Zuzana Múčka[1][2]
Cieľom skúmaného problému je identifikovať a charakterizovať úspešné konsolidačné stratégie, čiže také kombinácie fiškálnych nástrojov, ktoré pri danej fixnej fiškálnej trajektórii vyžadujú v neskoršom období po skončení konsolidácie najmenšiu potrebu dodatočnej konsolidácie[3]. Tento materiál predstavuje náčrt postupu ich určenia a vysvetľuje dôvody použitia zvoleného prístupu v súbežne zverejnenej diskusnej štúdie RRZ[4], ktorá posudzuje konsolidačné stratégie z hľadiska dlhodobých dopadov na ekonomiku a verejné financie.
[1] zuzana.mucka@rrz.sk
[2] Za pripomienky k tomuto materiálu ďakujeme J.Hledíkovi (EK), M.Labajovi, M.Marenčákovi a B.Reľovskému (všetci NBS)
[3] Pre každú zvolenú konsolidačnú stratégiu vyplýva potreba dodatočnej konsolidácie v neskoršom, vyhodnocovacom období z konkrétnej voľby fiškálnych opatrení v rámci tej stratégie a ich makroekonomických dôsledkov na rast HDP, jednotlivé fiškálne ukazovatele (dlh, deficit) či rizikové prirážky.
[4] Múčka, Z., Kandričák, J., Koško, J., Majher, P. (2026): Ako sa vyhnúť konsolidačnej pasci. Diskusná štúdia RRZ č. 1/2026. Ďalej v texte uvádzané ako „diskusná štúdia“.
