V roku 2004 sa mi podarilo prepašovať medzi hlavné ciele historicky prvého konvergenčného programu Slovenska vetu: „do roku 2010 dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií“.
Chcel som, aby verejnosť a politici nevnímali „magickú“ trojpercentnú hranicu deficitu ako jediné kritérium na čom záleží. Bohužiaľ, v celej Európe bolo bežným pravidlom, že deficit 2,99% je optimálne číslo. Podľa toho to aj dopadlo. Dobré časy sa nevyužili na robenie poriadku vo verejných financiách a dlhová kríza si vyžiadala svoje obete.
S tým istým zámerom sme v roku 2011 zadefinovali do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti (GAP). Čo to vlastne meria? Tento ukazovateľ hovorí o tom, či sú potrebné dodatočné opatrenia na to, aby zadlženosť Slovenska bola na prijateľných úrovniach aj v najbližších 50 rokoch. Dôležitým míľnikom je, ak hodnota ukazovateľa dosiahne nulu. To znamená, že aj keby sme rozpustili parlament a dlh a deficity by sa vyvíjali len vo väzbe na demografické a makroekonomické trendy, zadlženosť krajiny by nám neprerástla cez hlavu.
Keď Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prvýkrát vyčíslila hodnotu GAP-u, dostala číslo 6,8% za rok 2011, čo bolo poriadne ďaleko od nuly. V najnovšej správe o dlhodobej udržateľnosti Rada konštatuje, že za rok 2016 bola hodnota ukazovateľa prakticky na nule a tak cieľ dlhodobej udržateľnosti bol dosiahnutý. Čo prispelo k zníženiu?
Najmä tri kľúčové faktory: redukcia štrukturálneho deficitu verejných financií, reforma penzijného systému a lepšia ekonomika. Kým prvý menovaný faktor zlepšuje štartovaciu pozíciu, ďalšie dva pomáhajú znižovať dlh bez dodatočných opatrení na stredno- a dlhodobom horizonte.
Čo to celé znamená, môžeme si nohy vyložiť na stôl a začať míňať vo veľkom? Ani náhodou. Treba si dávať pozor na dve veci: nezaradiť spiatočku a nepodceniť riziká.
Po prvé, scenár bez zmeny politík (teda bez opatrení) ukazuje postupný pokles deficitu a dosiahnutie mierneho prebytku do roku 2020. Dlh by mal taktiež klesnúť až na 43.1% z HDP. Je to dôsledok dobrých časov v ekonomike a úspor z penzijnej reformy. Ak sa od tejto trajektórie odkloníme, hodnota GAP-u opäť narastie do plusových čísel. Najnovší program stability má pre rok 2020 o niečo menej ambiciózny cieľ (Graf) a čoraz častejšie sa objavujú aj populistické návrhy na zmeny v penzijnom systéme.
Po druhé, ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti je založený na najaktuálnejších prognózach vypracovaných s najlepším vedomím a svedomím. Vieme však, že skutočnosť býva často odlišná a predpovede sa nemusia naplniť. Preto sa tváriť, že všetko pôjde podľa plánu je krátkozraké. Aj Íri a Španieli mali nízke dlhy pred krízou a predsa sa dostali do veľkých problémov. Preto riziká by sa nemali podceňovať. RRZ chystá na budúci rok správu, ktorá tieto riziká komplexne vyhodnotí a načrtne spôsoby ako ich zmierniť alebo eliminovať. Súčasťou správy by malo byť aj vyčíslenie bezpečnej hranice (pásma) verejného dlhu.
Dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je dobrou správou. Znamená to, že nie je potrebné prijímať úsporné opatrenia nad rámec tých, čo prináša priaznivý ekonomický vývoj a penzijná reforma. Mohlo to prísť aj skôr, ale dôležité je, že sme na dobrej ceste. Treba len vydržať, zbytočne sa neodkláňať a dobre zmapovať všetky nástrahy pred sebou.
Graf: Rozpočtové ciele vlády a ich vplyv na dlhodobú udržateľnosť (saldo v % HDP)
1) Tento cieľ stále figuruje v oficiálnych materiáloch, aj keď dátum splnenia sa medzitým výrazne posunul
