Zhrnutie
Balíček mimo ostatných opatrení v rozpočte prispeje k ozdraveniu verejných financií o 0,9 % HDP
RRZ odhaduje, že predstavený balíček opatrení by mohol prispieť k zlepšeniu salda verejnej správy v roku 2026 o 1,1 % HDP (1,6 mld. eur). V nasledujúcich rokoch sa vplyv samotných opatrení mierne zníži na úroveň 0,9 % HDP v roku 2029, spolu s pozitívnym vplyvom zníženia úrokových nákladov (0,1 % HDP) sa však saldo zlepší stále o 1,0 % HDP (1,6 mld. eur). Prijaté opatrenia spomalia predpokladaný pokračujúci rast hrubého dlhu, pričom na konci roka 2029 bude v porovnaní so situáciou bez balíčka nižší o 4,2 % HDP[1]. Dlhodobá udržateľnosti verejných financií, ktorá sa dnes nachádza blízko pod hranicou pásma vysokého rizika, sa môže zlepšiť o 0,9 % HDP. RRZ však eviduje riziká plynúce z dodatočných úprav balíčka opatrení resp. z úspešnosti jeho realizácie, najmä pri deklarovaných výdavkových úsporách. Navyše parlamentom prijatý rozpočet verejnej správy na roky 2026 až 2028 zvyšuje iné výdavky (mimo tu analyzovaného balíčka), ktoré znižujú výsledný vplyv na dlhodobú udržateľnosť na 0,3% HDP.
V porovnaní s údajmi zverejnenými RRZ v rámci hodnotenia návrhu rozpočtu pre rozpočtový vplyv balíčka na saldo 2026 (1,6 mld. eur, resp. 1,2 % HDP) je aktuálny odhad mierne nižší. Rozdiel vyplýva predovšetkým z nižšieho výnosu daňových opatrení očakávaného na základe aktualizovaných údajov, najmä pre opatrenie zrušených dní pracovného pokoja cez sviatky a zvýšenie progresivity DPFO. Zároveň RRZ odhaduje výraznejší negatívny vplyv opatrení na makroekonomický vývoj[2].
Z pohľadu dopadu konsolidačných opatrení na ekonomiku v aktuálnom balíku prevyšujú opatrenia s menej škodlivým vplyvom na ekonomiku (napr. zdaňovanie spotreby, majetku či negatívnych externalít, alebo úspory na prevádzke štátu a sociálnych výdavkoch), pričom ich podiel dosahuje len 55 %[3]. Oproti prvotnému návrhu vlády, v ktorom príspevok priaznivejších opatrení RRZ odhadla v miere 65 %, poklesol najmä kvôli nižším odhadovaným úsporám vo verejných výdavkoch.
Ozdravovanie verejných financií je nevyhnutné pre zachovanie dlhodobého potenciálu Slovenskej ekonomiky, avšak vysoká váha na opatreniach zaťažujúcich aktivitu, najmä zdanenie práce, v rozpore s odporúčaniami OECD[4] a Rady EÚ (EK)[5], znižuje kumulatívny prínos balíčka do roku 2029 až o 1,2 mld. eur a znamená tak nižší pokles budúcich deficitov a teda predlžuje obdobie konsolidácie.
Štruktúra predstaveného konsolidačného balíčka a trvácnosť jeho jednotlivých opatrení predurčujú rozsah a načasovanie negatívnych dopadov konsolidácie na reálnu ekonomiku. Najväčší prepad zažije ekonomika v budúcom roku, kedy jej rast bude slabší o 0,36 p.b. v porovnaní s očakávaním bez konsolidácie. Postupne nabiehajúce, avšak dlhodobo pretrvávajúce negatívne dopady výrazného navýšenia daňovo-odvodovej záťaže fyzických osôb (42 percent balíčka) budú počnúc rokom 2027 čiastočne tlmené dočasnosťou niektorých úsporných opatrení. V neskorších rokoch sa začne vo väčšej miere prejavovať pozitívny dôsledok konsolidácie – nižšia riziková prirážka – vďaka ktorej sa rast ekonomiky do konca dekády vyrovná očakávaniu bez konsolidácie.
V dôsledku nižšej rizikovej prirážky bude implementácia hodnoteného balíčka viesť v priebehu budúcej dekády ku približne o 0,09 percentuálneho bodu rýchlejšiemu rastu ekonomiky. Vyšším dlhodobým makroekonomickým prínosom konsolidácie bráni jej malý efektívny objem a silno zastúpená zložka viac škodlivých opatrení, trvalo zhoršujúca konkurencieschopnosť a investičnú atraktivitu ekonomiky. Dominantné opatrenia balíčka – výrazný nárast nákladov práce a ďalšie zvyšovanie firemných daní – sú pre rast ekonomiky dlhodobo najškodlivejšie, čím navyšujú potrebu dodatočného konsolidovania v neskoršom období. Aj pri existujúcej štruktúre konsolidačného balíčka by mal byť dosiahnutý jeden z cieľov konsolidácie – pokles tzv. r-g diferenciálu (rozdiel medzi úročením dlhu a rastom ekonomiky). Vďaka tejto konsolidácii bude trvalo nižšie úročenie dlhu, spolu s ekonomickým rastom na konci horizontu dosahujúcim úroveň scenára bez konsolidácie, prispievať k spomaleniu rastu zadlženia. V neskoršom období je tento efekt vďaka trvalo vyššiemu rastu ekonomiky výraznejší.
Štruktúra opatrení a ich vplyv na zmenu ekonomického vývoja je dôležitá pre vyhodnotenie prínosu opatrení nielen pre rok 2026, ale najmä v strednom až dlhom horizonte. Relatívne vysoká váha na zdanení ekonomickej aktivity povedie k zníženiu celkového prínosu opatrení o 154 mil. eur v roku 2026 a až 388 mil. eur v roku 2029.
V roku 2026 v dôsledku prijatých opatrení sa znížia disponibilné príjmy rodín (vrátane jednotlivcov)[6] priemerne o 2,1 % alebo o 376 eur. Najviac budú zasiahnuté rodiny v produktívnom veku s pracovným príjmom, najmä rodiny so samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), najmenej rodiny seniorov a iné rodiny bez pracovných príjmov.
K okamžitému zníženiu disponibilných príjmov rodín o 2,1 p.b. najviac prispeje zvýšenie zdravotných odvodov (0,7 p.b.), podobnou mierou zmeny týkajúce sa platenia odvodov SZČO (spolu 0,5 p.b.), zvýšenie sadzieb dane z príjmu (0,4 p.b.) a horší ekonomický vývoj prejavujúci sa pomalším rastom miezd (0,2 p.b.). V ďalších rokoch 2027-2029 sa očakáva, že disponibilné príjmy rodín vplyvom konsolidačných opatrení zostanú nižšie až o 3,2 p.b., k väčšiemu zníženiu prispieva najmä pomalší rast miezd v dôsledku prijatých konsolidačných opatrení.
Vplyv opatrení na rodiny závisí najmä od príjmov rodičov a menej od počtu detí, keďže súčasťou balíčka nie sú opatrenia špecificky týkajúce sa detí. Ročný vplyv na jednotlivca bez detí bude 247 eur (2,2 %), rodine 2 rodičov s 1 dieťaťom sa zníži príjem o 742 eur (2,4 %) a rodine 2 rodičov s 2 deťmi sa zníži príjem o 858 eur (2,5 %).
Dopad opatrení balíčka najviac pocítia rodiny v produktívnom veku, a najmä tie, v ktorých je aspoň jeden člen samostatne zárobkovo činná osoba, keďže podľa oficiálnych daňových údajov patrí väčšina SZČO formálne medzi nízkopríjmové skupiny. Tieto údaje však skresľujú skutočný obraz, keďže deklarované príjmy SZČO sú nižšie než ich reálne ekonomické postavenie, a preto sa v štatistikách zaraďujú do nižších príjmových skupín. Keďže nové opatrenia majú najväčší vplyv práve na SZČO, výsledky tak naznačujú výraznejšie zníženie disponibilných príjmov v najnižších deciloch. Tento efekt však do veľkej miery odráža podhodnotenie príjmov SZČO v oficiálnych dátach, nie skutočnú koncentráciu dopadov medzi nízkopríjmovými domácnosťami. Alternatívna simulácia, ktorá vychádza z odhadovaných reálnych príjmov SZČO, by ukázala mierne vyšší dopad v stredných príjmových skupinách a výrazne nižší dopad v najnižšej príjmovej skupine.
Konkrétne, dopad na rodiny s deťmi, kde je aspoň jeden dospelý SZČO, predstavuje priemerne 1 056 eur ročne, zatiaľ čo dopad na rodiny s deťmi bez SZČO bude polovičný.
Rodiny seniorov a ďalšie rodiny bez pracovného príjmu budú týmto balíčkom zasiahnuté najmenej. Ich príjem sa zníži v priemere o 0,6 %, čo v prípade rodín seniorov znamená priemerný dopad na úrovni 65 eur. Nakoľko seniori sa nachádzajú skôr v strede príjmovej distribúcie, aj toto spôsobuje nižší dopad balíčka na stredné príjmové skupiny.
Náklady aktuálneho balíčka na horizonte zvyšného života budú najviac znášať žijúce ročníky v produktívnom veku, najviac tie na začiatku svojej pracovnej kariéry.
Vzhľadom na to, že opatrenia konsolidačného balíčka sa dotýkajú najmä ekonomicky aktívnej časti populácie, fiškálne dopady konsolidácie sa nebudú rozdeľovať rovnomerne medzi všetky generácie (ročníky narodenia). Staršie ročníky na horizonte ich zvyšného života zasiahne predovšetkým dočasné zmrazenie 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028, čo znamená, že každoročný vplyv na dôchodcov by mohol dosiahnuť v priemere okolo 62 eur[7] na osobu po zvyšok ich života. Dnes žijúce generácie v produktívnom veku budú ku konsolidácii každoročne prispievať približne 152 eur na osobu, najmä kvôli zvýšenému daňovo-odvodovému zaťaženiu fyzických osôb. Najmladšie a budúce generácie sa na trvalej konsolidácii budú každoročne podieľať sumou 165 eur.
