Príhovor predsedu RRZ Jána Tótha v NR SR

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som stručne uviedol Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

Článok 55a Ústavy SR ukladá Slovenskej republike „chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov“. Ústava zároveň ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť prispievať k podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, akým vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktoré sa opiera o nezávislosť RRZ a transparentné postupy našich hodnotení.

V našej správe nájdete konkrétne údaje; dovoľte mi zamerať sa len na kľúčové posolstvo.

Naša správa konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti – dosiahnutie udržateľných verejných financií – nebol v roku 2024 splnený. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol ku koncu roka 2024 hodnotu 4,1 % HDP, čo predstavuje pásmo stredného rizika. V porovnaní s rokom 2023 však došlo k viditeľnému pokroku a ukazovateľ sa zlepšil o 2,1 percentuálneho bodu vďaka prijatým konsolidačným opatreniam pre tento rok. Aktuálne zohľadnenie vývoja verejných financií v tomto roku však znamená opätovné zhoršenie udržateľnosti približne o 0,5 p.b.. Naopak, prijatie konsolidačného balíčka pre budúci rok mierne zlepší udržateľnosť, jeho vplyv však bude znížený navyšovaním výdavkov najmä v sektore školstva a zdravotníctva. Celkovo tak aktuálne nie sme ďaleko od pásma vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti, a preto existuje naďalej výrazná potreba ozdravovať verejné financie. V tomto smere sa dá ako negatívne vnímať to, že budúci rok bude mať štát najvyššie príjmy v histórii samostatného Slovenska, a pritom deficit má tendenciu sa vracať na neudržateľné úrovne 5% HDP. Najbližší výpočet udržateľnosti zohľadňujúc všetky najnovšie fakty poskytneme verejnosti na konci apríla, tak ako nám ukladá ústavný zákon.

Hlavnou záťažou dlhodobej udržateľnosti sú v súčasnosti rozpočtové deficity, ktoré už prekonali aj náklady spojené so starnutím populácie. Práve starnutie populácie a z toho vyplývajúce náklady pre udržateľnosť boli hlavným dôvodom, pre ktorý vznikol domáci koncept dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Slovenské verejné financie čelia v dôsledku súčasného stavu rýchlemu nárastu verejného dlhu a následne aj úrokových nákladov. Ústavný princíp ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR, ktorý osobitne pripomína potrebu zohľadňovať aj záťaž prenášanú na budúce generácie, zostáva nenaplnený.

Podiel hrubého dlhu na HDP Slovenska dosiahol na konci roka 2024 úroveň 59,7 % HDP a zostal v najvyššom, piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Budúce trendy vývoja dlhu sú bez pokračujúcej konsolidácie znepokojujúce. Rada odhaduje, že bez dodatočných konsolidačných opatrení bude strednodobo hrubý dlh kumulatívne rásť o 13,1 percentuálneho bodu – zo 59,7 % HDP na konci roka 2024 na úroveň 72,8 % HDP v roku 2029. Tento nárast je spôsobený najmä veľmi nepriaznivým vývojom jadra rozpočtu – tzv. štrukturálneho primárneho salda, ku ktorému sa pridajú rastúce úrokové náklady aj spomalenie ekonomiky.

Je alarmujúce, že hoci Slovensko ešte plnohodnotne nečelí nákladom demografickej zmeny, ktorá si vyžiada vysoký nárast výdavkov v dôchodkovom systéme a systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a ani aktuálne nečelíme inej závažnej kríze, nedokážeme dostať pod kontrolu bilanciu verejných financií.

Dôvodom nie sú teda silné vonkajšie šoky, ktoré by takýto vývoj vysvetľovali, a na istú dobu aj ospravedlňovali. Dovoľte mi poukázať na to, že napriek vysokým úrovniam dlhu verejnej správy, ktoré sa už piaty rok po sebe nachádzajú v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, dochádza často len k formálnemu plneniu sankcií, ktoré má minimálny vplyv na zníženie dlhu verejnej správy, resp. sa plnenie sankcií obchádza.

Vláda v roku 2024 nepredložila parlamentu dostatočné opatrenia na zníženie dlhu, čím porušila svoje povinnosti. Vládou pripravený dokument síce nesie názov „Opatrenia na zníženie dlhu“, ale neobsahuje požadované opatrenia. Navyše, rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 cielil kontinuálny rast dlhu až do konca volebného obdobia, pričom dlh by sa v takomto prípade vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy.

Formálne plnenie viacerých sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, možno považovať za jeho porušenie. Prax ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie dlhovej brzdy pravidelne obchádzajú. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti.

Aj preto vznikol už pred štyrmi rokmi návrh novely zákona, ktorý by zmodernizoval dlhovú brzdu a upravil ju podľa požiadaviek praxe, ako vyplynuli z dekády jej účinnosti. Žiaľ, k prijatiu tejto zmeny stále neprišlo.

Najvhodnejším riešením by bolo zmodernizovať ústavný zákon tak, aby zohľadnil aj minimálne štandardy dané nedávnou európskou smernicou (2024/1265). Zároveň je potrebné, aby zmodernizovaný zákon reflektoval potrebu efektívneho riadenia likvidity, a aby sa dlhová brzda a najmä výdavkové limity stali efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti a zníženia dlhu na bezpečnejšie úrovne bez toho, aby spôsobovali destabilizáciu napríklad v samosprávach.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

vzhľadom na stav verejných financií, ktoré sa pretavujú do rizík pre dlhodobú udržateľnosť, je prijatie konsolidačných opatrení pre budúcnosť verejných financií, a teda aj pre krajinu a schopnosť štátu zabezpečiť obyvateľom požadované služby, nevyhnutné. Napríklad už dnes vieme, že výdavky potrebné na dlhodobú starostlivosť vplyvom starnutia sa zdvojnásobia. Aby sa naozaj ozdravili verejné financie, tak by sme mali byť dostatočne ambiciózni a siahať po trvalých a dobre premyslených opatreniach vedúcich k skutočnému ozdraveniu.

Deklarovaným cieľom vlády je zníženie deficitu do volieb na 3,5 % HDP. To by si vyžiadalo opatrenia v hodnote 2,1 mld. eur, resp. 1,4 % HDP.

Celkový pohľad na konsolidáciu od volieb v roku 2023 nám ukazuje aj to, že ak by doterajšie konsolidačné balíčky boli realizované v plnej miere ako trvalé a nezavádzali by sa nové opatrenia zvyšujúce výdavky bez kompenzácie, rozpočtové ciele by do roku 2027 mohli byť takmer splnené.

Pozorne si všímame, ako konsolidácie a ozdravovanie verejných financií prebiehali či prebiehajú v iných krajinách, nehovoriac o lekciách, ktoré nám poskytla aj naša vlastná bohatá história s konsolidovaním verejných financií.

Úspech konsolidácie nie je možný bez politickej odvahy, ktorú je dôležité oceniť. Taktiež treba oceniť aj širší spoločenský a občiansky konsenzus, o ktorý sa bolo možné zatiaľ oprieť.

Pri radikalizácii spoločnosti vrátane jej politického spektra sú verejné financie veľmi často jednou z prvých obetí. Prijímanie nových opatrení, ktoré znižujú význam tých konsolidačných, a tým predlžujú celkovú dobu konsolidácie, zvyšuje celkové riziko, či sa verejné financie vôbec podarí ozdraviť v rozumnom čase. Medzinárodné skúsenosti nám ukazujú, že tak pre obyvateľov, teda domácnosti a rodiny, ako aj pre súkromný sektor – podnikateľov, je dôležité, aby mali dôveru v realistickosť a trvalý prínos ozdravných opatrení a dôveru v celý proces. Aby mohli mať presvedčenie, že vynaložená námaha a obeta prinesie v konkrétnom čase požadovaný efekt a splnenie daného cieľa. Predlžovanie konsolidácie a posúvanie horizontov hrozí nielen stratou krehkej spoločenskej podpory pre tzv. konsolidačnú únavu, ale zároveň znamená dodatočnú záťaž pre budúce verejné financie, keď vyšší dlh prinesie vyššie náklady na úroky.

RRZ pripomína, že najlepší prístup, ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť, a teda čo najviac sa vyhýbať bolestivým a nákladným konsolidáciám, je kvalitný mix konsolidačných opatrení čo najmenej znižujúcich budúci rastový potenciál ekonomiky sprevádzaný štrukturálnymi reformami na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky. Je veľká škoda, že predstaveniu opatrení nepredchádzala širšia diskusia v tomto zmysle.

V čase, keď zápasíme o každý kúsok hospodárskeho rastu a pribúdajú signály, že naša ekonomika má problém udržať si konkurencieschopnosť, je preto nevyhnutné nezrieďovať ozdravný dopad konsolidácie novými výdavkami, ako aj sledovať dopady rôznych opatrení na dlhodobý rast. Nevhodná kombinácia opatrení by mohla viesť k tomu, že samotná konsolidácia si neskôr vyžiada ďalšie „dokonsolidovanie“– práve pre svoj negatívny dopad na rast a výkonnosť ekonomiky.

Každé opatrenie by preto malo prejsť aj testom toho, ako ovplyvní potenciál ekonomiky – jej schopnosť vytvárať hodnoty, priťahovať investície, zamestnávať ľudí a zároveň nevytesňovať ekonomickú aktivitu do šedej zóny a nezhoršovať výber daní, čoho sme takisto svedkom v poslednom období.

Som presvedčený, že v tomto smere sa vieme pri príprave tak závažných legislatívnych noriem, ako je rozpočet a konsolidačné opatrenia s dopadom takmer na celú verejnosť, ešte výrazne posunúť vpred.

Ďakujem za pozornosť.

Galéria