COVID-19 je symetrickým šokom EÚ a vyžaduje spoločný európsky postup

  • 13. 5. 2020

Prenos vírusu COVID-19 do Európy zastihol európske štáty a ich zdravotné systémy nepripravené.

V prvej fáze šírenia vírusu bolo najviac zasiahnutou krajinou Taliansko, ktoré až s určitým oneskorením reagovalo na jeho šírenie v severnej časti krajiny prijatím reštriktívnych opatrení obmedzujúcich pohyb obyvateľstva. Opatrenia prijaté v Taliansku však poskytli ďalším európskym krajinám určitý čas, aby sa na vírus v Európe pripravili a pripravili naň aj svoje zdravotné systémy. Zavedením prijatých opatrení v európskych krajinách sa následne podarilo šírenie pandémie v Európe obmedziť.

Ekonomické dopady pandémie na európske ekonomiky však budú významné. Podľa jarnej prognózy EK, hospodárstvo eurozóny má v roku 2020 poklesnúť o 7,75 percenta, aby v roku 2021 vzrástlo o 6,25 percenta, takže ani na konci roka 2021 pravdepodobne nedosiahne úroveň z roku 2019. Hospodársky vývoj v celej EÚ má byť veľmi podobný (pokles o 7,5 percenta a následný rast o 6 percent).1  Popri Taliansku sú Španielsko a Francúzsko ďalšími krajinami eurozóny výrazne zasiahnutými pandémiou COVID-19. Vývoj vo verejných  financiách týchto troch krajín však nebol priaznivý ani pred epidémiou. Podľa aprílovej notifikácie Eurostatu malo Taliansko v roku 2019 deficit –1,6 percenta, Španielsko -2,8 percenta, hrubý dlh Talianska dosiahol 133,8  percenta HDP a Španielska 95,5 percenta HDP. Deficit Francúzska bol v roku 2019 na hranici maastrichtského limitu a jeho hrubý dlh na úrovni 98,1 percenta HDP.2  Podľa zverejnenej prognózy EK, v roku 2020 dosiahnu rozpočtové deficity týchto krajín okolo 10 percent a ich hrubý dlh sa zvýši približne o 20 percentuálnych bodov. Dlh v eurozóne ako celku má na konci roka 2020 presiahnuť 100 percent HDP.3

Prognóza poklesu HDP v krajinách EÚ v roku 2020 (Európska komisia, jar 2020)

Zdroj: https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-performance-and-forecasts/economic-forecasts/spring-2020-economic-forecast_en

Aj z uvedených čísiel je zrejmé, že pandémia COVID-19 ovplyvní ekonomiky všetkých členských krajín EÚ, aj keď nie v rovnakej miere. Na rozdiel od recesie z predchádzajúcich rokov, je však pandémia symetrickým šokom a jej hospodárske dopady sú aj spoločným európskym problémom. Spoločný fiškálny rámec v krajinách EÚ a spoločná mena eurozóny obmedzujú voľnosť konania členských krajín v reakcii na krízu. Na to, aby Európa z pandémie vyšla s čo najmenšími škodami, je potrebný spoločný a solidárny prístup európskych krajín. To je kľúčové najmä pre malé otvorené ekonomiky ako Slovensko, ktorých ekonomický vývoj závisí nielen od vývoja v ekonomikách ich najvýznamnejších obchodných partnerov, ale aj od stability eurozóny a spoločnej meny. Je potrebné chrániť euro, keďže finančná fragmentácia by v súčasnej situácii mohla viesť ku kaskáde politických, ekonomických a sociálnych vplyvov. Napríklad vydanie eurodlhopisov určených  na financovanie výdavkov súvisiacich s pandémiou by z eurozóny vyslalo silný signál, že európske krajiny stoja za svojimi najslabšími členmi a spoločne čelia šoku, ktorý ich postihol.  Koordinovaná fiškálna expanzia môže zase zabrániť, aby v dôsledku eskalácie problémov a hlbokého ekonomického poklesu bolo v budúcnosti na záchranu postihnutých ekonomík potrebné vynaložiť ešte viac zdrojov. Pre uplatnenie týchto riešení sa však ťažko hľadá konsenzus. Keďže viaceré krajiny mali v aj v minulosti, v období tzv. dobrých časov, problém s dodržiavaním fiškálnej disciplíny, sú rozpočtovo zodpovedné krajiny voči prijatiu rozhodných a robustných opatrení opatrné.

Napriek tomu, že určitý pokrok v spoločnom postupe európskych krajín sa podarilo dosiahnuť napr. vo forme dohody o podpore v nezamestnanosti, pomoci malým a stredným podnikom, či o podpore z Európskeho záchranného mechanizmu, je dosiahnutý pokrok nedostatočný a ďalší posun zdĺhavý. Presné kontúry predznamenaného záchranného fondu, jeho veľkosť a za akých podmienok majú byť jeho zdroje dostupné, nie sú zatiaľ známe. Prekonanie rozdielnych postojov jednotlivých krajín je predpokladom rýchleho a rozhodného postupu, ktorý by umožnil, aby prijímané opatrenia prispeli k vyrovnaniu krivky hospodárskej recesie v najviac postihnutých krajinách a k eliminovaniu dlhodobých škôd pandémie na ekonomiku eurozóny. Je tiež nevyhnutné pripraviť fungovanie fondu tak, aby sa zabránilo neefektívnemu čerpaniu jeho zdrojov a aby reflektoval aj snahu EÚ o prechod k zelenej ekonomike. Rozhodný a jednoznačný postoj je potrebný aj na to, aby sa zvýšila dôvera v európsku ekonomiku a v stabilitu eurozóny. Pomalý a váhavý postup európskych inštitúcií môže viesť k tomu, že členské krajiny sa budú snažiť zabezpečiť si zdroje na financovanie dopadov krízy samostatne a výhradne na finančnom trhu. Finančné trhy však podobne ako v období finančnej krízy môžu začať pochybovať o solventnosti niektorých krajín. Uplatnenie  rýchleho spoločného postupu EÚ je v záujme celej eurozóny. Zvýšilo by stabilitu eurozóny a dôveryhodnosť európskych inštitúcií ako takých.

Aj v boji s ekonomickými dôsledkami krízy je potrebné mať na pamäti, že očakávania ovplyvňujú ekonomický vývoj a môžu sa stať samosavyplňujúcou predpoveďou. Jasná komunikácia a záväzok na európskej i národnej úrovni prispievajú k zníženiu nervozity, upokojeniu trhov, firiem a občanov. Súčasnú situáciu môžeme prirovnať ku kríze eura, keď výrok Maria Draghiho, že ECB urobí v rámci svojho mandátu pre záchranu eura všetko, čo bude potrebné a bude to stačiť,4  pozitívne ovplyvnil ďalší vývoj. Ľudia aj trhy uverili jeho vyhláseniu, očakávania sa prekalibrovali na svet, v ktorom sa eurozóna nerozpadne. Aj dnes stojí pred európskymi lídrami úloha prekalibrovať očakávania ďalšieho vývoja a riešenia ekonomických dopadov COVID-19. Čím skôr, tým lepšie.