Predložený návrh rozpočtu nie je v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Vláda súčasne neplní povinnosť predložiť Národnej rade SR návrh opatrení na zníženie dlhu, ktoré mala predložiť už v roku 2025 a neurobila tak ani v roku 2026.

Vláda si stanovila cieľ deficitu pre rok 2027 na úrovni 4,94 % HDP. Medziročne tak podľa rozpočtu dôjde k nárastu deficitu o 0,5 % HDP z očakávaných 6,3 na 7,4 mld. eur a to napriek zníženiu domácich investícií, vyššiemu ekonomickému rastu a lepším očakávaným príjmom.

To znamená zvrátenie časti doterajšieho konsolidačného úsilia. Ešte v roku 2024 vláda cielila deficit na rok 2027 vo výške 3 % HDP, následne ho postupne zvyšovala až na súčasných 4,9 % HDP, čo predstavuje navýšenie o takmer 3 miliardy eur. A to napriek trom kolám konsolidácie, ktoré priniesli domácnostiam a podnikom citeľné náklady. Tomu však nezodpovedá rozsah trvalého zlepšenia verejných financií, najmä v dôsledku prijímania nových výdavkových opatrení. Konsolidácia sa pritom sústredila najmä na zvyšovanie daní a odvodov, tlmila ekonomický rast a investičnú aktivitu.

Pre roky 2028 a 2029 chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na dosiahnutie stanovených deficitov, tie bez ďalších opatrení budú rásť až nad úroveň 6 % HDP. Rozpočet pre roky 2028 a 2029 preto nemožno označiť za reálny plán. Hrubý dlh sa v roku 2027 zvýši na 65,9 % HDP a bez dodatočnej konsolidácie verejných financií prekročí 73 % HDP v roku 2029. Pre stabilizáciu dlhu by bolo potrebné znížiť deficit na úroveň 2,5 % HDP. Vláda pritom cieli výrazne vyššie deficity ešte aj pre rok 2029, čím rezignuje na svoj hlavný cieľ – stabilizáciu dlhu.

V budúcom roku dlh dosiahne úroveň 98,4 mld. eur, zatiaľ čo bezpečná úroveň dlhu sa odhaduje okolo 74,7 mld. eur. Slovensko tak nemá dostatočný rozpočtový vankúš pre prípad veľkej neočakávanej krízy. Návrh rozpočtu prispieva k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,6 p. b. HDP (880 mil. eur), keďže nové výdavky najmä v oblasti dôchodkov, zdravotníctva a miezd nie sú kompenzované inými úspornými opatreniami. Zníženie investícií v prospech vyššej spotreby takisto zhoršuje udržateľnosť. V situácii, keď sú verejné financie v pásme vysokého rizika, návrh nezodpovedá požiadavke ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia podľa článku 55a Ústavy SR.

„Napriek bolestivej konsolidácii sme sa za posledné roky takmer vôbec nepriblížili k úrovni, na ktorej by sa dlh aspoň zastabilizoval. Podstatná časť konsolidácie sa posúva do ďalšieho obdobia, avšak s vyšším dlhom, vyššími úrokovými nákladmi a rekordne vysokým daňovým zaťažením, čo znižuje konkurencieschopnosť ekonomiky a sťažuje ďalšiu konsolidáciu,“ konštatuje predseda RRZ Ján Tóth.

Príspevok Deficit zostáva na úrovniach ako na začiatku volebného obdobia, vláda rezignuje na stabilizáciu dlhu a zhoršuje udržateľnosť verejných financií (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predložila 28. augusta 2026 do Národnej rady SR Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2025. Túto povinnosť jej ukladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

RRZ konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, nebol v roku 2025 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 % HDP, čo je pásmo vysokého rizika, a to napriek trom kolám konsolidačných opatrení. Ich prínos znižovali nové výdavkové opatrenia a dočasný charakter časti opatrení, menej priaznivý makroekonomický vývoj aj štruktúra konsolidácie zhoršujúca konkurencieschopnosť ekonomiky.

Hrubý dlh dosiahol na konci roka 2025 úroveň 61,4 % HDP a zotrval v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Bez ďalších opatrení by do roku 2030 vzrástol nad 75 % HDP a ďalej by sa vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy, ktorý od roku 2027 dosahuje 50 % HDP. Tá istá hranica zodpovedá podľa dostupných modelových odhadov v súčasnosti aj bezpečnej úrovni dlhu pre Slovensko. Kým doterajšie krízy Slovensko tlmilo vďaka nižšiemu dlhu a fiškálnemu priestoru, dnes by aj bežný šok vynútil šetrenie práve vtedy, keď ekonomika a domácnosti potrebujú ochranu najviac.

Prioritou by malo byť čo najskoršie zastavenie rastu dlhu. Predpokladá to dôveryhodnú viacročnú konsolidačnú stratégiu postavenú na trvalých opatreniach. Vláda naopak výrazne uvoľnila vlastné rozpočtové ciele, pričom nepredstavila opatrenia na ich dosiahnutie za aspoň 1,2 mld. eur v roku 2027 a ďalšiu 1 mld. eur v roku 2028. Zárukou zdravých verejných financií nie je ani formálne splnenie nesprávne nastavených európskych pravidiel. Európske výdavkové pravidlo by mohlo zostať do roku 2028 splnené aj bez ďalšej konsolidácie, pri deficite 5,4 % HDP a dlhu 73,3 % HDP.

Sankcie dlhovej brzdy sa plnia prevažne formálne a v niektorých prípadoch ich vláda nesplnila vôbec, takže porušuje ústavný zákon. Návrh opatrení na zníženie dlhu nepredložila Národnej rade SR ani v roku 2025, ani doteraz v roku 2026, čím pretrváva nezákonný stav. Vývoj dlhu pritom nie je pre vládu novou ani nepredvídateľnou skutočnosťou, prípravu opatrení na zníženie dlhu tak mohla začať už na základe priebežných údajov. O vyslovenie dôvery požiadala parlament až 17. júna 2026, sedem mesiacov po vzniku tejto povinnosti, až keď Ústavný súd SR zdôraznil, že povinnosti vyplývajúce z dlhovej brzdy by mala vláda plniť bez zbytočného odkladu.

„Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti nie sú formalitou, ktorú stačí splniť na papieri. Ak sa sankcie obchádzajú a rozpočet sa plánuje len na najbližší rok bez predstavenia konsolidačnej stratégie pre tie ďalšie, neistota v ekonomike ostáva, rast sa znižuje a dlh ďalej rastie. Zodpovednosť za tento vývoj nesie vláda, ale aj Národná rada SR, ktorá jej vyslovila dôveru, a to napriek nesplneniu sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona. Národnej rade pritom z ústavy tiež vyplýva povinnosť dbať o ochranu dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Vysoký dlh a zhoršený ekonomický vývoj zvyšujú nároky na to, aby korekčné mechanizmy pôsobili včas a postupne, bez náhlych a rozsiahlych zásahov do rozpočtovej politiky. RRZ preto odporúča úpravu ústavného zákona, ktorá by opäť prepojila limity verejných výdavkov s dlhodobou udržateľnosťou a obmedzila priestor len na formálne plnenie či obchádzanie sankcií. Nevyhnutným predpokladom účinnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je však predovšetkým zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Riešením nie je oslabovanie účinku platných pravidiel.

Celý analytický materiál nájdete tu.

Príspevok Vláda opakovane nepredložila opatrenia na zníženie dlhu, a tým naďalej porušuje ústavný zákon je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Krízy nevieme presne predvídať –  ani ich podobu, ani načasovanie. Vieme však, že významné šoky sa opakujú a môžu sa navzájom zosilňovať. RRZ prichádza s novou správou Fiškálny priestor Slovenska, ktorá hodnotí možné riziká aj kapacitu verejných financií na ich budúce zvládnutie. Správa konštatuje, že fiškálny priestor Slovenska je dnes, na rozdiel od minulých kríz, prakticky vyčerpaný. Verejný dlh presahuje 60 % HDP, hoci bezpečná úroveň je podľa odhadov RRZ pod hranicou 50 %. Bez ďalších opatrení aktuálne dlh smeruje k 75 % HDP do konca tohto desaťročia.

Dnešný stav pritom nie je dôsledkom iba veľkých kríz. K strate fiškálneho priestoru prispelo najmä to, že Slovensko v priaznivých obdobiach po odznení šokov nedostatočne využilo dobré ekonomické podmienky na znižovanie dlhu.

Vyčerpaný fiškálny priestor neznamená, že Slovensku bezprostredne hrozí bankrot. Pri ďalšej kríze však bude krajina čeliť fiškálnemu stresu: vyšším úrokom z dlhu, nutnosti prijať rýchle a zásadné konsolidačné opatrenia v ťažkých krízových časoch a teda nemožnosti dostatočne stabilizovať ekonomiku. V krajnom prípade môže krajina stratiť schopnosť financovať svoje potreby za prijateľných podmienok a bude odkázaná na externú pomoc. Znamenalo by to nielen formálny bankrot, ale predovšetkým výrazný zásah do životnej úrovne obyvateľstva a de facto by došlo k strate fiškálnej suverenity Slovenska.

Aktuálny dlh nad 60 % HDP môže pôsobiť ako relatívne nízky v porovnaní s krajinami s oveľa vyšším zadlžením. Slovensko však čelí nepriaznivej kombinácii: dlh dynamicky rastie aj bez ďalšej krízy, rastový potenciál ekonomiky slabne a starnutie obyvateľstva bude zvyšovať výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. Tieto faktory znižujú schopnosť Slovenska stabilizovať dlh, a preto je bezpečnú úroveň dlhu u nás výrazne nižšia.

Správa posudzuje veľké systémové šoky popri dlhodobých štrukturálnych tlakoch a rizikách, ako sú strata konkurencieschopnosti, klimatická zmena, investičný dlh, otázniky nad budúcnosťou automobilového priemyslu v Európe či postupné znižovanie prílevu eurofondov. Tieto riziká môžu prichádzať súčasne a navzájom zosilňovať svoje účinky. Napríklad jedna hlbšia recesia v tomto čase by mohla zvýšiť verejný dlh o viac ako 10 % HDP a posunúť ho výrazne nad 80 % HDP.

Preto má zmysel konať čo najskôr. Slovensko zatiaľ nie je v situácii, aby muselo prijímať rozhodnutia pod diktátom krízy. Ak však bude dlh ďalej rásť, priestor na vlastné rozhodovanie sa bude zužovať. Zároveň sa Slovensko nemôže spoliehať na to, že z dlhu jednoducho vyrastie. Stabilizácia dlhu si vyžaduje dôveryhodné, dlhodobé a konkrétne rozpočtové opatrenia na zníženie deficitu pod hranicu 2,5 % HDP.

„Kľúčovou úlohou by preto malo byť zastavenie rastu dlhu a obnovenie dôvery, že Slovensko má svoje verejné financie pod kontrolou. Následne treba postupne vytvárať fiškálny priestor na zvládanie možných budúcich rizík,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Celý analytický materiál, vrátane prezentácie nájdete na Fiškálny priestor 2026.

Príspevok Rast dlhu vyčerpal fiškálny priestor Slovenska, každá ďalšia kríza bude bolestivejšia (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podľa aktualizovaných rozpočtových cieľov vlády by deficit verejných financií v budúcom roku mal dosiahnuť 4,2 % HDP a v roku 2028 4,1 % HDP. Vláda sa tak vzdáva ambície znížiť schodok verejných financií k úrovni 3,0 % HDP, kým pôvodne sa uvažovalo s dosiahnutím tohto cieľa do roku 2027 (rozdiel až 1,8 mld. eur).

Nové ciele zverejnila vláda vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026 pri uskutočňovaní Národného fiškálno-štrukturálneho plánu.

Aktualizované ciele už nevedú k výraznejšiemu ozdraveniu verejných financií ani k stabilizácii verejného dlhu. Ten by pri takto nastavených cieľoch mal vzrásť na úroveň 66,2 % HDP v roku 2028, v porovnaní s minuloročnou hodnotou 61,4 % HDP. Hoci pomalšie tempo konsolidácie môže byť vo všeobecnosti pri zhoršení ekonomiky opodstatnené, vzhľadom na stav verejných financií sa rozsah uvoľnenia cieľov javí ako neprimeraný a nie je podložený aktuálnou nezávislou makroekonomickou prognózou.

Vzhľadom na aktuálne nastavenie verejných financií aj nové uvoľnené rozpočtové ciele budú vyžadovať nezanedbateľné konsolidačné opatrenia. Podľa odhadu RRZ dosiahne deficit v scenári bez ďalších opatrení v budúcom roku úroveň až 4,9 % HDP, keďže dôjde k výraznejším nárastom výdavkov na obranu, úrokových nákladov z dlhu a vyššie výdavky si vyžiadajú aj nové opatrenia vlády. Na splnenie cieľa tak budú nevyhnutné opatrenia za cca 1 mld. eur.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov vo vládnom materiáli po prvýkrát nebol zverejnený očakávaný odhad vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy bez opatrení (tzv. fiškálny výhľad), čo výrazne znižuje transparentnosť materiálu. Vláda tak neukazuje veľkosť opatrení, ktoré sú podľa nej nevyhnutné na dosiahnutie cieľov.

Odkladanie konsolidácie bez jasnej stratégie vytvára dodatočné náklady aj neistotu. Vysoké deficity budú ďalej zvyšovať dlh a úrokové náklady, zatiaľ čo chýbajúci plán trvalých opatrení zhoršuje predvídateľnosť rozpočtovej politiky. „Čím dlhšie sa bude konsolidácia odkladať, tým väčšie bude riziko, že neskôr bude musieť byť oveľa bolestivejšia. To by mohlo negatívne ovplyvniť životnú úroveň ľudí a zároveň obmedziť schopnosť vlády reagovať na neočakávané krízy.“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Príspevok Podľa nových rozpočtových cieľov sa vláda pre budúci rok vzdáva ambície znížiť deficit (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol za minulý rok úroveň 5,5 % HDP (7,9 mld. eur), nachádza sa v pásme vysokého rizika, pričom medziročne došlo k jeho miernemu zhoršeniu, konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktuálnej Správe o dlhodobej udržateľnosti za rok 2025. Ukazovateľ vyjadruje veľkosť ozdravných opatrení, ktoré sú potrebné na stabilizáciu dlhu v dlhodobom horizonte.

Hoci verejné financie prešli v posledných troch rokoch troma konsolidačnými balíčkami, ktoré dokázali mierne znížiť vysoký deficit verejných financií, k výraznejšiemu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti nedochádza. Popri konsolidačných opatreniach sa totiž prijímali ďalšie opatrenia zvyšujúce výdavky, čím sa významne oslaboval ich celkový vplyv na deficit a verejný dlh. Navyše, časť konsolidačných opatrení má iba dočasný vplyv. Dlhodobú udržateľnosť zhoršuje aj zásadné spomalenie hospodárskeho rastu v dôsledku opakovaných externých šokov, ale aj ako dôsledok štruktúry domácich opatrení zhoršujúcich konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky do budúcnosti. Celkovo tak po troch kolách konsolidačných balíkov zostáva udržateľnosť vo vysokom riziku, prakticky na úrovni roku 2022.

Budúca udržateľnosť je ohrozená predovšetkým demografickým vývojom, resp. starnutím populácie. Najväčší tlak na výdavky bude predstavovať dlhodobá starostlivosť (nárast o 0,9 p. b.), dôchodkový systém (nárast o 0,7 p. b.) či zdravotníctvo (nárast o 0,6 p. b.).

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2025 historicky najvyššiu úroveň 61,4 % HDP a bol výrazne nad horným limitom stanoveným ústavným zákonom. V scenári bez ďalších opatrení by dlh prekročil 100 % HDP už v roku 2038.

Zhoršenie dlhodobej udržateľnosti napriek prijatým opatreniam ukazuje na nekoncepčnosť ozdravovania verejných financií. Cieľom ozdravenia totiž nemá byť len znižovanie deficitu v krátkom období, ale dlhodobé zlepšenie ich stavu. „Nakoľko väčšia časť nárastu príjmov v posledných rokoch priamo zhoršuje konkurencieschopnosť ekonomiky, dochádza k protichodnému trendu, tzv. konsolidačnej pasci, keď zlepšenie medzinárodnej atraktivity ekonomiky si môže vynútiť pokles takýchto daní a odvodov do budúcnosti, čo vytvorí potrebu ďalších konsolidačných opatrení,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Celú správu nájdete na našej stránke.

Príspevok Dlhodobá udržateľnosť sa zhoršila, posledný konsolidačný balíček bol eliminovaný novými opatreniami (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Deficit verejnej správy dosiahol podľa Štatistického úradu SR v roku 2025 úroveň 4,5 % HDP. V porovnaní s vysokou úrovňou deficitu v predchádzajúcom roku to znamená výrazný pokles o 0,8 % HDP.

Dosiahnutý deficit bol nižší aj oproti rozpočtovému cieľu 4,7 % HDP o 368 mil. eur. Rozdiel vznikol najmä v dôsledku oneskorenia dodania vojenskej techniky a tiež vďaka úsporám vo výdavkoch ostatných subjektov, medzi ktoré patria napríklad dopravné spoločnosti ako ŽSR alebo ZSSK, príspevkové organizácie či štátne účelové fondy. K výsledku pozitívne prispelo aj nadhodnotenie sociálnych dávok v rozpočte. Tieto pozitíva prevýšili negatívny vplyv výpadku daní a odvodov. Nižší deficit je pritom do veľkej miery výsledkom jednorazových faktorov, ktoré sa neprenesú do trvalého zlepšenia stavu verejných financií. Napríklad bez nižších výdavkov na obranu by deficit dosiahol 4,9 % HDP.

Hoci samotný deficit dosiahol výrazne nižšiu úroveň, ako sa predpokladalo, čistý dlh zaznamenal dynamický nárast o tri percentné body až na historicky najvyššiu úroveň 54,4 % HDP. Jedným z dôvodov je, že hoci vojenská technika ešte nebola dodaná, a teda zatiaľ nevstúpila do deficitu, platby, ktoré už prebehli, sú súčasťou dlhu. Tempo rastu zadlženia v posledných dvoch nekrízových rokoch tak prevyšuje rast počas nedávnej pandemickej a bezpečnostno-energetickej krízy a je porovnateľné len s krízovým obdobím po prepuknutí finančnej krízy.

Hrubý dlh, ktorý v sebe obsahuje aj rezervu štátu, vzrástol oproti čistému dlhu menej, do veľkej miery pre zníženie hotovostnej rezervy štátu o viac ako 1 mld. eur oproti predpokladom rozpočtu.

Konsolidačné úsilie vlády, najmä konsolidačný balíček prijatý pre minulý rok, prispelo k zlepšeniu deficitu v porovnaní so scenárom nezmenených politík o 0,5 % HDP (747 mil. eur), vďaka čomu prišlo k zlepšeniu štrukturálneho salda. Pozitívny efekt balíčka (pôvodne komunikovaného na úrovni 2,7 mld. eur) na verejné financie mohol byť vyšší, ak by bol v lepšej štruktúre a nerealizovali by sa iné opatrenia zvyšujúce výdavky, napríklad ak by sa nepokračovalo v plošných energodotáciách.

„Pokračujúce vysoké deficity verejných financií si tak budú vyžadovať ďalšie opatrenia, ktoré by mali pokračovať napriek volebnému cyklu. Zároveň by sa pri nich mal viac ako v minulosti zohľadňovať vplyv na konkurencieschopnosť ekonomiky“, hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Príspevok Deficit v minulom roku bol nižší ako predpokladal rozpočet, najmä vďaka jednorazovým vplyvom je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

RRZ sa nestotožňuje s tvrdeniami, že by nekriticky pristupovala k opatreniam predchádzajúcich vlád a neupozorňovala na rastúce riziká vo vývoji verejných financií. Robila tak v pravidelných hodnotiacich správach, no aj v mimoriadnych stanoviskách. Uvádzame niekoľko príkladov:

• V stanovisku z júna 2021 vyzvala na rýchlejší nábeh konsolidácie s cieľom zlepšiť stav dlhodobej udržateľnosti.
• V roku 2022 RRZ predložila z vlastnej iniciatívy Ústavnému súdu Slovenskej republiky stanovisko k tzv. rodinnému balíčku. V ňom poukázala na vecné aj formálne nedostatky opatrenia so zásadným fiškálnym vplyvom; jej argumenty boli následne významne zohľadnené v rozhodnutí súdu, ktorý predmetnú legislatívu, tzv. „krúžkovné“, zneplatnil.
• RRZ vo svojom stanovisku poukázala aj na postup úradníckej vlády pri príprave vyrovnaného rozpočtu na rok 2024, ktorý bol podľa jej hodnotenia založený prevažne na formálnom prístupe a plošnom znižovaní výdavkov bez predstavenia realistických opatrení. Takisto kritizovala nepokračovanie modernizácie ústavného zákona č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sa nachádzal už v druhom čítaní a následne bol ministerstvom financií stiahnutý z parlamentu.
• Vo februári 2023, počas tzv. „legislatívnej smršti“ v parlamente, vyzvala RRZ v mimoriadnom stanovisku parlament na ochranu dlhodobej udržateľnosti. Rada pripomínala, že nové trvalé výdavky (alebo znižovanie príjmov), by mali byť plne prefinancované znížením iných trvalých výdavkov alebo zvýšením príjmov. Za mnohé z návrhov, ktorých schválenie malo výrazný negatívny vplyv na verejné financie, hlasoval aj súčasný minister financií.
• Už v auguste 2023 RRZ publikovala analytický komentár o výraznom náraste rizika defaultu vyplývajúceho z vtedajšieho nastavenia verejných financií.
• Pred voľbami v roku 2023 RRZ v mimoriadnom stanovisku vyzvala všetky kandidujúce politické subjekty, aby sa vzhľadom na stav verejných financií po voľbách zamerali na ich ozdravenie.

Minister vo svojich vyjadreniach opakovane prechádza do osobnej roviny, predovšetkým voči osobe predsedu RRZ. Viaceré z jeho vyjadrení nezodpovedajú faktom.

V rozpore s tvrdeniami ministra financií predseda ani iný člen RRZ nemôže opätovne kandidovať na svoju funkciu, keďže podľa ústavného zákona je mandát jednorazový. To zvyšuje nezávislosť výkonu členov Rady od vlády a parlamentu.

Rovnako v rozpore s tvrdeniami ministra financií bol predseda RRZ v roku 2020 vybraný na základe transparentného bodovaného verejného vypočutia, ktoré viedol predseda Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet na základe vopred stanovených pravidiel a ktoré reflektovalo aj odporúčania OECD. Deklarovaným aj naplneným cieľom tohto otvoreného výberového konania bolo vybrať spomedzi uchádzačov (ktorých sa prihlásilo 12) troch najvhodnejších kandidátov na výkon funkcie predsedu RRZ. Hodnotenie zabezpečovalo 13 zástupcov odbornej verejnosti a parlamentných politických strán; podrobnosti sú aj na stránke ministerstva financií. Tento prístup bol nadštandardný v porovnaní s dovtedajšou praxou pre obsadzovanie kľúčových verejných funkcií na Slovensku. Medzi hodnotiteľmi bol aj súčasný minister financií, svoj názor na kandidátov sa však v bodovaní rozhodol ako jediný nevyjadriť. Aj vďaka takto nastavenému transparentnému výberu bola RRZ následne hodnotená ako formálne najnezávislejšia inštitúcia na Slovensku, podľa rebríčkov INEKO a Transparency International. Predseda RRZ bol následne zvolený 110 hlasmi poslancov Národnej rady SR, vrátane podpory časti vtedajšej opozície a nezávislých poslancov.

RRZ má troch členov s rovnakými hlasovacími právami pri schvaľovaní stanovísk a materiálov.  Nasledujúci člen bol navrhnutý guvernérom Národnej banky Slovenska na základe rovnakých výsledkov, čo potvrdzuje dôveryhodnosť výberového konania. Aktuálni členovia RRZ boli schválení rôznymi parlamentmi v rôznych volebných obdobiach vždy výraznou väčšinou, pričom ich podporili koaliční aj opoziční poslanci.

Slovensko je pod sankciami dlhovej brzdy každý rok od platnosti Ústavného zákona, aj počas predkrízového obdobia. Na vysoké riziko udržateľnosti verejných financií od zavedenia stropu veku odchodu do dôchodku z roku 2019 pravidelne upozorňuje aj Európska komisia a OECD. Najnovšie, Európska komisia vo februárovom hodnotení zaradila Slovensko z hľadiska strednodobej a dlhodobej udržateľnosti do pásma vysokého rizika, pričom Slovensko je jediná krajina v EÚ, ktorá dosiahla vysoké riziko v oboch kritériách.

Cieľom RRZ je objektívne a nezávisle informovať o  vývoji verejných financií a dlhodobej udržateľnosti,  preto je prirodzené, že jej pohľad sa nemusí vždy stotožňovať s pohľadom vlád a ministrov. Doteraz sme však udržiavali korektné a vecné vzťahy s ministrami financií, vďaka komunikácii založenej na odbornej, slušnej a korektnej úrovni. Rada je vždy pripravená na vysvetľujúce bilaterálne stretnutie s ministrom financií, ku ktorému v tomto volebnom období zatiaľ nedošlo.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je presvedčená, že stabilizácia verejných financií si vyžaduje odborný, vecný a konštruktívny prístup. Osobne ladená komunikácia a snaha znižovať dôveryhodnosť RRZ ako nezávislej inštitúcie k riešeniu týchto výziev neprispievajú. Žiaľ, v širšom spoločenskom kontexte, nepriateľský prístup zažívajú aj ďalšie inštitúcie zriadené zákonmi či Ústavou SR na vyvažovanie a kontrolu výkonnej moci.

Príspevok Verejné financie potrebujú kvalitnú a prorastovú konsolidáciu, nie osobné útoky je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zaktualizovala hodnotenie rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, ktoré už zahŕňa zmeny prijaté po schválení návrhu rozpočtu vládou (najmä v oblasti energodotácií a obrany). Podľa RRZ schodok v roku 2026 dosiahne 4,4 % HDP (6,2 mld. eur), čo prevyšuje vládny rozpočtový cieľ o 0,3 % HDP (407 mil. eur). Mierne zlepšenie oproti pôvodnému odhadu RRZ na úrovni 4,6 % HDP je spôsobené najmä posunom dodávok vojenskej techniky, čo však povedie k vyšším výdavkom v nasledujúcich rokoch. Najvýraznejšie riziko pre rozpočet predstavuje nižší výnos daňových a odvodových príjmov, ktorý podľa RRZ môže dosiahnuť až 588 mil. eur a je spôsobený menej priaznivým ekonomickým výhľadom oproti vládnym predpokladom.

Rozpočet zlepšuje udržateľnosť len o minimálnych 0,1 % HDP, čo vo výsledku nemusí postačovať na medziročné zlepšenie udržateľnosti. Ak v ďalších rokoch nedôjde k ďalšiemu ozdraveniu verejných financií, stúpne deficit po roku 2026 opäť k hodnote 5,5 % HDP a výrazne prekročí ciele vlády. Dlh by preto bez ďalšej konsolidácie do dvoch rokov stúpol k úrovni 70 % HDP.

Pre splnenie rozpočtového cieľa do konca volebného obdobia v podobe deficitu vo výške 3,5 % HDP je potrebné ešte prijať opatrenia s vplyvom 1,9 % HDP (2,8 mld. eur). Ďalšia konsolidácia by vzhľadom na výrazne oslabenú ekonomiku mala čo najmenej brzdiť hospodársky rast. Štruktúra opatrení by nemala oslabovať konkurencieschopnosť ani znižovať investičnú atraktivitu ekonomiky. Zároveň je dôležité čo najlepšie využiť dostupné eurofondy, keďže v roku 2026 sa končí Plán obnovy a odolnosti.

„Rizikom pre pokračovanie v konsolidácii je správanie vlád a parlamentu vo volebnom roku, v ktorom sa nezvyknú uskutočňovať konsolidačné opatrenia. Doterajšie tri konsolidačné balíčky neviedli k primeranému poklesu deficitu, vzhľadom na prijímanie nových výdavkových titulov, pričom časť opatrení je len dočasná a celková štruktúra balíčkov je viac protirastová. Negatívne prispeli aj vonkajšie vplyvy. Pri slabo rastúcej ekonomike je však zvlášť žiadúce ozdravovať verejné financie tak, aby nezhoršovali konkurencieschopnosť ekonomiky,“ dodáva predseda RRZ Ján Tóth.

Príspevok Odklad dodávok vojenskej techniky dočasne trochu zníži deficit, následne sa napriek trom balíčkom opatrení môže vrátiť na 5,5 % HDP je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predložila 27. augusta 2025 do Národnej rady SR Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Táto povinnosť je stanovená ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

RRZ konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, nebol v roku 2024 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti bol 4,1 % HDP, čo je pásmo stredného rizika. V porovnaní s rokom 2023 došlo k viditeľnému pokroku, ukazovateľ sa medziročne zlepšil o 2,1 percentného bodu vďaka prijatiu viacerých konsolidačných opatrení. Aktuálne zohľadnenie strednodobého vývoja verejných financií, ako aj opatrení, ktoré boli prijaté v priebehu roku 2025, však znamená opätovné zhoršenie udržateľnosti o 0,5 % HDP, blízko k pásmu vysokého rizika.

Hlavnou záťažou dlhodobej udržateľnosti sú vysoké rozpočtové deficity, ktoré už prekonali aj budúce náklady starnutia populácie. Vysoké deficity vedú k rýchlemu rastu verejného dlhu a následne aj úrokových nákladov. Ústavný princíp ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR, ktorý zvlášť pripomína potrebu zohľadňovať aj záťaž prenášanú na budúce generácie, zostáva nenaplnený.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti špecifikuje pri prekročení bezpečných úrovní dlhu sankcie – tzv. dlhová brzda. Vláda v roku 2024 nepredložila parlamentu dostatočné opatrenia na zníženie dlhu, čím porušila svoje povinnosti. Vládou pripravený dokument má síce nadpis „Opatrenia na zníženie dlhu“, ale neobsahuje požadované opatrenia. Navyše, rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 cielil kontinuálny rast dlhu až do konca volebného obdobia, pričom dlh by sa v takomto prípade vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy.

Vzhľadom na pretrvávajúci zlý stav verejných financií by vláda mala čo najskôr predstaviť ďalšie ambiciózne a trvalé opatrenia vedúce k zlepšovaniu udržateľnosti verejných financií. Deklarovaným cieľom vlády je zníženie deficitu do volieb na 3,5 % HDP. To by si vyžiadalo opatrenia v hodnote 2,9 mld. eur, resp. 2 % HDP. Ak by doterajšie konsolidačné balíčky boli realizované v plnej miere ako trvalé a nezavádzali by sa nové opatrenia zvyšujúce výdavky bez kompenzácie, rozpočtové ciele by do roku 2027 mohli byť takmer splnené. Na zastavenie rastu dlhu by to však ešte nepostačovalo, keďže pre to sú nutné deficity maximálne na úrovni 2,5 % HDP.

Napriek vysokým úrovniam verejného dlhu dochádza opakovane len k formálnemu plneniu viacerých sankcií vyplývajúcich z Ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, čo možno tiež považovať za jeho porušenie. “Prax ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie dlhovej brzdy pravidelne obchádzajú. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.

Najvhodnejším riešením by bolo zmodernizovanie ústavného zákona ešte v roku 2025 tak, aby sa zosúladil s európskou smernicou (2024/1265). Zároveň je potrebné aby zmodernizovaný zákon reflektoval potrebu efektívneho riadenia likvidity a najmä, aby sa dlhová brzda a výdavkové limity stali efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti a zníženia dlhu k bezpečnejším úrovniam.

Príspevok Nedodržiavanie sankcií dlhovej brzdy vedie k ďalšiemu rastu dlhu (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podľa Rady prišlo v roku 2024 k prekročeniu stanoveného limitu verejných výdavkov o 189 mil. eur. Naopak, pri medziročnom raste čistých výdavkov podľa nových európskych pravidiel došlo k splneniu povoleného rastu s rezervou 2,4 percentného bodu, čo predstavuje 1,3 mld. eur. Rôzne závery pri vyhodnotení plnenia týchto pravidiel svedčia o ich vzájomnej nekonzistentnosti. Podľa RRZ je preto dôležité, aby nominálna suma limitu, ktorý slúži na operatívne riadenie rozpočtu, bola zosúladená s požiadavkami európskych pravidiel.

Už pri implementácii nových európskych pravidiel RRZ upozorňovala, že kritériá na rast čistých výdavkov nezaručia ozdravenie verejných financií do roku 2028, a preto by národné fiškálne ciele mali byť vzhľadom na vysoké rozpočtové deficity a nárast dlhu výrazne ambicióznejšie. Tomuto zodpovedal aj pôvodný plán vlády, podľa ktorého sa mal deficit verejnej správy dostať pod úroveň 3 % HDP už v roku 2027 a tak stabilizovať dlh.

Podľa cieľov aktuálne zverejnených vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025 pri plnení národného fiškálno-štrukturálneho plánu (APR) sa zníženie deficitu pod 3 % HDP posúva o rok. Vláda tak už po roku uvoľňuje rozpočtové ciele pre roky 2026 a 2027 o 0,4-0,5 % HDP, čo zdôvodňuje nepriaznivými geopolitickými faktormi.

Podľa Rady je čiastočné uvoľnenie rozpočtových cieľov opodstatnené vzhľadom na zhoršenie ekonomického vývoja, avšak prezentovaná miera uvoľnenia sa javí byť nadmerne pesimistická  a neopiera sa o nezávislé odhady Výboru pre makroekonomické prognózy.

„V každom prípade je potrebné zabezpečiť, aby k uvoľneniu cieľov pre deficit neviedli nové výdavky, ktoré priamo nevyplývajú z geopolitických a makroekonomických rizík. Výdavky, ktoré súvisia s novými vládnymi politikami, by mali byť v plnej miere kompenzované úspornými opatreniami tak, aby sa ich vplyvom deficit nezvýšil,“ hodnotí predseda RRZ Ján Tóth.

Príspevok Uvoľňovanie rozpočtových cieľov by nemalo byť využité na financovanie nových vládnych politík (Tlačová správa) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.