Minulý týždeň som sa (online) zúčastnil stretnutia európskych fiškálnych rád. Stav verejných financií sa v Európe v prvom roku krízy výrazne skomplikoval. Deficity majú vzrásť v priemere o 8% HDP a verejný dlh až o 16% HDP.
Každá z krajín, ktorá sa zúčastnila stretnutia, nesplní minimálne jednu z dvoch hlavných požiadaviek Paktu rastu a stability – 3% deficit a dlh pod 60%. Európske štáty v týchto časoch finalizujú prípravy na svoje rozpočty pre budúci rok.
Ako by sa v takýchto časoch malo rozmýšľať o fiškálnej politike?
Čo sa týka vonkajšieho prostredia, aj v roku 2021 EÚ vypína svoje fiškálne pravidlá. Kríza totiž neodišla, čaká sa na vakcínu. Situácia na Slovensku je navyše komplikovaná tým, že najmä v posledných dvoch rokoch pred krízou sme si nezodpovedne zničili zdravie verejných financií, najmä opatreniami v dôchodkoch. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa zo zóny nízkeho rizika prehupla do vysokého rizika, hoci ekonomika zažívala dobré časy, pozri tu.
Na druhej strane, naša ekonomika podľa NBS bude aj budúci rok výrazne podchladená, takmer tak, ako bola v krízovom roku 2009. To naznačuje, že výraznejšia konsolidácia už v budúcom roku môže byť pre ekonomiku destabilizujúca. Kríza si naopak môže vyžadovať stimul.
Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je však kľúčové, aby stimul prichádzal z jednorazových protikrízových opatrení (ako napr. pandemické dávky, pomoc s nájmom, kurzarbeit, atď.) a z efektívnych verejných investícií. Naopak, nemali by sme stimulovať ekonomiku cez opakovateľné bežné výdavky nad rámec tzv. automatického stabilizátora (tj. v ľudskej reči medziročný nárast do cca 5%). Dôvod je, že tieto výdavky sú väčšinou nárokovateľné aj v budúcich rokoch, a preto tak naplno zaťažujú aj budúcnosť po kríze.
Čiže zjednodušene a konceptuálne, pomáhajme ekonomike adresnými dočasnými protikrízovými opatreniami a efektívnymi verejnými investíciami a dávajme si pozor, aby nám neuleteli bežné výdavky.
Preto snaha zaviesť trvalú prioritizáciu verejných financií na základe princípu Hodnoty za peniaze môže byť kľúčovou reformou modernizovania zostavovania štátneho rozpočtu. A dôchodková reforma, ktorá navráti finančnú stabilitu do dôchodkového systému je pre naše verejné financie životne dôležitá. V súčasnosti je totiž až tretina dôchodkov, ktoré majú byť vyplácané o 50 rokov finančne ohrozená.
Pre občana a teda aj pre RRZ je najdôležitejší pohľad práve cez okuliare dlhodobej udržateľnosti. Ak dlh stúpa kvôli protikrízovým jednorazovým opatreniam a nedochádza tak k zhoršovaniu štrukturálneho deficitu, dopad na dlhodobú udržateľnosť je len dočasný a veľmi obmedzený. A naopak, dlhodobú udržateľnosť vieme výrazne ovplyvniť legislatívnymi zmenami v dôchodkoch alebo štrukturálnymi reformami.
Preto najdôležitejšia otázka, čo by sme sa mali pýtať je, či a ako pomôže rozpočet zlepšiť náš súčasný stav vysokého rizika v dlhodobej udržateľnosti.
O čo viac budeme úspešní v týchto dvoch zamýšľaných reformách (investície a dôchodky), o to viac si z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií budeme môcť dovoliť v kríze ochrániť ekonomiku a občanov. Či v súčasnej kríze, alebo budúcej. Držme si palce.
