenie nezdaniteľnej časti základu dane).</h5>
<h5><a href="#_ftnref11" name="_ftn11">[11]</a>   Hybridný prístup sa navrhuje využiť pri definícii „energetickej chudoby“. Energetická chudoba podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je stav, keď jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií, potrebných na fungovanie domácnosti, čo v podmienkach Slovenskej republiky znamená, že výdavky domácnosti na energie predstavujú viac ako 10,0 % priemerných výdavkov domácnosti na energie z celkových istých peňažných príjmov domácnosti a zároveň táto domácnosť spĺňa podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi. Viac k téme energetickej chudoby nájdete aj v blogu RRZ tu: <a href="https://www.rrz.sk/koho-ochranilo-zastropovanie-rastu-cien-energii-pred-rizikom-energetickej-chudoby/">https://www.rrz.sk/koho-ochranilo-zastropovanie-rastu-cien-energii-pred-rizikom-energetickej-chudoby/</a></h5>
<h5><a href="#_ftnref12" name="_ftn12">[12]</a>   <a href="https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor-2025-04/">https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor-2025-04/</a></h5>
<h5><a href="#_ftnref13" name="_ftn13">[13]</a>   V analytickej časti, grafoch a číslach sa z technických dôvodov pracuje s pojmom rodina a nie domácnosť. Pri interpretácii výsledkov je potrebné túto skutočnosť zohľadňovať.</h5>
<h5><a href="#_ftnref14" name="_ftn14">[14]</a>   Informácie o majetku domácností (rodín) nie sú v analýze zohľadňované, kvôli ich nedostupnosti a zároveň limitovanom vplyve na väčšinu nárokov. Majetok sa v súčasnosti posudzuje najmä pri dávkach sociálnej pomoci (napr. pomoc v hmotnej núdzi, príspevky na kompenzáciu ŤZP).</h5>
<h5><a href="#_ftnref15" name="_ftn15">[15]</a>   Príjmová distribúcia rodín je vytvorená pomocou mikrosimulačného modelu TATRASK, ktorý pracuje s administratívnymi údajmi o príjmoch z oficiálnych zdrojov. Rôzne neoficiálne príjmy, ktoré môžu byť súčasťou príjmov domácností alebo aj rôzne peňažné transfery medzi domácnosťami nie sú modelom zachytené.</h5>
<h5><a href="#_ftnref16" name="_ftn16">[16]</a>   Výška 13. dôchodku je stanovená ako priemerná mesačná suma konkrétneho druhu dôchodku (starobného, invalidného, vdovského/vdoveckého, sirotského) za predchádzajúci rok. Najvyššiu sumu dostanú v roku 2025 starobní dôchodcovia (667,30 eur), kým poberatelia sirotských dôchodkov 300 eur.</h5>
<h5><a href="#_ftnref17" name="_ftn17">[17]</a>   Ilustračný príklad: ak je mediánový ekvivalentný príjem približne 10 tis. eur ročne, tak v prípade dvojice dôchodcov má takáto rodina celkový čistý príjem 15 tis. eur ročne (10*(1+0,5)), čiže mesačne má každý z nich priemerne 625 eur. V prípade rodiny dvoch rodičov s dieťaťom je to 18 tis. eur ročne (10*(1+0,5+0,3)), teda priemerne má každý z dospelých čistý príjem 750 eur mesačne. Návod ako čítať distribučné grafy je k dispozícii tu: <a href="https://www.rrz.sk/ako-citat-distribucne%20-grafy/">https://www.rrz.sk/ako-citat-distribucne -grafy/</a></h5>
<h5><a href="#_ftnref18" name="_ftn18">[18]</a>   Hranica rizika chudoby je definovaná ako 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu rodín. Mediánový príjem v tomto kontexte znamená strednú hodnotu – teda číslo, pri ktorom polovica rodín má nižšie príjmy a druhá polovica vyššie príjmy. Hranica rizika chudoby vypočítaná z uvedenej príjmovej distribúcie je 5817 eur pre jednotlivca. Táto hodnota patrí do 26. percentilu. Pre vyhladenie vplyvu jedného konkrétneho percentilu pre porovnanie ako základ používame priemer hodnôt z 21. až 31. percentilu.</h5>
<h5><a href="#_ftnref19" name="_ftn19">[19]</a>   Z pohľadu vyhodnocovania adresnosti považujeme porovnávanie absolútneho nároku na transfery v eurách za najrelevantnejšie. Alternatíva vyhodnocovania v percentuálnom vyjadrení voči posudzovaným príjmom by prakticky znemožnila ilustrovať adresnosť, nakoľko vyššie príjmové skupiny by percentuálne mali vždy nižší vplyv dávok ako nízkopríjmové domácnosti.</h5>
<h5><a href="#_ftnref20" name="_ftn20">[20]</a>   V rámci vyhodnotenia bilancie jednotlivých príjmových skupín so štátom by mohol zaznieť argument, že vyššie príjmové skupiny participujú na financovaní štátu vyššími zaplatenými daňami. Ide však len o čiastočne relevantnú argumentáciu, nakoľko nie je možné bez hlbšej analýzy a jasne pomenovanej väzby spájať vyššie zaplatené dane len so skúmanou sociálnou politikou, nakoľko daňami sa financujú aj mnohé ďalšie oblasti fungovania štátu (obrana, spravodlivosť, solidarita v rámci sociálneho a zdravotného poistenia a pod.).</h5>
<h5><a href="#_ftnref21" name="_ftn21">[21]</a>   K potrebe reformovať životné minimum sa prihlásila v roku 2023 úradnícka vláda v dokumente <a href="https://www.vlada.gov.sk/site/assets/files/3071/white_paper_4_socialna_spravodlivost_online_2.pdf">Sociálne spravodlivá krajina</a> (str. 35). Programové vyhlásenie súčasnej vlády schválené 21. novembra 2023 tiež deklaruje ambíciu úpravy životného minima, doteraz však nebol zámer predstavený: „Pre odstraňovanie chudoby vláda zavedie nový koncept životného minima tak, aby jeho suma skutočne zodpovedala minimálnym výdavkom na základné životné potreby v modernej európskej spoločnosti. V tejto súvislosti stanoví, ktoré nástroje a parametre budú naviazané na životné minimum.“</h5>
<h5><a href="#_ftnref22" name="_ftn22">[22]</a>   Príklady ilustrujú okamžité motivácie politikov a presadzovanie návrhov, ktoré neboli dostatočne prediskutované vo väzbe na iné ciele sociálneho systému a rozpočtovej udržateľnosti. Nie je cieľom hodnotiť ich správnosť alebo nesprávnosť.</h5>
<h5><a href="#_ftnref23" name="_ftn23">[23]</a>   Systém adresnosti je potrebné nastaviť na podmienky Slovenska. Inšpirácie zo zahraničia slúžia najmä na to, že je to možné realizovať vo väčšom aj menšom rozsahu. V Českej republike od 1. októbra 2025 zavádzajú „superdávku“, ktorá je určená pre nízkopríjmové domácnosti a zjednodušuje systém pomoci zlúčením štyroch dávok do jednej: prídavok na dieťa, príspevok na bývanie, príspevok na živobytie, doplatok na bývanie. Nárok je podmienený podaním žiadosti. Viac automatický a pomerne komplexný systém funguje vo Veľkej Británii pod názvom univerzálny kredit (UC). Podobných príkladov by sme našli určite viac.</h5>
<h5><a href="#_ftnref24" name="_ftn24">[24]</a>    Napr. plošné sociálne transfery je možné kompenzovať vyšším zdaňovaním vyššie príjmových domácností.</h5>
<h5><a href="#_ftnref25" name="_ftn25">[25]</a>   OECD 2021: Income and wealth inequalities, GINI coefficient. Eurostat (2024): Living conditions in Europe - income distribution and income inequality <a href="https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Living_conditions_in_Europe_-_income_distribution_and_income_inequality">https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Living_conditions_in_Europe_-_income_distribution_and_income_inequality</a></h5>
</div>
</div></div></div></div></div><p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/kde-pomahat-a-kde-setrit-adresnost-v-socialnom-systeme-ako-kluc/">Kde pomáhať a kde šetriť? Adresnosť v sociálnom systéme ako kľúč</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Nerobme z 2. piliera, čo nemá byť (Blog)</title>
		<link>https://www.rrz.sk/nerobme-z-2-piliera-co-nema-byt/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[rozpoctovaadmin]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 03 Nov 2022 12:26:46 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>
		<category><![CDATA[Blog]]></category>
		<category><![CDATA[Dôchodky]]></category>
		<category><![CDATA[Viktor Novysedlák]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.rrz.sk/?p=16286</guid>

					<description><![CDATA[<p>Do parlamentu sa dostali viaceré návrhy zmien pre 2. pilier, ktoré by mali podľa ministra práce tento pilier dôchodkového systému výrazne zlepšiť (zarátavam aj pozmeňovací návrh p. Kremského). Hneď v úvode skonštatujem, že zmeny idú po veľmi dlhom čase naozaj dobrým smerom, aj keď určite nie do takej miery, ako by sme si viacerí želali. [&#8230;]</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/nerobme-z-2-piliera-co-nema-byt/">Nerobme z 2. piliera, čo nemá byť (Blog)</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Do parlamentu sa dostali viaceré návrhy zmien pre 2. pilier, ktoré by mali podľa ministra práce tento pilier dôchodkového systému výrazne zlepšiť (zarátavam aj pozmeňovací návrh p. Kremského). Hneď v úvode skonštatujem, že zmeny idú po veľmi dlhom čase naozaj dobrým smerom, aj keď určite nie do takej miery, ako by sme si viacerí želali. Dlhodobo boli vlády kritizované za deštrukciu a nečinnosť, aktuálnu kritiku niektorých zmien je preto potrebné vnímať v duchu „mohlo to byť ešte o niečo lepšie“.</p>
<p>Paradoxom celej situácie je aj skutočnosť, že ťahúňom týchto zmien je minister, ktorý sa netají tým, že by 2. pilier najradšej zrušil. Pre verejné financie by to však bola čistá katastrofa, nakoľko úspory by sa s najväčšou pravdepodobnosťou „prejedli“ bez toho, aby sa iným spôsobom riešil dlhodobý deficit dôchodkového systému.</p>
<p><strong>Prečo nás 2. pilier toľko traumatizuje?</strong></p>
<p>Sporenie na finančných trhoch ako jeden z pilierov dôchodkového zabezpečenia alebo sporenia ako takého  je vo svete úplne štandardný a osvedčený nástroj. Existuje mnoho dobrých alebo ešte lepších príkladov, ktoré nám mohli byť inspiráciou<a href="#_ftn1" name="_ftnref1">[1]</a>. Keď sme ho na Slovensku zavádzali v roku 2005, bol to signál posunu k modernému vnímaniu správy veci verejných. Išlo o revolučnú zmenu.</p>
<p>Zodpovednosť jednotlivca za svoj dôchodok v spojení deklaráciou jeho vlastníctva k úsporám, možnosťou dedenia úspor, boli hlavným lákadlom pre ľudí a mottom pre politikov presadzujúcich túto zmenu. A vďaka tomuto naratívu, ktorý pretrváva dodnes, sa aj napriek viacerým snahám časti politickej garnitúry, nepodarilo 2. pilier definitívne zrušiť.</p>
<p>Paradoxne, všetky tieto atribúty 2. piliera prispievajú aj k tomu, že s 2. pilierom sa narába necitlivo, neodborne, s emóciami, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho neefektívnemu nastaveniu až do takej miery, že jeho zrušenie prestalo byť tabu aj pre niektorých odborníkov.</p>
<p><strong>„Švajčiarske“ dôchodky</strong></p>
<p>Chyba sa stala už  pri zavedení 2. piliera. Nekorektné informácie o výhodnosti vstupu do 2. piliera vytvorili pocit, že 2. pilier je novodobým zázrakom, ktorý je dobrý pre všetkých. Ale nebolo to tak, na čo sme upozorňovali už vtedy<a href="#_ftn2" name="_ftnref2">[2]</a>. Fakt, že sa do 2. piliera dostali ľudia, ktorí tam objektívne nemali čo robiť, len prispel k tomu, že poskytol príležitosť a obhajobu politikom neskôr do toho zasiahnuť. Niekoľkonásobné otvárania a spochybňovania reputácie 2. piliera viedlo k tomu, že takmer 20 rokov sa vedie boj o prežitie 2. piliera, nie o to, aby bol čo najprínosnejší pre celú spoločnosť.</p>
<p><strong>Prečo mať dobrý 2. pilier</strong></p>
<p>Je výška dôchodku z 2. piliera tým najdôležitejším ? Ako sa to vezme. Samozrejme, hlavným cieľom by malo byť, aby systém generoval primerane vysoké dôchodky, zdôraznil by som však slovíčko primerane. Tým hlavným dôvodom jeho zavedenia predsa bola neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému, ktorá bola zjavná už vtedy a robili sa kroky k jeho stabilizácii. Ako rolu hrá v tomto dobre nastavený 2. pilier?</p>
<p><img loading="lazy" decoding="async" width="940" height="788" class="alignnone size-full wp-image-16289" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/08/pilier-2c.png" alt="" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/08/pilier-2c.png 940w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/08/pilier-2c-300x251.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/08/pilier-2c-768x644.png 768w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/08/pilier-2c-480x402.png 480w" sizes="auto, (max-width: 940px) 100vw, 940px" /></p>
<p><em>Rozkladá náklady v čase </em>– bez sporivej schémy by sa dopady starnutia populácie na dôchodkový systém prejavili plne v priebežnom systéme v tom čase, kedy bude populácia najstaršia. Tak kulminujúci dopad starnutia by verejné financie veľmi ťažko zvládali, resp. skôr nezvládli. Sporenie v 2. pilieri rozkladá náklady v čase tým, že štát sa už pri jeho zavedení vzdal časti príjmov za odmenu, že v budúcnosti ušetrí na nákladoch – budúcich dôchodkoch vyplácaných z 2. piliera.</p>
<p><em>Diverzifikuje riziko</em>, a to hneď viaceré. Politické riziko súvisí so zmenami vo filozofii dôchodkového zabezpečenia napríklad smerom k základnému príjmu, makroekonomické riziko súvisí s pomalým rastom slovenskej ekonomiky voči svetu, čo by automaticky znamenalo nižšie dôchodky z priebežného piliera a relatívne vyššie z 2. piliera; geografické riziko súvisí s možnosťou diverzifikovať úspory medzi mnohé ďalšie krajiny a regióny. Diverzifikácia rizík má však svoju cenu a vo výsledku pre konkrétneho jednotlivca v danom čase nemusí znamenať vždy výhodu. Čím dlhšie obdobie fungovania 2. piliera, tým sa výhody diverzifikácie pre spoločnosť zvyšujú. Nespoliehať sa na jeden zdroj výnosov je dobrým pravidlom.</p>
<p><strong>Tak sú to moje peniaze alebo nie?</strong></p>
<p>Navrhované zmeny v možnosti jednorazového výberu nasporených úspor otvárajú aj otázku, do akej miery sa na úspory v druhom pilieri pozerať len ako na nahromadené osobné zdroje a do akej sú súčasťou verejného dôchodkového systému. Odpoveď nie je čiernobiela, aj keď mnohí by to tak chceli vidieť. Skutočne vaše peniaze sú tie, s ktorými si môžete robiť čo chcete. Pri 2. pilieri to neplatí. Formálny pohľad, že ide o  sporivý pilier v súkromných spoločnostiach, dokonca podporený Eurostatom tak, že ho nezahŕňa do bilancie štátu, naozaj navodzuje dojem, že ide o vlastníctvo jednotlivca. Tak kde je háčik? Pomenujem z môjho pohľadu najdôležitejšie:</p>
<p><em>Povinné odvody</em></p>
<p>Súkromné sporenie je tvorené zo štátom vynucovaných povinných odvodov za účelom zabezpečenia v starobe.  Na tento účel poskytuje rovnaký daňovo-odvodový režim ako pri odvodoch a dôchodkoch z prvého piliera. Sporenie do 2. piliera nie je nad rámec povinných odvodov, je ich súčasťou. Tí, ktorí sú v 2. pilieri si ich delia pomerne medzi priebežný a sporivý pilier. Nemožno ich neplatiť.</p>
<p><em>Morálny hazard a štát ako posledný záchranca</em></p>
<p>Zavedením sporivého piliera sa štát nezbavuje zodpovednosti za výsledky, ktoré tento systém prináša. Naopak, pôsobí ako záchranca poslednej inštancie práve vtedy, kedy sporenie z akejkoľvek príčiny zlyhá a výsledné dôchodky by boli nízke. Nemusí u všetkých, len u niekoho, hoci aj u tých, ktorí si to spôsobili sami, či už zlou vlastnou investičnou stratégiou (výber a časovanie fondov) alebo si namiesto vyššej doživotnej anuity zvolili výberom časti úspor dočasne vyšší životný štandard. Aj málo stačí na to, aby štát vstúpil do hry, pretože za primerané zabezpečenie v starobe zodpovedá štát. Je to povinný dôchodkový systém, preto je k tomu legislatíva, pravidlá a obmedzenia, a k tomu ako bonus, aj implicitná garancia štátu, že nejaké dôchodky dostanete. Riziká pre sporiteľov sú preto nepomerne nižšie ako v iných komerčných schémach.</p>
<p><em>Individuálny a verejný záujem</em></p>
<p>Argumentom proti môže byť zmene roly štátu. Občania sú predsa zodpovední, vedia sa o seba postarať, len im treba nechať slobodu. Znie to pekne, ale príkladov, že to takto jednoducho nefunguje, je veľa. V prípade 2. piliera už len samotný fakt, že ešte stále máme 51 % sporiteľov v najkonzervatívnejších garantovaných fondoch (aj keď ich počet v čase postupne klesá), pasívne sa prizerajúcich, ako sa im znižujú reálne dôchodky, je jeden z príkladov. Bolo by naivné myslieť si, že všetci ľudia vedia a chcú sa aktívne starať o peniaze, ktoré si od nich nútene berie štát. Netreba sa preto pasivite ľudí čudovať.</p>
<p>Ak už máme povinný systém a štát ho vynucuje, má vytvoriť predpoklady na to, aby prinášal čo najväčší benefit pre spoločnosť. Pre celú spoločnosť, nie pre vybrané skupiny jednotlivcov. Cesta povinného vstupu, navrhovanej predvolenej investičnej stratégie je tou správnou cestou.</p>
<p>A jednorazové vybratie úspor? Najprv si treba zodpovedať otázku, či je to vo verejnom záujme, akým spôsobom by to pokrivilo trh s dôchodkami (anuitami) a akým spôsobom by to zvýhodňovalo viac alebo menej príjmových ľudí. Dôchodkový systém nevznikol na rekonštrukciu domov, kúpu auta, či zdravotnú starostlivosť. Na to máme predsa iné nástroje. A keď sa už pripustil čiastočný výber, zdanenie je prirodzenou brzdou na to, aby sa z 2. piliera nestal  selektívne poskytovaný zdroj nezdanených príjmov na úkor nižších  dôchodkov z druhého piliera pre tých ostatných.  Aj tu totiž platí, že čím menší trh a čím viac možností vyviazať sa, tým viac dôchodkový systém pri napĺňaní verejného záujmu utrpí.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><a href="#_ftnref1" name="_ftn1">[1]</a>     <a href="https://www.nbs.sk/_img/documents/publik/op_1_2020_odor_povala_ako_zreformovat_druhy_pilier.pdf">Pozri napr. štúdiu: Ódor Ľ, Povala P. : Sporiteľ na prvom mieste. Ako zreformovať druhý dôchodkový pilier na Slovensku?; Príležitostná štúdia NBS č. 1/2020</a></p>
<p><a href="#_ftnref2" name="_ftn2">[2]</a>     Ódor. Ľ a kol.: <a href="https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/ekonomicke-analyzy/2-vplyv-dochodkoveho-sporenia-verejne-financie-obcanov-november-2004.html">Vplyv dôchodkového sporenia na verejné financie a občanov (november 2004), IFP MFSR 2004</a></p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/nerobme-z-2-piliera-co-nema-byt/">Nerobme z 2. piliera, čo nemá byť (Blog)</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Stretnutie českej a slovenskej rozpočtovej rady</title>
		<link>https://www.rrz.sk/stretnutie-ceskej-a-slovenskej-rozpoctovej-rady/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Žofia]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 18 Oct 2022 08:48:12 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Aktuálne]]></category>
		<category><![CDATA[Ján Tóth]]></category>
		<category><![CDATA[Juraj Kotian]]></category>
		<category><![CDATA[Martin Šuster]]></category>
		<category><![CDATA[Pavol Majher]]></category>
		<category><![CDATA[Viktor Novysedlák]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.rrz.sk/?p=16168</guid>

					<description><![CDATA[<p>Nadviazali sme na dobrý zvyk stretnutí rozpočtových rád českej a slovenskej republiky. Konalo sa v dňoch 10. a 11. októbra v priestoroch zrekonštruovaného Zámku Šimák v Pezinku. Stretnutia sa za českú Národnú rozpočtovú radu (NRR) zúčasnili predseda Mojmír Hampl, člen NRR Jan Pavel a vedúci Úradu NRR Jan Kubíček. Za slovenskú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť [&#8230;]</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/stretnutie-ceskej-a-slovenskej-rozpoctovej-rady/">Stretnutie českej a slovenskej rozpočtovej rady</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Nadviazali sme na dobrý zvyk stretnutí rozpočtových rád českej a slovenskej republiky.</p>
<p>Konalo sa v dňoch 10. a 11. októbra v priestoroch zrekonštruovaného Zámku Šimák v Pezinku.</p>
<p>Stretnutia sa za českú Národnú rozpočtovú radu (NRR) zúčasnili predseda Mojmír Hampl, člen NRR Jan Pavel a vedúci Úradu NRR Jan Kubíček. Za slovenskú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť jej členovia Ján Tóth, Martin Šuster, Juraj Kotian, výkonný riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák a vedúci oddelenia fiškálnych analýz a prognóz Pavol Majher.</p>
<p>V neformálnej atmosfére rokovali o výhľade slovenského fiškálu, komplexnej novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti (výdavkové limity a dlhová brzda, lessons learned po 10 rokoch), tiež o nastavení Národnej rozpočtovej rady (nezávislosť, voľba členov, atď.), o doterajšej skúsenosti s fiškálnymi pravidlami v Českej republike, o fungovaní makroekonomických a daňových výborov, o spolupráci s verejnosťou (tzv. quick wins).</p>
<p>V priebehu druhého dňa rozšírili záber o európske fiškálne pravidlá, vzťah menovej a fiškálnej politiky EMÚ, fiškálne rizika v oblasti riešenia energetickej krízy pre Slovensko, ČR a EÚ, valorizáciu dôchodkov a iných dávok.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/stretnutie-ceskej-a-slovenskej-rozpoctovej-rady/">Stretnutie českej a slovenskej rozpočtovej rady</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Dvojaká chudoba &#8230;alebo keď nevieme, kto je chudobný (blog)</title>
		<link>https://www.rrz.sk/dvojaka-chudoba-alebo-ked-nevieme-kto-je-chudobny/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[rozpoctovaadmin]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 13 May 2022 09:55:39 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Verejné financie]]></category>
		<category><![CDATA[Analytické postrehy (Blog)]]></category>
		<category><![CDATA[Blog]]></category>
		<category><![CDATA[Norbert Švarda]]></category>
		<category><![CDATA[Viktor Novysedlák]]></category>
		<category><![CDATA[Zuzana Siebertová]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.rrz.sk/?p=14097</guid>

					<description><![CDATA[<p>Viktor Novysedlák, Zuzana Siebertová, Norbert Švarda V posledných dňoch sa v médiách aj v rôznych diskusiách narába s pojmami ako chudobou ohrozené skupiny obyvateľstva. Slúži to ako podporný argument pri predstavovaní opatrení politických strán, aktuálne najmä podpore rodín. V prvom rade je potrebné si ujasniť to, že pojem chudoba nie je na Slovensku legislatívne upravený. K meraniu chudoby sa [&#8230;]</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/dvojaka-chudoba-alebo-ked-nevieme-kto-je-chudobny/">Dvojaká chudoba &#8230;alebo keď nevieme, kto je chudobný (blog)</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><em>Viktor Novysedlák, Zuzana Siebertová, Norbert Švarda</em></p>
<p>V posledných dňoch sa v médiách aj v rôznych diskusiách narába s pojmami ako <em>chudobou ohrozené skupiny obyvateľstva</em>. Slúži to ako podporný argument pri predstavovaní opatrení politických strán, aktuálne najmä podpore rodín.</p>
<p>V prvom rade je potrebné si ujasniť to, že <strong>pojem chudoba nie je na Slovensku legislatívne upravený.</strong> K meraniu chudoby sa tak dá pristúpiť dvoma rôznymi spôsobmi. Jeden prístup poskytuje pohľad <strong>cez výdavky domácností</strong>, v druhom prístupe je základom <strong>rozloženie príjmov všetkých domácností</strong>. Tieto dva prístupy v súčasnosti vedú k diametrálne odlišným záverom o tom, koľko ľudí je na Slovensku považovaných za chudobných.</p>
<p><em>Životné minimum ako hranica absolútnej chudoby</em></p>
<p>Skúsme si rozobrať <strong>prvý prístup</strong> cez výdavky domácností.<strong> Tento prístup je dôležitý aj z toho pohľadu, že na Slovensku bol rozhodujúci pre legislatívne nastavenie sociálneho systému formou pomoci v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi je aj najčastejšie spoločnosťou vnímaná ako synonymum chudoby</strong>. Pomoc v hmotnej núdzi je založená na inštitúte „životného minima“. Životné minimum je priamo definované ako spoločensky uznaná minimálna úroveň čistých príjmov osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Štát poskytne sociálnu pomoc osobám a domácnostiam, ak ich príjmy nedosahujú úroveň stanoveného životného minima<a href="#_ftn1" name="_ftnref1">[1]</a>. Hodnota životného minima bola naposledy zreformovaná v roku 1998, jeho sumy sú odvtedy iba pravidelne valorizované mechanizmom stanoveným v roku 2001<a href="#_ftn2" name="_ftnref2">[2]</a>. <strong>Životné minimum bolo nastavené tak, aby odzrkadľovalo výdavky domácností na ich základné potreby</strong> (výdavky na výživu, ostatné základné osobné potreby a výdavky spojené s prevádzkou domácností)<a href="#_ftn3" name="_ftnref3">[3]</a> a môžeme ho v súčasnosti v podmienkach Slovenska vnímať tiež ako <strong>hranicu absolútnej chudoby</strong>.</p>
<p><em>Keď chudoba znamená mať menej ako ostatní</em></p>
<p>Druhým konceptom je meranie príjmovej chudoby podľa výšky disponibilných príjmov domácností. Zjednodušene povedané, domácnosti s nižším príjmom ako väčšina domácností, sú považované za domácnosti ohrozené chudobou, nakoľko sú tieto domácnosti vylúčené z účasti na „bežnom“ štandarde spoločnosti. Vyjadrené technicky, <strong>pod hranicou chudoby sú tie domácnosti, ktorých príjmy nedosahujú vypočítanú hranicu stanovenú ako 60 </strong><strong>% </strong><strong>mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu<a href="#_ftn4" name="_ftnref4">[4]</a></strong>. Túto hranicu (vyjadrenú v eurách) každoročne vypočítava Štatistický úrad na základe údajov z výberového zisťovania EU-SILC. A keďže tu sa sleduje úroveň príjmov danej domácnosti voči príjmom iných domácností, ide o <strong>relatívnu hranicu chudoby<a href="#_ftn5" name="_ftnref5">[5]</a></strong>. Zároveň netreba opomenúť fakt, že hodnota 60% je arbitrárne stanovená hranica používaná v krajinách EÚ, pričom pre dokumentáciu variability údajov sa zvyčajne publikujú aj hranice chudoby na úrovni 40 %, 50 % a 70 % mediánu.</p>
<p><em>S rastom bohatstva spoločnosti sa chudobní stali chudobnejšími </em></p>
<p>Zaujímavé je porovnať výsledky vychádzajúce z týchto dvoch konceptov.<strong> V roku 2004 bola hodnota životného minima vyššia ako hranica chudoby pre dvojicu s dvoma deťmi, avšak v súčasnosti je hodnota životného minima voči hranici príjmovej chudoby približne na polovičnej úrovni.</strong> Dôvodom je skutočnosť, že životné minimum predstavujúce výdavky domácností, nereflektuje rast príjmov v ekonomike.</p>
<p><img loading="lazy" decoding="async" width="970" height="552" class="alignnone size-full wp-image-14146" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf1C.png" alt="" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf1C.png 970w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf1C-300x171.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf1C-768x437.png 768w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf1C-480x273.png 480w" sizes="auto, (max-width: 970px) 100vw, 970px" /></p>
<p>&nbsp;</p>
<p><em>Poznámka: údaje z EU-SILC zobrazujú hodnoty v príjmovom referenčnom období. Životné minimum sa každoročne mení k 1.7., v grafe je zobrazená hodnota platná k 31. 12. daného roka. Rodina (2+2) označuje dvojicu s dvoma deťmi do 14 rokov. Hranica príjmovej chudoby je stanovená ako 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu domácností.</em></p>
<p style="text-align: right;"><em>Zdroj: EUROSTAT (EU-SILC), výpočty RRZ</em></p>
<p>Počet ľudí ohrozených príjmovou chudobou je relatívne stabilný, závisí od ekonomického cyklu (v recesii alebo ekonomickom spomalení sa počet chudobných zvyšuje). Podiel počtu ľudí v hmotnej núdzi a pod hranicou príjmovej chudoby bol stabilný až do roku 2014, nepresiahol dvojnásobok. Po roku 2014 začal počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi významne klesať<a href="#_ftn6" name="_ftnref6">[6]</a>, kým počet ľudí pod hranicou príjmovej chudoby sa významne nemenil. <strong>Výsledkom je, že napriek podobnému počtu ľudí ohrozených </strong>(relatívnou) <strong>príjmovou chudobou, štát nastavením sociálneho systému pomáha čoraz menšej skupine ľudí v hmotnej núdzi.</strong> Podiel počtu ľudí pod hranicou chudoby na poberateľoch dávky v hmotnej núdzi sa zvýšil z dvojnásobku na päťnásobok.</p>
<p><img loading="lazy" decoding="async" width="1074" height="660" class="alignnone size-full wp-image-14115" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf-2B.png" alt="" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf-2B.png 1074w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf-2B-300x184.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf-2B-1024x629.png 1024w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf-2B-768x472.png 768w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf-2B-480x295.png 480w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/05/graf-2B-992x610.png 992w" sizes="auto, (max-width: 1074px) 100vw, 1074px" /></p>
<p><em>Poznámka: údaje z EU-SILC zobrazujú hodnoty v príjmovom referenčnom období. Priemerný počet poberateľov PHN vrátane spoluposudzovaných osôb v tisíckach osôb. Hranica príjmovej chudoby je stanovená ako 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu domácností.</em></p>
<p style="text-align: right;"><em>Zdroj: EUROSTAT (EU-SILC), UPSVaR, výpočty RRZ</em></p>
<p><em>Životné minimum by malo definovať ciele sociálnej politiky štátu</em></p>
<p>Nožnice medzi tým, ako rástli príjmy v ekonomike a tým, koho štát podporuje cez svoj sociálny systém sa výrazne otvorili. Prirodzene sa vynára otázka, či súčasná úroveň životného minima, a teda komu štát cez svoj sociálny systém pomáha, zodpovedá realite vývoja ekonomiky v posledných rokoch a teda zohľadneniu vyššieho priemerného životného štandardu obyvateľstva. Navyše, životné minimum vstupuje ako parameter aj do daňového systému. Pomalý rast životného minima vedie k nárastu zdaňovania nízkopríjmových jednotlivcov, keď napr. teraz platia dane aj z minimálnej mzdy<a href="#_ftn7" name="_ftnref7">[7]</a>. Do zabudnutia z tohto dôvodu odišla zamestnanecká prémia, ale aj fixne nastavená odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie, ako odporúčané hlavné nástroje zníženia daňového zaťaženia nízkych príjmov a zvýšenia motivácie pracovať. Systém sociálnej podpory tak nemožno vnímať izolovane od ostatných nástrojov sociálnej politiky.</p>
<p>Životné minimum je efektívnym prvkom sociálneho systému len ak je pravidelne prehodnocovaná jeho úroveň a zároveň je nastavený vhodný valorizačný mechanizmus<a href="#_ftn8" name="_ftnref8">[8]</a>. Jeho úroveň však v dôsledku štrukturálnych zmien a aplikovanej valorizácie nemusí zodpovedať základným potrebám domácností a teda je vysoko pravdepodobné, že v súčasnosti už neplní svoju funkciu správne. Navyše, v súčasnosti je systém poskytovania pomoci v hmotnej núdzi legislatívne nastavený tak, že je v ňom výrazne prítomný prvok pracovnej aktivácie, keďže aj plnú sumu základnej dávky je potrebné odpracovať. Preto prípadné zvýšenie súm životného minima, a nevyhnutne aj dávok, nemusí automaticky znamenať zníženie motivácie pracovať. Rozšíri sa však okruh poberateľov dávky, čiže tých, ktorí pomoc potrebujú.</p>
<p>Kľúčovou otázkou teda je, do akej miery má životné minimum ako „spoločensky uznaná hranica chudoby“ zohľadňovať aj rast bohatstva krajiny, a teda do akej miery má ísť nie o absolútnu hranicu chudoby, ale aj relatívnu. To má aj zásadné implikácie pre to, aké ciele má náš sociálny systém plniť. A preto je legitímne sa pýtať, <strong>ak je domácnosť s deťmi ohrozená príjmovou chudobou a je to používané ako argument v prospech masívneho navyšovania vládnych výdavkov, prečo sa nezaoberáme tým, ako zlepšiť existujúci sociálny systém. </strong><strong>A to tak, aby efektívnym, finančne menej nákladným spôsobom a dlhodobo cielil podporu všetkým, ktorí to naozaj potrebujú. Bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú nezaopatrené deti.</strong></p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Poznámky:</strong></p>
<p><a href="#_ftnref1" name="_ftn1">[1]</a>      Systém pomoci v hmotnej núdzi tvorí základná dávka a viacero príspevkov, ktoré sú stanovené nezávisle od výšky životného minima. Výška základnej dávky sa odvíja od štruktúry domácnosti – rozlišuje sa či ide o jednotlivca, jednotlivca s menej alebo viac ako štyrmi deťmi, dvojicu bez detí, dvojicu s menej alebo viac ako štyrmi deťmi. Poskytovanie príspevkov je viazané na splnenie určitých podmienok v závislosti od životnej situácie žiadateľa. Výška pomoci v hmotnej núdzi je daná ako rozdiel medzi sumou nárokov na dávku a jednotlivé príspevky a príjmom.</p>
<p><a href="#_ftnref2" name="_ftn2">[2]</a>      Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.</p>
<p><a href="#_ftnref3" name="_ftn3">[3]</a>      Spôsob valorizácie životného minima je samo o sebe problém, nakoľko pri aktuálnej valorizácii sa mixujú dva princípy – príjmový (zvyšovanie o rast príjmov) a výdavkový (zvyšovanie o infláciu), pričom sa životné minimum každoročne zvýši o nižší nárast z týchto dvoch indikátorov. To spôsobuje, že životné minimum nesleduje ani príjmový koncept (z povahy definície to asi ani nebolo zámerom), ale ani výdavkový, nakoľko nemusí zohľadniť v plnej miere ani rast životných nákladov.</p>
<p><a href="#_ftnref4" name="_ftn4">[4]</a>      Ekvivalentný disponibilný príjem odzrkadľuje rozdiely vo veľkosti a štruktúre domácností. Vypočíta sa tak, že celkový disponibilný príjem všetkých členov domácnosti sa vydelí jej ekvivalentnou veľkosťou (sumou váh jednotlivých členov domácnosti: váha 1 prvý dospelý, váha 0,5 druhý dospelý a každý ďalší člen starší ako 14 rokov a váha 0,3 každé dieťa mladšie ako 14 rokov).</p>
<p><a href="#_ftnref5" name="_ftn5">[5]</a>     Hlavným ukazovateľom, ktorý Štatistický úrad meria, je počet osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Inými slovami, okrem konceptu príjmovej chudoby sa zohľadňujú aj ďalšie dve dimenzie a to materiálna deprivácia a vylúčenie z trhu práce.</p>
<p><a href="#_ftnref6" name="_ftn6">[6]</a>      V <a href="https://www.rrz.sk/sprava-o-vyvoji-socialneho-systemu-welfare-report/">Správe o vývoji sociálneho systému</a> uvádzame, že k poklesu počtu poberateľov dávky prispela najmä legislatívna zmena v roku 2014, na základe ktorej sa posilnila požiadavka aktivácie a získanie plnej sumy dávky je pre plnoletých členov domácnosti podmienené vykonávaním pracovných činností.</p>
<p><a href="#_ftnref7" name="_ftn7">[7]</a>      Minimálnu mzdu je možné vnímať ako ďalší z ochranných prvkov, ktorým štát v tomto prípade prenáša podporu nízkopríjmových na zamestnávateľov. Hodnota minimálnej mzdy bola v posledných rokoch zvyšovaná podstatne rýchlejšie ako rástlo životné minimum.</p>
<p><a href="#_ftnref8" name="_ftn8">[8]</a>      Ten súčasný nie je vhodný už len z toho dôvodu, že nekopíruje rast nákladov nízkopríjmových domácnosti. Problematické je použitie nižšieho z dvoch indikátorov. Nelogickým sa zdá byť pri danom koncepte aj zahrnutie rastu disponibilných príjmov domácností, čo by indikovalo relatívny koncept, avšak nevhodne použitý.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/dvojaka-chudoba-alebo-ked-nevieme-kto-je-chudobny/">Dvojaká chudoba &#8230;alebo keď nevieme, kto je chudobný (blog)</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Podľa odhadu RRZ rozpočet bez započítania pozitívnych vplyvov dôchodkovej reformy zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií</title>
		<link>https://www.rrz.sk/podla-odhadu-rrz-rozpocet-bez-zapocitania-pozitivnych-vplyvov-dochodkovej-reformy-zhorsuje-dlhodobu-udrzatelnost-verejnych-financii/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[rozpoctovaadmin]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 15 Nov 2021 09:00:51 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Demografia]]></category>
		<category><![CDATA[Anetta Čaplanová]]></category>
		<category><![CDATA[Dlhodobá udržateľnosť]]></category>
		<category><![CDATA[Hodnotenie návrhu rozpočtu]]></category>
		<category><![CDATA[Ján Tóth]]></category>
		<category><![CDATA[Juraj Kotian]]></category>
		<category><![CDATA[Viktor Novysedlák]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.rrz.sk/?p=11043</guid>

					<description><![CDATA[<p>(Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy 2022 &#8211; 2024. V pripojených súboroch nájdete celý analytický materiál, zhrnutie analytického materiálu, prezentáciu a otázky-odpovede). &#160; Predložený Návrh rozpočtu verejnej správy pre roky 2022 – 2024 považuje Rada  za realistický  len v prvom roku. Podľa v súčasnosti dostupných dát RRZ odhaduje v roku 2022 deficit nižší o 0,5% HDP (0,5 mld. eur) [&#8230;]</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/podla-odhadu-rrz-rozpocet-bez-zapocitania-pozitivnych-vplyvov-dochodkovej-reformy-zhorsuje-dlhodobu-udrzatelnost-verejnych-financii/">Podľa odhadu RRZ rozpočet bez započítania pozitívnych vplyvov dôchodkovej reformy zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>(Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy 2022 &#8211; 2024. V pripojených súboroch nájdete celý analytický materiál, zhrnutie analytického materiálu, prezentáciu a otázky-odpovede).</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Predložený Návrh rozpočtu verejnej správy pre roky 2022 – 2024 považuje Rada  za realistický  len v prvom roku</strong>. Podľa v súčasnosti dostupných dát RRZ odhaduje v roku 2022 deficit nižší o 0,5% HDP (0,5 mld. eur) v porovnaní s odhadom vlády.</p>
<p>Aj tento rok Rada konštatuje, že návrh neobsahuje skutočné viacročné rozpočtovanie. Pre roky 2023 a 2024 Rada identifikovala  významné riziká, ktoré vyplývajú z nedostatočného vyšpecifikovania alebo neuvedenia opatrení na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Podľa odhadu Rady by sa v rokoch 2023 a 2024 bez týchto opatrení  deficit znížil len na 3,9 % HDP, vláda však cieli deficity 2,7 % HDP, resp. 2,6 % HDP. Aby bol rozpočet realistický aj v strednodobom horizonte, vláda musí predstaviť dodatočné trvalé opatrenia na úrovni 1,3 % HDP (1,5 mld. eur). No aj v prípade dosiahnutia vládou stanovených fiškálnych cieľov sa dlhodobá udržateľnosť zlepší len prijatím avizovaných reforiem.</p>
<p><strong>„Je nevyhnutné zlepšiť finančnú stabilitu dôchodkového systému znovuzavedením dôchodkového automatu. A</strong><strong>by sa už neopakoval scenár výrazného zhoršenia dlhodobej udržateľnosti, ako sa to dialo v predkrízovom období, je dôležité prijať ú</strong><strong>stavné ukotvenie výdavkových limitov a zefektívnenie účinnosti dlhovej brzdy</strong><strong>,“ zdôrazňuje predseda RRZ Ján Tóth</strong>. Radou odhadovaný vývoj deficitu spolu so zníženou likvidnou rezervou zabezpečí stabilizáciu dlhu, nie však jeho znižovanie. Dlh sa pri takomto vývoji stabilizuje nad horným limitom dlhovej brzdy blízko hranice 60 % HDP.</p>
<p><img loading="lazy" decoding="async" width="750" height="313" class="alignnone size-full wp-image-11082" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/11/NRVS-2022-2024.png" alt="" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/11/NRVS-2022-2024.png 750w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/11/NRVS-2022-2024-300x125.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/11/NRVS-2022-2024-480x200.png 480w" sizes="auto, (max-width: 750px) 100vw, 750px" /></p>
<p>V budúcom roku bude na ekonomiku reštrikčne pôsobiť  znížená dostupnosť verejných zdrojov, keďže výpadok jednorazových opatrení na strane dopytu bude len čiastočne kompenzovaný zvýšeným prílevom eurofondov. Odhady dnes už nerátajú s prehrievaním ekonomiky v roku 2022, preto by rozpočtová politika mala byť ešte opatrná a citlivo reagovať na zmeny v ekonomike. Ak by došlo k opätovnému zhoršeniu pandemickej situácie, vláda by mala  reagovať jednorazovými adresnými stimulmi a zrýchleným čerpaním eurofondov aj nad rámec rozpočtovaných objemov, no zároveň sa vyhnúť zvyšovaniu trvalých výdavkov.</p>
<p>Nakoľko Rada očakáva výrazne nižší deficit v tomto roku &#8211;  dokonca nižší ako bol   v rozpočte ešte pred jeho novelizáciou &#8211; a táto úspora sa neprenáša dostatočne aj do budúceho roka, existujú veľké riziká, že samotný rozpočet pre budúci rok môže znamenať príliš veľké uvoľnenie konsolidačného úsilia (o 0,6 % HDP). V prípade potvrdenia predpokladaného lepšieho vývoja verejných financií v roku 2021 by preto vláda mala zvážiť adekvátne zníženie tohto uvoľnenia. V opačnom prípade tento vývoj sťaží plnenie cieľov pre roky 2023 a 2024. RRZ konštatuje, že vláda v rokoch 2023 až 2024 vyvinie takmer nulové konsolidačné úsilie, hoci prognózované prehrievanie ekonomiky vytvorí vhodné podmienky pre výraznejšiu konsolidáciu najmä v roku 2023.</p>
<audio class="wp-audio-shortcode" id="audio-11043-2" preload="none" style="width: 100%;" controls="controls"><source type="audio/mpeg" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/11/tlacovka-rozpocet-2021.mp3?_=2" /><a href="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/11/tlacovka-rozpocet-2021.mp3">https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/11/tlacovka-rozpocet-2021.mp3</a></audio>
<p><em>Zvukový záznam z verejného hodnotenia Návrhu rozpočtu verejnej správy 2022 -2024</em></p>
<p>Scenár RRZ vychádzajúci z medializovaných informácií predpokladá prijatie dvoch z troch fiškálne významných reforiem a teda použitie 2/3 z alokovanej výdavkovej rezervy v rozpočte. V takom prípade by sa dlhodobá udržateľnosť zlepšila o 0,4 % HDP, ale len ak sa  prijmú  zmeny v dôchodkoch podľa Plánu obnovy. Naopak v prípade neprijatia kľúčových dlhodobých reforiem by rozpočet viedol k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti a to aj v prípade, ak by sa  ušetrila  celá rezerva alokovaná na dodatočné výdavky podmienené prijatím reforiem.</p>
<p>Ak by sa mal vplyv neprijatia fiškálnych reforiem plne kompenzovať, ciele deficitu rozpočtu by sa museli znížiť v roku 2022 na úroveň 4,0 % HDP. Na vierohodné a trvalé zníženie deficitu pod hranicu 3 % HDP a zároveň zníženie rizík udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika, by podľa RRZ bolo potrebné<strong> okrem prijatia dôchodkovej reformy podľa Plánu obnovy aj vierohodným spôsobom vyšpecifikovať dodatočné konsolidačné opatrenia na úrovni 1-1,5% HDP (1,1 až 1,7 mld. eur).</strong></p>
<p>Záznam tlačovej konferencii o Hodnotení Návrhu rozpočtu verejnej správy 2022-2024 nájdete tu:</p>
<p><iframe loading="lazy" title="RRZ November 2021 Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy 2022 - 2024" width="500" height="281" src="https://www.youtube.com/embed/BLa92fmJoOk?feature=oembed" frameborder="0" allow="accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share" referrerpolicy="strict-origin-when-cross-origin" allowfullscreen></iframe></p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/podla-odhadu-rrz-rozpocet-bez-zapocitania-pozitivnych-vplyvov-dochodkovej-reformy-zhorsuje-dlhodobu-udrzatelnost-verejnych-financii/">Podľa odhadu RRZ rozpočet bez započítania pozitívnych vplyvov dôchodkovej reformy zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		<enclosure url="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/11/tlacovka-rozpocet-2021.mp3" length="84396842" type="audio/mpeg" />

			</item>
		<item>
		<title>Ak by sa aj konal demografický zázrak, profitovať z toho budeme o polstoročie</title>
		<link>https://www.rrz.sk/ekonom-z-rozpoctovej-rady-ak-by-sa-aj-konal-demograficky-zazrak-profitovat-z-toho-budeme-o-polstorocie-dennikn/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[mucka]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 27 May 2021 20:15:21 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Médiá]]></category>
		<category><![CDATA[Demografia]]></category>
		<category><![CDATA[Dôchodky]]></category>
		<category><![CDATA[Viktor Novysedlák]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.rrz.sk/?p=8090</guid>

					<description><![CDATA[<p>Riaditeľ kancelárie rozpočtovej rady Viktor Novysedlák hovorí, že aj keby sa na Slovensku rodilo viac detí, tak nám to v dohľadnom čase nepomôže zvrátiť trend starnutia populácie, ktorý nás čaká v najbližších desaťročiach. Vláda by preto mala čo najskôr urobiť dobrú dôchodkovú reformu. Dôležité je najmä to, aby sa opäť zaviedol automat na určovanie dôchodkového veku podľa vývoja strednej [&#8230;]</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/ekonom-z-rozpoctovej-rady-ak-by-sa-aj-konal-demograficky-zazrak-profitovat-z-toho-budeme-o-polstorocie-dennikn/">Ak by sa aj konal demografický zázrak, profitovať z toho budeme o polstoročie</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Riaditeľ kancelárie rozpočtovej rady <strong>Viktor Novysedlák</strong> hovorí, že aj keby sa na Slovensku rodilo viac detí, tak nám to v dohľadnom čase nepomôže zvrátiť trend starnutia populácie, ktorý nás čaká v najbližších desaťročiach. Vláda by preto mala čo najskôr urobiť dobrú dôchodkovú reformu. Dôležité je najmä to, aby sa opäť zaviedol automat na určovanie dôchodkového veku podľa vývoja strednej dĺžky života.</p>
<p>V rozhovore vraví tiež:</p>
<ul>
<li>Ak sa umožní ľuďom odísť do dôchodku skôr, napríklad po odpracovaní 40 rokov, dôchodok budú poberať dlhšie, preto by sa mala jeho mesačná výška znížiť.</li>
<li>Verejné financie treba konsolidovať už v roku 2022, nemalo by sa čakať až na rok 2023.</li>
<li>Výrazne zvýšiť rodinné dávky a zároveň znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce nie je možné bez toho, aby sa zvýšila DPH</li>
</ul>
<p><img loading="lazy" decoding="async" width="1024" height="772" class="alignnone size-large wp-image-8092" src="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/index-zavislosti_-1024x772.png" alt="" srcset="https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/index-zavislosti_-1024x772.png 1024w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/index-zavislosti_-300x226.png 300w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/index-zavislosti_-768x579.png 768w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/index-zavislosti_-480x362.png 480w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/index-zavislosti_-992x748.png 992w, https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/index-zavislosti_.png 1122w" sizes="auto, (max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /></p>
<p>&nbsp;</p>
<p><a href="https://e.dennikn.sk/2384621/ekonom-novysedlak-z-rozpoctovej-rady-ak-by-sa-aj-konal-demograficky-zazrak-profitovat-z-toho-budeme-o-polstorocie/">Celý rozhovor.</a></p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/ekonom-z-rozpoctovej-rady-ak-by-sa-aj-konal-demograficky-zazrak-profitovat-z-toho-budeme-o-polstorocie-dennikn/">Ak by sa aj konal demografický zázrak, profitovať z toho budeme o polstoročie</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Rozpočtový semafor</title>
		<link>https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Žofia]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 03 May 2021 08:21:31 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Publikácie]]></category>
		<category><![CDATA[Blog]]></category>
		<category><![CDATA[Fiškálne prognózy]]></category>
		<category><![CDATA[Viktor Novysedlák]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.rrz.sk/?p=2174</guid>

					<description><![CDATA[<p>Minulý týždeň som vo svojom blogu avizoval začiatok pravidelného zverejňovania našich mesačných prognóz.</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor/">Rozpočtový semafor</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div id="pl-2174"  class="panel-layout" >
<div id="pg-2174-0"  class="panel-grid panel-no-style"  data-style="{&quot;background_image_attachment&quot;:false,&quot;background_display&quot;:&quot;tile&quot;,&quot;cell_alignment&quot;:&quot;flex-start&quot;}"  data-ratio="1"  data-ratio-direction="right" >
<div id="pgc-2174-0-0"  class="panel-grid-cell"  data-weight="1" >
<div id="panel-2174-0-0-0" class="so-panel widget widget_sow-editor panel-first-child panel-last-child" data-index="0" data-style="{&quot;background_image_attachment&quot;:false,&quot;background_display&quot;:&quot;tile&quot;}" >
<div class="so-widget-sow-editor so-widget-sow-editor-base">
<div class="siteorigin-widget-tinymce textwidget">
<p>Prvá prognóza daňových príjmov a makroekonomická prognóza už boli publikované na našej webstránke, od dnes začíname zverejňovať aj náš tretí výstup &#8211; <a href="https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor-na-rok-2021-marec-2021/">rozpočtový semafor</a>.</p>
<p><strong>Zabudnite na hotovostné plnenie štátneho rozpočtu, je tu rozpočtový semafor KRRZ<br />
</strong><br />
Ak sa dnes chcete dozvedieť niečo o vývoji verejných financií v roku 2018, máte pred sebou sizyfovskú prácu, najmä ak vás zaujíma celá verejná správa v oficiálnej metodike ESA2010 (teda okrem štátneho rozpočtu aj napr. hospodárenie obcí, Sociálnej poisťovne alebo verejného zdravotného poistenia). Ministerstvo financií pravidelne zverejňuje (na dennej báze) len hotovostné plnenie štátneho rozpočtu a dopĺňa ho <a href="http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&amp;NewsID=1245">komentárom</a> na mesačnej báze. Komentáre sa zameriavajú na medziročné porovnanie údajov k danému mesiacu. Z pohľadu sledovania naplnenia rozpočtových cieľov za celú verejnú správu v oficiálnej metodike ESA2010 je informácia o hotovostnom plnení štátneho rozpočtu sama o sebe nepoužiteľná či dokonca zavádzajúca (ukázali sme to napríklad aj <a href="https://www.facebook.com/rozpoctovarada.rrz/photos/a.172454362878157/663177533805835/?type=3&amp;theater">tu</a>)<sup>1</sup>.</p>
<p>Svoj pohľad na to, či sa plní alebo neplní rozpočtový cieľ v aktuálnom roku za celú verejnú správu ministerstvo publikuje v programe stability (apríl) a v návrhu rozpočtu verejnej správy, resp. návrhu rozpočtového plánu (október). Rozsah a štruktúra zverejnených informácií však nie je bez dodatočného vysvetlenia postačujúca na korektné vyhodnotenie vývoja. Napríklad v aktuálnom odhade pre rok 2018 (ktorý je súčasťou Návrhu rozpočtu verejnej správy 2019-2021) nie je jednoduché zistiť, akým spôsobom bola použitá väčšia časť dodatočných daňových príjmy príjmov na úrovni vo výške takmer 1 mld. Eur, keďže odhad salda sa oproti cieľu rozpočtu zlepšil iba o 200 mil. eur.</p>
<p>Dnes predstavujeme rozpočtový semafor, ktorý v mesačnej periodicite, nezávisle od vlády a ministerstva financií vyhodnocuje detailné informácie o plnení rozpočtu. Predstavuje základný technický nástroj pre identifikáciu možných rizík na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Tie sa následne po ďalšom posúdení premietajú aj do oficiálnych stanovísk Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Vzhľadom na jeho dôležitosť bude v najbližšom období prebiehať jeho verejná pilotná (testovacia) prevádzka s cieľom odstrániť prípadné technické nedostatky a získať spätnú väzbu od verejnosti. Plnohodnotné fungovanie by sme chceli spustiť od roku 2019.</p>
<p><strong>Čo je teda semafor?</strong></p>
<p>Rozpočtový semafor je nástroj, ktorý odpovedá na otázku, či sa vláde darí plniť svoj rozpočtový cieľ v oblasti salda hospodárenia celej verejnej správy v aktuálnom roku. Na základe aktuálnych údajov je odhadnutý vývoj príjmových a výdavkových položiek rozpočtu, z ktorých sa následne vypočíta odchýlka salda verejných financií od rozpočtového cieľa. Táto odchýlka nám slúži na určenie veľkosti rizika, ktoré je následne vyjadrené svetlom semaforu. Súčasťou rozpočtového semaforu sú nevyhnutne aj informácie, v akých položkách dochádza k odchýleniu oproti naplánovaným hodnotám. Zmena štruktúry príjmov a výdavkov môže indikovať nie len riziká pre aktuálny rozpočtový rok, ale aj pre nasledujúce obdobie. Rovnako je týmto spôsobom možné identifikovať opatrenia prijímané vládou počas daného roka. Toto vyhodnocovanie zahŕňa celú verejnú správu a je realizované v metodike ESA2010.</p>
<p><strong>Prečo práve svetlá semaforu</strong></p>
<p>Cieľom je mať jednoduchú a zrozumiteľnú informáciu o tom, ako sa vyvíja plnenie rozpočtu. Bez toho, aby ste museli čítať analytické komentáre zistíte informáciu, či sa hospodárenie verejnej správy vyvíja podľa plánu (zelená), či sú tam nejaké drobné odchýlky (oranžová) alebo či sú v plnení rozpočtu zásadné riziká pre dosiahnutie cieľa (červená).</p>
<p><strong>Ako sú stanovené kritériá pre farby?</strong></p>
<p>Farby semaforu sa prepínajú v závislosti od veľkosti odchýlky odhadovaného salda od rozpočtovaného vyjadrenej v % HDP v metodike ESA2010. Hranice zohľadnili nasledujúce predpoklady a skutočnosti.</p>
<p><strong>Zelená</strong> (saldo lepšie ako rozpočet alebo horšie o nie viac ako 0,1 % HDP) &#8211; farba indikuje, že aktuálne dáta naznačujú plnenie lepšie alebo na úrovni rozpočtu alebo rozpočet hospodári s veľmi malou negatívnou odchýlkou, ktorá je na úrovni bežnej chybovosti modelu.</p>
<p><strong>Oranžová</strong> (saldo horšie o viac ako 0,1 % HDP vrátane ale menej ako 0,5 % HDP) &#8211; keď uvidíte túto farbu, plnenie rozpočtu sa vyvíja horšie, ale stále je to zvládnuteľná situácia bez nutnosti robiť veľké zásahy do vývoja. Ostražitosť je na mieste, lebo červená farba je už bližšie.</p>
<p><strong>Červená</strong> (saldo horšie o viac ako 0,5 % HDP vrátane) &#8211; hranica 0,5 % HDP bola zvolená preto, lebo predstavuje výraznú odchýlku od rozpočtu, pričom na elimináciu rizík je potrebné prijať významnejšie opatrenia. Nemusia byť nevyhnutne legislatívneho charakteru, v priebehu roka na to väčšinou už nie je priestor. Skôr ide o opatrenia na strane výdavkov, kedy má možnosť minister financií niektoré výdavky zastaviť.</p>
<p>Rozoznávanie len troch farieb je na jednej strane jednoduché, na druhej strane sa v nich stráca jemnosť informácie. Môžete napríklad vidieť oranžovú farbu, ale podstatný je aj rozdiel, či ste bližšie k hranici so zelenou alebo červenou farbou. Preto podrobnejšie informácie budeme uvádzať v sprievodnom komentári.<br />
<strong><br />
Ako interpretovať výstupy?</strong></p>
<p><strong>Rozpočtový semafor ukazuje očakávané saldo rozpočtu za predpokladu, že vláda neprijme žiadne ďalšie opatrenia, resp. opatrenia, ktoré by sa zásadne líšili od tých prijatých v minulých rokoch.</strong> Je potrebné mať na mysli, že rozpočtový semafor je modelový nástroj, ktorý berie do úvahy okrem už identifikovaných opatrení aj to, ako sa vláda správa v porovnaní s minulými rokmi. Model teda pracuje najmä s historickými dátami. Naopak vláda/minister rozhoduje o budúcich výdavkov, ktoré semafor v danom čase nepozná.</p>
<p><strong>Konečným cieľom semaforu nie je odhadnúť ako dopadne skutočnosť za daný rok, ale poukázať na riziká v rozpočte v reálnom čase</strong>. Platí totiž, že vláda priebežne reaguje na prípadné riziká a môže ich opatreniami eliminovať. Vzhľadom na to, že podstatná časť výdavkov (priemerne 40 % investícii štátneho rozpočtu) sa realizuje v posledných dvoch mesiacoch roka a ministerstvo financií má veľkú možnosť ovplyvňovania realizovaných výdavkov, je praktický nemožné tieto opatrenia v semafore (napr. v augustovom odhade) zohľadniť. Rovnako je zložité v priebehu roka zapracovať metodické vplyvy zo strany Štatistického úradu SR a Eurostatu, ktoré sa môžu z času na čas vyskytnúť.</p>
<p><strong>Semafor vychádza len z číselných odchýlok a nemá ambíciu zohľadňovať iné kvalitatívne aspekty</strong>. Z pohľadu vplyvu rozpočtu na ekonomiku Slovenska nemusí byť nevyhnutne zlé, ak sa rozpočtový cieľ nedodrží kvôli nečakanému spomaleniu ekonomického rastu alebo recesii. Červená farba semaforu indikuje len odchýlku od rozpočtovaného cieľa, celkové posúdenie rozpočtovej situácie je komplexnejšia záležitosť. Doplňujúce informácie poskytujúce širšiu perspektívu budú súčasťou sprievodného dokumentu k zverejnenému semaforu a najmä oficiálnych hodnotení Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.</p>
<p>1)  V rokoch 2015 a 2016 bol hotovostný deficit štátneho rozpočtu každoročne nižší približne o 1 mld. eur oproti cieľu v schválenom rozpočte. Napriek tomu v obidvoch rokoch prišlo k zhoršeniu salda verejnej správy o viac ako 200 mil. eur. Tento rozdiel bol tvorený vplyvom hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy ako aj modifikujúcich faktorov (napr. akrualizácia daní, korekcie k EÚ fondom, vylúčenie príjmu zo superdividendy).</p>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor/">Rozpočtový semafor</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Začíname zverejňovať mesačné prognózy</title>
		<link>https://www.rrz.sk/zaciname-zverejnovat-mesacne-prognozy/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Žofia]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 16 Oct 2018 08:20:11 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Budgetary Traffic Lights]]></category>
		<category><![CDATA[Fiscal forecast]]></category>
		<category><![CDATA[Verejné financie]]></category>
		<category><![CDATA[Blog]]></category>
		<category><![CDATA[Viktor Novysedlák]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.rrz.sk/?p=2172</guid>

					<description><![CDATA[<p>Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ) vykonáva mnoho úloh, ktoré slúžia ako podklad pre vypracovanie stanovísk Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/zaciname-zverejnovat-mesacne-prognozy/">Začíname zverejňovať mesačné prognózy</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div id="pl-2172" class="panel-layout">
<div id="pg-2172-0" class="panel-grid panel-no-style" data-style="{&quot;background_image_attachment&quot;:false,&quot;background_display&quot;:&quot;tile&quot;,&quot;cell_alignment&quot;:&quot;flex-start&quot;}" data-ratio="1" data-ratio-direction="right">
<div id="pgc-2172-0-0" class="panel-grid-cell" data-weight="1">
<div id="panel-2172-0-0-0" class="so-panel widget widget_sow-editor panel-first-child panel-last-child" data-index="0" data-style="{&quot;background_image_attachment&quot;:false,&quot;background_display&quot;:&quot;tile&quot;}">
<div class="so-widget-sow-editor so-widget-sow-editor-base">
<div class="siteorigin-widget-tinymce textwidget">
<p>Je preto v záujme RRZ aj širokej odbornej verejnosti, aby boli zverejnené všetky relevantné informácie, ktoré sú v pozadí realizácie týchto úloh. Dávame tým príležitosť, aby ktokoľvek mohol podrobiť naše výstupy kritike. Nevnímame to ako negatívum, ale ako príležitosť neustále napredovať.</p>
<p>Transparentnosť je v prípade nezávislých fiškálnych inštitúcií kľúčová, keďže plní tri základné úlohy:</p>
<ul>
<li>zvyšuje dôveryhodnosť výstupov tým, že ukazuje dáta, metodológiu a čelí odborným posudkom (napr. hodnotenie panelom poradcov, prezentovaním pred akademickou obcou, na medzinárodných konferenciách a workshopoch),</li>
<li>zvyšuje schopnosť porozumieť výstupom, ak sú informácie zverejňované jednoduchým, vizuálne atraktívnym a dostatočne detailným spôsobom (napr. schémy, infografiky, tematické webstránky),</li>
<li>vzdeláva publikum poukazovaním na fakt, že akokoľvek precízne je urobená analytická práca, vždy pôjde len o odhady a prognózy, ktoré sú spojené s väčšou alebo menšou neistotou.</li>
</ul>
<p>Čo teda ideme zverejňovať?</p>
<p>Je pre nás dôležité poznať aktuálny stav vo verejných financiách a vedieť priebežne vyhodnotiť potenciálne riziká pre naplnenie rozpočtových cieľov vlády. Preto pravidelne monitorujeme makroekonomické prostredie, vývoj daňových a odvodových príjmov a nakoniec aj vývoj celej bilancie verejnej správy v porovnaní so schváleným rozpočtom. Naše informácie a odhady týkajúce sa krátkodobého vývoja v týchto oblastiach začneme v najbližších dňoch zverejňovať cez nasledovné výstupy:<br />
<strong><br />
<a href="https://www.rrz.sk/danova-prognoza-mesacne-dane-februar-2021/">Mesačné prognózy makroekonomického vývoja</a> </strong>– dávajú odpoveď na otázku, či je ekonomický vývoj v aktuálnom roku lepší alebo horší v porovnaní s predpokladmi makroekonomickej prognózy zapracovanej v schválenom rozpočte verejnej správy (napr. ekonomický rast, spotreba, zamestnanosť).</p>
<p><strong><a href="https://www.rrz.sk/danova-prognoza-mesacne-dane-februar-2021/">Mesačné prognózy vývoja daňových a odvodových príjmov</a></strong> &#8211; zameriavajú sa na porovnanie aktuálnej prognózy výnosu daní a odvodov so sumou zapracovanou v schválenom rozpočte pre daný rok. Súčasťou je aj odhad výnosu dane z príjmov fyzických osôb pre každú obec a vyšší územný celok jednotlivo, čo môžu oceniť samosprávy pri vyhodnocovaní a príprave svojich rozpočtov.</p>
<p><strong><a href="https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor-na-rok-2021-marec-2021/">Rozpočtový semafor</a></strong> – ponúka odpoveď na otázku, či sa vláde darí plniť svoj rozpočtový cieľ v oblasti salda rozpočtu v aktuálnom roku. Každý mesiac poskytuje informácie za celý sektor verejnej správy o vývoji príjmov, výdavkov a salde v metodike ESA2010 (podrobnejší popis bude zverejnený v nasledujúcom blogu).</p>
<p>Všetky tri výstupy budú aktualizované mesačne vychádzajúc z aktuálne dostupných údajov a informácií. Prognózy budú zverejnené s potrebným komentárom a s podkladovými údajmi na stiahnutie. Pre KRRZ predstavujú tieto výstupy nevyhnutný technický základ pre identifikáciu odchýlok od schváleného rozpočtu, ktoré si vyžadujú hlbšiu analýzu. Pri interpretácií záverov z týchto výstupov je preto potrebné mať na mysli, že na rozdiel od stanovísk RRZ, ktoré podliehajú vo väčšej miere aj kvalitatívnemu posúdeniu a schvaľovaniu členmi rady, tieto mesačné indikátory sú vo väčšej miere založené na automatizovanom spracovaní údajov. Z dôvodu vysokej náročnosti sa podrobnejšie spracovanie uskutočňuje najmä v obdobiach príprav stanovísk RRZ. Analýzy počas ostatných mesiacov slúžia skôr na zachytenie výrazných zmien vo vývoji na základe nových údajov. Stále však považujeme za dôležité mať na mesačnej báze nové informácie, napriek tomu, že sú iba čiastkové a môžu podliehať medzimesačným výkyvom.</p>
<p>Týmto sa naše snahy o transparentnosť nekončia. Okrem mesačných prognóz je pre vyhodnotenie rizík v trojročnom rozpočte dôležité aj vyhodnotenie rizík v strednodobom horizonte. KRRZ pre tieto účely pripravuje svoje strednodobé makroekonomické prognózy a prognózy daní a odvodov, ktoré bude zverejňovať ako súčasť technických predpokladov pre hodnotenia RRZ (minimálne raz ročne, pri hodnotení vládou schváleného rozpočtu). Okrem toho bude KRRZ na ročnej báze zverejňovať aj spätné vyhodnotenie presnosti svojich prognóz, čo by malo prispievať k ich ďalšiemu skvalitňovaniu.</p>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/zaciname-zverejnovat-mesacne-prognozy/">Začíname zverejňovať mesačné prognózy</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Dôchodkový vek: mýty a fakty</title>
		<link>https://www.rrz.sk/dochodkovy-vek-myty-a-fakty/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Žofia]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 18 Sep 2018 13:53:10 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Publikácie]]></category>
		<category><![CDATA[Dôchodky]]></category>
		<category><![CDATA[Komentáre]]></category>
		<category><![CDATA[Marek Porubský]]></category>
		<category><![CDATA[Viktor Novysedlák]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.rrz.sk/?p=4205</guid>

					<description><![CDATA[<p>Ambíciou tohto komentára KRRZ je poskytnúť odborné informácie, ktoré by mali prispieť ku skvalitneniu verejnej diskusie k zavedeniu tzv. stropu dôchodkového veku, vrátane aktualizácie kvantifikácie vplyvov na makroekonomický vývoj, domácnosti a verejné financie.</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/dochodkovy-vek-myty-a-fakty/">Dôchodkový vek: mýty a fakty</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>V diskusii sa zatiaľ opakovane objavujú argumenty, z ktorých väčšina vychádza z neúplných alebo len čiastkových informácií. Niektoré z nich možno označiť za mýty.</p>
<p>Príspevok <a href="https://www.rrz.sk/dochodkovy-vek-myty-a-fakty/">Dôchodkový vek: mýty a fakty</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.rrz.sk">Rada pre rozpočtovú zodpovednosť</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
