Práve štruktúra opatrení určuje, aké veľké dodatočné úspory alebo zvýšenie príjmov budú potrebné v budúcnosti. Hoci odlišné konsolidačné stratégie spočiatku dosiahnu rovnaký cieľ, ich vplyv na rastový potenciál ekonomiky sa výraznejšie líši.

(Podrobnosti v našom nedávno komentári Nezáleží len na veľkosti konsolidácie, ale aj na jej štruktúre)

Na odlišné konsolidačné stratégie sa preto dá pozrieť aj cez ich vplyv na rast dlhu v strednom a dlhšom horizonte, ktorý je výsledkom vplyvu dnes zvolenej konsolidačnej stratégie na budúci rast ekonomiky.

V grafe sú porovnané dlhodobé fiškálne dopady použitia možných konsolidačných stratégií (úspešných, neúspešných, vrátane stratégie zodpovedajúcej aktuálnemu konsolidačnému balíčku), ktoré rôznymi spôsobmi znižujú deficit v roku 2028 na požadovaných 2,8 % HDP. Konkrétna voľba stratégie (úspešnej či neúspešnej) môže do konca budúcej dekády znamenať rozdiel vo veľkosti verejného dlhu až 10 % HDP.

Príspevok Vplyv prospešných a škodlivých konsolidačných stratégií na vývoj dlhu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Cieľom skúmaného problému je identifikovať a charakterizovať úspešné konsolidačné stratégie, čiže také kombinácie fiškálnych nástrojov, ktoré pri danej fixnej fiškálnej trajektórii vyžadujú v neskoršom období po skončení konsolidácie najmenšiu potrebu dodatočnej konsolidácie[3]. Tento materiál predstavuje náčrt postupu ich určenia a vysvetľuje dôvody použitia zvoleného prístupu v súbežne zverejnenej diskusnej štúdie RRZ[4], ktorá posudzuje konsolidačné stratégie z hľadiska dlhodobých dopadov na ekonomiku a verejné financie.

[1]     zuzana.mucka@rrz.sk

[2]     Za pripomienky k tomuto materiálu ďakujeme J.Hledíkovi (EK), M.Labajovi, M.Marenčákovi a B.Reľovskému (všetci NBS)

[3]     Pre každú zvolenú konsolidačnú stratégiu vyplýva potreba dodatočnej konsolidácie v neskoršom, vyhodnocovacom období z konkrétnej voľby fiškálnych opatrení v rámci tej stratégie a ich makroekonomických dôsledkov na rast HDP, jednotlivé fiškálne ukazovatele (dlh, deficit) či rizikové prirážky.

[4]     Múčka, Z., Kandričák, J., Koško, J., Majher, P. (2026): Ako sa vyhnúť konsolidačnej pasci. Diskusná štúdia RRZ č. 1/2026. Ďalej v texte uvádzané ako „diskusná štúdia“.

Príspevok Ako sa vyhnúť konsolidačnej pasci (Technický materiál) je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Zuzana Múčka, Jakub Kandričák, Jakub Koško, Pavol Majher

Za úspešné konsolidačné stratégie sa v tejto diskusnej štúdii považujú tie, ktoré okrem splnenia rozpočtových cieľov a trvalého zlepšenia stavu verejných financií minimalizujú potrebu dodatočnej konsolidácie za strednodobým horizontom. Hoci každá konsolidácia má bezprostredne negatívny vplyv na vývoj ekonomiky, dopad v dlhodobejšom horizonte je závislý od zvolenej skladby opatrení. V prípade Slovenska simulácie ukazujú, že väčšina úspešných stratégií zahŕňa zníženie výdavkov na prevádzku štátu a navýšenie nedaňových príjmov, pričom tieto zmeny sú realizované vo výraznejšej miere, než je potreba na splnenie rozpočtových cieľov. Vyššími úsporami v týchto oblastiach sa vytvára priestor na zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky cez zníženie daňového zaťaženia ekonomickej aktivity a navýšenie produktívnych verejných investícií. Práve zníženie daňového zaťaženia ekonomickej aktivity je kľúčovým faktorom zvyšujúcim rastový potenciál a odolnosť ekonomiky. Zároveň však medzi úspešnými konsolidačnými stratégiami môžeme nájsť aj také, ktoré umožňujú variabilitu v úpravách daní zo spotreby a sociálnych transferov. Táto variabilita vytvára priestor aj na súbežne navýšenie výdavkov v sociálnej oblasti a zvýšenie daní zo spotreby, alebo ich zníženie.

Dosiahnutie rozpočtových cieľov do roku 2028 cez úspešné konsolidačné stratégie by mohlo do roku 2040 znamenať vyššie rasty reálnej ekonomiky každoročne v priemere o 0,15 p.b. v porovnaní s konsolidáciou realizovanou proporčne cez všetky príjmy a výdavky rozpočtu. Tento rast je primárne dôsledkom znižovania daňového zaťaženia ekonomickej aktivity, krokom, ktorý je nevyhnutný na zvýšenie rastového potenciálu a odolnosti ekonomiky. Priaznivejší makroekonomický vývoj sa premietne do nižších deficitov verejnej správy o 0,7 % HDP, pričom očakávaná úroveň dlhu bude v roku 2040 nižšia o 11 % HDP v porovnaní s očakávaním pri použití proporčnej konsolidácie. Vyšší rastový potenciál ekonomiky dosiahnutý vhodnejšou voľbou konsolidačných opatrení v rokoch 2026 až 2028 by sa tak v porovnaní s proporčnou konsolidáciou premietol do zníženia potreby prijímania trvalých opatrení v období rokov 2029 až 2040 o približne 0,6 % HDP. Na druhej strane, proti-rastovo zvolená štruktúra konsolidácie – napriek splneniu konsolidačného cieľa stanoveného pre najbližšie roky – si na vykompenzovanie straty voči proporčnej kompenzácii vyžiada prijatie dodatočných opatrení za vyše 0,8 % HDP. Rozdiel medzi najúspešnejšími a najmenej úspešnými stratégiami tak bude v priebehu budúcej dekády znamenať dva priemerné konsolidačné balíčky.

Kľúčové slová: fiškálna politika; ciele a dizajny fiškálnych politík; verejné financie, verejný dlh a deficit verejných financií; optimalizačné techniky a modely; výpočtové metódy a simulácie; modely všeobecného ekvilibria

JEL kódy: E62, E61, H61, H62, H68, C61, C63, C68, E17

Diskusná štúdia je postavená na modelovom prístupe popísanom v samostatnej technickej prílohe:

Zuzana Múčka[1][2]

Cieľom skúmaného problému je identifikovať a charakterizovať úspešné konsolidačné stratégie, čiže také kombinácie fiškálnych nástrojov, ktoré pri danej fixnej fiškálnej trajektórii vyžadujú v neskoršom období po skončení konsolidácie najmenšiu potrebu dodatočnej konsolidácie[3]. Tento materiál predstavuje náčrt postupu ich určenia a vysvetľuje dôvody použitia zvoleného prístupu v súbežne zverejnenej diskusnej štúdie RRZ[4], ktorá posudzuje konsolidačné stratégie z hľadiska dlhodobých dopadov na ekonomiku a verejné financie.

[1]     zuzana.mucka@rrz.sk

[2]     Za pripomienky k tomuto materiálu ďakujeme J.Hledíkovi (EK), M.Labajovi, M.Marenčákovi a B.Reľovskému (všetci NBS)

[3]     Pre každú zvolenú konsolidačnú stratégiu vyplýva potreba dodatočnej konsolidácie v neskoršom, vyhodnocovacom období z konkrétnej voľby fiškálnych opatrení v rámci tej stratégie a ich makroekonomických dôsledkov na rast HDP, jednotlivé fiškálne ukazovatele (dlh, deficit) či rizikové prirážky.

[4]     Múčka, Z., Kandričák, J., Koško, J., Majher, P. (2026): Ako sa vyhnúť konsolidačnej pasci. Diskusná štúdia RRZ č. 1/2026. Ďalej v texte uvádzané ako „diskusná štúdia“.

Príspevok Ako sa vyhnúť konsolidačnej pasci je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Konsolidačný balíček bude mať výrazne negatívny vplyv na vývoj ekonomiky počas najbližších štyroch rokov. Najsilnejšie sa prejaví v roku 2026, keď bude rast ekonomiky o 0,36 p. b. nižší v porovnaní so scenárom bez konsolidácie. V dlhšom horizonte ekonomiku zaťažuje najmä postupne nabiehajúce trvalé zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia práce, ktoré brzdí ekonomickú aktivitu. Od roku 2027 bude tento negatívny vplyv čiastočne tlmený vyprchaním niektorých úsporných opatrení na strane výdavkov. V neskorších rokoch sa začne vo väčšej miere prejavovať pozitívny dôsledok konsolidácie – nižšia riziková prirážka – vďaka ktorej sa rast ekonomiky do konca dekády vyrovná a v ďalších rokoch prevýši rasty oproti scenáru bez konsolidácie. V dôsledku strednodobého oslabenia rastu a zvýšeného daňového zaťaženia bude trvať približne 12 rokov, kým sa úroveň HDP priblíži k úrovni, ktorú by dosiahla bez konsolidačných zásahov. Dlhé obdobie návratu k ekonomickej výkonnosti je dané nevhodnou štruktúrou opatrení – vysokou váhou opatrení s viac škodlivým dopadom na ekonomický rast.

Napriek dočasným stratám je konsolidačný balíček v dlhodobom horizonte ekonomicky výhodnejší než scenár bez akejkoľvek konsolidácie. Trvalo nižšia riziková prirážka, pomalší rast dlhu a znížený deficit postupne prevážia nad negatívnym efektom vyššieho daňového zaťaženia. Vzhľadom na veľmi zlý východiskový stav verejných financií sú pozitívne efekty ich ozdravenia silnejšie než negatívne dopady na strednodobý rast.

Vláda SR prestavila začiatkom jesene 2025 opatrenia, pomocou ktorých by mala v roku 2026 pokračovať v procese znižovania deficitu verejných financií. Predstavené opatrenia nepostačujú na také zníženie deficitu, ktoré by zastavilo nárast dlhu, v ďalších rokoch tak budú musieť byť prijímané dodatočné opatrenia. Stabilizácia dlhu verejnej správy je len prvým nevyhnutným krokom na to, aby si Slovensko dokázalo postupne vytvoriť dostatočne veľký vankúš na zvládanie neočakávaných kríz v budúcnosti.

Po predstavení navrhovaných RRZ pripravila a zverejnila[3] kvantifikáciu dopadu konsolidačných opatrení (balíčka), v ktorej sa okrem vplyvu na verejné financie či jeho distribučné efekty zamerala aj na jeho vplyv na ekonomiku, teda makroekonomický vplyv štruktúry balíčka. Nad rámec už zverejnenej kvantifikácie poskytuje tento komentár detailnejší pohľad na dopady balíčka aj podľa jednotlivých opatrení. Komentár si kladie dve kľúčové otázky:

1/ Ako veľmi a na ako dlho zníži balíček rast ekonomiky?

2/ Oplatí sa prijať balíček, keď jeho strednodobé dopady na ekonomiku sú negatívne?

Pred hlbším zodpovedaním položených otázok je však nevyhnutné zadefinovať, ako budeme vyhodnocovať makroekonomické dopady balíčka, čiže voči akému scenáru sa má porovnávať očakávaný vývoj jednotlivých ekonomických veličín po jeho prijatí[4].

Neprijatie balíčka by prispelo k zvýšeniu rizikovej prirážky[5] na štátne dlhopisy a postupnému zhoršovaniu ratingových hodnotení krajiny[6]. V prostredí vysokých úrokových sadzieb by domácnosti aj firmy čoraz viac tlmili reálnu investičnú aktivitu. Domácnosti by vo výrazne väčšej miere uprednostňovali spotrebu a silný domáci dopyt by postupne pôsobil proinflačne, čo by sa odrazilo aj na požadovanom dynamickejšom raste miezd. Výsledkom by bolo postupné prehrievanie, strata investičnej atraktivity a konkurencieschopnosti[7] z pohľadu zahraničných investorov, sprevádzanej pomalším rastom potenciálu. V prostredí zvyšujúcej sa rizikovej prirážky a pretrvávajúceho prehrievania ekonomiky by konsolidácia verejných financií predstavovala nevyhnutný krok na zabránenie ďalšiemu útlmu rastového potenciálu ekonomiky[8]. Relatívne vyššia riziková prirážka v scenári bez konsolidácie tak v značnej miere ovplyvňuje náhľad na prínos konsolidačného balíčka na jednotlivé makroekonomické veličiny.

Ako veľmi ublíži konsolidačný balíček ekonomike

Očakávané dopady prijatia konsolidačného balíčka na slovenskú ekonomiku v priebehu najbližších rokov boli vyčíslené pomocou makroekonomického prognostického modelu RRZ[9]. Scenár predpokladaného vývoja ekonomiky po prijatí balíčka bol porovnaný s možným vývojom bez jeho prijatia.

Konsolidačný balíček, postavený z veľkej časti na výraznom zvyšovaní daňového zaťaženia aktivity a dočasných výdavkových úsporách bude zásadne znižovať rast ekonomiky najmä v budúcom roku, kedy bude rast ekonomiky v dôsledku prijatia balíčka nižší o 0,36 p.b. (Graf 1). V roku 2027 budú relatívne najsilnejšie negatívne dôsledky príjmových opatrení čiastočne kompenzované bázickým efektom vypršania časti úsporných opatrení vo výdavkoch. Očakáva sa, že ekonomika dosiahne rast, ktorý by mala bez konsolidácie, v roku 2029.

Každá konsolidácia má bezprostredne negatívny vplyv na vývoj ekonomiky, dopad v dlhodobejšom horizonte je však závislý od zvolenej skladby prijatých opatrení. Hoci pozitíva konsolidácie (nižšia riziková prirážka) budú postupne prevažovať nad negatívami (strata na ekonomickom raste), protirastová štruktúra kvantifikovaného konsolidačného balíčka bude viesť k dlhodobým stratám. Do roku 2029 stratí ekonomika približne 0,9 percenta HDP a táto strata bude v plnej miere vymazaná až v priebehu druhej polovice budúcej dekády.

Prebiehajúce demografické zmeny implikujú veľký očakávaný nápor na verejné financie v najbližších desaťročiach. Vláda nedostatočne využíva z pohľadu rastu menej škodlivé opatrenia, najmä na základe analýz cielené dlhodobo udržateľné úspory na prevádzke štátu, zvýšenie adresnosti v sociálnom systéme, či zvyšovanie majetkových daní[10]. Výrazný nárast ceny práce a ďalšie zvyšovanie firemných daní v rozpore s doterajšími odporúčaniami pre Slovensko znižuje konkurencieschopnosť a inovačný potenciál ekonomiky. Ide o opatrenia, ktoré sú pre rast ekonomiky dlhodobo najškodlivejšie[11] a môžu priniesť vopred nevyčísliteľné, no dlhodobé straty na investičnej atraktivite krajiny, a teda aj na jej potenciálnom raste v budúcnosti. Navyše charakter časti opatrení (napr. tých zameraných voči SZČO, alebo tých ktoré výrazne zhoršujú konkurencieschopnosť prostredníctvom neprimerane vysokého daňovo-odvodového zaťaženia) zvyšuje šancu prijímania zmien na ich korekciu a  zvyšujú potrebu dodatočného konsolidovania v neskoršom období[12].

V spojení s plánovaným rýchlym tempom a veľkým objemom konsolidácie v budúcich rokoch tak môže byť úspešnosť ozdravovania verejných financií v budúcnosti ohrozená[13], najmä pokiaľ by bolo vedené jednostranne, resp. výrazne na príjmovej strane.

Ako zmení konsolidačný balíček charakter ekonomiky v priebehu prebiehajúcej dekády

• r-g diferenciál: Aj pri existujúcej štruktúre balíčka by mal byť po troch rokoch od jeho implementácie dosiahnutý jeden z cieľov konsolidácie – pokles tzv. r-g diferenciálu[14] pod úroveň, ktorú by v tom čase mal bez konsolidácie. Vďaka konsolidácii bude trvalo nižšie úročenie dlhu[15], spolu s ekonomickým rastom na konci horizontu dosahujúcim úroveň scenára bez konsolidácie, od roku 2029 prispievať k spomaleniu tempa rastu zadlženia. (Graf 2).

• Trh práce: Príjmové opatrenia budú negatívne ovplyvňovať situáciu na trhu práce prostredníctvom nižšej zamestnanosti a pomalšie rastúcej nominálnej mzdy v porovnaní s očakávaním bez konsolidácie, pričom efekty budú najvýraznejšie v roku 2027. Zamestnanosť bude klesať primárne z dôvodu opatrení zameraných na SZČO, kým opatrenia zvyšujúce zaťaženie práce budú najvýznamnejším dôvodom pomalšieho rastu miezd. Úsporné opatrenia vo výdavkoch budú mať zanedbateľný vplyv na zamestnanosť aj mzdový vývoj[16]. Trh práce vplyvom balíčka však aj tak stratí do roku 2029 približne 9,5 tisíca ľudí[17] a mzdová dynamika spomalí o 1 p.b[18].

• Firmy a investície: Príjmové opatrenia budú najmä v roku 2027 negatívne ovplyvňovať investičnú aktivitu firiem. Slabý investičný apetít bude stimulovaný bázickým efektom vyprchania dočasných úspor na strane investícií vo verejnom sektore. V neskorších rokoch pomôže nižšia riziková prirážka postupne zvýšiť tempo rastu investícií o 0,25 p.b. nad úroveň očakávanú bez konsolidačného balíčka. Zhoršovanie konkurencieschopnosti ekonomiky z dôvodu vyššieho zaťaženia práce a firemných daní[19] sa rýchlo prejaví na spomalení exportu, pričom do konca roku 2029 bude celková strata činiť 0,25 p.b. v porovnaní so scenárom bez konsolidácie[20].
• Domácnosti a spotreba: Konsolidačný balíček sa v najbližších troch rokoch podpíše pod pomalší rast disponibilných príjmov domácností spolu o 3 percentá a pomalší rast ich spotreby v porovnaní s očakávaním bez konsolidácie. Hlavným vinníkom bude nárast zaťaženia príjmov z práce a živností. Kým v roku 2026 bude tento prepad stlmený čiastočnou kompenzáciou poklesu čistých miezd zo strany zamestnávateľov a len pozvoľným nábehom opatrení zameraných voči SZČO, v roku 2027 sa tieto efekty prejavia naplno[21]. Len v malej miere ich bude tlmiť bázický efekt dočasného zmrazenia valorizácie miezd a znižovania stavov vo verejnej správe. Pokles disponibilných príjmov bude dominantným zdrojom slabšej spotreby domácností, nakoľko balíček bude ovplyvňovať cenovú dynamiku len minimálne.

Pohľad optikou jednotlivých opatrení

Z dôvodu prehľadnejšej analýzy dopadov jednotlivých konsolidačných opatrení je 16 príjmových opatrení balíčka rozdelených do štyroch skupín: úprava dní pracovného pokoja; úprava daní z príjmu fyzických osôb a zdravotných odvodov; opatrenia zamerané voči SZČO[22] a ostatné príjmové opatrenia[23].

Úprava dní pracovného pokoja: Dočasné zrušenie troch dní pracovného pokoja resp. trvalé zrušenie jedného dňa pracovného pokoja a umožnenie otvorenia maloobchodných prevádzok počas 11 sviatkov bude mať v dlhodobo malý, avšak pozitívny vplyv na investičnú aktivitu (do 0,1 p.b.), zamestnanosť (do 0,02 p.b.) a export, čo sa premietne aj do zrýchlenia rastu potenciálu v dlhodobom horizonte (do 0,1 p.b.) a mierneho zlepšenia konkurencieschopnosti.

Krátkodobé efekty budú výraznejšie, jednoročné zrušenia troch pracovných dní môže prispieť k rastu ekonomiky v budúcom roku približne 0,2 p.b.[24].

Úprava DPFO a zdravotných odvodov: Zvýšenie progresivity DPFO a zdravotných odvodov (46 percent konsolidačného balíčka) bude hlavným vinníkom pomalšieho rastu ekonomiky, investícií, nominálnych miezd a spotreby domácností v najbližších troch rokoch, pričom negatívne efekty budú najsilnejšie v roku 2027.

Čiastočné kompenzovanie vyššieho zaťaženia práce zo strany firiem[25] môže vytvárať menší priestor na dynamickejší rast miezd v ďalšom období (spomalenie o 0,15 až 0,35 p.b.) v porovnaní s očakávaním bez konsolidácie a taktiež môže motivovať vyššie príjmových zamestnancov k prechodu do iných právnych foriem činnosti. Zároveň bude podkopávať konkurencieschopnosť ekonomiky a znižovať jej inovačnú a investičnú aktivitu (do 0,7 p.b.). Spotreba domácností by v dôsledku nižších disponibilných príjmov mohla byť slabšia až o 0,5 p.b. v porovnaní s očakávaní bez konsolidácie.

Opatrenia zamerané voči SZČO: Skrátenie odvodových prázdnin a zvýšenie minimálnych odvodov živnostníkov bude viesť k postupnému odchodu časti nízkopríjmových SZČO z trhu práce. To sa v menšej miere premietne aj do pomalšieho rastu investícií a mierneho nárastu inflácie.

Tieto efekty budú najvýraznejšie v roku 2027, kedy bude v dôsledku uvedených opatrení zamestnanosť rásť o približne 0,2 p.b. pomalšie než v scenári bez konsolidácie. Pokles disponibilných príjmov domácností bude zároveň tlmiť ich spotrebu.

Ostatné príjmové opatrenia: Zvyšné príjmové opatrenia nezasahujú priamo trh práce, avšak aj tak v menšej miere nepriaznivo vplývajú na investičnú aktivitu firiem, no najmä cenový vývoj. RRZ očakáva, že nárast daňových sadzieb (z hazardu, poistné, sladké a slané potraviny, osobitný odvod z investovania, primárne materiály) sa čiastočne prenesie aj do cenového vývoja, avšak tieto efekty budú z celkovej perspektívy minimálne (do 0,1 p.b. v budúcom roku).

Výdavkové opatrenia: Výdavkové opatrenia budú výkon ekonomiky tlmiť najviac v budúcom roku (do 0,2 p.b.), v ďalších rokoch budú z dôvodu ich dočasného charakteru, resp. pozitívnych efektov na spotrebu domácností či trh práce, zmierňovať dôsledky konsolidačného balíčka na ekonomiku (do 0,1 p.b.). V budúcom roku budú disponibilné príjmy domácností, a teda aj spotrebu a ekonomický rast z výdavkových opatrení najviac oslabovať dočasné zmrazenie valorizácie platov vo verejnej správe a aj prepúšťanie (približne 500 osôb).

Dopady dočasného zmrazenia 13. dôchodkov budú v takmer plnej miere vybalansované zohľadnením obdobia materstva[26]. Úsporné opatrenia na trhu práce (sprísnenie kontrol PN a zníženie podpory v nezamestnanosti) budú mať na celom horizonte prevažne pozitívny vplyv na zamestnanosť[27].

Prečo má konsolidácia zmysel (dlhodobý pohľad)

Napriek krátkodobým stratám na ekonomickom raste či blahobyte spoločnosti je konsolidačný balíček v dlhodobom horizonte[28] prospešný[29] pre ekonomiku, verejné financie aj spoločnosť. Prínos trvalo nižšej rizikovej prirážky, no najmä trvalého zrušenia jedného dňa pracovného pokoja pre investičnú aktivitu a rastový potenciál ekonomiky bude v neskorších rokoch prekonávať ich straty v dôsledku zvýšených daní z aktivity. Napriek prítomnosti dekonsolidačných opatrení znižujúcich trvalý efekt balíčka, ako aj štruktúre prijatých konsolidačných opatrení, sa pozitívne efekty balíčka prejavia aj na dlhodobo mierne lepšom vývoji na trhu práce, a teda aj domácom dopyte.

Prijatie konsolidačného balíčka tak v dlhodobom horizonte pomôže zmierneniu tempa zadlžovania nielen vďaka trvalo nižšieho primárneho deficitu, ale aj prostredníctvom nižšej úrokovej sadzby,  o približne 0,09 p.b. vyššieho rastu ekonomiky, čiže poklesom r-g diferenciálu. Reálna ekonomika však vplyvom prijatého konsolidačného balíčka a jeho štruktúre dosiahne úroveň bez konsolidácie až v roku 2037.

Odloženie ozdravovania verejných financií by znamenalo nárast rizikovej prirážky a rizika defaultu na záväzky vlády, či zníženie atraktivity krajiny z pohľadu zahraničia.

[1]      Zuzana.mucka@rrz.sk (korešpondenčný autor)

[2]      Jakub.kandricak@rrz.sk

[3]      https://www.rrz.sk/balicek-konsolidacnych-opatreni-na-rok-2026/

[4]      Kvantifikácia dopadov balíčka porovnáva scenár so schváleným balíčkom voči scenáru bez konsolidácie. Scenáre sa zhodujú v makroekonomických predpokladoch, ktoré sú v súlade s najnovšou makroekonomickou prognózou RRZ (október 2025), pričom v rizikových prirážkach zohľadňujú dnešný stav aj očakávaný vývoj fiškálnych veličín.

[5]      Kvantifikácia predpokladá, že za predpokladu prijatia konsolidačného balíčka  prirážka na štátne dlhopisy narastie v rozmedzí rokov 2026 až 2029 z 80 bázických bodov na 130 bázických bodov. V scenári bez konsolidačného balíčka by bola riziková prirážka v roku 2026 vyššia o takmer 30 bázických bodov a do roku 2029 by narástol rozdiel až na približne 50 bázických bodov.

[6]      Finančné trhy aj ratingové agentúry očakávajú, že vláda bude v zhode s vlastnými komunikovanými cieľmi aj platnými európskymi záväzkami pokračovať v ozdravovaní verejných financií. Tieto očakávania sú následne premietané do nižších rizikových prirážok resp. lepších ratingových hodnotení krajiny.

[7]       Vyššie vstupné náklady v podobe rýchlejšie rastúcich miezd a úrokových sadzieb môžu firmy v čiastočnej miere prenášať do cien svojich produktov.

[8]       Svetová Banka (2017)

[9]      https://www.rrz.sk/fiscal-adjustment-in-slovakia-findings-from-a-medium-scale-econometric-model/

[10]     Ekonomicky prorastový potenciál navyšovania verejných investícií pri súbežnom znižovaní prevádzkových výdavkov štátu potvrdzujú aj najnovšie medzinárodné štúdie. Medzinárodný menový fond v aktuálnom Fiškálnom monitore (IMF: Fiscal Monitor: Spending Smarter. Október 2025) na základe dostupných historických údajov pre 196 krajín odhadol, že obdobia so značným navýšením verejných investícií na úkor ostatných výdavkov sú nasledované zrýchlením ekonomického rastu. V dlhodobejšom horizonte nárast verejných investícií na úkor bežných výdavkov o 1 % HDP navýši úroveň HDP v horizonte 50 rokov o 1,5 %.

[11]     OECD (2011), MMF (2023)

^[12]       Maebayashi (2023), Hagemann (2012), MMF (2023)

[13]     Rondón-Moreno (2022), Fonseca (2020), Andrés et al. (2020), OECD (2011), MMF (2023)

[14]     r-g diferenciál vyjadruje rozdiel medzi úročením dlhu (implicitná sadzba) a rastom ekonomiky. V prípade jeho negatívnej hodnoty, čiže pokiaľ ekonomika rastie rýchlejšie než úrokové sadzby, za ktoré sa financuje jej verejný dlh, to znamená, že dlh je na udržateľnej trajektórii, resp. jeho znižovanie je ľahšie dosiahnuteľné (t.j. aj pri menšej miere konsolidácie).

[15]     Príspevok trvalo nižšej implicitnej sadzby ku poklesu r-g diferenciálu (pokles čitateľa) vzrastá z 0,05 p.b. na 0,15 p.b. v roku 2029 (z veľkej časti z dôvodu príjmových opatrení). Medzi rokmi 2026 až 2028 relatívne slabší výkon ekonomiky prispieva k nárastu r-g diferenciálu v priemere o 0,27 p.b., diferenciál sa znižuje až v roku 2029 (-0,13 p.b.), a to v dôsledku relatívne nižších prirážok, aj očakávaného lepšieho rastu HDP než v prípade bez konsolidácie. V ďalších rokoch budú oba tieto faktory prispievať ku relatívne nižšiemu r-g diferenciálu, čo spolu s trvalo nižšími primárnymi deficitmi bude viesť k pomalšiemu rastu zadlženia v porovnaní s očakávaním bez konsolidácie.

[16]     Do mzdovej dynamiky v roku 2027 sa premietne aj negatívny bázický efekt vyplateného odstupného prepusteným zamestnancom v roku 2026. Na druhej strane, sprísnenie vyplácania podpory v nezamestnanosti môže skracovať dobu poberania podpory.

[17]    0,4 % zamestnanosti podľa ESA metodiky, čo sa prejaví postupným rastom miery nezamestnanosti o 0,3 p.b. voči scenáru bez konsolidačného balíka.

[18]     Nakoľko znižovanie zamestnanosti vo verejnej správe je predpokladané v minimálnej miere a zmrazenie miezd vo verejnej správe, plánované pre rok 2026, má len dočasný charakter.

[19]     Vrátane zaťaženia SZČO

[20]     Efekt prepadu bude v menšej miere tlmený vyšším rastovým potenciálom ekonomiky v dôsledku trvalého zrušenia jedného dňa pracovného pokoja.

[21]     Pôjde o kombináciu bázického efektu čiastočnej kompenzácie poklesu čistých príjmov zamestnancov zo strany firiem a následne nižšej ochoty firiem tieto mzdy dynamicky zvyšovať, ako aj pretrvávajúceho výpadku príjmov zo živností (ovplyvnený poklesom počtu živností aj ich vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia). V roku 2027 budú tieto efekty znižovať tempo rastu disponibilných príjmov o takmer 1 p.b, pričom viac než polovica z prepadu bude z dôvodu výpadku príjmu zo živností.

[22]     Zvýšenie min. odvodov o 20 %, skrátenie odvodových prázdnin, zdôvodnenie príjmu počas súčasného vylúčenia povinnosti platiť poistné a zákonná reforma proti využívaniu vynútených živností.

[23]    Nové pásmo daňových licencií, zvýšenie DPH na sladké/slané potraviny, zvýšenie zdanenia hazardu, úhrady z primárnych materiálov, daňová amnestia, zavedenie QR platieb, obmedzenie odpočtu DPH na autá, zvýšenie sadzby dane z poistenia, zvýšenie sadzby osobitného odvodu pre oblasť kolektívneho investovania.

[24]     Očakávaná čiastočná kompenzácia výpadku doplatkov za prácu vo sviatok zo strany súkromného sektora môže v roku 2027 viesť k rýchlejšiemu rastu nominálnych miezd.

[25]     Kvantifikácia predpokladá, že firmy budú v roku 2026 čiastočne kompenzovať pokles čistých miezd.

[26]     V roku 2029 (po skončení zmrazenia 13.dôchodkov) tieto efekty prevážia.

[27]       Očakáva sa, že predĺženie doby vyplácania podpory v PN zo strany zamestnávateľa si budú firmy kompenzovať mierne slabšou dynamikou miezd, avšak efekty budú tlmené sprísnením kontrol čerpania PN.

[28]     Vplyv balíčka na ekonomiku na dlhodobom horizonte je kvantifikovaný pomocou dynamického stochastického modelu všeobecnej rovnováhy s prelínajúcimi sa generáciami (OGRE), na strednom cez ekonometrický model RRZ

[29]     Prínosy budúcich konsolidácií by aj napriek krátkodobým stratám boli čoraz výraznejšie v porovnaní s rastúcimi stratami, ktorými by bola zasiahnutá ekonomika v prípade neozdravených verejných financií (ECB (2010), MMF (2014), MMF (2023), Auerbach, A; Gorodichenko, Y.(2012), Christiano, L.; Eichenbaum, M; Rebelo, S. (2011)).

Príspevok Konsolidačný balíček utlmí ekonomiku nadlho je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Nové sadzby dane zasiahnu najmä vysokokvalifikovaných zamestnancov a v oveľa menšej miere najbohatšie rodiny s vysokým podielom kapitálových a majetkových príjmov. Práve tieto osoby s najvyššími príjmami nie sú zachytené kvôli dátovým obmedzeniam, keďže informácie o príjmoch zdaňovaných zrážkou a príjmoch nepodliehajúcich zdaneniu nie sú k dispozícii. V dôsledku toho, najvyššie zobrazené príjmové pásmo reprezentuje najmä ľudí s vysokými pracovnými príjmami.

Zmeny v dani z príjmu od januára 2026 sa dotknú približne 355-tisíc osôb. Najväčšia časť, okolo 289-tisíc, bude ovplyvnená zrýchleným krátením nezdaniteľnej časti základu dane. Zníženie hranice príjmu v druhom daňovom pásme zasiahne zhruba 27-tisíc osôb, nové tretie pásmo (30 %) pre príjmy nad 5 875 eur ovplyvní 18-tisíc osôb a štvrté pásmo (35 %) pri príjmoch nad 7 302 eur sa týka približne 21-tisíc osôb.

Osoby ovplyvnené zmenami v DPFO sa nachádzajú v rodinách s najvyššími zdaniteľnými príjmami. pocíti negatívny vplyv na ich disponibilný príjem vplyvom zmien v DPFO, v najvyššom desiatom decile čelí poklesu v disponibilnom príjme až 76 % rodín.

Pri detailnom pohľade na desiaty decil distribúcie sa ukazuje, že najväčší pokles príjmov znáša úplne najvyššie 1 % rodín (100. percentil). Z ich celkového poklesu disponibilného príjmu o 5,3 % tvorí vplyv DPFO až 4,1 percentuálneho bodu (cca 4 090 € ročne). Dôvodom je to, že nové daňové pásma sa týkajú najvyšších príjmov, ktoré sa nachádzajú v prevažnej miere medzi top 1 % rodín so zdaniteľným príjmom. Napr. rodina jednotlivca zarábajúca 5 875 € mesačne, čo je dolná hranica 3. pásma, s hrubým ročným príjmom 70 500 €, patrí do 100. percentilu. V dôsledku rozličnej štruktúry rodín, kde ročný ekvivalentný príjem ovplyvňuje aj príjem druhého z rodičov a počet detí, sa v menšej miere môže objaviť vplyv zavedenia nových pásiem DPFO aj v nižších percentiloch.

Rodiny v najvyššom percentile sa tak budú podieľať na konsolidácii so skoro 3-krát väčšou váhou než rodiny v prvých 97 percentiloch. Nové pásma progresívnejších daní zasiahnu len úzku skupinu osôb, s čiastočným dosahom na iba 3 % rodín a plným dosahom na iba 1 %.

Pozn.: Na osi x je v grafe zobrazený ročný ekvivalentný disponibilný príjem prepočítaný na jedného člena rodiny. Počet členov je určený modifikovanou OECD škálou (váha 1 pre prvého dospelého, váha 0,5 pre každého ďalšieho dospelého člena a váha 0,3 pre každé dieťa mladšie ako 14 rokov).

Príspevok Ako balíček ovplyvní rodiny s najvyšším príjmom z práce je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Balíček (konsolidačných) opatrení na rok 2026 je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Prvý súbor konsolidačných opatrení bol prijatý pre rok 2024, pričom podľa aktuálnych prepočtov RRZ prispel k zníženiu deficitu o 1,6 mld. eur (1,2 % HDP). Táto konsolidácia bola dominantne tvorená príjmovými opatreniami (až 93 % z celkového dopadu). Patria sem napríklad zníženie sadzby do II. piliera, navýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľa alebo zavedenie zvýšeného bankového odvodu.

V nasledujúcich konsolidačných balíčkoch narástol podiel úspor vo výdavkoch, väčšinu však aj naďalej tvoria opatrenia zvyšujúce príjmy. Podiel príjmových opatrení v balíčkoch pre rok 2025 aj pre rok 2026 bol približne trojštvrtinový.

Konsolidačný balík prijatý pre rok 2025 mal podľa RRZ dopad 2,0 mld. eur (1,5 % HDP). Zahŕňame sem zmeny v DPH, najmä navýšenie základnej sadzby, a nárast sadzby DPPO pre najziskovejšie firmy. Úspory vo výdavkoch bol realizované najmä cez zníženie daňového bonusu a rodičovského dôchodku.

Aktuálne diskutovaný konsolidačný balík pre rok 2026 znižuje podľa odhadu RRZ deficit o 1,6 mld. eur (1,2 % HDP). V rámci neho bolo schválené napr. navýšenie zdravotných odvodov zamestnanca alebo vyššie sociálne odvody pre SZČO, pri výdavkoch išlo najmä o úspory v štátnom rozpočte. Zmenu oproti proti pôvodnému návrhu, ktorý deklaroval približne vyrovnanú váhu príjmových a výdavkových opatrení, tvorí najmä výpadok refundácií pre energodotácie a zreálnenie príspevku úsporných opatrení v štátnom rozpočte.

Príspevok Trojročná konsolidácia sa realizovala najmä cez navýšenie príjmov štátu je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Viac ako polovica príjmových opatrení priamo zaťažuje pracovnú silu. Dochádza k výraznému zvýšeniu daňovo-odvodového zaťaženia práce, a to cez zvýšenie sadzby zdravotných odvodov, navýšenie sociálnych odvodov platených živnostníkmi (zvýšením minimálnych odvodov a obmedzením odvodových prázdnin) a zvýšenie progresivity DPFO.

Úspory na výdavkovej strane by mali podľa tvrdení MF SR dosiahnuť 1,3 mld. eur, zatiaľ však tento údaj nie je podporený konkrétnymi opatreniami. Doposiaľ predstavené opatrenia by mali viesť k zníženiu deficitu o 282 mil. eur, z čoho 130 mil. eur tvoria (zatiaľ neisté) úspory samospráv. Naďalej tak chýbajú informácie o opatreniach za 1 mld. eur a RRZ tak zatiaľ nevie vyhodnotiť realistickosť týchto opatrení.

Súčasťou balíčka na strane „výdavkových úspor“ by mala byť aj zatiaľ nepotvrdená refundácia takmer plošných energodotácií alebo iných výdavkov rozpočtu zo zdrojov EÚ v sume 435 mil. eur. Energodotácie ako také sú však dodatočným výdavkom rozpočtu, tým pádom ich kompenzovanie prípadnou refundáciou predstavuje len neutralizáciu ich negatívneho rozpočtového vplyvu, nejde teda o úsporné opatrenie a nemôže sa počítať do konsolidačného balíčka.

Po odrátaní už predstavených úspor v sociálnych transferoch, možných úspor v samosprávach a prípadnej refundácie výdavkov cez eurofondy, samotné šetrenie štátu na svojej prevádzke je deklarované (a zatiaľ bližšie nešpecifikované) na úrovni najviac 576 mil. eur. Výška týchto úspor bude závisieť aj od toho, voči akej východiskovej základni boli tieto úspory vyčíslené, o čom RRZ nemá v súčasnosti informácie.

Po pripočítaní dodatočných výdavkov na poskytovanie energodotácií by v prípade ich refundácie z eurofondov bola celková veľkosť balíčka 2,3 mld. eur (1,6 % HDP). Ak by k uvedenej refundácii nedošlo, ale dotácie na energie by zostali (takmer) plošné, vplyv vládnych opatrení na verejné financie by bol len 1,9 mld. eur (1,3 % HDP). Napokon, v ešte pesimistickejšom scenári, ak by sa nepodarilo doručiť nateraz nešpecifikované úspory v predpokladanej výške, prínos balíčka by dosiahol len 1,3 mld. eur (0,9 % HDP).

Významná časť z už predstavených opatrení je jednorazového alebo dočasného charakteru a zároveň existuje riziko, že väčšia alebo menšia časť z doposiaľ nekonkretizovaných úspor na strane výdavkov bude tiež len jednorazová. Ide napr. o jednorazové zrušenie dvoch sviatkov, dočasné zmrazenie miezd, dočasné pozastavenie valorizácie 13. dôchodku, jednorazovú daňovú amnestiu či iba krátkodobo pozitívny vplyv zmien v nastavovaní dôchodkových nárokov matiek. Existuje tak zatiaľ výrazné riziko, že dopad na trvalé zlepšenie verejných financií bude oveľa nižší ako deklarované sumy konsolidácie. Dočasné opatrenia neprispievajú k dlhodobej udržateľnosti a budú musieť byť v budúcnosti nahradené novými opatreniami, čo neúmerne predlžuje obdobie konsolidácie a jej rozsah v ďalších rokoch a zároveň zvyšuje riziko jej realizácie z dôvodu tzv. konsolidačnej únavy.

Príspevok Ako vyzerá predstavený balíček je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Veľkosť balíčka, ktorý dnes predstavilo ministerstvo financií, by podľa údajov MF SR predbežne mohla zodpovedať potrebám na zníženie deficitu na vládou stanovený cieľ 4,1 % HDP. RRZ však zo zverejnených informácií zatiaľ nevie vyhodnotiť realistickosť opatrení. Výdavková časť, ktorá by podľa MF SR mala dosiahnuť 1,3 mld. eur, totiž nebola takmer vôbec špecifikovaná. Aby sa dali odhadnúť riziká, nevyhnutné sú konkrétne opatrenia. Bez energodotácií by deklarované úspory na výdavkoch mali dosiahnuť 860 mil. eur.

Významná časť predstavených opatrení je jednorazového alebo dočasného charakteru, a teda neprispieva k dlhodobej udržateľnosti. To neúmerne predlžuje obdobie konsolidácie a jej rozsah v ďalších rokoch a zároveň zvyšuje riziko ich realizácie z dôvodu tzv. konsolidačnej únavy.

Z pohľadu RRZ je dôležité opakovane pripomínať, že konsolidačné opatrenia majú na ekonomiku rozdielny dopad v závislosti od ich štruktúry. Ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia má obzvlášť negatívny vplyv na budúci rast ekonomiky. Niektoré opatrenia ovplyvnia vývoj iba dočasne, iné môžu zanechať dlhodobé negatívne stopy.

Napriek apelu, aby v opatreniach prevažovali úspory na strane výdavkov, väčšina z nich je na strane príjmov rozpočtu, podobne ako v predošlých rokoch. Z hľadiska štruktúry je potrebné zdôrazniť, že až polovica príjmových opatrení priamo zaťažuje ekonomickú aktivitu – najmä zvýšením odvodov a zavedením ďalších sadzieb dane z príjmov fyzických osôb. Znižovanie rozdielu v daňovo-odvodovom zaťažení medzi zamestnancami a SZČO však možno považovať za posun smerom k lepšej vyváženosti. RRZ upozorňuje, že daňové a odvodové príjmy verejnej správy na Slovensku by mali v roku 2025 dosiahnuť 37,0 % HDP, čo je ich najvyššia úroveň od roku 1996. Po zohľadnení podielu miezd na ekonomike Slovensko zdaňuje prácu najviac v regióne.

Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že znižovanie deficitu prostredníctvom úspor na výdavkoch je dlhodobo úspešnejšie. Vláda v rámci opatrení na strane výdavkov vynechala možné úspory vyplývajúce zo zlepšenia adresnosti v sociálnych transferoch či energodotáciách.

Príspevok Chýbajúca špecifikácia výdavkových opatrení znemožňuje vyhodnotiť realistickosť konsolidačného balíčka je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Príspevok Prečo sú deficity vysoké aj po dvoch konsolidáciách je zobrazený ako prvý na Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.