Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2020 (jún 2021)

  • 15. 6. 2021

Rada konštatuje, že verejné financie boli v roku 2020 dlhodobo neudržateľné. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa nachádzal na úrovni 5,6 % HDP (5,1 mld. eur) v pásme vysokého rizika.

Udržateľnosť verejných financií sa zhoršila

Vzhľadom na prijatie nového programového vyhlásenia vlády 4. mája pripravila RRZ mimoriadnu správu o dlhodobej udržateľnosti, ako to predpokladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

Rada konštatuje, že verejné financie boli k máju 2021 naďalej dlhodobo neudržateľné. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa nachádzal na úrovni 6,1 % HDP v pásme vysokého rizika, čo znamená, že na udržanie hrubého dlhu verejnej správy pod hornou hranicou bezpečného limitu na dlh (50 % HDP) v období najbližších päťdesiatich rokov by bolo potrebné zlepšiť saldo hospodárenia verejných financií v uvedenej výške (tj. 6,3 mld. eur). Bez opatrení by sa úroveň dlhu prudko zvyšovala na neudržateľné úrovne, hranica 100 % HDP by bola prekročená v roku 2039, hranica 150 % HDP v roku 2047 a hranica 200 % HDP v roku 2053.

V porovnaní s poslednou správou tak došlo na základe aktuálnych informácií k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP. Rozpočtová politika od volieb tak zlepšila dlhodobú udržateľnosť len o 0,6 % HDP.

Tento vývoj je dôsledkom najmä aktuálneho vývoja rozpočtu v roku 2021. RRZ vo svojom odhade berie do úvahy priebežný vývoj výdavkov aj nové legislatívne opatrenia (zavedenie príspevku na skrátenú prácu, nové dotácie v oblasti podpory rodiny, poskytovanie dotácií na podporu rozvoja bývania a v oblasti športu, bezplatná autobusová doprava plánovaná v rozpočte od tohto roka). Predbežné odhady deficitu pre tento rok sa podľa rozpočtového semafora začali zhoršovať z 6,8% HDP v marci na 7,7% HDP v máji (tento odhad nezohľadňuje vplyv konečnej podoby prijatej novely zákona o štátnom rozpočte).

Vo výpočte je však už zahrnutý pasívny scenár bez zmien politík (tzv. základný scenár), v ktorom automaticky dochádza k zníženiu deficitu na 3,7% HDP v roku 2024. Pre zlepšenie dlhodobej udržateľnosti len cez rozpočtovú politiku (a teda pri absencii iných opatrení s dlhodobým vplyvom ako je napr. dôchodková reforma) by teda bolo potrebné dosiahnuť deficity nižšie ako je táto predpokladaná trajektória.

Odkladanie prijatia výdavkových limitov, ako aj dôchodkovej reformy s výrazne pozitívnym vplyvom na udržateľnosť dôchodkového systému tak môže znamenať vyššiu potrebu budúcej konsolidácie pre prinavrátenie stability a udržateľnosti verejných financií.