Deficit verejnej správy dosiahol podľa Štatistického úradu SR v roku 2024 úroveň 5,3 % HDP, čo znamená mierny nárast o 0,1 % HDP nad vysokú úroveň deficitu z predchádzajúceho roku.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) začiatkom roka 2024 odhadla deficit na 6,1 % HDP, odhad však zahŕňal plánované dodávky vojenskej techniky tak, ako s nimi počítala vláda. Keďže výrazná časť dodávok sa oneskorila, nebola nakoniec v takom objeme zahrnutá v celkových výdavkoch verejnej správy. To vysvetľuje takmer celý rozdiel medzi odhadom RRZ a konečnou bilanciou za rok 2024
a aj lepší výsledok voči rozpočtovým cieľom, ktoré boli vo výške 6,0 % HDP.
RRZ už pri prijímaní rozpočtu na rok 2024 upozorňovala, že vzhľadom na zlý stav verejných financií a relatívne priaznivé ekonomické prostredie bolo potrebné začať s výraznou konsolidáciou už v minulom roku, k čomu však nedošlo. Úspory z neskorších dodávok vojenskej techniky sú iba dočasné, dodávky sa v deficite prejavia v tomto či nasledujúcich rokoch. Celkový dopad plnenia rozpočtu na dlhodobé zdravie verejných financií bol minimálny a konsolidačné úsilie trvalého charakteru bolo mierne záporné.
Výsledkom predchádzajúceho nastavenia verejných financií pre rok 2024 a ich absentujúceho trvalého ozdravovania v danom roku je tak výrazný medziročný nárast štrukturálneho (trvalého) salda na 4,2 % HDP (medziročný nárast oproti roku 2023 o 0,9 % HDP).
Do dosiahnutého výsledku hospodárenia v roku 2024 sa pritom už premietli viaceré dočasné i trvalé opatrenia, ktoré pomohli zlepšovať jeho celkovú bilanciu a sčasti pomohli zmierniť aj štrukturálny deficit. Medzi dočasnými boli najmä zníženie sadzby do II. piliera, dočasné zvýšenie sadzby zdravotných odvodov a zavedenie mimoriadnej sadzby regulovaného odvodu pre banky. Trvalými opatreniami boli najmä zvyšovanie spotrebných daní, znovuzavedenie daňových licencií pre firmy a zvyšovanie daní z nehnuteľností obcami. Celkový pozitívny vplyv opatrení na štrukturálny deficit predstavoval 1,2 % HDP.
Tento pozitívny vplyv sa však neodrazil v celkovom zlepšení deficitu (vrátane štrukturálneho), keďže nekompenzoval predchádzajúce nastavenie verejných financií a zároveň boli prijaté iné trvalé opatrenia s negatívnym vplyvom, najmä schválenie plnohodnotného 13. dôchodku, založenie nového ministerstva, ako aj navýšenie výdavkov v zdravotníctve.
Vzhľadom na dosiahnutý deficit došlo aj k výraznejšiemu nárastu dlhu verejnej správy, keď hrubý dlh dosiahol 59,3 % HDP. „Dosiahnutý výsledok verejných financií v roku 2024 tak ovplyvní aj vývoj v ďalších rokoch, v ktorých by mala ďalej prebiehať konsolidácia. Tá vzhľadom na minuloročný výsledok bude musieť byť koncentrovanejšia v kratšom čase,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.
