Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pripravila prognózu strednodobého fiškálneho vývoja v nadväznosti na aktualizáciu svojej makroekonomickej prognózy. Prognóza vychádza z aktuálneho stavu legislatívy a predstavuje očakávaný vývoj v scenári nezmenených politík (NPC).
Celú strednodobú fiškálnu prognózu vrátane prílohy a dátového súboru nájdete v sekcii na stiahnutie na konci článku.
Zvuková verzia článku
Zhoršenie výhľadu pre vývoj ekonomiky a s tým súvisiaci odhadovaný výpadok v daňových príjmoch sa premietli aj do zvýšenia očakávaných deficitov a nadväzujúceho zrýchlenia rastu verejného zadlženia. Kým v predchádzajúcej prognóze zverejnenej na začiatku júna v rámci hodnotenia Výročnej správy o pokroku 2025 pri plnení strednodobého fiškálneho plánu (ďalej len Výročnej správy) schodky verejných financií do roku 2029 neprekračovali 5,7 % HDP a odhad hrubého dlhu bol pod úrovňou 72 % HDP, aktuálny odhad predpokladá nárast deficitov nad 6,0 % HDP (takmer 10 mld. eur v roku 2029) a hrubý dlh sa v roku 2029 priblíži k 75 % HDP (v roku 2027 presiahne hranicu 100 mld. eur). Ešte viac teda platí, že ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude vykazovať neudržateľne vysoké deficity a z toho plynúci rapídne rastúci verejný dlh.
Z hľadiska medziročného vývoja deficitu dochádza v roku 2026 k zhoršeniu oproti roku 2025 najmä v dôsledku potreby financovania novoprijatých opatrení (najmä náklady na rekonštrukciu, resp. výstavbu nemocníc v rezorte obrany a valorizácia miezd v školstve) v objeme 612 mil. eur (0,4 % HDP), ktorých vplyv prevýši úsporu z dôvodu predpokladaného ukončenia dotácií na ceny energií pre domácnosti. V roku 2027 odhadujeme zotrvanie deficitu na 5,5 % HDP. Následne v roku 2028, v novom volebnom období, dochádza k výraznému nárastu odhadovaného deficitu o 0,5 p.b., čo je spôsobené najmä vypršaním len dočasne zvýšených daní a odvodov[1] a nárastom úrokových nákladov. V roku 2029 odhadujeme mierny nárast deficitu na úroveň 6,1 % HDP.
Štrukturálny deficit (očistený aj o vplyvy v obrane[2]) rastie na celom strednodobom horizonte. K nárastu prispievajú okrem vplyvu dočasných daní a rastúcich nákladov na obsluhu verejného dlhu aj zhoršený ekonomický vývoj a novoprijaté opatrenia.
V rovnakom období čisté zadlženie krajiny v pomere na HDP vzrastie o 14,6 p.b. na úroveň 68,7 % HDP, nárast hrubého dlhu verejnej správy bude o niečo miernejší z dôvodu predpokladaného poklesu hotovostnej rezervy štátu.
Na dosiahnutie cieľov vlády stanovených vo Výročnej správe bude potrebné prijať výrazné konsolidačné opatrenia. Objem dodatočných opatrení odhadujeme na 2,0 mld. eur (1,4 % HDP) v roku 2026 a dodatočných 0,9 mld. eur (0,6 % HDP) do konca volebného obdobia. Následne pre rok 2028 vzrastie potreba nových opatrení na úroveň 1,8 mld. eur (1,2 % HDP). Navýšenie potreby konsolidácie pre rok 2028 súvisí s dizajnom opatrení prijatých koncom roku 2023, z ktorých niektoré boli len dočasné. Ak by boli vtedajšie príjové opatrenia trvalé, budúce konsolidačné opatrenia by mohli byť nižšie o 0,5 mld. eur (0,4 % HDP).
V porovnaní s našou prognózou strednodobého fiškálneho výhľadu na roky 2025 až 2029 zverejnenou v júni v rámci hodnotenia Výročnej správy očakávame vyššie úrovne deficitu verejnej správy na celom horizonte prognózy najmä z dôvodu nižšieho výnosu daní a odvodov. Pokles očakávaných príjmov vyplýva najmä z pomalšieho plnenia DPH a daní z práce v roku 2025, ako aj z pomalšieho rastu daňových základní v aktuálnej makroekonomickej prognóze oproti predchádzajúcim predpokladom. Zároveň prišlo k revízii úsporných opatrení samospráv. Vo svojom NPC scenári RRZ predpokladá, že obce a VÚC budú prijímať opatrenia s cieľom dosiahnuť vyrovnané hotovostné hospodárenie na konci strednodobého horizontu. Na základe aktualizovaných údajov bola znížená potreba týchto úsporných opatrení, čo sa následne premieta do prognózy ako negatívna zmena oproti predchádzajúcemu odhadu.
Na druhej strane, vývoj v niektorých oblastiach vplýva na prognózovanú úroveň schodku verejných financií pozitívne. Pomalšie čerpanie výdavkov v roku 2025 ako aj nižší nominálny rast v ekonomike sa premieta do nižšej očakávanej úrovne výdavkov na medzispotrebu a sociálnych transferov na celom horizonte prognózy. Úspora je odhadovaná aj v odvode do rozpočtu EÚ, kde bol revidovaný predpoklad o výraznejšom náraste od roku 2026, pričom v aktuálnej prognóze sa s ním neuvažuje. V rámci aktualizácie odhadu sú výraznejšie úspory oproti predchádzajúcej prognóze odhadované aj vo výdavkoch v rezorte obrany. Na základe pomalšieho priebežného čerpania sú tu predpokladané nižšie bežné výdavky, pričom však deklarované zvyšovanie obranných výdavkov podľa nových cieľov NATO ešte nebolo premietnuté do konkrétnych opatrení.
Nárast nominálnych schodkov hospodárenia sa premietol aj do nárastu štrukturálneho deficitu VS, kým aktualizácia prognózy ekonomického cyklu zmenila štrukturálny deficit v minimálnej miere. V roku 2025 je odhadovaný štrukturálny deficit (aj bez dočasných vplyvov dodania vojenskej techniky) na úrovni 4,6 % HDP s následným postupným nárastom k 5,9 % HDP v roku 2029.
Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať na necelých 69 % HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti roku 2025 (54,1 % HDP). Ku kontinuálnemu nárastu čistého dlhu k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá zásadne prevyšuje zmierňujúci efekt rastu HDP.
Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu ovplyvnený prognózovaným vývojom hotovostnej rezervy štátu. Kým v roku 2025 dosiahne úroveň takmer 8 % HDP, v roku 2026 približne 7 % HDP, od roku 2027 RRZ predpokladá jej postupný pokles na úroveň vychádzajúcu z priemerného vývoja v minulosti (6,1 % HDP). V porovnaní s vývojom čistého dlhu tak hrubý dlh k HDP vzrastie v roku 2027 pomalšie, medziročne o 3,4 p.b. Od roku 2028 dlh v čistom aj hrubom vyjadrení porastie o približne 3,5 p.b. ročne. Na konci strednodobého horizontu sa hrubý dlh priblíži až k úrovni 75 % HDP a čistý dlh verejnej správy bude pod úrovňou 69 % HDP. Dlh je naďalej nad horným limitom dlhovej brzdy. Bez prijatia konsolidačných opatrení bude úroveň dlhu výrazne vyššia ako horný limit dlhovej brzdy (klesajúci každoročne do roku 2027) na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2029 presiahne horný limit až o 24,8 p.b. HDP. Maastrichtské kritérium 60 % HDP by dlh mohol presiahnuť už v tomto roku.
[1] Ide o spätný pokles sadzby zdravotných odvodov platených zamestnávateľom a zníženie sadzby tzv. bankovej dane.
[2] Predpokladaný harmonogram dodávok vojenskej techniky znamená v niektorých rokoch dočasný nárast obranných výdavkov nad úroveň pôvodného záväzku NATO 2 % HDP.
