Rok 2024 bol prvým rokom, ktorý Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už posudzuje aj z pohľadu požiadaviek nových EÚ fiškálnych pravidiel. Vývoj verejných financií sa v ňom hodnotí na základe dodržania stanoveného tempa medziročného rastu výdavkov. Zároveň Rada hodnotí aj dodržanie stanoveného limitu verejných výdavkov – národné pravidlo. Nominálnu hodnotu limitu verejných výdavkov na rok 2024 vypočítalo Ministerstvo financií SR na základe odporúčania Rady Európskej únie, podľa ktorej by nemal rast čistých primárnych výdavkov v roku 2024 presiahnuť 5,7 %.
Tlačová správa k Strednodobému fiškálnemu výhľadu 2025 – 2029 (Hodnotenie Výročnej správy o pokroku 2025)
Podľa Rady prišlo v roku 2024 k prekročeniu stanoveného limitu verejných výdavkov o 189 mil. eur. Naopak, pri medziročnom raste čistých výdavkov podľa nových európskych pravidiel došlo k splneniu povoleného rastu s rezervou 2,4 percentného bodu, čo predstavuje 1,3 mld. eur. Rôzne závery pri vyhodnotení plnenia týchto pravidiel svedčia o ich vzájomnej nekonzistentnosti. Podľa RRZ je preto dôležité, aby nominálna suma limitu, ktorý slúži na operatívne riadenie rozpočtu, bola zosúladená s požiadavkami európskych pravidiel.
Už pri implementácii nových európskych pravidiel RRZ upozorňovala, že kritériá na rast čistých výdavkov nezaručia ozdravenie verejných financií do roku 2028, a preto by národné fiškálne ciele mali byť vzhľadom na vysoké rozpočtové deficity a nárast dlhu výrazne ambicióznejšie. Tomuto zodpovedal aj pôvodný plán vlády, podľa ktorého sa mal deficit verejnej správy dostať pod úroveň 3 % HDP už v roku 2027 a tak stabilizovať dlh.
Podľa cieľov aktuálne zverejnených vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025 pri plnení národného fiškálno-štrukturálneho plánu (APR) sa zníženie deficitu pod 3 % HDP posúva o rok. Vláda tak už po roku uvoľňuje rozpočtové ciele pre roky 2026 a 2027 o 0,4-0,5 % HDP, čo zdôvodňuje nepriaznivými geopolitickými faktormi.
Podľa Rady je čiastočné uvoľnenie rozpočtových cieľov opodstatnené vzhľadom na zhoršenie ekonomického vývoja, avšak prezentovaná miera uvoľnenia sa javí byť nadmerne pesimistická a neopiera sa o nezávislé odhady Výboru pre makroekonomické prognózy.
„V každom prípade je potrebné zabezpečiť, aby k uvoľneniu cieľov pre deficit neviedli nové výdavky, ktoré priamo nevyplývajú z geopolitických a makroekonomických rizík. Výdavky, ktoré súvisia s novými vládnymi politikami, by mali byť v plnej miere kompenzované úspornými opatreniami tak, aby sa ich vplyvom deficit nezvýšil,“ hodnotí predseda RRZ Ján Tóth.
