Na konci januára KRRZ zverejnila prvý rozpočtový semafor v tomto roku, ktorý odhaduje riziká pre ciele schváleného rozpočtu v roku 2022. Na štartovací odhad má veľký vplyv bilancia za minulý rok. Za pozornosť to stojí zvlášť v prípade, ak bude výsledný minuloročný deficit citeľne odlišný od jeho odhadu, ktorý bol použitý pri tvorbe rozpočtu.
Deficit verejnej správy v roku 2021 po zohľadnení dosiaľ zverejnených údajov, vrátane výsledkov hotovostného hospodárenia štátneho rozpočtu (ŠR) k 31.12.2021, môže dosiahnuť úroveň 6,2 mld. eur (6,4 % HDP). Spresnenie odhadu bude realizované po zverejnení výsledkov hotovostného hospodárenia ako aj súvah pre všetky subjekty VS. V porovnaní s prognózou MF ide o výrazne nižší deficit, čo semafor KRRZ opakovane indikoval už niekoľko mesiacov pred koncom minulého roka. Dáta, ktoré máme k dispozícii dnes, naznačujú, že koncoročný odhad deficitu môže byť ešte nižší.
Oproti decembrovej prognóze sa odhadovaný deficit znížil až o 532 mil. eur (0,5 % HDP), čo predstavuje výrazné zlepšenie očakávaného výsledku hospodárenia VS v roku 2021. Aké faktory prispeli k tomuto zlepšeniu?
- Nižšie čerpanie kapitálových výdavkov ŠR na konci roka znamená úsporu oproti predchádzajúcej prognóze vo výške 181 mil. eur.
- K poklesu deficitu prispel aj odhadovaný rozpočtový vplyv opatrení na riešenie pandémie, ktorý medzimesačne klesol o 142 mil. eur. Úspora vyplýva najmä z dodatočnej refundácie pandemických výdavkov z EÚ fondov na konci roka.
- Tretím dôležitým faktorom zlepšujúcim hospodárenie VS je vyšší výnos daňových a odvodových príjmov. Rýchlejší rast plnenia príjmov na konci roka znamená pozitívny vplyv 117 mil. eur.
Pozrime sa bližšie na úspory v kapitálových výdavkoch, ktoré v najvýraznejšej miere prispeli k zníženiu odhadovaného deficitu. Nenaplnenie úrovne z predchádzajúcej prognózy v prevažnej miere vyplýva z nízkej miery čerpania kapitálových výdavkov mimo rezortu obrany.[1] Napriek veľkému objemu prostriedkov, ktoré boli k dispozícii rezortom ŠR (spolu viac ako 1,7 mld. eur), miera využitia týchto zdrojov nedosiahla úrovne pozorované v predchádzajúcich rokoch.
Výsledné čerpanie hotovostných kapitálových výdavkov ŠR dosiahlo úroveň mierne nad 1 mld. eur, čo znamená využitie zdrojov na úrovni 59 %. Ako ukazuje graf, platí, že miera čerpania zdrojov mala v predchádzajúcich rokoch rastúcu tendenciu (vzrástla z úrovne 54 % v roku 2017 až k úrovni 86 % v roku 2020). Z tohto pohľadu bola miera čerpania v roku 2021 najnižšia od 2017. Ak by prišlo k čerpaniu na priemernej úrovni rokov 2017 až 2020, kapitálové výdavky ŠR by boli vyššie o 183 mil. eur, t.j. na úrovni 1,2 mld. eur.
Vysoká úroveň zdrojov na financovanie investícií v roku 2021 vyplynula z navýšenia rozpočtu o prostriedky prenesené z predchádzajúcich rokov. Rozpočtové pravidlá totiž umožňujú presun nevyužitých kapitálových výdavkov do nasledujúcich rokov a ich následné dočerpanie. Platí pritom, že čerpanie presunutých zdrojov znamená dodatočné výdavky navyšujúce deficit rozpočtu. Nenaplnenie pôvodnej prognózy bolo vo veľkej miere spôsobené nižším čerpaním zdrojov prenesených z predchádzajúcich rokov. Celkový objem prostriedkov presunutých z roku 2020 bol 854 miliónov eur[2], z týchto zdrojov však bolo vyčerpaných iba 25 % (217 miliónov eur). Vyššie čerpanie kapitálových výdavkov by sme vzhľadom na trend posledných rokov a objem dostupných prostriedkov očakávali v rezortoch dopravy a hospodárstva. Objem nečerpaných prostriedkov v týchto rezortoch bol vo výške 151 mil. eur, dodatočných 280 mil. eur tvoria nepoužité zdroje investičnej rezervy alokovanej vo všeobecnej pokladničnej správe a presunutej z roku 2020. Nečerpané zdroje týchto troch rezortov tak predstavujú viac ako dve tretiny z celkového objemu nepoužitých prenesených kapitálových výdavkov.
Hoci krátkodobo nečerpanie investícií prispelo k zníženiu deficitu, z dlhodobého hľadiska je potrebné zvýšiť mieru využitia investícií. Kumulovanie prenášaných prostriedkov totiž komplikuje efektívne a včasné financovanie kapitálových výdavkov. Zároveň nízke čerpanie investícií negatívne ovplyvňuje obnovovanie kapitálových aktív verejnej správy ako aj rast potenciálu ekonomiky.
Aj preto je dôležité pokračovať v snahách naplno implementovať princíp tzv. nulového štartovacieho rozpočtu, ktorý by mal zlepšiť efektivitu, ako aj absorpčnú kapacitu štátu v oblasti verejných investícií.
[1] Čerpanie v rezorte obrany (viac ako 500 mil. eur v roku 2021) je ovplyvnené vysokou úrovňou preddavkových platieb za vojenskú techniku, ktoré ovplyvnia deficit VS až v roku jej dodania. Z tohto dôvodu sa v našom hodnotení zameriavame na výdavky mimo tohto rezortu.
[2] Suma 661 miliónov bola presunutá z rozpočtu na rok 2020, zvyšné viazané prostriedky tvorili prenesené zdroje v hodnote 174 miliónov z rozpočtového obdobia 2019 a 63 miliónov z rozpočtového obdobia 2018.
