Vlani som bol medzi prvými, ktorí upozornili na možné komplikácie v dôsledku príchodu novej metodiky ESA2010 pre verejné financie na Slovensku.
Len som si nebol istý, „či sa nakoniec nájde dostatok odvahy na odsúhlasenie zmien v pôvodnom rozsahu a s navrhnutým harmonogramom“. Realita priniesla veľké prekvapenie, keď zmena metodiky síce mierne zvýšila deficit za minulý rok, ale na druhej strane viedla aj k významnému poklesu dlhu. Čo sa stalo?
Zmeny sa čakali najmä v troch oblastiach: revízia HDP, preradenie niektorých subjektov do verejnej správy a lepšie zosúladenie deficitu a dlhu. Prvý faktor mal pomôcť dlhu, kým ďalšie dva mali jeho hodnotu navýšiť (najmä posledný). Zdá sa, že práve pre možný negatívny vplyv na veľa krajín, k transparentnejšiemu prepojeniu deficitu a dlhu bohužiaľ nedošlo.
V prípade nominálneho HDP sme čakali rast o 0,4% až 1% v dôsledku odlišného zachytávania výdavkov na výskum a vývoj a na obranu štátu. Realita je 0,7%, lenže sa objavila aj položka o ktorej sa nediskutovalo verejne (malé nástroje), ktorá bola ešte dôležitejšia a spolu s inými drobnými štatistickými vylepšeniami zvýšila HDP o viac ako 1%.
Strážcovia transparentnosti môžu byť spokojní predovšetkým so zmenou sektorovej klasifikácie. Avizovali sme možné preradenie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), ŽSR, ZSSK, verejných nemocníc, EOSA a niektorých komunálnych podnikov. S výnimkou ZSSK sa všetky tieto zmeny udiali, čo je kľúčové z pohľadu kvalitnejších analýz verejných financií do budúcnosti (ŽSR sa tam dostali ešte v jarnej notifikácii). Tieto vplyvy spolu sme odhadovali na 0,8% až 1,5% z HDP spolu s dodávateľskými úvermi. Bez nich 0,5% až 1,1% z HDP. Realita je 0,7% z HDP.
Zmeny k lepšiemu, ktoré sa do novej metodiky nedostali, mali mať v prípade Slovenska najvýraznejší vplyv. Ide o lepšie zosúladenie deficitu a dlhu: započítanie akruálnych úrokov a dodávateľských úverov do dlhu. Pri ich plnej implementácii v najprísnejšej podobe sme odhadovali nárast dlhu (bez zmien v sektorovej klasifikácii) o 1,6% až 2,1% z HDP. Čísla zverejnené Eurostatom hovoria, že samotné dodávateľské úvery dosiahli 1,6% z HDP v roku 2013. Prečo sa tam nedostali? Možno len špekulovať, no osobne si myslím, že zapôsobili politické tlaky z Bruselu. Stačí uviesť, že napríklad dlh Talianska by sa zaradením dodávateľských úverov a ocenením podľa nominálnej hodnoty zvýšil o 7% z HDP.
Zmeny sa dajú zosumarizovať nasledovne. Jednoznačne pozitívne treba hodnotiť zaradenie železníc, nemocníc a NDS do okruhu verejnej správy, naopak z pohľadu transparentnosti je škoda, že stále sú položky, ktoré síce zvyšujú deficit, ale v dlhu napriek tomu nefigurujú. Najväčším prekvapením sú malé nástroje (kosačky, počítače, atď.), s ktorými sa pri odhadoch neuvažovalo a ktoré významne pomohli znížiť podiel dlhu na HDP. Celkovo je možné skonštatovať, že aj keď niektoré dôležité položky sa do finále „neprebojovali“, prechod na ESA2010 zlepšuje prehľad o verejných financiách.
