Na stretnutí Prezídia Republiková únia zamestnávateľov prezentoval predseda RRZ Ján Tóth pohľad Rady na konsolidačné balíčky a ich dopady na vývoj verejných financií. Okrem zhodnotenia prijatých opatrení trvalo či dočasne navyšujúcich príjmy a výdavky verejnej správy načrtol aj odporúčania pre konsolidáciu v ďalších rokoch a dotkol sa aj témy makroekonomického vývoja vplyvom novo-zavedenej colnej politiky zo strany spojených štátov amerických.
- V minulosti sme nevyužili dobré časy na výraznejšie znižovanie dlhu po finančnej kríze.
- Aj keď v ostatných krízach 2020-2023 sme nemali vyššie nárasty deficitov ako priemer EÚ, začali sme však z oveľa vyššej úrovne na konci dobrých časov a preto máme dnes problém vysokého deficitu.
- Pred prepuknutím korony sme si navyše zničili stabilitu dôchodkového systému, čo malo výrazný negatívny vplyv na dlhodobé zdravie verejných financií a dostali sme sa do zóny vysokého rizika.
- Konsolidačný balíček pre rok 2024 navyšoval niektoré príjmy iba dočasne, na druhej strane trvale zvyšoval výdavky (najmä 13. dôchodok).
- Konsolidačný balíček pre rok 2025 však už zlepší dlhodobú udržateľnosť k hornej hranici pásma stredného rizika, ale štruktúra nie je optimálna (menej výdavkových opatrení, kvôli výnimkám v DPH viac škodlivejšie dane zaťažujúce aktivitu s rizikom nižšieho budúceho ekonomického rastu).
- Ďalšia konsolidácia by sa mala sústrediť do roku 2026 a neodkladať na rok 2027 (dostupnosť výrazných európskych zdrojov do konca 2026, stále priaznivý trh práce).
- Navyše historická skúsenosť ukazuje vyššiu mieru prijímania opatrení s negatívnym fiškálnym vplyvom v obdobiach pred voľbami (2015/2016 – sociálne balíčky, 2019/2020 – 13.dôchodok, zrýchlená valorizácia miezd, 2023 – rodinný balíček, zrýchlená valorizácia miezd).
- Pre splnenie vládnych cieľov (a za predpokladu skončenia energo dotácii) RRZ odhaduje konsolidačnú potrebu 1,8 mld. eur v budúcom roku a spolu do 3,3 mld. eur do konca 2027, ak sa majú naplniť ciele vlády.
