Anetta Čaplanová

Diskusia o reforme daňového systému nie je jednoduchá. Z teoretického hľadiska by mal byť daňový systém založený na maximalizácii stanovenej funkcie spoločenského blahobytu a reflektovať užitočnosti jednotlivých členov spoločnosti pri daných obmedzeniach. Uvažovanie s nelineárnosťou funkcie umožňuje zohľadniť špecifické spoločenské ciele. Samotný daňový systém ovplyvňuje motívy ľudí, mení ich správanie a má efektívnostné a redistribučné dopady. Vhodne navrhnutý daňový systém by mal teda nielen zabezpečiť očakávané daňové príjmy, ale aj minimalizovať mieru neefektívnosti a narušení alokácie zdrojov spôsobených zdanením.

V dôsledku pandémie COVID-19 nastala recesia, z ktorej sa budú krajiny ešte dlho spamätávať.

Je v záujme spoločnosti, aby ľudia konali v súlade s opatreniami prijímanými na obmedzenie šírenia pandémie COVID-19, keďže je to v prvom rade miera šírenia vírusu, ktorá determinuje spoločenské i ekonomické náklady pandémie.

Ekonomické dopady pandémie COVID-19 sú spojené s výrazným poklesom reálneho produktu a vyžadujú si expanzívnu fiškálnu politiku, čo ovplyvňuje možnosti krajín dodržiavať pravidlá svojho fiškálneho rámca, ktoré sú v rámci EÚ formulované vo vzťahu k deficitu verejných financií a podielu verejného dlhu na HDP.

V posledných dňoch sa v médiách dosť hovorilo o tom, že britská vláda si zvolila odlišný prístup k riešeniu šírenia epidémie COVID-19, ako iné európske krajiny.